5.3 Verejná správa
Verejná správa
408. Dochádzka žiaka do špeciálnej základnej školy
V obci nie je zriadená špeciálna základná škola, žiak dochádza autobusom do najbližšej súkromnej špeciálnej školy s príslušným zdravotným znevýhodnením alebo nadaním. Riaditeľ súkromnej špeciálnej základnej školy odmieta poskytovať úhradu cestovných nákladov na dopravu žiaka a to aj napriek tomu, že v obci, z ktorej žiak dochádza, nie je zabezpečená bezplatná vlaková doprava.
Ako majú zákonní zástupcovia žiaka postupovať?
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 596/2003 Z. z. neustanovuje uhrádzanie cestovných nákladov zákonným zástupcom žiakov súkromných základných škôl a súkromných základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálnych škôl“), nie je možné, aby si zákonní zástupcovia žiaka uplatňovali úhradu cestovných nákladov u riaditeľa príslušnej súkromnej špeciálnej základnej školy, do ktorej žiak dochádza z inej obce. V tomto prípade teda nie je dôležité, či žiak dochádza autobusom alebo vlakom.
Zákonní zástupcovia žiaka by si mohli uplatňovať nárok na úhradu cestovných nákladov žiaka iba v tom prípade, ak by žiak navštevoval najbližšiu špeciálnu základnú školu s príslušným zdravotným znevýhodnením alebo nadaním v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja alebo najbližšiu cirkevnú špeciálnu základnú školu s príslušným zdravotným znevýhodnením alebo nadaním.
409. Dochádzka do základnej školy so športovým zameraním
V obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, je zriadená základná škola. Žiak z tejto obce však dochádza do základnej školy so športovým zameraním v susednom meste. Z obce je zabezpečená iba autobusová doprava. Základná škola so športovým zameraním odmietla zákonným zástupcom uhrádzať cestovné náklady na dopravu žiaka v roku 2015, hoci pri zápise žiaka do tejto školy s úhradou cestovných nákladov súhlasila.
Je rozhodnutie školy správne?
V predmetnom prípade nie je dôležité, akým hromadným dopravným prostriedkom žiak dochádza do školy a späť. Rozhodujúca je skutočnosť, či v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, je alebo nie je zriadená základná škola. Keďže v konkrétnej obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, je zriadená základná škola, škola so športovým zameraním postupovala správne, keď odmietla uhrádzať cestovné náklady na dopravu žiaka.
Postup školy je v plnom súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z., v ktorom je ustanovené, že ak si obec na účel zabezpečenia povinnej školskej dochádzky nezriadi základnú školu, je škola v obci, s ktorou má obec zriadený spoločný školský obvod a v ktorej bude žiak plniť povinnú školskú dochádzku, povinná z prostriedkov štátneho rozpočtu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady na dopravu žiaka do tejto školy vo výške ceny hromadnej dopravy.
410. Pojem „susedná obec“
V súvislosti so školským obvodom a s úhradou cestovných nákladov žiakov na dopravu do školy a späť sa používa pojem „susedná obec“.
Ako si možno pojem „susedná obec“ vysvetliť?
Pojem „susedná obec“ ustanovený v § 8 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. v súvislosti s určením školského obvodu a s úhradou cestovných nákladov na dopravné je potrebné posúdiť individuálne – najmä z hľadiska dopravného spojenia (z hľadiska dochádzky) a z hľadiska kapacity základnej školy v susednej obci. Susednou obcou pre obec, ktorá nemá zriadenú základnú školu, je susedná obec dopravne prístupná, ktorá má zriadenú základnú školu s takou kapacitou, že môže prijať aj žiakov zo susednej obce, ktorá základnú školu nemá zriadenú.
V prípade, ak susedná obec nemôže z kapacitného hľadiska žiakov prijať, susednou obcou je ďalšia najbližšia obec dopravne prístupná, ktorá má kapacitné možnosti prijať aj žiakov z inej obce.
411. Dochádzka do cirkevnej základnej školy v inej obci
V obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola. Žiak z tejto obce dochádza do cirkevnej základnej školy v inej obci. Na základe vykonanej kontroly riaditeľ cirkevnej základnej školy vyplácanie cestovných nákladov na dopravu zrušil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cirkevná základná škola, do ktorej žiak dochádza, nie je najbližšia cirkevná škola k trvalému pobytu žiaka.
