Verejného obstarávanie – časté zistenia

Je na rozhodnutí verejného obstarávateľa a v jeho právomoci, aké konkrétne pravidlá si pre zadávanie zákazky zvolí aj s ohľadom na personálny aparát, hodnotu zákazky v predpokladanej sume, rozsah plnenia a podobne. Na zákazky s nízkou hodnotou sa vzťahujú ustanovenia § 117 a nasl. a aj ustanovenia prvej časti zákona o verejnom obstarávaní, okrem tých, ktorých použitie vylučuje ustanovenie § 117 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Na základe toho tak aj pri zákazkách s nízkou hodnotou platí, že lehota na predkladanie ponúk má byť určená primerane vo vzťahu k náročnosti predmetu zákazky.

Verejný obstarávateľ je povinný aj pri zákazkách s nízkou hodnotou postupovať v súlade s podmienkami a požiadavkami, ktoré si sám určil. V tejto súvislosti je verejný obstarávateľ povinný zohľadňovať ním stanovené pravidlá, ktoré si stanovil vo svojich interných smerniciach, vo výzve na predkladanie ponúk a taktiež aj v súťažných podmienkach/podkladoch. Pri každom konkrétnom úkone verejného obstarávateľa je dôležité, aby neboli porušené princípy verejného obstarávania, hlavne princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k hospodárskym subjektom, ktoré oslovil na predloženie ponuky a ktoré následne prejavili záujem uchádzať sa o danú zákazku.

Ponuky sa vyhodnocujú na základe:

•    najlepšieho pomeru ceny a kvality,

•    nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu,

•    najnižšej ceny.

Nesprávny opis predmetu zákazky

-    jednoznačne, zrozumiteľne, úplne a nestranne vymedzený,

-    technické požiadavky určené tak, aby zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých a zabezpečovali čestnú hospodársku súťaž a tiež

-    na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, odkazom na technické špecifikácie alebo ich kombináciou.

Technické požiadavky sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“.

Porušenie – konflikt záujmov pri obstarávaniach

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.

Konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok či priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

Podporné kontrolné zistenia v oblasti opisu predmetu zákazky predstavujú v mojej praxi najmä nedostatočný opis predmetu zákazky a to v prípade, ak verejný obstarávateľ

•    neurčil rozsah predmetu zákazky

•    neurčil jasne a zrozumiteľne predmet zákazky

•    nestanovil nejasný rozsah predmetu zákazky

•    uviedol (alebo bol kontrolou zistený) rozpor v rozsahu predmetu zákazky.

Porušenia internej smernice o verejnom obstarávaní

1. Smernica koliduje (bije sa) so zákonným znením

2. Smernica subjektu je neaktuálna/nereaguje na súčasný právny stav

3. Smernica upravuje prílohy, ktoré nie sú v praxi používané

4. Proces verejného obstarávania a prieskumov trhu je realizovaný nie jednoznačne, pričom viaceré smernice subjektu upravujú oblasť obstarávania odlišne

5. Smernica upravuje iné finančné limity (v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní)

6. Smernica je opísaním zákona

Diskriminačný opis predmetu zákazky – kontrolné zistenia

•    opis predmetu zákazky s odkazom na konkrétneho výrobcu, značku, atď.

•    množstvo nie nevyhnutných a odôvodnených detailných parametrov

•    nerozdelenie oddeliteľného opisu predmetu zákazky

•    zadefinovanie diskriminačných požiadaviek

Porušenia v oblasti uzavretia zmluvy, zmien zmluvy a jej úprav

1. Spracovateľ zmluvy pri zadávaní nadlimitnej zákazky, bežného postupu pre podlimitnú zákazku a zákazky s nízkou hodnotou zabezpečí uzavretie zmluvy, ktorá nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi, príp. podmienkami a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom v lehote viazanosti ponúk a s dodržaním lehôt podľa § 56 zákona o verejnom obstarávaní.

2. Spracovateľ zmluvy zabezpečí, aby pri uzavretí zmluvy boli dodržané povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa ustanovenia § 11 zákona o verejnom obstarávaní.

3. Spracovateľ zmluvy bezodkladne po uzavretí zmluvy doručí na úsek verejného obstarávania (resp. externému subjektu) jeden originál zmluvy alebo jej zmeny.

