Dynamický nákupný systém

Ďalej sa zaviedlo nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastalo rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci dynamického nákupného systému, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby sa znížila výška súdneho poplatku. Novelou zákona o verejnom obstarávaní došlo aj k zmenám v obsahových náležitostiach evidencie referencií, k upresneniu postupu vyhotovovania referencií a k vypusteniu ustanovenia o výslednej hodnotiacej známke.

Zásadným cieľom právnej úpravy bolo aj zníženie náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne ich vypustenie. Za týmto účelom došlo k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk.

Dvojobálkové predkladanie ponúk

Zároveň sa úplne vypustil koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa novelou zákona taktiež revidovala procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk. V rámci koncepčných zmien predložená novela upravila podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypustila z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožnila zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska. Právna úprava si v neposlednom rade kládla za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej sa zaviedla úprava výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach. Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, novelou zákona nastalo zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov upravených v zákone o verejnom obstarávaní. Nová právna úprava zároveň priniesla možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo má za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie.

Novela zákona nemala dopad na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a služby verejnej správy pre občana. Novela zákona vytvorila predpoklady pre možný vplyv na verejné financie, ktorý môže byť pozitívny ale aj negatívny, a to v závislosti od okolností, ktoré nie je možné predikovať.

V rámci novely bolo možné exaktne určiť dopad v nadväznosti na opatrenia súvisiace s elektronizáciou verejného obstarávania.

Zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme

Uvedený právny predpis ovplyvnil všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí sú zadefinovaní v zákone, a ktorí prijímajú alebo vydávajú faktúry a všetky rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú napojené na štátny rozpočet a prijímajú alebo vydávajú faktúry.

Celkový počet organizácií (verejní obstarávatelia, obstarávatelia a rozpočtové a príspevkové organizácie) nie je možné presne určiť, keďže neexistuje evidencia tohto charakteru. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom informačného systému elektronickej fakturácie (IS EFA) medzi verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a rozpočtovými a príspevkovými organizáciami navzájom je povinný. Verejní obstarávatelia, obstarávatelia a rozpočtové a príspevkové organizácie sú tiež povinné elektronickú faktúru doručenú prostredníctvom IS EFA prijať a spracovať.

Zákon tiež ovplyvnil všetkých ostatných dodávateľov a subdodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov, rozpočtových a príspevkových organizácií (dodávatelia), ktorí prijímajú a vydávajú faktúry. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom IS EFA dodávateľmi bol počas prechodného obdobia dobrovoľný.

Elektronická faktúra

Nový zákon zabezpečil povinnosť vyplývajúcu zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, a to konkrétne, aby verejní obstarávatelia, obstarávatelia vedeli prijímať a spracovať elektronickú faktúru, ktorá je zadefinovaná v smernici 55/2014/EÚ.

V súvislosti s povinnosťou používať IS EFA na elektronickú fakturáciu vznikajú administratívne náklady na strane verejných obstarávateľov, obstarávateľov a rozpočtových a príspevkových organizácii aj dodávateľov.

Všetky subjekty, ktoré využívajú IS EFA sú povinné aktivovať a spravovať vlastný subjekt v IS EFA a aktualizovať údaje v profile subjektu.

Každý oprávnený subjekt je povinný aktivovať a spravovať používateľov, priraďovať im oprávnenia a operatívne riadiť účty a oprávnenia. Časová náročnosť týchto úkonov je zanedbateľná, pričom každý z úkonov sa vykoná aspoň 1x.

Povinnosti dodávateľa a odberateľa

Odberateľ môže, ale nemusí evidovať obchodné prípady (informácie o právnom titule k fakturácii). Časová náročnosť tohto úkonu je zanedbateľná, pričom tento úkon sa môže alebo nemusí vykonať.

Dodávateľ vkladá e-faktúru do IS EFA cez rôzne alternatívy, pričom sa zmenila forma predkladania:

–   Vystavenie e-faktúry priamo v IS EFA – časovo náročnejší úkon

–   Vloženie e-faktúry nahratím súboru do IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

–   Automatizované vloženie e-faktúry z IS dodávateľa do IS EFA – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov.

Odberateľ preberá doručenú e-faktúru cez tri rôzne alternatívy, pričom sa zmenila forma preberania:

–   Prevzatia e-faktúry priamo z IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

–   Prevzatie e-faktúry priamo z eSchránky – časovo menej náročnejší úkon

–   Prevzatie e-faktúry priamo v IS odberateľa – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov.