Postupoval riaditeľ cirkevnej základnej školy správne? Môže riaditeľ poskytnúť výnimku a uhrádzať cestovné náklady na dopravu?
Zrušenie poskytovania úhrady cestovných nákladov na dopravu do cirkevnej základnej školy a späť je správne, ak cirkevná základná škola, do ktorej žiak dochádza, nie je najbližšia k miestu jeho trvalého pobytu (bydliska). Rozhodnutie kontroly a riaditeľa cirkevnej základnej školy o zrušení poskytovania úhrady cestovných nákladov na dopravu je v súlade s § 8 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z., v ktorom je ustanovené, že z prostriedkov štátneho rozpočtu sa môžu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka s trvalým pobytom v obci, ktorá nemá zriadenú základnú školu, cestovné náklady na dopravu žiaka do najbližšej cirkevnej základnej školy.
Zdôrazňujeme, že
• riaditeľ cirkevnej základnej školy nemá možnosť poskytnúť žiadnu výnimku z poskytovania úhrady cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy a späť, lebo takáto úhrada z prostriedkov štátneho rozpočtu by bola v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
• úhrada cestovných nákladov na dopravu by mohla zákonným zástupcom žiaka patriť iba v prípade, ak by žiaka zo súčasnej cirkevnej základnej školy preložili do inej cirkevnej základnej školy, ktorá je najbližšia k miestu jeho trvalého pobytu.
Otázky č. 408 – 411 spracoval Mgr. J. Matula (I/2016)
412. Nepriznanie príplatku začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi
Riaditeľka základnej školy opakovane odmietala priznať vychovávateľke školského klubu detí príplatok začínajúceho pedagogického zamestnanca a zaradiť ju do adaptačného vzdelávania. Vychovávateľka bola absolventkou pedagogickej asociálnej akadémie a jej prvý pracovný pomer ako pedagóga vznikol v tejto základnej škole. Riaditeľka základnej školy začínajúcej vychovávateľke nevyplácala príplatok začínajúceho pedagóga a nezaradila ju do adaptačného vzdelávania s odôvodnením, že vychovávateľka o zaradenie písomne nepožiadala. Vychovávateľka viackrát žiadala zamestnávateľa o priznanie príplatku, len ústne odpovede boli rigidné, odmietavé, vyústili až k zastrašovaniu vychovávateľky so slovami, že ak a jej to nepáči, môže odísť zo školy. Vychovávateľka požiadala osobný úrad ministerstva o stanovisko, či na príplatok začínajúceho pedagóga má právny nárok. V priebehu komunikácie s riaditeľkou základnej školy sa zistilo, že riaditeľka vychovávateľku nezaradila do adaptačného vzdelávania z dôvodu, že jej nechcela vyplácať príplatok.
Ako si má vychovávateľka uplatňovať svoje nároky?
Osobný úrad ministerstva vo svojom stanovisku, ktoré zaslal vychovávateľke aj riaditeľke školy, uviedol, že každý pedagogický zamestnanec, teda aj vychovávateľka školského klubu detí, sa musí zaradiť do kariérneho stupňa ako začínajúci pedagogický zamestnanec pri nástupe do prvého pracovného pomeru, v ktorom bude vykonávať pedagogickú činnosť. Zamestnávateľ v súlade so zákonom o učiteľoch je povinný začínajúceho pedagóga zaradiť do adaptačného vzdelávania v zmysle platnej legislatívy. Podľa zákona o odmeňovaní sa príplatok poskytuje po dobu zaradenia pedagóga do kariérneho stupňa a priznanie príplatku začínajúceho pedagóga nie je podmienené jeho zaradením do adaptačného vzdelávania, príplatok sa neposkytuje počas adaptačného vzdelávania, ale počas jeho zaradenia do kariérneho stupňa.
Vychovávateľka bola poučená, že si svoje nároky z pracovnoprávnych vzťahov môže vymáhať súdnou cestou. V tomto prípade však k súdnemu sporu nedošlo z dôvodu, že riaditeľka školy vychovávateľke príplatok začínajúceho pedagóga priznala a zaradila ju do adaptačného vzdelávania.
