Všeobecne záväzné nariadenie obce

Podľa zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia, nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Postup pri navrhovaní a schvaľovaní VZN

je upravený v § 6 ods. 2 až 10 zákona o obecnom zriadení.

Podľa § 98 zákona o miestnych daniach miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) možno zaviesť a zrušiť, určiť a zmeniť sadzby dane, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenia od dane alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V zmysle predmetného ustanovenia ako aj zákona o obecnom zriadení VZN k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty, k dani za nevýherné hracie prístroje a k dani za jadrové zariadenie nadobúda účinnosť vždy k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom správca dane v rámci svojej normotvornej činnosti vo VZN upravuje iba to, na čo je zákonom o miestnych daniach splnomocnený.

Zákon o miestnych daniach neukladá správcovi dane schvaľovať VZN každoročne. Ak správca dane schváli VZN bez uvedenia zdaňovacieho obdobia s účinnosťou od 1. januára zdaňovacieho obdobia, VZN bude platiť aj na nasledujúce zdaňovacie obdobia, pokiaľ nebude schválené VZN na ďalšie zdaňovacie obdobie.

Iba v prípade, ak VZN má obmedzenú účinnosť, ktorá je uvedená v záverečných ustanoveniach, v takomto prípade platí na jedno zdaňovacie obdobie, prípadne na obdobia, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.

VZN obsahuje ustanovenia, na ktoré zákon o miestnych daniach nesplnomocnil správcu dane

Ak správca dane v zmysle spoločného ustanovenia § 98 zákona o miestnych daniach ako aj ďalších ustanovení zákona o miestnych daniach, ktoré umožňujú správcovi dane ustanoviť aj iné podmienky VZN, ustanovil vo VZN napr.

inú hodnotu pozemku pri tých druhoch pozemkov, pri ktorých zákon o miestnych daniach správcu dane nesplnomocnil, ako je napr. hodnota pozemku pri ornej pôde, chmeľnici, vinici, ovocných sadov, záhradách, zastavaných plochách a nádvorí a ostatných plochách pretože je určená zákonom o miestnych daniach podľa prílohy č. 1 k zákonu o miestnych daniach, prípadne

zaviedol také oslobodenie od dane alebo zníženie dane, ktoré nie je upravené v § 17 ods. 2 a 3 zákona o miestnych daniach a daňovník podá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podľa § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) z vyššie uvedených dôvodov, potom odvolací orgán – Finančné riaditeľstvo SR podá podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov na príslušnú prokuratúru z dôvodu nezákonnosti časti VZN a pokračuje v odvolacom konaní. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zruší podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, pretože nie je v súlade so zákonom o miestnych daniach a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Pretože v zmysle predmetného ustanovenia je správca dane viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, že správca dane v ďalšom konaní určí hodnotu pozemku podľa prílohy č. 1 a 2 k zákonu o miestnych daniach a v prípade oslobodenia od dane alebo zníženia dane, sa oslobodenie od dane alebo zníženie dane v ďalšom konaní neuplatní.

Vyrubenie dane z nehnuteľnosti v prípade úmrtia daňovníka

Zákon o miestnych daniach v § 18 ods. 1 upravuje vznik daňovej povinnosti. Podľa predmetného ustanovenia daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

Daňovníka dane z pozemkov a daňovníka dane zo stavieb vymedzuje

§ 5 a § 9 zákon o miestnych daniach. Podľa predmetných ustanovení daňovníkom dane je vlastník, správca alebo nájomca. Podľa § 5 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona o miestnych daniach, ak nemožno určiť daňovníka dane podľa odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.

V prípade smrti daňovníka nie je možné určiť dediča alebo okruh dedičov za užívateľov nehnuteľností až do právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve, pretože vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sú zapísané v katastri nehnuteľností na pôvodného vlastníka poručiteľa a v prípade, že ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aj na druhého z manželov. V akom podiele a ktorí dedičia nadobudnú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, bude zrejmé až po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve.