Odberateľ je povinný v prípade existencie obchodného prípadu ku konkrétnej faktúre uzavrieť obchodný prípad v IS EFA.

Vzhľadom na rozmanitosť a nejednoznačnosť vo využívaní jednotlivých alternatív nie je možné exaktne určiť administratívne náklady. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nemenia existujúce štandardné procesy fakturácie, ale tieto procesy sa predovšetkým elektronizujú a regulácia umožňuje bezplatné využívanie služieb pre vytvorenie, odoslanie a prijatie faktúry, nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

Nové podmienky (povinnosti a požiadavky) pre existujúcich podnikateľov neznamenajú obmedzenie rozsahu ich podnikania. Na jednej strane sa pripúšťa vznik nových administratívnych a nepriamych finančných nákladov, ale na druhej strane sa zrýchľuje proces fakturácie a odpadajú náklady súvisiace s papierovou formou fakturácie, ktorá bola v minulosti preferovaná.

Cieľom legislatívy bola najmä transpozícia smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, ktorá má dosah na všetky členské štáty EÚ a niektoré pridružené štáty EHP.

V súvislosti so zavádzaním elektronickej fakturácie v SR sa nevytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov v žiadnej forme a prípadné finančné vplyvy na podnikateľské prostredie boli krátkodobé, resp. jednorazové.

Cieľom zákona, ako sme už uviedli, bola transpozícia Smernice európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 6. 5. 2014) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt európskej únie s významom pre EHP.

Prijímanie a spracúvanie elektronických faktúr verejnými obstarávateľmi

Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a museli byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením

•    STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a

•    STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017).

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

Postupné zavádzanie elektronickej fakturácie

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa mal nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom zákona bolo, že

–   jednotne sa upravili náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,

–   definoval jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,

–   umožnil dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

Týmto spôsobom sa umožnilo v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

Z hľadiska jednotlivých inštitútov zákona sa ustanovil nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.

Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov upravilo v prílohe zákona. Zriadil sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvil centrálny ekonomický systém.

Elektronické dokumenty

Vykonávacie predpisy k zákonu upravili povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil, čiže nie je registrovaný.

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

Nad rámec povinnej transpozície zákon upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zaviedol povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností je postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v zákone upravili ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Zákon tiež žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov, zostali v plnej miere zachované a budú dodržiavané.

Zákon č. 221/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby sú v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Cieľom tejto novely zákona bolo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nemusia orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe.

Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy

–   potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

–   potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,

–   potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, 

–   potvrdenie o návšteve školy a

–   výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

Zrušenie predkladania listinných výpisov a potvrdení

Novela zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypustila z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy. Zákon zároveň reagoval na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reagovala, bol stále aktuálny a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám a pri úradnej činnosti dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch v listinnej podobe. Bolo neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedeli samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo im boli známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

Novela zákona predpokladala a priniesla zmenu existujúcej služby verejnej správy.

V minulosti sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytovala požiadavka na predkladanie potvrdení a výpisov od občana alebo podnikateľa v listinnej forme, na právne účely.

Tieto potvrdenia a výpisy boli poskytované na určených miestach občanovi alebo podnikateľovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Novela zákona priniesla zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky. Implementáciu zákona zabezpečil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR, Štatistickým úradom SR, Sociálnou poisťovňou SR, zdravotnými poisťovňami, DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a Finančnou správou SR.

Zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Cieľom tohto zákona bolo prijatie niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a niektorých opatrení v justícii.

V prvom prípade sa právna úprava zamerala na:

–   obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,

–   obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,

–   obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,

–   predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,

–   umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,

–   dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,

–  obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,

–   zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.

Časť vyššie uvedených opatrení bolo koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Zákon pracuje s termínom do 30. apríla 2020, pričom sa nevylúčilo ďalšie predĺženie tohto termínu. Druhá časť opatrení bola koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V druhom prípade, t. j. v prípade mimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.

Novela zákona č. 9/2021 Z. z. účinná od 19. 1. 2021

Touto novelou zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území Slovenskej republiky.

Zákon reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti sa upravil zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, zákon o službách zamestnanosti, zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o hospodárskej mobilizácii, zákon o verejnom obstarávaní, a dva zákony o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby ľudskej choroby COVID-19, a to v justícii a vo finančnej oblasti.