Doc. Ing. D. Hrašková,PhD.
413. Cestovné náhrady zákonným zástupcom žiakov osemročných gymnázií
V roku 2015 si uplatňovali nárok na úhradu cestovných nákladov do školy a späť už aj zákonní zástupcovia žiakov osemročných gymnázií, ktorí sú vo veku žiakov základných škôl.
Majú zákonní zástupcovia žiakov osemročných gymnázií nárok na úhradu cestovných nákladov?
Žiak osemročného gymnázia vo veku žiaka základnej školy nie je žiakom základnej školy, ale je žiakom strednej školy. Zákon č. 596/2003 Z. z. neustanovuje uhrádzanie cestovných nákladov pre zákonného zástupcu žiaka strednej školy, ale ustanovuje uhrádzanie cestovných nákladov iba zákonnému zástupcovi žiaka základnej školy, základnej školy s materskou školou v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, žiakov cirkevných základných škôl, žiakov základných škôl so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja a žiakov cirkevných základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Na základe uvedeného nie je možné, aby si zákonný zástupca žiaka osemročného gymnázia uplatňoval úhradu cestovných nákladov žiaka do školy a späť.
414. Dochádzka do cirkevnej základnej školy v inej obci
V obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, je zriadená základná škola s 1. až 9. ročníkom. Žiak z tejto obce dochádza do cirkevnej základnej školy v inej obci, ktorá je najbližšia k jeho trvalému pobytu. Na základe vykonanej kontroly z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, riaditeľ cirkevnej základnej školy zrušil poskytovanie cestovných nákladov na dopravu žiaka v priebehu roka 2015.
Je postup riaditeľa cirkevnej základnej školy správny?
Rozhodnutie riaditeľa cirkevnej základnej školy je správne – je v súlade s § 8 ods. 6 a ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. Zákonným zástupcom žiaka, ktorý dochádza do cirkevnej základnej školy v inej obci a to i napriek tomu, že v obci, v ktorej má trvalý pobyt, je zriadená základná škola, poskytovanie úhrady cestovných nákladov na dopravu nepatrí.
V mieste trvalého pobytu žiaka je zriadená základná škola. Žiak má v mieste trvalého pobytu vytvorené podmienky na plnenie si povinnej školskej dochádzky a výber cirkevnej základnej školy je jeho (jeho zákonných zástupcov) slobodným rozhodnutím.
Otázky č. 413 – 414 spracoval Mgr. J. Matula (I/2016)
415. Prípravné semináre
Profesijná komora organizuje prípravné semináre ku skúške odbornej spôsobilosti uchádzačov o členstvo v profesijnej komore.
Sú príjmy z organizácie seminárov považované za zdaniteľné príjmy?
Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené príjmy, ktoré plynú profesijnej komore z činnosti, na ktorej účel profesijná komora vznikla alebo ktorá je jej základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom. Ak osobitný predpis, na základe ktorého je profesijná komora zriadená a následne jej štatút podmieňuje vznik členstva v komore úspešným absolvovaním skúšky odbornej spôsobilosti, potom organizovanie prípravných seminárov ku skúške pre uchádzačov je možné klasifikovať ako jednu zo základných činností profesijnej komory.
Z uvedeného vyplýva, že aj príjmy, ktoré profesijná komora dosahuje za tieto prípravné semináre možno považovať za príjmy, ktoré, plynú z činnosti, na ktorej účel profesijná komora vznikla alebo ktorá je jej základnou činnosťou a preto sú oslobodené od dane z príjmov. Skutočnosť, že absolvovanie seminára nie je pre uchádzačov o členstvo povinné, nie je rozhodujúca.
Ing. M. Vidová (I/2016)
416.
Doprava imobilného žiaka do základnej školy pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Žiak základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dochádzajúci denne do najbližšej základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je imobilný. Rodičia zabezpečili jeho prepravu do školy a späť iným špeciálne upraveným dopravným prostriedkom. Z obce, v ktorej má žiak trvalý pobyt, je zabezpečená autobusová i vlaková doprava.
Majú rodičia imobilného žiaka nárok na úhradu cestovných nákladov za dopravné?
