Vozidlo a zamestnávateľ
Daňovníkom podľa zákona o dani z motorových vozidiel je aj zamestnávateľ, i keď vždy ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. To, že ide o daňovníka zamestnávateľa vyplýva z členenia zákonného vymedzenia osoby daňovníka podľa „vzťahu“ k vozidlu.
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je podľa § 3 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vo „vzťahu“ k vozidlu (dokladom k vozidlu) identifikovaná v „polohe“:
• držiteľa, nakoľko v dokladoch vozidla je zapísaná ako držiteľ vozidla [§ 3 písm. a)]
• držiteľa, nakoľko v dokladoch vozidla má zapísanú ako držiteľa organizačnú zložku [§ 3 písm. b)]
• užívateľa, nakoľko v dokladoch vozidla je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla [§ 3 písm. c)]
• užívateľa, nakoľko v dokladoch vozidla je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie [§ 3 písm. d)]
• zamestnávateľa, nakoľko vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie [§ 3 písm. e)].
Osobou daňovníka v polohe zamestnávateľa je teda vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na to, aby mohla byť takto posudzovaná, musí spĺňať podmienky ustanovené priamo v už citovanom § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel.
Podľa predmetného ustanovenia daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je „v polohe“ zamestnávateľa, ak za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste, na ktorú dala súhlas použiť toto vozidlo, vypláca cestovné náhrady. Ďalšia podmienka, obsiahnutá v predmetnom ustanovení, ktorá musí byť splnená uvádza, že použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.
Nepoužívanie vozidla na podnikanie, v čase jeho použitia na pracovnej ceste znamená, že vozidlo, ktoré zamestnanec na pracovnej ceste použije, nie je predmetom dane z motorových vozidiel, či už u:
• samotného zamestnanca; ak ide o vozidlo tohto zamestnanca, v dokladoch ktorého je uvedený ako držiteľ
|
? |
Príklad 1
Zamestnanec použil so súhlasom zamestnávateľa vlastné motorové vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ, na pracovnú cestu. Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil za použitie vozidla cestovné náhrady. Použité vozidlo sa nepoužíva na podnikanie, zamestnanec nie je podnikateľom. Je daňovníkom v tomto prípade zamestnávateľ?
Vzhľadom na to, že zamestnanec na pracovnej ceste použil vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ a toto vozidlo sa nepoužíva na podnikanie (zamestnancom ani inou osobou), daňovníkom je zamestnávateľ.
• alebo u inej osoby, ktorá je v dokladoch vozidla zapísaná ako držiteľ a jej vozidlo použije zamestnanec na pracovnej ceste
|
? |
Príklad 2
Zamestnanec si na účely pracovnej cesty zapožičal motorové vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná jeho manželka ako držiteľ. Zamestnávateľ dal súhlas zamestnancovi na použitie predmetného vozidla na pracovnej ceste, a vyplatil mu cestovné náhrady. Manželka zamestnanca vozidlo nepoužíva na podnikanie. Kto je daňovníkom v tomto prípade, zamestnanec, manželka zamestnanca alebo zamestnávateľ?
V tomto prípade daňovníkom dane z motorových vozidiel je zamestnávateľ, nakoľko boli splnené podmienky na to, aby bol daňovníkom (vozidlo bolo na pracovnej ceste použité so súhlasom zamestnávateľa, zamestnávateľ vyplatil cestovné náhrady a predmetné vozidlo sa nepoužíva na podnikanie).
V prípade, ak nedôjde k splneniu podmienok obsiahnutých v § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel nemožno uvažovať o tom, že daňovníkom je zamestnávateľ.
|
? |
Príklad 3
Podnikateľ fyzická osoba (SZČO), zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ, používa na podnikanie motorové vozidlo, ktoré patrí do vymedzenej kategórie vozidiel. Súčasne je táto SZČO aj zamestnaná a toto vozidlo počas roka použije so súhlasom zamestnávateľa jedenkrát aj na pracovnú cestu, za ktorú mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady. Kto je daňovníkom v takomto prípade?
Vzhľadom na zadanie príkladu je v tomto prípade daňovníkom držiteľ – fyzická osoba podnikateľ (SZČO), ktorý používa vozidlo na podnikanie, a to aj napriek skutočnosti, že toto vozidlo bolo použité aj na pracovnú cestu so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatil cestovné náhrady. Zamestnávateľ by bol daňovníkom vtedy, ak by zamestnanec nebol fyzickou osobou – podnikateľom (SZČO) a predmetné vozidlo nepoužíval sám na podnikanie.
