Vrátenie dane z pridanej hodnoty

pos1003_08

Vrátenie dane z pridanej hodnoty

- Vrátenie dane (refundácia dane) zahraničným osobám
- Zoznam daňových úradov všetkých členských štátov, ktoré vykonávajú vrátenie DPH
- Vrátenie dane platiteľom dane v tuzemsku

Príspevok sa venuje systémom vrátenia dane z pridanej hodnoty v závislosti od postavenia osoby, ktorá si uplatňuje vrátenie dane. Podrobne rozoberá postupy vrátenia DPH zdaniteľným osobám v tuzemsku, či už sú to zahraničné osoby alebo platitelia dane v tuzemsku.

Daň z pridanej hodnoty je daňou zo spotreby, preto cieľom mechanizmu fungovania tejto dane je vybrať DPH z celej spotreby, keď ide o jednu daň, ktorá sa roztriešti na dielčie časti, ktoré odvedú jednotlivé články hospodárskeho reťazca do ŠR SR prostredníctvom deklarovaného výsledku v daňovom priznaní.

Základným princípom fungovania DPH je princíp neutrality, ktorého cieľom je odľahčiť zaťaženie všetkých hospodárskych činností zdaniteľnej osoby od DPH. Tento princíp je zabezpečený formou:

– refundácie dane zahraničným osobám,
– odpočítania dane.

1. Vrátenie dane (refundácia dane) zahraničným osobám

Základné princípy ako aj postup vrátenia DPH platiteľom so sídlom na území niektorého z členských štátov upravuje 8. smernica Rady (Smernica č. 79/1072/EHS), ktorá umožňuje vrátenie DPH fakturovanú za dodávku tovarov a služieb v inom členskom štáte alebo ktorá bola zaplatená pri dovoze do iného členského štátu, čím sa zabráni dvojitému zdaneniu.

Postup vrátenia DPH osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva upravuje 13. smernica Rady (Smernica č. 86/560/EHS), ktorá obsahuje obdobné podmienky vrátenia DPH, ktoré môže členský štát podmieňovať reciprocitou, to zn. poskytnutím porovnateľných výhod pre tuzemské zdaniteľné osoby tretím štátom, v ktorom sídli zahraničná zdaniteľná osoba.

Úprava refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom obsahuje:

– vymedzenie subjektov, ktoré majú nárok na refundáciu dane – PO alebo FO, ktorá je platiteľom DPH alebo obdobnej dane zo spotreby v zahraničí a v tuzemsku nedodala tovar ani službu s výnimkou prepravných služieb v období, za ktoré podáva žiadosť,
– zakotvenie zásady vzájomnosti – refundácia dane sa poskytuje zahraničným podnikateľským subjektom z tretích štátov na základe vzájomnosti,
– určenie pravidiel, kedy bude mať zahraničný podnikateľský subjekt nárok na vrátenie dane, a vylúčenie prípadov, kedy zahraničný podnikateľský subjekt nebude mať nárok na vrátenie dane,
– úpravu podmienok vrátenia dane (určenie limitov sumy dane, určenie lehoty na predloženie žiadosti o vrátenie dane, určenie požadovaných dokladov predkladaných zahraničným podnikateľským subjektom daňovému úradu so žiadosťou o vrátenie dane).

Podmienky ako aj postup vrátenia DPH v tuzemsku zahraničným osobám – platiteľom z iného členského štátu boli transponované do § 56 až § 58 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Zahraničná osoba, ktorá nie je slovenským platiteľom, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane, ktorú zaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru za týchto podmienok:

a) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko,
b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko,
c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou:

– prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,
– prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods. 8,
– služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),
– dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§ 69 ods. 9),
– dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,
– dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zahraničná osoba zúčastnila ako prvý odberateľ,

d) daň by bola odpočítateľná podľa § 49.

Nárok na vrátenie DPH si uplatňuje zahraničná osoba podaním žiadosti na Daňovom úrade Bratislava I. na tlačive, ktorého vzor je v prílohe č. 2 k zákonu o DPH (pozri príloha č. 4).