V prípade smrti poručiteľa a vzniku daňovej povinnosti

podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach smrťou poručiteľa zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a o jeho vyporiadaní ako aj o nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve poručiteľa sa rozhodne až na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

Z uvedeného vyplýva, že dediča nie je možné označiť za daňovníka dane z nehnuteľností ako vlastníka nehnuteľností už v čase smrti poručiteľa, pretože jeho vlastníctvo ku konkrétnym zdedeným nehnuteľnostiam sa potvrdí až právoplatným uznesením súdu o dedičstve alebo vydaním osvedčenia o dedičstve notárom.

Až po právoplatnosti týchto rozhodnutí bude zrejmé, kto z dedičov je vlastníkom a ktorých nehnuteľností a až následne bude možné aplikovať na tohto dediča (dedičov) už v postavení vlastníka nehnuteľností ustanovenia citovaného zákona. Podľa vymedzenia daňovníka dane z nehnuteľností nie je právna opora na vyrubenie dane z nehnuteľnosti dedičovi pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.

Ak správca dane v príslušnom zdaňovacom obdobím vyrubil daň z nehnuteľností daňovníkovi a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, daň nebola zaplatená a daňovník zomrel, správca dane – obec môže túto pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní.

Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve

alebo rozhodnutia o dedičstve daňová povinnosť daňovníkovi dedičovi (vlastníkovi) nehnuteľností vzniká podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa stal vlastníkom nehnuteľností.

Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach vyplýva, že daňovníkovi dedičovi vzniká daňová povinnosť 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

I napriek tomu, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach neupravuje, na základe čoho sa nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, vlastníkom nehnuteľností podľa § 5 ods. 1 alebo § 9 ods. 1 zákona o miestnych daniach je osoba, ktorá nadobudla vlastnícke práva buď vkladom do katastra nehnuteľností alebo na základe iných skutočností, ktoré sa v katastri nehnuteľností zapisujú záznamom, napr. právoplatné osvedčenie o dedičstve alebo rozhodnutie o dedičstve.

Zákon o miestnych daniach v § 18 ods. 2 osobitne upravuje vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí nehnuteľností dedením v priebehu zdaňovacieho obdobia. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľností na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

Príklad – Vyrubenie dane pred ukončením dedičského konania

V roku 2011 poručiteľ zomrel a správca dane ešte pred ukončením dedičského konania bez právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve vyrubil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobia 2012 až 2016 manželke poručiteľa ako užívateľovi nehnuteľnosti.

Vyrubenie dane z nehnuteľností nie je v súlade so zákonom o miestnych daniach. Dôvodom je skutočnosť, že manželke poručiteľa nevznikla daňová povinnosť na zdaňovacie obdobie 2012 až 2014 podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach účinného do 14. 10. 2014 a na zdaňovacie obdobie 2015 a 2016 podľa zákona o miestnych daniach účinného od 15. 10. 2014 podľa § 18 ods. 2, pretože chýba právoplatné osvedčenie o dedičstve alebo rozhodnutie o dedičstve.

Vyrubenie dane za užívanie verejného priestranstva

Daňová povinnosť podľa § 34 zákona o miestnych daniach vzniká dňom začatia osobitného užívania verejného priestranstva a zaniká dňom skončenia osobitného užívania verejného priestranstva.

Oznamovaciu povinnosť, vyrubenie dane a nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane upravuje § 34a zákona o miestnych daniach. Podľa odseku 1 daňovník je povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti.

Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím obce určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak daňová povinnosť zanikne a daňovník oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenej lehote zánik daňovej povinnosti neoznámi.

Obec je povinná vyrubiť daň za užívanie verejného priestranstva na základe oznámenia daňovníka o vzniku daňovej povinnosti najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti za obdobie uvedené v oznámení, pričom za každý aj začatý m² osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň použije sadzbu dane určenú vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Daňovníkovi, ktorý užíva verejné priestranstvo niekoľkokrát v roku

opätovne vzniká a zaniká daňová povinnosť, pričom každý svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva je povinný obci oznámiť najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Zánik daňovej povinnosti daňovník nie je povinný oznamovať. Povinnosť oznámiť zánik daňovej povinnosti v zákonom určenej lehote má iba pri uplatnení nároku na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane.