Rodičom žiaka, ktorí zabezpečujú dopravu žiaka iným spôsobom než hromadnou dopravou, patrí náhrada za cestovné náklady na dopravu žiaka do základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálna základná škola“) a späť podľa článku 3 odsek 13 smernice č. 7/2015. Podľa článku 3 odsek 13 uvedenej smernice zákonnému zástupcovi žiaka špeciálnej základnej školy sa vyplatia finančné prostriedky na dopravné žiaka iným dopravným prostriedkom ako hromadnou dopravou, ak žiak dochádza z obce s vlakovou dopravou a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje prepravu do školy prostredníctvom hromadnej dopravy.
Náklady na dopravu žiaka sa vyplatia počas doby trvania zdravotného stavu žiaka, ktorý nedovoľuje jeho prepravu do školy prostredníctvom hromadnej dopravy podľa odseku 11 písm. b) smernice č. 7/2015, t.j. vo výške súčinu denných nákladov na dopravné žiaka v hromadnej doprave so žiackou zľavou, prípadne inou zľavou, ktorá je žiakovi poskytnutá, a počtu dní prítomnosti žiaka v špeciálnej základnej škole, ak žiak nepredloží cestovný lístok a dochádza z obce, kde nie je možnosť dochádzať do školy vlakom. Doba trvania zdravotného stavu žiaka, ktorý nedovoľuje jeho prepravu do školy prostredníctvom hromadnej dopravy, sa preukazuje potvrdením ošetrujúceho lekára.
417. Úhrada cestovných nákladov na dopravu zákonných zástupcov žiakov
Žiak navštevuje internátnu základnú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja.
Patrí úhrada cestovných nákladov na dopravu aj zákonným zástupcom žiakov internátnych základných škôl?
Podľa článku 3 odsek 12 Smernice č. 7/2015 platí, že finančné prostriedky na dopravné žiaka špeciálnej základnej školy internátnej sa uhradia zákonnému zástupcovi žiaka maximálne dvakrát mesačne do miesta trvalého pobytu a späť.
Finančné prostriedky na dopravné žiaka sa určia
a) vo výške ceny cestovných lístkov, ak žiak predloží cestovné lístky,
b) vo výške cestovných nákladov na základe potvrdenia od dopravnej spoločnosti a potvrdenia o neprítomnosti žiaka v školskom internáte, ak žiak nepredloží cestovné lístky a dochádza z obce, kde nie je možnosť dochádzať do školy vlakom.
V praxi to znamená, že
• v prípade, ak žiak špeciálnej základnej školy internátnej dochádza do školy a späť bezplatnou vlakovou dopravou, nevznikajú mu náklady na cestovanie a špeciálnej základnej škole internátnej nevzniká povinnosť úhrady cestovných nákladov,
• v prípade, ak žiak špeciálnej základnej školy internátnej dochádza do školy a späť z obce, z ktorej je zabezpečená iba autobusová doprava, finančné prostriedky na dopravné sa určia podľa článku 3 odsek 12 písm. a) smernice č. 7/2015, t.j. vo výške ceny cestovných lístkov, ak žiak predloží cestovné lístky alebo podľa článku 3 odsek 12 písm. b) smernice č. 7/2015, t.j. vo výške cestovných nákladov na základe potvrdenia od dopravnej spoločnosti a potvrdenia o neprítomnosti žiaka v školskom internáte, ak žiak nepredloží cestovné lístky a dochádza z obce, kde nie je možnosť dochádzať do školy vlakom,
• v prípade, ak žiak špeciálnej základnej školy internátnej dochádza do školy a späť z obce, z ktorej je zabezpečená autobusová i vlaková doprava, finančné prostriedky na dopravné sa určia podľa článku 3 odsek 12 písm. a), t.j. vo výške ceny cestovných lístkov, ak žiak predloží cestovné lístky.
418.
Dochádzka do základnej školy z obce, v ktorej nie je zriadená
základná škola
Žiak dochádza do základnej školy z obce, v ktorej nie je zriadená základná škola. Z obce je zabezpečená iba autobusová doprava. Riaditeľ základnej školy na základe písomného podania občana zrušil úhradu cestovných nákladov na dopravu z dôvodu, že rodič, ktorý je zároveň učiteľom tejto školy, vozí žiaka denne do školy a späť osobným vozidlom.