Túto žiadosť môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za tovary a služby je za kalendárny rok viac ako 25 eur, a to najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň za tovary a služby uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená. Zahraničná osoba môže žiadosť o vrátenie dane podať pred skončením kalendárneho roka za obdobie kratšie ako kalendárny rok, avšak:

– musí sa vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka a
– suma dane za tovary a služby za toto obdobie musí byť najmenej 200 eur.

K žiadosti musí byť doložené:

a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom, v ktorej je uvedená suma dane v slovenských korunách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane, ako aj súpis týchto dokladov (pozri príloha č. 4),

b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko, osvedčujúce, že zahraničná osoba je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby. Potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok. Vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3 k zákonu o DPH (pozri príloha č. 5).
c) vyhlásenie, že

– sú splnené podmienky § 56 ods. 2,
– údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,
– sa zahraničná osoba zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

Daňový úrad Bratislava I.

– rozhoduje o žiadosti o vrátenie dane v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok a nesplní podmienky pre takéto podanie žiadosti, rozhodne Daňový úrad Bratislava I o tejto žiadosti tiež do šiestich mesiacov avšak od konca kalendárneho roka, v ktorom bola podaná žiadosť;
– opatrí všetky faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti odtlačkom úradnej pečiatky a vráti ich zahraničnej osobe v lehote 30 dní od ich predloženia, ak ide o zahraničnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v inom členskom štáte;
– na základe rozhodnutia vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v banke v zahraničí. Daň môže vrátiť aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží daňovému úradu splnomocnenie na zastupovanie zahraničnej osoby;
– pri dodatočnom zistení, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % z neoprávnene vrátenej dane. Ak zahraničná osoba nevráti neoprávnene vrátenú daň, má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.

Zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane:

– pri tovare, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený z tuzemska a dodanie tohto tovaru je alebo môže byť oslobodené od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 ods. 2,
– pri službách cestovného ruchu, ak uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie (upravenú v § 65 zákona o DPH),
– ak ide o osobu z tretieho štátu, a ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú slovenskými platiteľmi.

2. Zoznam daňových úradov všetkých členských štátov, ktoré vykonávajú vrátenie DPH

Rakúsko

Finanzamt Graz – Stadt, Teams Ausländerreferate, Conrad von Hotzendorfstrasse 14/18, A – 8018 GRAZ
Tel. 0043 316 8810
Fax 0043 316 810408

Belgicko

Bureau Central de TVA pour assujettis étrangers-Remboursement, Tour Sablon, 25 éme étage, Rue Stevens n 7B, 1000 BRUXELLES
Tel. 0032 2 552 5977
Fax 0032 2 552 5542

Cyprus

Departement of Customs and Duty VAT Service, M. Karaoli and Gr Afxentiou corner, 1096
VAT servise, 1471 NICOSIA
Tel. 00357 22 601845
Fax: 00357 22 660484

Dánsko

ToldSkat Sydjylland, Region Sonderborg, Hilmar Finsens Gade 18, 6400 SA NDERBORG
Tel. 0045 7237 5000
Fax: 0045 7237 5003

Estónsko

Estonian Tax and Customs Board, Northern Regional Tax Center, Endla, 8, 15177 TALLINN
Tel. 00372 693 4194
Fax: 00372 693 4111

Fínsko

Uudenmaan verovirasto, Yritysverotoimisto, PL 34, 00052 VEROTUS
Tel. 00358 9 7311 4311
Fax: 00358 9 7311 4392

Francúzsko

Centre des impôts des non-résidents (CINR), Inspection TVA, 9 rue d´Uzés, TSA 39203, 75094 PARIS Cedex 02
Tel. 0033 1 4476 1907 (ou 08 ou 09)
Fax: 0033 1 4476 1943

SRN

Bundesamt fur Finanzen, Friedhofstrasse 1, 53225 BONN
Tel. 0049 228 4060
Fax: 00 49 228 406 2661

Veľká Británia

HM Customs and Excise, Overseas Repayments Unit, Custom House, PO Box 34, Queens Quay, LONDONDERRY BT 48 7 AE
Northern Ireland
Tel. 0044 2871 372600
Fax: 0044 2871 372520

Grécko

Ministery of Finance, 14th Direct orate of VAT, Sina 2/4, 10672 ATHENES
Tel. 0030 1 364 7203
Fax: 0030 1 364 5413