Civilná ochrana obyvateľstva

Novelou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa z dôvodu jednoznačnosti precizujú niektoré ustanovenia platného zákona napríklad v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciu, tiež sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.

Služby zamestnanosti

Účelom novely zákona o službách zamestnanosti bolo, vzhľadom na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov, na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Zdravotná starostlivosť

Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti sa upravuje možnosť vykonávania očkovania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti s cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19.

Novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa rozšírila možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent. Podstatnou zmenou je zavedenie sankcie za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania na účely predchádzania spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie. Ďalej sa zaviedla úprava, vďaka ktorej môžu zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, a úprava, vďaka ktorej študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

Hospodárska mobilizácia

Právna úprava v zákone o hospodárskej mobilizácii má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Verejné obstarávanie

Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty pri postupe zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Cieľom úpravy je rozšírenie výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania.

Novelou zákona č. 62/2020 Z. z. sa upravujú pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb.

Novelou zákona č. 67/2020 Z. z. sa v záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie navrhuje spresniť pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme ako je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorý sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál.

Novela zákona č. 141/2021 Z. z. účinná od 6. 5. 2021

Oblasť verejného obstarávania je v základných rámcoch regulovaná na európskej úrovni smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia, a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o VO.

Cieľom novely bolo odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Úprava má veľký potenciál zjednodušiť najmä implementáciu projektov a zabezpečiť efektívne a včasné využitie finančných prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike z európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu inovácií, rozvoj regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov. Osobitne je takéto zosúladenie vhodné v prípade podpory výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory európskej únie.

Novela zákona č. 214/2021 Z. z. účinná od 2. 8. 2021

Primárnym cieľom novely zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola transpozícia smernice európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej. Smernica o podpore ekologických vozidiel je súčasťou komplexnej politiky európskej únie, ktorej cieľom sú ambiciózne záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov o minimálne 40 % do roku 2030, zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 %, dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v Európskej únii. Smernica o podpore ekologických vozidiel je v rámci tejto komplexnej politiky zameraná na dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a to predovšetkým prostredníctvom agregácie nákupu ekologických vozidiel.

Podpora ekologických vozidiel

bola v rámci platného legislatívneho rámca upravená v zákone č. 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje transpozíciu smernice európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Úprava tejto smernice, a teda aj národnej legislatívy v ktorej je transponovaná, bola zo strany európskej komisie vyhodnotená ako nedostatočná pre plnenie ambicióznych environmentálnych cieľov, pričom z pohľadu vyhodnotenia reálnych dopadov praktického aplikovania tejto smernice európska komisia dospela k záveru, že neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v Európskej únii, najmä pre nedostatky v oblasti rozsahu jej pôsobnosti a v jej ustanoveniach týkajúcich sa nákupu vozidiel.

Z tohto hodnotenia európskej komisie taktiež vyplynulo, že vplyv uvedenej smernice bol veľmi obmedzený pri znižovaní emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj pri podpore konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia.

V kontexte uvedeného smernica o podpore ekologických vozidiel v komparácií s pôvodnou smernicou významne rozširuje jej vecnú pôsobnosť v kontexte vymedzenia rozsahu verejných nákupov zacielených na ekologické vozidlá.

Primárnym princípom zákona je ustanovenie požiadavky na minimálne percentuálne podiely ekologických vozidiel pri zadávaní vymedzených zákaziek podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uzatváraní zmlúv o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave. Tieto ustanovené minimálne percentuálne podiely ekologických vozidiel sa budú vzťahovať na vymedzené časové obdobia.

Cieľ novely zákona

Primárnym cieľom zákona je transpozícia smernice európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Smernica o podpore ekologických vozidiel je súčasťou komplexnej politiky európskej únie, ktorej cieľom sú ambiciózne záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov o minimálne 40% do roku 2030, zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 %, dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v Európskej únii. Smernica o podpore ekologických vozidiel je v rámci tejto komplexnej politiky zameraná na dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a to predovšetkým prostredníctvom agregácie nákupu ekologických vozidiel.