Patrí zákonným zástupcom úhrada cestovných nákladov na dopravu žiaka?
Postup riaditeľa základnej školy pri zrušení úhrady cestovných nákladov na dopravu žiaka nie je správny. Riaditeľ školy nepostupoval kvalifikovane z toho dôvodu, že z obce, z ktorej žiak dochádza do školy, je zabezpečená iba autobusová doprava. Žiak teda nemá možnosť do školy a späť dochádzať bezplatnou vlakovou dopravou.
Zákonným zástupcom patrí úhrada cestovných nákladov na dopravu žiaka podľa Smernice č. 9/2009 a to vo výške súčinu denných nákladov na dopravné žiaka v hromadnej doprave so žiackou zľavou, prípadne inou zľavou, ktorá je žiakovi poskytnutá, a počtu dní prítomnosti žiaka v základnej škole, ak žiak nepredloží cestovný lístok a dochádza z obce, kde nie je možnosť dochádzať do školy vlakom.
Otázky č. 416 – 418 spracoval Mgr. J. Matula (I/2016)
419. Hlavný kontrolór obce
Obecné zastupiteľstvo zvolilo nového hlavného kontrolóra s dňom nástupu do práce 1. 1. 2016. Týmto dňom sa začína aj funkčné obdobie nového hlavného kontrolóra. Podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vzniká hlavnému kontrolórovi po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra. Pracovný úväzok je určený na 15 hodín týždenne, t.j. denne 3 hodiny v čase od 8:30 hod. do 11:30 hod. Hlavný kontrolór s takto navrhnutým pracovným časom nesúhlasil a navrhol starostovi obce, aby bol jeho týždenný úväzok rozdelený do dvoch pracovných dní – pondelok a štvrtok s pracovným časom od 7:30 hod. do 15:30 hod. K dohode na určení pracovného času nedošlo a tak hlavný kontrolór odmietol podpísať pracovnú zmluvu.
Je hlavný kontrolór aj napriek nepodpísanej pracovnej zmluve zamestnancom obce?
Postavenie a úlohy hlavného kontrolóra obce upravuje a určuje predovšetkým zákon o obecnom zriadení, konkrétne § § 18 – 18g zákona. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce, ktorý je volený do funkcie na šesť rokov obecným zastupiteľstvom. Ako zamestnanec má nárok na uzavretie pracovnej zmluvy. Upozorňujeme na § 18 zákona, ktorý okrem iného uvádza, že hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu zastupiteľstva podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť, ani vykonávať či byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ako na každého zamestnanca verejnej správy sa vzťahujú aj na kontrolóra príslušné zákony, teda predovšetkým
– zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p.,
– zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p., ale aj
– zákon č. 311/2001 Z. z. v z.n.p. – Zákonník práce.
Jediným spôsobom vzniku pracovného pomeru v súčasnej legislatíve je uzavretie pracovnej zmluvy. Aj keď niektoré osobitné zákony (teda v tomto prípade zákon o obecnom zriadení) vyžadujú na výkon funkcie voľbu alebo menovanie, pracovný pomer vznikne až uzavretím pracovnej zmluvy. Pravidlá uzatvárania pracovnej zmluvy upravuje § 42 Zákonníka práce, ale aj v tomto prípade § 18a, ods. 7 zákona o obecnom zriadení. Ustanovenie § 42 Zákonníka práce uvádza, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon funkcie voľbu alebo menovanie, pracovná zmluva sa uzatvára až po vykonanej voľbe či menovaní do funkcie.
Pracovná zmluva musí mať písomnú formu, jej nedodržanie však nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Písomnú formu nemusí mať pracovná zmluva, ak pracovný pomer skončí pred uplynutím jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru. Ak teda zmluvné strany neuzavrú písomnú pracovnú zmluvu pred začatím výkonu práce, vznikne tzv. faktický pracovný pomer, a to bez skúšobnej doby a na dobu určitú. Tento prípad nenastal, pretože zjavne nebol naplnený základný princíp, a to súhlasný prejav vôle obidvoch strán o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. Ak je tomu tak, že zvolený kontrolór nezačal vôbec svoju funkciu vykonávať, platný pracovný pomer medzi obcou a kontrolórom nevznikol.
