Vplyv zvýšenia životného minima na daň z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) sa vo viacerých ustanoveniach odvoláva na výšku životného minima. Životné minimum je upravené zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o životnom minime“). Sumy životného minima sa menia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov zistených Štatistickým úradom SR. Zmena sa v bežnom roku dotýka len daňového bonusu, u ostatných ukazovateľov závislých od výšky životného minima sa prejaví až v nasledujúcom kalendárnom roku.

1. Zmena životného minima od 1. júla 2009

Zákon o životnom minime ustanovuje mesačné sumy životného minima v § 2 písm. a) až písm. c). Od 1. júla 2008 boli tieto sumy ustanovené opatrením MPSVaR SR č. 225/2008 Z. z., v súvislosti s prechodom na menu euro boli od 1. januára 2009 prepočítané na menu euro.

2. Platné životné minimum

V § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov je zavedená legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorým je suma životného minima platná k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Na tento účel sa uplatňuje suma životného minima podľa § 2 písm. a) zákona o životnom minime, t.j. výška životného minima určená pre jednu plnoletú fyzickú osobu (185,19 eura). Uvedená suma sa uplatní v ustanoveniach zákona o dani z príjmov, ktoré sa na ňu odvolávajú od 1. januára 2010, t.j. v zdaňovacom období roka 2010.

→ podľa § 2 písm. a) z 178,92 eura na 185,19 eura;
→ podľa § 2 písm. b) z 124,81 eura na 129,18 eura;
→ podľa § 2 písm. c) z 81,66 eura na 84,52 eura.

3. Výpočet ukazovateľov v ZDP podľa výšky životného minima

- Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. h) a písm. j) ZDP

Podľa § 9 ods. 1 písm. h) ZDP sú od dane oslobodené príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok platného životného minima. Ide o príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona].

Podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZDP sú od dane oslobodené príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima. Ide o príjmy z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov, z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.

Ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona, uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena h) a podľa písm. j), najviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima.

Za rok 2009 sú od dane oslobodené príjmy do výšky 894,60 eura (178,92 eura × 5). Pre výpočet výšky oslobodených príjmov za rok 2010 sa bude vychádzať zo sumy životného minima k 1. 1. 2010. Za rok 2010 budú oslobodené príjmy do výšky 925,95 eura (185,19 eura × 5).

? PRÍKLAD 1

Fyzická osoba dosiahne príjem z prenájmu nehnuteľnosti 1 020 eur. Uvedený príjem patrí do § 6 ods. 3 ZDP. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona je od dane oslobodená suma vo výške päťnásobku platného životného minima, do daňového priznania sa uvedie

__________________________

Za rok 2009 sú od dane oslobodené príjmy do výšky
894,60 eura. Za rok 2010 budú oslobodené príjmy
do výšky 925,95 eura.
__________________________

príjem prevyšujúci oslobodenú sumu. Daňovník sa rozhodne k príjmom z prenájmu uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 %.

V roku 2010 bude oslobodená suma 925,95 eura, k príjmu z prenájmu 94,05 eura (1 020 – 925,95) uplatní daňovník výdavky 37,62 eura (94,05 × 40 %).

Do základu dane zahrnie iba 56,43 eura (94,05 – 37,62), t.j. menej o 18,81 eura oproti predchádzajúcemu roku.

- Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4. Základnou nezdaniteľnou časťou základu dane, ktorú si môže uplatniť každý daňovník, je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Výšku tejto nezdaniteľnej časti upravuje § 11 ods. 2 zákona. Pre zdaňovacie obdobie rokov 2009 a 2010 je však výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určená v § 52g ods. 1 písm. a) ZDP.
Podľa tohto ustanovenia je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške 22,5 násobku platného životného minima, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima. Pri vyššom základe dane nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2009 vo výške 4 025,70 eura (178,92 eura × 22,5) má daňovník nárok, ak jeho základ dane nepresiahne sumu 15 387,12 eura (178,92 eura × 86). Pri základe dane presahujúcom sumu 15 387,12 eura sa nezdaniteľná časť vypočíta: 7 872,48 eura (178,92 eura × 44) mínus 1/4 základu dane. Daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ak základ dane dosiahol sumu 31 489,92 eura a vyššiu.

K zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka došlo zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 novelizoval ZDP. Pri výpočte mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá sa uplatňuje pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, sa za mesiace január a február 2009 vychádzalo zo sumy 3 435,27 eura. Za tieto mesiace sa uplatnila suma 286,27 eura, od marca suma 335,47 eura. Rozdiely do ročnej výšky sa vysporiadajú pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania.

Pri výpočte výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010 bude rozhodujúca suma životného minima platná k 1. 1. 2010. Nezdaniteľná časť základu dane bude 4 166,78 eura (185,19 eura × 22,5), ak základ dane daňovníka nepresiahne sumu 15 926,34 eura (185,19 eura × 86). Pri základe dane presahujúcom sumu 15 926,34 eura sa nezdaniteľná časť vypočíta: 8 148,36 eura (185,19 eura × 44) mínus 1/4 základu dane. Daňovník nebude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ak základ dane dosiahol sumu 32 593,44 eura a vyššiu. V novej výške uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka zamestnávateľ pri výpočte preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca od januára 2010 v sume 347,23 eura.