Podpora ekologických vozidiel je v súčasnosti v rámci platného legislatívneho rámca upravená v zákone č. 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje transpozíciu smernice európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Úprava tejto smernice a teda aj národnej legislatívy, v ktorej je transponovaná, bola zo strany európskej komisie vyhodnotená ako nedostatočná pre plnenie ambicióznych environmentálnych cieľov, pričom z pohľadu vyhodnotenia reálnych dopadov praktického aplikovania tejto smernice európska komisia dospela k záveru, že neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v Európskej únii, najmä pre nedostatky v oblasti rozsahu jej pôsobnosti a v jej ustanoveniach týkajúcich sa nákupu vozidiel. Z tohto hodnotenia európskej komisii taktiež vyplynulo, že vplyv uvedenej smernice bol veľmi obmedzený pri znižovaní emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj pri podpore konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia.

Novela zákona účinná od 1. 3. 2022

Novela zákona bola predložená na základe úlohy č. 67 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Novelou zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

•    zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

•    revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

•    zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

•    zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní patrí

pričom sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov:

•    v oblasti zjednodušenia postupov

-    úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,

-    úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,

-    zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,

-    používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),

-    flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,

-    umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,

-    umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,

-    zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,

-    zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,

-    postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,

-    podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,

•    v oblasti skrátenia procesu

-    rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),

-    úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,

-    posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,

-    v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,

-    mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,

•    v oblasti zvýšenia transparentnosti

-    jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),

-    zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,

•    úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.

Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania je zavedená úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok.

Cieľom je skrátenie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.

Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania sú zavedené úpravy

v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov:

•    automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),

•    umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,

•    bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,

•    zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.

Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány

Procesy verejného obstarávania by mala zjednodušiť a optimalizovať aj Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány. V súčasnosti túto úlohu čiastočne zastrešuje a zabezpečuje rezort vnútra, ktorý realizuje centrálne nákupy energií pre štátnu správu. Prebiehala na technickej úrovni diskusia o finálnom rozsahu úloh a kompetencií Centrálnej obstarávacej autority, preto bude vytvorený predpoklad na jej zriadenie, pričom podrobnosti o rozsahu jej činnosti budú následne upravené nariadením vlády.

Postupy verejného obstarávania stále vykazujú priestor na úpravu smerom k zrýchleniu a zjednodušeniu, ako aj smerom k posilneniu možností verejných obstarávateľov vysporiadať sa s negatívnymi javmi v rámci súťaže, napr. v podobe špekulatívnych konaní hospodárskych subjektov.

Rovnako právna úprava poskytuje stále priestor pre revíziu z pohľadu povinnej transpozície a pre odstránenie národného goldplatingu. Oblasť dohľadu v podlimitnom obstarávaní a pri zákazkách s nízkou hodnotou, ako aj dvojinštančnosť dnešného administratívneho konania sú často jednou z oblastí, ktorá má potenciál proces verejného obstarávania predĺžiť. V neposlednom rade je v procese verejného obstarávania stále priestor na efektívne využitie informatizácie a na revíziu procesov z tohto pohľadu.

Verejné obstarávanie je nástrojom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov

pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Len prostredníctvom férových súťažných podmienok, vytvárajúcich rovnaké príležitosti pre čo najväčší okruh hospodárskych subjektov je možné dosiahnuť vyvážený stav, z ktorého bude profitovať tak nákupca, ako aj podnikateľské prostredie. Ba čo viac, verejné obstarávanie nemusí byť len „obyčajný nákup“, ale je možné využívať ho aj ako nástroj na plnenie strategických cieľov sektorových politík, ako je podpora inovácií, sociálna inklúzia alebo environmentálna udržateľnosť. Ide tak o nástroj, ktorý neslúži len na nákup statkov spotrebného charakteru slúžiacich pre činnosť orgánov verejnej moci, ale aj na podporu a rozvoj rozličných spoločenských vzťahov, ktorý je spôsobilý ovplyvniť život spoločnosti v strednodobom, ako aj v dlhodobom časovom horizonte.

Oblasť verejného obstarávania je značne heterogénnou, a to tak z hľadiska vecného, ako aj personálneho, nakoľko združuje široký okruh subjektov od nákupcov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, poradenské spoločnosti až po kontrolné orgány.