JUDr. E. Kováčiková (I/2016)
420. Predmet dane občianskeho združenia
Občianske združenie má vo svojich stanovách ako hlavnú činnosť uvedenú aj propagáciu svojich členov prostredníctvom reklamy ako aj poskytovanie prenájmu pre svojich členov za výhodnejších podmienok.
Sú príjmy pre občianske združenie oslobodené od dane z príjmov?
Podľa § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane občianskeho združenia ako daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov. ZDP v § 13 ods. 1 písm. a) zároveň oslobodzuje príjmy občianskeho združenia plynúce z činnosti, na ktorej účel občianske združenie vzniklo alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, ale zároveň stanovuje, že príjmy plynúce z reklamy nie sú oslobodené od dane.
Aj napriek tomu, že občianske združenie vo svojom štatúte má ako hlavnú úlohu uvedenú okrem iného aj propagáciu svojich členov prostredníctvom reklamy alebo poskytovanie prenájmu za výhodnejšie ceny, príjmy plynúce z prenájmu a z reklamy sú vždy predmetom dane občianskeho združenia, pričom občianske združenie si môže do daňových výdavkov uplatniť náklady vynaložené na reklamu, resp. náklady súvisiace s prenájmom. Zahrnovanie príjmov plynúcich z reklamy do zdaniteľných príjmov vyplýva z princípu reciprocity zákona o dani z príjmov, nakoľko daňovník – člen občianskeho združenia – si výdavky za prenájom alebo reklamu uplatňuje do daňových výdavkov v plnej výške.
421. Zdaniteľné príjmy príspevkovej oganizácie
Príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec, dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti.
Sú príjmy predmetom dane príspevkovej organizácie a sú zdaniteľnými príjmami?
Príspevková organizácia sa na účely ZDP považuje podľa § 12 ods. 3 za daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený za účelom podnikania. V súlade s § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane takéhoto daňovníka sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP príjmy z prenájmu majetku predstavujú pre príspevkovú organizáciu zdaniteľné príjmy bez ohľadu na to, či sa prenájom uskutočňuje v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti, ku ktorým si do daňových výdavkov môže uplatniť výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom tohto majetku za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. Ide najmä o odpisy z prenajímaného majetku stanovené na základe § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov, pričom pri uplatnení daňových odpisov je potrebné postupovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP (uplatnenie daňových odpisov len do výšky príjmov z prenájmu vzťahujúcich sa na príslušné zdaňovacie obdobie).
Okrem odpisov si môže príspevková organizácia k príjmom plynúcim z prenájmu majetku uplatniť aj ďalšie náklady súvisiace s týmto prenájmom, ako napr. časť miezd zamestnanca, ktorého súčasťou pracovnej náplne je aj oblasť prenájmu majetku a to v takom pomere, v akom sa zamestnanec zaoberá prenájmom majetku z jeho celkovej pracovnej činnosti.
Otázky č. 420 – 421 spracovala Ing. M. Vidová (I/2016)
K rubrike „Pracovnoprávne vzťahy“ sme uverejnili:
• Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.)
– str. 84, Zákon o sociálnom fonde
(č. 152/1994 Z. z.) – str. 172, Zákon o cestovných
náhradách (č. 283/2002 Z. z.) – str. 508, Zákon o správe daní
– daňový poriadok (č. 563/2009 Z. z.) – str. 4 – Zákony I/2016
• Obchodný zákonník (č. 513/1991 Zb.) – str. 7 – Zákony IIA/2016
• Zákonník práce (č. 311/2004 Z. z.) – str. 5, Zákon o službách zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.) – str. 95, Zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) – str. 172 – Zákony III/2016
• Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.) – str. 53, Zákon o výkone práce vo verejnom záujme (č. 552/2003 Z. z.) – str. 46, Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (č. 596/2003 Z. z.) – str. 311, Zákon o obecnom zriadení (č. 369/1990 Zb.) – str. 381 – Zákony V/2016
• Mzdová účtovníčka v kocke – mesačník DÚVaP 2-3/2016
• Zmeny v mzdovej učtárni v roku 2016 – mesačník PaM 3-4/2016
• Zákonník práce – príklady a vzory zmlúv – monotematika
• Príručka mzdovej účtovníčky pre rok 2015 – monotematika
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.