Írsko

The Revenue Commissioners, VAT Repayment Section, Government Buildings, ENNIS – County Clare
Tel. 00353 65 41200
Fax: 00353 65 40394

Lotyšsko

The State Revenue Service, Smilsu Street 1, LV – 1978 RIGA
Tel. 00371 702 8719
Fax: 00371 702 8765

Litva

Vilniaus apskrities mokesciu inspekcija, Sermuksniu g. 4, 2600 VILNIUS
Fax: 00370 5 2687 689

Luxembursko

Administration de l´Enregistrement et des Domaines, Bureau d´imposition XI, 17, Avenue Guillaume, BP 31, 2010 LUXEMBOURG
Tel. 00352 449051 (switch board)/ 00352 4490 5455 (Bureau XI)
Fax: 00352 250796 (Bureau XI)

Malta

The VAT Department, Centrepoint Buildings, Ta´Paris Road, BIRKIRKARA CMR 01
Tel. 00356 2279 9291/ 00356 499 330
Fax: 00356 499 386

Holandsko

Belastingdienst/Limburg/Kantoor Buitenland, Postbus 2865, 6401 DJ HEERLEN
Tel. 0031 (0) 45 577 9500
Fax: 0031 (0) 45 577 9634

Poľská republika

Naczelnik Drugiego Urzedu Skarbowego, Warszawa Srodmiescie ul. Lindleya 14, 02-013 WARSZAWA
Tel. 0048 22 5831506

Portugalsko

Direccao-Geral das Contribuicoes e Impostos, Direccao de Servicos de Reembolsos do IVA, Avenida Joao XXI, 76, Apartado 8220, 1 802 LISBOA Codex
Tel. 00351 1 7950 102
Fax: 00351 1 7938 113

Česká republika

Finanční úrad pro Prahu 1, Štepánska 28, 112 33 PRAHA 1
Tel. 00420 224 041 111

Slovenská republika

Daňový úrad Bratislava I, Tax Office Bratislava, Radlinského 37, P.O. BOX 89, 817 89 BRATISLAVA
Tel. 00421 2 5737 8111/ 00421 2 5737 8118/ 00421 2 5737 8119
Fax: 00421 2 5737 8900

Slovinsko

Davcna Uprava Republike Slovenije, Tax Administration of the Republic of Slovenia, Davcni Urad LJUBLJANA , Tax office LJUBLJANA Dunajska 22, 1000 LJUBLJANA
Tel. 00386 1 474 4261
Fax: 00386 1 474 4260

Španielsko

OFICINA NACIONAL GESTION TRIBUTARIA – Iva No Residentes, General Asencio Cabanillas 3, 28071 MADRID
Tel. +34 91 4539457
Fax: +34 91 5343034

Švédsko

Särkilda Skattekontoret, Carlavägen 21 S, 77183 LUDVIKA
Tel. 0046 240 87000
Fax: 0046 240 10340

Maďarsko

North Budapest Directorate of the Tax and Financial Control Office, Madarász V. u. 30-36, Budapest, H 1138, P.O.Box 45 BUDAPEST, H-1387
Tel. 0036 1 317 3027
Fax: 0036 1 317 3071

Daňové úrady v tretích krajinách, s ktorými platí reciprocita refundácie dane

Nórsko
Ostfold fylkesskattekontor, Postboks 430, 1502 MOSS
Tel. 0047 6924 7000

Švajčiarsko

Administration Federale des contibutions Division principale de la TVA, Schwarztorstrasse 50, 3003 BERNE
Tel. 0041 31 325 7611 ou 7758
Fax. 0041 31325 7551

3. Vrátenie dane platiteľom dane v tuzemsku

Platiteľ dane si uplatňuje vrátenie dane cez systém odpočtov deklarovaných v podanom daňovom priznaní. Prevýšenie celkovej odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie, okrem dane pri dovoze tovaru je nadmerným odpočtom.

Pri odpočítaní dane z dodaného tovaru alebo prijatej služby vychádza platiteľ z podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 až 51 zákona o DPH.