Skutočnosť, že ide o daňovníka v „polohe zamestnávateľa“ sa vyznačuje v podávanom daňovom priznaní a to konkrétne v III. oddiele, na r. 10 vpísaním (vložením) zodpovedajúceho písmena § 3 – daňovník zamestnávateľ vpisuje písm. e).
Poznámka:
Na účely podania daňového priznania sa používa tlačivo daňového priznania k dani z motorových vozidiel. Vzor tlačiva daňového priznania určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s prechodným ustanovením § 15c ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel a uverejnilo na svojom webovom sídle Oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. MF/017527/2020-726 s účinnosťou od 1. decembra 2020.
Daňovník – zamestnávateľ, tak ako i ostatní daňovníci je tiež povinný správne uviesť údaje o použitom vozidle, ktoré je predmetom dane. To znamená, že okrem uvedenia dátumu prvej evidencie vozidla, uvádza parametre, ktoré „identifikujú“ vozidlo (v závislosti od toho o akú kategóriu vozidla prináležiacu do skupiny vozidiel ide – zdvihový objem valcov motora v cm3, hmotnosť vozidla a počet náprav, prípadne výkon motora v kW) a podľa ktorých sa priradí vozidlu zodpovedajúca ročná sadzba dane z príslušnej prílohy k zákonu a následne sa vykoná úprava ročnej sadzby dane. Okrem týchto údajov je potrebné použitie vozidla časovo vymedziť v zdaňovacom období, a to v spojitosti so zadefinovaným vznikom a zánikom daňovej povinnosti.
Vznik daňovej povinnosti sa spája s prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti pre definíciu predmetu dane, t. j. ide o vozidlo príslušnej kategórie, evidované v Slovenskej republike a používané na podnikanie, pričom používaním vozidla na podnikanie sa pre naplnenie definície predmetu zdanenia rozumie nielen jeho skutočné používanie, ale aj účtovanie o vozidle podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., evidovanie vozidla v daňovej evidencii podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (§ 6 ods. 11) alebo uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla ale tiež aj používanie vozidla daňovníkom uvedeným v § 3 písm. c) až e) – teda aj zamestnávateľom.
Vznik daňovej povinnosti daňovníka, ktorým je zamestnávateľ sa tak odvíja vo všeobecnosti (bez uvedenia zákonných výnimiek) od prvého dňa mesiaca, v ktorom bolo vozidlo použité zamestnancom, pri splnení zákonných podmienok (t. j., že za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady zamestnancovi).
Zánik daňovej povinnosti sa spája s posledným dňom mesiaca, v ktorom dôjde k niektorej zo zákonných skutočností podmieňujúcich zánik daňovej povinnosti (vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike, k ukončeniu alebo prerušeniu podnikania, vydaniu potvrdenia orgánom policajného zboru o odcudzení vozidla, k zániku daňovníka bez likvidácie, k vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla, k ukončeniu použitia vozidla daňovníkom (užívateľom alebo zamestnávateľom).
Zánik daňovej povinnosti daňovníka, ktorým je zamestnávateľ sa tak viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu použitia vozidla zamestnancom na pracovnej ceste.
Vznik a zánik daňovej povinnosti, daňovník zamestnávateľ (fyzická osoba alebo právnická osoba), uvádza v daňovom priznaní podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel v III. oddiele na riadku 02). Uvedenie vzniku a zániku daňovej povinnosti na tomto riadku daňového priznania sa týka jednorazového vzniku a/alebo zániku daňovej povinnosti. Ak ide o opakovaný vznik a/alebo zánik daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ takýto vznik a/alebo zánik daňovej povinnosti uvádza v VII. oddiele daňového priznania – Poznámkach, ktoré slúžia pre potreby daňovníka.
V nadväznosti na vznik a zánik daňovej povinnosti zamestnávateľ vypočítava daň v daňovom priznaní a túto platí za použitie vozidla zamestnanca.
|
! |
Upozornenie
Zamestnávateľ, za použitie vozidla zamestnancom platí daň za kalendárne mesiace, počas ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie v súlade s definíciou vzniku a zániku daňovej povinnosti podľa § 8 zákona o dani z motorových vozidiel.