Z uvedeného je zrejmé, že ide o subjekty, ktoré sledujú rôzne ciele a záujmy. Napriek tejto skutočnosti je nevyhnutné, aby nákupcovia a dodávatelia boli spokojnými obchodnými partnermi a aby im kontrolné orgány dokázali byť účinnou protiváhou pri akýchkoľvek protisúťažných praktikách. Táto skutočnosť si nepochybne vyžaduje, aby každá zo zúčastnených strán vykonávala svoje činnosti na zodpovedajúcej odbornej úrovni, bez zámeru vedomého porušovania alebo obchádzania zákonných pravidiel. Uvedené skutočnosti tak nesporne legitimizujú požiadavky na zavedenie opatrení týkajúcich sa zvyšovania profesionalizácie verejného obstarávania, pričom z dôvodu potreby zapojenia existujúcich personálnych kapacít a potreby zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania, je potrebné vytvoriť systém, ktorý presahuje rámec úrovne vzdelania poskytovaného školským systémom.

Politiku profesionalizácie je potrebné nastaviť tak, aby sa stala nástrojom vytvárajúcim možnosti pre neustále zvyšovanie odborných vedomostí pracovníkov vo verejnom obstarávaní

ako aj výmenu ich praktických skúseností. Zároveň sa tým sleduje eliminácia takých nežiaducich javov, ktoré súvisia s vysokou mierou chybovosti verejných obstarávaní, ktoré následne musia nevyhnutne ústiť do podávania námietok zo strany hospodárskych subjektov či do následných pokút a vysokých finančných korekcií, najmä ak ide o zákazky financované z fondov EÚ. Oporou uvedenému je takisto aj „Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania. Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania“, podľa ktorého je žiadúce vymedziť dlhodobé stratégie profesionalizácie verejného obstarávania a osobitnú pozornosť pritom venovať ľudským zdrojom. V súlade s týmto odporúčaním by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podstatne menej náchylné na politické vplyvy a ktoré zabezpečia možnosti kontinuálneho vzdelávania a celkovo vytvoria predpoklady na to, aby sa vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní stalo atraktívnejším.

Vzhľadom na to, že nová koncepcia predpokladá realizáciu procesu verejného obstarávania prostredníctvom funkcie tzv. odborného garanta, ide o zavádzanie nového typu regulácie pre výkon činností vo verejnom obstarávaní.

Právna úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania

Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré sú súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie. Právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavujú postupy pri zadávaní zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia, ako stanovené finančné limity. Výnimkou z tejto povinnosti je taktiež nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá má status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta.

Odborný garant

je povinný sa vzdelávať, vykonávať úkony vo verejnom obstarávaní s odbornou starostlivosťou a pre prípady závažných porušení jeho povinností sa zavádzajú sankčné mechanizmy, spočívajúce v uložení napomenutia, absolvovania preskúšania, pokuty, prípadne vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov, v závislosti od typu a frekvencie výskytu týchto porušení.

Novelou zákona budú ovplyvnené najmä subjekty verejného sektora, fyzické osoby a právnické osoby.

Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu sa nezmení možnosť participácie na verejných zákazkách. Odstránením goldplatingu v podobe vypustenia ustanovení nad rámec transpozičnej povinnosti a v znížení počtu inštancií v konaní o nápravu sa vytvorí priestor aj na, dnes nekvantifikovateľné, zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.

Záver

Nepredpokladá sa priamy vplyv na životné prostredie. Upravuje sa však povinnosť pre verejného obstarávateľa, ktorý začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Táto zmena má potenciál mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie, ktorý však v tomto momente nie je možné kvantifikovať.

Ing. Lukáš Fudák

§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

Projekty a programy

Citácia na str. 68

(1) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj

a)  národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad,

b)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

c)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad,

d)  projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie alebo záujemcov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba,

e)  projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad,

f) pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

g)  pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

(2) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na zlepšenie postavenia fyzických osôb na trhu práce prostredníctvom komplexného prístupu pri poskytovaní nástrojov a služieb podporujúcich ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepšenie ich zamestnateľnosti a zvýšenie a udržanie ich zamestnanosti, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje sprostredkovateľský orgán ministerstva.

(3) Účastníkom projektov a programov podľa odseku 2 môže byť

a)  uchádzač o zamestnanie,

b)  fyzická osoba, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie, nie je zamestnancom, nevykonáva alebo neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť a sústavne sa nepripravuje na povolanie alebo

c)  znevýhodnená osoba, alebo zraniteľná osoba.

(4) Medzi nástroje a služby komplexného prístupu podľa odseku 2 patrí najmä...