4. Zmluvu možno zmeniť počas jej trvania iba podľa pravidiel uvedených v § 18 zákona o verejnom obstarávaní.

5. Organizačný útvar, pod ktorý spadá plnenie zmluvy (majoritné), oznámi na úsek verejného obstarávania (resp. externému subjektu) sumu skutočne uhradeného plnenia zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody vrátane ich zmien do 30 dní odo dna skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody.

Nedodržanie povinnosti vykonať základnú finančnú kontrolu

1. V čase zadania zákazky/opisu špecifikácie

2. Pred vznikom zmluvy a v čase jej podpísania

3. Pred úhradou na základe dodávateľskej faktúry

4. V čase pri zaradení majetku (obstaraného na základe verejného obstarávania alebo cez prieskum trhu)

Ďalšie kontrolné zistenia viažuce sa na oblasť finančnej kontroly

1. Ak smernica stanovuje povinnosť overiť plán verejného obstarávania

2. Ak smernica zriaďovateľa stanoví iné povinnosti

3. Ak nie sú splnené opatrenia z predošlej kontroly

4. Ak nie je postupované podľa kompetenčného/podpisového poriadku pri obstarávaní

5. Ak nie je správne zabezpečená zastupiteľnosť zamestnancov

Porušenia v oblasti zverejňovania v Centrálnom registri zmlúv (ďalej v texte len CRZ) a webovom sídle vo vzťahu k verejnému obstarávaniu

1. Zmluva, dotýkajúca sa obstarávania, nebola zverejnená v CRZ

2. Zmluva nebola zverejnená v CRZ v plnom znení s prílohovou časťou

3. Zmluva, uverejnená v CRZ, nebola totožná so znením kontrolovanej zmluvy vo fyzickej forme

4. Zmluva, uzatvorená v rámci verejného obstarávania, mala v CRZ zverejnené podpisy zmluvných strán

5. Rámcová zmluva na základe verejného obstarávania zadefinovala vyhotovenia objednávky, pričom tieto neboli zverejňované formou prehľadu na webovom sídle

6. Faktúry na základe zmluvného zabezpečenia neboli riadne zverejnené na webovom sídle

7. Subjekt štátnej správy nemal uverejnený odkaz na register štátneho majetku na webovom sídle

Nezabudnúť na povinnosť poslať na uverejnenie v profile súhrnnú správu o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 10 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho polroka (okrem zákonných výnimiek) a to

•    priebežne počas kalendárneho polroka alebo

•    hromadne najneskôr do 60 dní po skončení kalendárneho polroka.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie sú povinní v súhrnnej správe uviesť zmluvy, ktoré boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

K nedovolenému rozdeleniu zákazky dochádza rozdelením rovnakého alebo obdobného predmetu zákazky do viacerých samostatných zákaziek, pre ktoré vyhlási prijímateľ samostatné verejné obstarávanie. Pritom zároveň platí, že ide o predmety zákaziek, ktoré spolu súvisia z vecného, (rovnaký predmet zákazky), časového (zákazky vyhlásené spravidla počas obdobia jedného kalendárneho roka), miestneho hľadiska (zákazky vyhlásené tým istým prijímateľom) a podobne.

Čo teda znamená rozdelenie zákazky?

Zjednodušene sa dá požiadavka na dodržiavanie zákazu účelového rozdelenia zákazky vysvetliť tak, že ide o požiadavku, ktorá sa viaže na situáciu, keď:

–   verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potrebuje a plánuje v najbližšom období získať dodávateľa pre zabezpečenie určitých plnení, a 

–   tieto plnenia sú druhovo rovnaké alebo podobné do tej miery, že je možné ich zadávať v rámci jednej zákazky alebo v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti.

Základným predpokladom pre to, aby bolo možné postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa označiť za porušenie zákazu účelového rozdelenia zákazky je teda fakt, že verejný obstarávateľ plánoval v jednom momente obstaranie určitých plnení, ktoré sa rozhodol rozdeliť do viacerých zákaziek z dôvodu, aby „podliezol“ finančné limity dané zákonom o verejnom obstarávaní.

Dr. Jozef Sýkora, MBA