Vypočítaná a zaplatená daň za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste je buď v sume:
• ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7, ak sa vozidlo používalo počas celého roka resp. bolo použité minimálne raz v každom kalendárnom mesiaci počas celého zdaňovacieho obdobia alebo
• pomernej časti dane (zodpovedajúcej počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa v zdaňovacom období vozidlo použilo, pričom na účely výpočtu pomernej časti dane sa použije upravená ročná sadzba dane podľa § 7, t. j. v závislosti od veku vozidla, a v závislosti od toho či išlo o použitie hybridného motorového vozidla alebo motorového vozidla s alternatívnym palivom, na ktoré sa zníženie ročnej sadzby dane uplatňuje (CNG, LNG alebo vodík).
|
? |
Príklad 4
V sume ročnej sadzby dane
Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa v každom mesiaci kalendárneho roka jeden krát použil na pracovnú cestu vlastné motorové vozidlo kategórie M1, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ. Zamestnanec nie je podnikateľ, jeho vlastné vozidlo okrem využitia na súkromné účely a vykonanie pracovných ciest nebolo použité na iný účel. Akú sumu dane a kto zaplatí za použitie predmetného vozidla?
V tomto prípade je daňovníkom zamestnávateľ, nakoľko zamestnanec na každomesačnej pracovnej ceste používal so súhlasom zamestnávateľa vozidlo, v dokladoch ktorého je tento zamestnanec uvedený ako držiteľ. Súčasne bola splnená podmienka, že predmetné vozidlo sa nepoužívalo na podnikanie. Zamestnávateľ je povinný zaplatiť daň zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel, upravenú podľa § 7 cit. zákona, t. j. v závislosti od veku vozidla, a v závislosti od toho, či išlo o použitie hybridného motorového vozidla alebo motorového vozidla s alternatívnym palivom (CNG,LNG alebo vodík), na ktoré sa zníženie ročnej sadzby dane uplatňuje.
|
? |
Príklad 5
V sume pomernej časti dane
Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa použil na pracovnú cestu, ktorá bola uskutočnená v dňoch od 15. 3. do 7. 4. svoje vlastné motorové vozidlo kategórie M1, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ. Zamestnanec nie je podnikateľ, jeho vlastné vozidlo okrem využitia na súkromné účely a vykonanie pracovných ciest nebolo použité na iný účel. Kto je daňovníkom a akú daň zaplatí tento daňovník za použitie predmetného vozidla?
Aj v tomto prípade je daňovníkom zamestnávateľ, nakoľko motorové vozidlo kategórie M1 zamestnanca (v dokladoch ktorého je tento zapísaný ako držiteľ) nebolo použité na podnikanie a zamestnávateľ vyplatil za jeho použitie tomuto zamestnancovi cestovné náhrady. Vzhľadom na to, že vozidlo zamestnanec použil počas dvoch kalendárnych mesiacov (marec a apríl) daňovník – zamestnávateľ je povinný zaplatiť pomernú časť dane za tieto dva kalendárne mesiace. Na účely výpočtu pomernej časti dane, daňovník – zamestnávateľ použije ročnú sadzbu dane podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel, ktorá zodpovedá základu dane, (v tomto prípade, je ním zdvihový objem motora v cm3). Predmetnú ročnú sadzbu dane daňovník upraví podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel, t. j. najskôr v závislosti od veku vozidla, potom podľa toho či motorové vozidlo je hybridné alebo používa alternatívny druh paliva (CNG, LNG alebo vodík) a až potom takto upravenú ročnú sadzbu dane použije na výpočet pomernej časti dane. Pomerná časť dane = [(ročná sadzba dane (upravená podľa § 7) / 12 kalendárnych mesiacov)] × 2 (počet mesiacov použitia vozidla). Vypočítaná pomerná časť dane sa zaokrúhľuje podľa § 12 zákona o dani z motorových vozidiel na euro centy nadol, pričom pred jej výpočtom sa najskôr podľa § 12 zaokrúhli každá úprava ročnej sadzby dane podľa § 7 (v závislosti od toho, akým úpravám príslušná ročná sadzba dane podlieha).
Daňovník – zamestnávateľ, podáva daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak ide o ročné zdaňovacie obdobie, povinnosť podať daňové priznanie je upravená v § 9 ods. 2, t. j. do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ročného). Táto lehota nie je dotknutá ani v prípade, ak vozidlo zamestnancom nebolo použité počas celého zdaňovacieho obdobia na pracovné cesty, daňové priznanie daňovník – zamestnávateľ podá až po uplynutí ročného zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote je aj daň (pomerná časť dane) splatná.
|
? |
Príklad 6
Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa použil na pracovnú cestu uskutočnenú v dňoch od 30. 7. do 3. 8. svoje vlastné motorové vozidlo kategórie M1, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ. Zamestnanec nie je podnikateľ, jeho vlastné vozidlo okrem využitia na súkromné účely a vykonanie pracovných ciest nebolo použité na iný účel. Dokedy má daňovník – zamestnávateľ podať daňové priznanie? Ak by daňovník ukončil podnikanie v mesiaci september, dokedy má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň (pomernú časť dane)?