Jednou z prvých podmienok uplatnenia odpočítania dane je skutočnosť, aby dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služby vznikla daňová povinnosť, resp. sa povinnosť z týchto osôb presunula na príjemcu tovaru alebo služby. Ak by platiteľ prijal plnenie oslobodené od dane nevznikne mu právo odpočítania dane, pretože nevznikla daňová povinnosť. Ak teda platiteľ príjme plnenie oslobodené od dane, avšak dodávateľ plnenia (platiteľ) uplatní na faktúre za toto plnenie DPH, nevznikne príjemcovi plnenia právo na odpočítanie dane.

Ďalšou podmienkou odpočítania dane je použitie dodaného tovaru a prijatej služby na účely podniku platiteľa, pričom platiteľ dane môže odpočítať daň uplatnenú iným platiteľom dane (dodávateľom), daň uplatnenú na služby podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane pri dovoze. Ak kupujúci, resp. obstarávateľ tovarov a služieb nekoná pri ich nadobudnutí, resp. obstaraní ako zdaniteľná osoba, to zn. nepoužije ich na účely podniku, nevznikne mu možnosť odpočítania dane.

Osobitný postup odpočítania dane u platiteľov, ktorí sú pri vykonávaní svojej činnosti aj zdaniteľnou osobou a aj nezdaniteľnou osobou, je upravený v § 49 ods. 5 zákona o DPH. Ak takáto osoba kúpi alebo nadobudne hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá je odpisovaným majetkom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a využije túto vec aj na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie, môže pri odpočítaní dane postupovať dvojakým spôsobom:

1. odpočíta si daň v plnej výške a následne bude zdaňovať použitie tohto majetku aj na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie,

2. odpočíta si daň pomerom, ktorý zodpovedá rozsahu využitia majetku na podnikanie a následne bude zdaňovať len použitie majetku na podnikanie. Pri určení rozsahu použitia môže platiteľ vychádzať z takého kritéria, ktoré najlepšie, najvýstižnejšie a najvhodnejšie vyjadrí percento využitia tohto majetku. Platiteľ môže vychádzať napr. z týchto kritérií:

– výška obratu,
– výška zisku,

___________________

Jednou z prvých podmienok uplatnenia odpočítania dane je
skutočnosť, aby dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi
služby vznikla daňová povinnosť, resp. sa povinnosť z týchto
osôb presunula na príjemcu tovaru alebo služby.
___________________

– počet hodín,
– počet zamestnancov,
– veľkosť plochy nehnuteľnosti…

Pri kúpe a nadobudnutí majetku, ktorý nie je odpisovaným podľa zákona o dani z príjmov a pri prijatých službách, ktoré použije platiteľ aj na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie, môže platiteľ odpočítať daň len v rozsahu jeho využitia na podnikanie.

Ustanovenie § 51 zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Právo odpočítania dane môže platiteľ uplatniť, ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 zákona. V prípade kúpy tovarov a služieb v tuzemsku je to faktúra vyhotovená platiteľom dane – dodávateľom, pri dovoze tovaru je to dovozný doklad potvrdený colným orgánom, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu faktúra od dodávateľa z iného členského štátu a pri premiestnení tovaru z iného členského štátu do tuzemska je takýmto dokladom doklad o premiestnení tovaru.

V prípade poskytnutia určitých služieb zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, je jedinou formálnou podmienkou odpočítania dane zaevidovanie tejto dane v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH. Platiteľ nemusí mať faktúru vystavenú poskytovateľom služby.

Ustanovenie § 51 tiež určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom vykoná odpočítanie dane.

Ak má platiteľ faktúru, doklad o premiestnení alebo dovozný doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane, vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d):

– najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo,
– najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Ak platiteľ nemá predmetné doklady v uvedenej lehote, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane predmetné doklady.

Odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) vykoná platiteľ:

Kalendárnym rokom platiteľa sa rozumie hospodársky rok, ak je tento rok jeho účtovným obdobím.
Vrátenie dane platiteľovi dane, ktorý deklaroval v daňovom priznaní nadmerný odpočet, zabezpečuje zákon o DPH v § 79 dvoma spôsobmi:

– v skrátenej – 30-dňovej lehote,
– v bežnej lehote – započítaním, resp. priamym vrátením.

S účinnosťou od 1. apríla 2009 bola zákonom č. 83/2009 Z. z. upravená skrátená lehota na vrátenie nadmerného odpočtu platiteľovi dane na účely prekonania dopadov globálnej finančnej krízy. Daňový úrad vráti platiteľovi dane nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, za striktne stanovených podmienok. Skrátená 30-dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2009.

Splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote deklaruje platiteľ v daňovom priznaní vyznačením krížika v kolónke riadku 29 a 30. Ak platiteľ nevyplní túto kolónku v daňovom priznaní, daňový úrad neskúma splnenie podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote.
Uvedený postup môžu využiť len tí platitelia dane, ktorých možno považovať za finančne spoľahlivé osoby, ktoré majú splnené daňové, colné a odvodové povinnosti. Ide teda o platiteľov, ktorí:

→ majú mesačné zdaňovacie obdobie. Platiteľ, ktorý si nárokuje vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote, môže tak vykonať len za to zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny mesiac. Ak platiteľ mal v II. štvrťroku mesačné zdaňovacie obdobie, nemôže požiadať v vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote. V prípade, že platiteľ zmení toto obdobie na mesačné

_________________

Pri kúpe a nadobudnutí majetku, ktorý nie je odpisovaným podľa
zákona o dani z príjmov a pri prijatých službách, ktoré použije
platiteľ aj na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie, môže
platiteľ odpočítaľ daň len v rozsahu jeho využitia na podnikanie.
_________________

od 1. júla 2009 a za zdaňovacie obdobie júl 2009 vykáže nadmerný odpočet, splnil podmienku mesačného zdaňovacieho obdobia pre vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote;

? PRÍKLAD 1

Platiteľ, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac od 1. januára 2007, vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2009 nadmerný odpočet vo výške 571 eur. Toto daňové priznanie podal dňa 15. apríla 2009.

DÚ nevrátil platiteľovi nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pretože nový postup vrátenia nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote platí až najskôr na zdaňovacie obdobie apríl 2009.

→ sú platiteľmi najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nadmerný odpočet. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie tohto kritéria je 12-mesačné obdobie, v ktorom bola zdaniteľná osoba platiteľom. V tomto období mohol mať platiteľ i štvrťročné zdaňovacie obdobie.

? PRÍKLAD 2

Spoločnosť A vykázala v zdaňovacom období apríl 2009 v daňovom priznaní nadmerný odpočet vo výške 467 eur. Spoločnosť je platiteľom od 1. júna 2008 so zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac. Na daňovom priznaní vyznačil platiteľ splnenie všetkých podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote.

DÚ však zistil, že platiteľ nesplnil podmienku v § 79 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, ktorou je tzv. 12-mesačný test platiteľstva, čo znamená že platiteľ musí byť platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca apríl 2009, to zn. od 1. apríla 2008.

? PRÍKLAD 3

Platiteľ vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 nadmerný odpočet vo výške 1 278 eur. Súčasne vyznačil v daňovom priznaní splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote v súlade s § 79 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľom sa daňový subjekt stal od 15. júna 2008. Jeho zdaňovacím obdobím v roku 2008 aj 2009 je kalendárny mesiac.

Správca dane nevráti platiteľovi nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2009, pretože nebol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením tohto mesiaca, to zn. nebol platiteľom najmenej od 1. mája 2008.

→ v rovnakom období, ako je vyššie uvedené (počas 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nadmerný odpočet), nemali daňové, colné nedoplatky a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedené kritérium je veľmi tvrdé a reštrikčné pre platiteľov dane, pretože aj v prípade, že ku dňu podania daňového priznania, resp. ku začatiu zdaňovacieho obdobia, v ktorom žiada vrátiť nadmerný odpočet v skrátenej lehote nemá predmetné nedoplatky, ale niektorý z týchto nedoplatkov mal v období 12-ich mesiacov pred koncom zdaňovacieho obdobia, v ktorom deklaruje nadmerný odpočet, nemožno akceptovať splnenie tejto podmienky.

? PRÍKLAD 4

Platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2009 nadmerný odpočet vo výške 2 417 eur. Súčasne v ňom vyznačil splnenie podmienok v § 79 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane však zistil, že platiteľ k 30. júnu 2008 vykazoval nedoplatok na colnom úrade vo výške 2 000 Sk. Tento nedoplatok platiteľ však uhradil 30. novembra 2008.