V roku 2010 dôjde k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka ročne o 141,08 eura, pričom hranica základu dane, do ktorej je nárok na jej plnú výšku sa zvýšila z 15 387,12 eura na 15 926,34 eura. Pri výpočte preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti sa bude uplatňovať nezdaniteľná časť základu dane vyššia o 11,76 eura.

? PRÍKLAD 2

Za rok 2010 sa nezdaniteľná časť základu dane vypočíta takto:

8 148,36 eura – (32 000 : 4) =
8 148,36 eura – 8 000 eura = 148,36 eura.

- Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Výšku tejto nezdaniteľnej časti upravuje § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Pre zdaňovacie obdobie rokov 2009 a 2010 je však výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) určená v § 52g ods. 1 písm. b) zákona.

Podľa znenia bodu 1 tohto ustanovenia je nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) suma zodpovedajúca 22,5 násobku životného minima, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5 násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pri vlastnom príjme presahujúcom uvedenú sumu sa nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) rovná nule.

Vlastným príjmom sa rozumie akýkoľvek hrubý príjem manželky (manžela) s výnimkou položiek taxatívne vymenovaných v § 11 ods. 5 zákona, znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) bola (bol) povinná (ý) zaplatiť.

Podľa § 52g ods. 1 písm. b) bodu 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) nemá vlastný príjem, je nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) suma zodpovedajúca rozdielu 66,5 násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem, nezdaniteľná časť je táto suma znížená o vlastný príjem manželky (manžela). Ak sú vypočítané sumy nižšie ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Rok 2009

Za rok 2009 je nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) v sume 4 025,70 eura, ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 31 489,92 eura (178,92 eura × 176) a manželka (manžel) nemá vlastný príjem. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem znížený o poistné nepresahujúci 4 025,70 eura, táto nezdaniteľná časť základu dane je vo výške rozdielu medzi sumou 4 025,70 eura a vlastným príjmom manželky (manžela), zníženým o poistné. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem (znížený o poistné) nad 4 025,70 eura, nevznikne daňovníkovi nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane.

Ak daňovník dosiahne za rok 2009 základ dane vyšší ako 31 489,92 eura a jeho manželka nebude mať vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura (178,92 eura × 66,5) a 1/2 základu dane. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem, táto nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a 1/2 základu dane, zníženého o vlastný príjem manželky (manžela) po odpočítaní zaplateného poistného.

Rok 2010

Pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) za rok 2010 sa bude vychádzať z výšky životného minima platného k 1. 1. 2010. Daňovník bude mať za rok 2010 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) v sume 4 166,78 eura, ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 32 593,44 eura (185,19 eura × 176) a manželka (manžel) nemá vlastný príjem. Ak manželka (manžel) bude mať vlastný príjem znížený o poistné nepresahujúci 4 166,78 eura, táto nezdaniteľná časť základu dane bude vo výške rozdielu medzi sumou 4 166,78 eura a vlastným príjmom manželky (manžela), zníženým o poistné. Ak manželka (manžel) bude mať vlastný príjem (znížený o poistné) nad 4 166,78 eura, nevznikne daňovníkovi nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane.
Ak daňovník dosiahne za rok 2010 základ dane vyšší ako 32 593,44 eura a jeho manželka nebude mať vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane bude rozdiel medzi sumou 12 315,135 eura (185,19 eura × 66,5) a 1/2 základu dane. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem, táto nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 12 315,135 eura a 1/2 základu dane, zníženého o vlastný príjem manželky (manžela) po odpočítaní zaplateného poistného.

? PRÍKLAD 3

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku:

a) Základ dane manžela nepresiahol 32 593,44 eura, manžel má nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na manželku vo výške 4 166,78 eura (za rok 2009 by mal nárok 4 025,70 eura).
b) Pretože manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi sumou 4 166,78 eura a vlastným príjmom (4 166,78 – 1 434), t.j. 2 732,78 eura (za rok 2009 by táto suma bola 2 591,70 eura).
c) Pretože manželka má vlastný príjem vyšší ako 4 166,78 eura, na nezdaniteľná časť základu dane na manželku nemá daňovník nárok (nárok nie je ani v roku 2009).

- Nezdaniteľné časti základu dane u daňových nerezidentov

Na základe zákona č. 60/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 novelizoval zákon o dani z príjmov, sa aj pre daňových nerezidentov Slovenskej republiky poskytujú rovnaké daňové výhody, akou je aj nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela. Táto zmena je premietnutá v § 11 ods. 8 zákona. Vzhľadom na účinnosť novely sa podľa § 52g ods. 4 použije zmenené ustanovenie na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009, t.j. pri podávaní daňových priznaní za rok 2009.

Podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov v znení pred novelou si túto nezdaniteľnú časť základu dane mohol uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident) podľa § 2 písm. d) bodu 1 zákona, t.j. daňovník s trvalým pobytom v SR, s povolením na trvalý pobyt na území SR a daňovník, ktorý sa obvykle zdržiava na území SR (aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach), za predpokladu, že mal v SR neobmedzenú daňovú povinnosť.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2009 sa základ dane znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta), ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR vymedzených v § 16 zákona o dani z príjmov v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom) je podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov fyzická osoba:

– ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava alebo

– ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely vykonávania závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Pri určovaní daňovej rezidencie fyzickej osoby sa v prípade nezmluvných štátov, t.j. štátov, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje podľa zákona o dani z príjmov. V prípade zmluvných štátov sa aplikuje aj príslušný článok (spravidla článok 4) zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Z uvedeného vyplýva, že na nezdaniteľnú časť základe dane na daňovníka má nárok každá fyzická osoba. Na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) má nárok daňový rezident SR. Daňový nerezident má nárok len za predpokladu, že splní podmienku výšky zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR.

4. Zamestnanecká prémia

Zvýšenie životného minima od 1. júla 2009 má nepriamy vplyv na výšku zamestnaneckej prémie v roku 2010, lebo pri jej výpočte sa používa výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na príslušné zdaňovacie obdobie.
Podľa § 32a ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak zamestnanec dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. 8 zákona zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy, prenásobený percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona. Ak zamestnanec dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vykázaného základu dane vypočítaného z posudzovaných príjmov podľa § 5 ods. 8 zákona, prenásobený percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona.
Za zdaňovacie obdobie roka 2009 je hranica posudzovaných príjmov od 1 773 eura (6-násobok minimálnej mzdy) do 3 546 eura (12-násobok minimálnej mzdy). Pri posudzovaných príjmoch v rámci tohto rozpätia sa zamestnanecká prémia za rok 2009 vypočíta ako rozdiel sumy 4 025,70 eura a základu dane 3 546 eura, zníženého o povinné poistné, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť, prenásobený sadzbou dane 19 %. Pri výške posudzovaných príjmov aspoň 3 546 eura sa zamestnanecká prémia vypočíta prenásobením sadzbou dane 19 % rozdielu sumy 4 025,70 eura a vykázaného základu dane zníženého o povinné poistné.
Výpočet výšky zamestnaneckej prémie v roku 2010 nie je v súčasnom období možný, nakoľko nie je schválená minimálna mzda pre rok 2010.

5. Povinnosť podať daňové priznanie fyzickou osobou

Zvýšenie životného minima od 1. júla 2009 má vplyv aj na povinnosť podať daňové priznanie, ktorá sa odvíja od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (s výnimkou uvedenou v odseku 4). Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.
Za zdaňovacie obdobie roka 2009 je hranica zdaniteľných príjmov, do ktorej nevzniká povinnosť podať daňové priznanie suma 2 012,85 eura (50 % z 4 025,70 eura). Za rok 2010 vznikne povinnosť podať daňové priznanie pri zdaniteľných príjmoch presahujúcich sumu 2 083,39 eura (50 % z 4 166,78 eura).

? PRÍKLAD 4

Starobný dôchodca vyhral v súťaži poriadanej cestovnou kanceláriou nepeňažnú výhru – zájazd pre 2 osoby v hodnote 2 050 €. Okrem starobného dôchodku a výhry nemal iné príjmy.
Starobný dôchodok je príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Zdaniteľným príjmom je len suma 2 050 €.

Ak by výhru obdržal dôchodca v roku 2009, musel by podať daňové priznanie, nakoľko jeho zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 012,85 €. Ak rovnakú výhru obdrží v roku 2010, suma je nižšia ako limit 2 083,39 €, preto daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie.

? PRÍKLAD 5

Manželia – starobní dôchodcovia prenajímajú byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ročný príjem z prenájmu je v sume 6 010 €. K príjmom z prenájmu uplatňujú paušálne výdavky 40 %. Príjem z prenájmu patrí do § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona je oslobodená suma vo výške päťnásobku životného minima. Pokiaľ sa manželia rozhodnú rozdeliť príjmy napoly, na každého z nich pripadne suma 3 005 €.

6. Minimálna výška dane fyzickej osoby

Vplyv zvýšenia životného minima od 1. júla 2009 sa prejaví aj pri určení minimálnej výšky dane v roku 2010.

Podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35 alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 7 zákona daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Daňovníkom podľa § 11 ods. 7 zákona je daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Na základe zákona č. 60/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 novelizoval zákon o dani z príjmov tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 7 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Za rok 2010 sa daň nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu sumu 2 083,39 eura. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 sa daň nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu sumu 2 012,85 eura.

? PRÍKLAD 6

Starobný dôchodca pracoval u svojho bývalého zamestnávateľa dva mesiace v pracovnom pomere, dosiahol hrubý príjem 2 000 eur, z ktorého bola zrazená daň preddavkovo vo výške 344,28 €. Okrem toho dosiahol príjem z úrokov z úspor vo výške 80 eur, z ktorého banka zrazila daň podľa § 43 ods. 3 písm. a) ZDP 15,20 €. Iné zdaniteľné príjmy v tomto roku nemal.

Ing. Ivana Valterová