Príklad – Opakované užívanie verejného priestranstva

Daňovník oznámi obci dňa 25. 4. 2016 svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva o výmere 5 m2 od 15. 5. 2016 do 30. 5. 2016, obec do vzniku daňovej povinnosti (do začatia užívania verejného priestranstva) nemôže daň vyrubiť napriek tomu, že daňovník oznámi svoj zámer skôr ako verejné priestranstvo začne skutočne užívať.

Ak daňovník uskutoční svoj zámer a začne osobitné užívanie verejného priestranstva, vznikne mu daňová povinnosť a obec za uvedené obdobie vyrubí daň. Prvým dňom na vyrubenie dane je deň vzniku daňovej povinnosti, t. j. 15. 5. 2016.

Lehota na vyrubenie dane je päťročná a podľa § 69 daňového poriadku trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Ak daňovník oznámi napr. dňa 10. 7. 2016 ďalší svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva od 15. 7. 2016 do 17. 7. 2016, obec vyrubí daň ďalším rozhodnutím najskôr dňa 15. 7. 2016, t. j. až vtedy, keď daňovníkovi vznikne táto daňová povinnosť (ak začne verejné priestranstvo užívať). Aj na vyrubenie dane za toto osobitné užívanie verejného priestranstva sa vzťahuje lehota podľa § 69 daňového poriadku.

Daňovníkovi, ktorý predpokladá užívanie verejného priestranstva v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch

a ktorý obci oznámi svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva, začatím a skončením osobitného užívania verejného priestranstva v každý oznámený deň vzniká a zároveň aj zaniká daňová povinnosť.

Obec nemôže vyrubiť daň dopredu jedným rozhodnutím za všetky predpokladané nesúvislé osobitné užívania verejného priestranstva, pretože by konala v rozpore s § 34a ods. 2 zákona o miestnych daniach a za niektoré predpokladané osobitné užívania verejného priestranstva by vyrubila daň skôr ako nastane deň vzniku daňovej povinnosti. Zároveň, ak by daňovník v predpokladaný deň nezačal osobitné užívanie verejného priestranstva, napriek tomu, že oznámil svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva, nebolo by možné uplatniť nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane podľa § 34a ods. 3 zákona o miestnych daniach, pretože daňová povinnosť nevznikla (daňovník nezačal užívať verejné priestranstvo) a preto by nemohla ani zaniknúť.

Z tohto istého dôvodu nemôže obec vyrubiť daň jedným rozhodnutím ani po zániku poslednej daňovej povinnosti z viacerých osobitných užívaní verejného priestranstva.

Daň z pozemkov

§ 5 zákona č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Daňovník

(1) Daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je

a)  vlastník pozemku,

b)  správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“).

(2) Daňovníkom dane z pozemkov je

a)  fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,

b)  nájomca, ak

1.  nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri,

2.  má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom,

3.  má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a).

(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.

(4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Daň zo stavieb

§ 9 zákona č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Daňovník

(1) Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len „vlastník stavby“).

(2) Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.

(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.

(4) Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

§ 17 zákona č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

citácia na str. 8

Oslobodenie od dane a zníženie dane

(1) Od dane sú oslobodené

a)  pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, a pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo v správe mestských častí v Bratislave a Košiciach,

b)  pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť,

c)  pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov,

d)  pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníctve štátu v správe štátnych vysokých škôl slúžiace na vysokoškolské vzdelávanie alebo na vedeckovýskumné účely,

e)  pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied slúžiace na vedeckovýskumné účely,

f)   pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu alebo samosprávnych krajov slúžiace materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie a na vyššie odborné vzdelávanie a slúžiace strediskám praktického vyučovania a ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo samosprávnych krajov,

g)  pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú zdravotnú ...