V tomto prípade, je daňovníkom dane z motorových vozidiel zamestnávateľ, podľa § 3 písm. e) zákona, keďže spĺňa podmienky uvedeného ustanovenia (vyplatil cestovné náhrady za použitie vozidla zamestnancovi, ktorý je zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ a ktorý nepoužíva toto vozidlo na podnikanie). Zamestnávateľovi ako daňovníkovi vyplýva povinnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a daň zaplatiť za kalendárne mesiace, v ktorých bolo vozidlo predmetom dane, t. j. za mesiac júl a august. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie pomernej časti dane je do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
V prípade, ak by daňovník – zamestnávateľ ukončil podnikanie v mesiaci september, podá daňové priznanie do jedného mesiaca po mesiaci, v ktorom toto podnikanie ukončil, t. j. do 31. 10. a v rovnakej lehote má aj povinnosť pomernú časť dane zaplatiť.
Zdaňovacím obdobím daňovníka zamestnávateľa teda nemusí byť vždy kalendárny rok, ale môže ním byť obdobie iné (kratšie) ako kalendárny rok, a to z dôvodu, že došlo k naplneniu niektorej zo skutočností, na základe ktorej sa zdaňovacie obdobie končí posledným dňom toho mesiaca, v ktorom k niektorej z týchto skutočností (ktorej dôsledkom je iné ako ročné zdaňovacie obdobie), došlo. Ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú daňovníka, ktorý zanikne bez likvidácie, ktorý vstúpi do likvidácie, daňovníka na ktorého majetok je vyhlásený konkurz, daňovníka, ktorý zruší alebo preruší podnikanie alebo daňovníka, ktorý zomrie.
V takýchto prípadoch sa daňové priznanie podáva osobou na to oprávnenou podľa zákona o dani z motorových vozidiel do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti určujúcej koniec zdaňovacieho obdobia, s výnimkou daňovníka, ktorý zomrel. Za daňovníka, ktorý zomrel, podáva daňové priznanie dedič, alebo ak je dedičov viac ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel.
Aj daňovník v polohe zamestnávateľa v podávanom daňovom priznaní za ročné zdaňovacie obdobie vypĺňa riadok 40 v IV. oddiele daňového priznania „Predpokladaná daň“ s uvedením sumy tejto predpokladanej dane, pretože aj on je povinný platiť preddavky na daň.
Predpokladaná daň je súčtom ročných sadzieb daní upravených podľa veku vozidla, druhu pohonu vozidla alebo druhu alternatívneho paliva, za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa budú preddavky na daň platiť a ktoré nie sú oslobodené od dane.
Podmienkou pre vyplnenie r. 40 v IV. oddiele, je existencia predmetu dane (vozidla) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak bude zamestnávateľ vyplácať cestovné náhrady za vozidlá zamestnancov a tieto vozidlá budú predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, započíta ročnú sadzbu dane (upravenú podľa § 7) za tieto vozidlá do sumy predpokladanej dane.
Pri úprave ročnej sadzby dane podľa veku vozidla, daňovník do počtu mesiacov, počnúc dátumom prvej evidencie vozidla (rok výroby), ako posledný mesiac započíta mesiac január toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom podáva daňové priznanie (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie) a na ktoré sa platia preddavky na daň z predpokladanej dane.
Ing. Jana Fülöpová
§ 9 zákona č. 361/2014
Z. z., o dani z motorových vozidiel
cit. na strane 62
Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie
(6) Ak daňovník ukončil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil alebo prerušil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
(7) Ak daňovník zomrie počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania podľa odseku 2 prvej vety, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, je povinný podať dedič, ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. Ak dedičstvo pripadlo Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva. Ak daňovník zomrie, za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli splnené podmienky podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dedič, alebo ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov alebo ak sa nedohodnú, dedič, ktorého určí správca dane, namiesto daňového priznania oznámi správcovi dane v lehote podľa tretej vety zánik daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 7.
(8) V daňovom priznaní daňovník okrem výpočtu dane uvádza aj, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové identifikačné číslo pridelené, a ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Daňovník v daňovom priznaní môže uviesť aj telefónne číslo, elektronickú adresu a faxové číslo;...