Správca dane nevráti platiteľovi deklarovaný nadmerný odpočet do 30 dní, pretože nesplnil podmienku v § 79 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, ktorou je nevykázanie nedoplatkov voči DÚ, CÚ a zdravotnej a sociálnej poisťovni. Platiteľovi bude vrátený nadmerný odpočet až po podaní daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie v súlade s § 79 ods. 1 zákona o DPH.

? PRÍKLAD 5

Spoločnosť (platiteľ DPH) deklarovala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 nadmerný odpočet vo výške 4 188 eur. Toto priznanie podal platiteľ dňa 4. júna 2009. Súčasne vyznačil splnenie podmienok na jeho vrátenie v 30-dňovej lehote. Platiteľ má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac od 1. januára 2008, nevykazoval nikdy daňové, colné nedoplatky a nedoplatky na zákonných odvodoch.

Správca dane vrátil uvedený nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2009, to zn. do 24. júla 2009.

Tí platitelia dane, ktorí nesplnia vyššie uvedené podmienky, naďalej postupujú bežným režimom vrátenia dane, ktorý je uvedený v § 79 ods. 1 zákona o DPH. Nadmerný odpočet si platiteľ totiž odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. V prípade, že platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu ruší úkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vykonaný v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak daňový úrad začne v lehote na vrátenie túto kontrolu, prestáva plynúť 30-dňová lehota a zákon o DPH stanovuje novú lehotu na vrátenie v § 79 ods. 4. Nadmerný odpočet totiž vráti daňový úrad až v lehote 10-tich dní po ukončení predmetnej kontroly.

? PRÍKLAD 6

Platiteľ podal dňa 22. septembra 2009 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2009. V ňom deklaroval nadmerný odpočet vo výške 8 077,12 eur (pozri príloha č. 1). Súčasne vyznačil krížikom splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote. Platiteľ je registrovaný od 1. januára 2008. Od 1. júla 2009 je jeho zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac. V období od 1. augusta 2008 do 1. augusta 2009 nevykazoval daňové, colné a odvodové nedoplatky.

Pri vrátení nadmerného odpočtu postupuje správca dane dvoma spôsobmi, čo mu umožňuje § 79 zákona o DPH:

1. vráti nadmerný odpočet bez vykonania kontroly,

Ak sa správca dane rozhodol vrátiť nadmerný odpočet bez vykonania kontroly oprávnenosti výšky nadmerného odpočtu v lehote na jeho vrátenie, vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, to zn. do 30 dní od 25. septembra 2009. Daňový úrad teda vráti nadmerný odpočet najneskôr 23. októbra 2009, pretože posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 25. októbra 2009. Posledný deň lehoty nie je možné presunúť na najbližší pracovný deň.

2. vykoná kontrolu oprávnenosti výšky nadmerného odpočtu.

Správca dane sa rozhodol vykonať kontrolu oprávnenosti deklarovaného nadmerného odpočtu, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu dňa 12. októbra 2009. Túto kontrolu ukončil 16. novembra 2009. Výsledkom kontroly je priznanie deklarovaného nadmerného odpočtu v plnej výške. Daňový úrad je povinný vrátiť tento nadmerný odpočet do 10 dní po ukončení kontroly, to zn. do 26. novembra 2009.

? PRÍKLAD 7

Platiteľ podal dňa 21. augusta 2009 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2009. V ňom deklaroval nadmerný odpočet vo výške 8 030 eur (pozri príloha č. 2), pričom nevyznačil krížikom splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote. Za zdaňovacie obdobie august deklaroval platiteľ dňa 23. septembra 2009 nadmerný odpočet vo výške 35 967,22 eur (pozri príloha č. 3). Súčasne v tomto daňovom priznaní vyznačil splnenie podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu v 30-dňovej lehote. Správca dane overil túto skutočnosť, pričom zistil, že platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v tejto lehote.

Daňový úrad sa rozhodol vrátiť nadmerné odpočty bez vykonania kontroly oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet deklarovaný v zdaňovacom období:

– júl 2009 v lehote do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie august, to zn. do 23. októbra 2009,
– august 2009 v lehote 30 dní od lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, to zn. do 23. novembra 2009.

Ing. Jaroslava Síkorová

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

3,35 €