Užívanie stavby – kolaudácia

Kolaudácia stavby je osobitný proces, v ktorom stavebný úrad a dotknuté orgány overujú stavebnotechnickú spôsobilosť stavby na projektovaný účel, napríklad stavebnú dokončenosť, úplnosť stavby a jej komplexnosť, bezchybnosť, bezpečnosť prevádzky.

Kolaudácia je spojená so zistením úplnosti dokumentov vydaných alebo obstaraných počas výstavby a s preverením funkčnosti obhliadkou stavby, najmä projekt stavby s prípadnými vyznačenými zmenami z kontrolných prehliadok stavby počas uskutočňovania stavebných prác, stavebný denník, energetický certifikát, záverečné stanovisko stavbyvedúceho, dokumentácia skutočného zhotovenia stavby a ďalšie doklady týkajúce sa vhodnosti stavebných výrobkov, vyhodnotenia skúšobnej prevádzky a podobne. Podrobnosti o povinných náležitostiach žiadosti upravuje vykonávacia vyhláška. Predmetom kolaudácie je aj odsúhlasenie – posúdenie dokumentácie skutočného zhotovenia, ktorá sa po preverení úplnosti stáva základom prevádzkovej dokumentácie.

Kolaudácia

Význam kolaudácie je naplnený pri nových stavbách a pri zmenách dokončených stavieb, ktoré sa uvádzajú do trvalej prevádzky; nevyžaduje sa pri stavbách, ktoré sa ohlasujú a stavebných úpravách.

•    Kolaudácia ako podmienka trvalého užívania stavby

     Dokončená stavba alebo jej samostatná časť môže byť uvedená do trvalého užívania až po kolaudácii.

Kolaudácia je povinná pre:

Nové stavby – čiže všetky novo postavené objekty, na ktoré sa vzťahuje stavebné povolenie.

Zmenu dokončenej stavby – napríklad rozsiahle prestavby, nadstavby, prístavby, ktoré menia podstatné vlastnosti stavby.

Terénne úpravy, ktoré vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere – napríklad rozsiahle zmeny v konfigurácii terénu, ktoré môžu ovplyvniť okolie, a to svahové úpravy, výstavba násypov a podobne.

•    Výnimky z povinnosti kolaudácie

     Kolaudácia sa nevyžaduje pre:

–   Stavby realizované na ohlásenie – ide o menšie stavby, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie, ako napríklad drobné stavby, prístrešky či garáže.

–   Stavebné úpravy, pokiaľ nesúvisia so zmenou v užívaní stavby – napríklad bežné rekonštrukcie interiéru, výmena okien, fasády, zateplenie či modernizácia inžinierskych sietí.

Ak stavebné úpravy vedú k zmene v užívaní stavby, napríklad byt sa mení na kanceláriu, kolaudácia je potrebná aj pri stavebných úpravách.

Nový stavebný zákon zvyšuje právnu istotu – kolaudácia slúži ako garancia, že stavba spĺňa všetky technické a bezpečnostné požiadavky. Zákon odlišuje jednoduché stavebné úpravy od významných zmien, čím sa znižuje administratívna záťaž pri menších zásahoch. Zákon chráni verejný záujem – najmä v prípadoch, keď sa stavba mení na iný účel, napríklad rodinný dom na ubytovňu. Zákon jasne definuje, kedy je kolaudácia povinná a kedy nie, pričom zachováva rovnováhu medzi reguláciou a administratívnou efektívnosťou.

•    Proces začatia kolaudácie

Podľa § 66 ods. 2 kolaudačné konanie nezačína automaticky, ale výlučne na návrh stavebníka. Návrh na kolaudáciu musí obsahovať prílohy podľa typu stavby, ktoré slúžia na preukázanie toho, že stavba bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebnými predpismi a bezpečnostnými normami.

•    Povinné prílohy návrhu na kolaudáciu

Stavebný denník – dokumentácia celého priebehu výstavby, kde sa zaznamenávajú všetky dôležité informácie o realizácii stavby.

Záverečné stanovisko stavbyvedúceho – oficiálne potvrdenie stavebného dozoru, že stavba bola vykonaná správne a v súlade s projektom.

Dokumentácia skutočného zhotovenia stavby – finálna verzia projektovej dokumentácie, ktorá odráža skutočné vyhotovenie stavby – možné odchýlky od pôvodného projektu.

Geodetická dokumentácia – zahŕňa vytýčenie priestorovej polohy stavby – overenie, že stavba je umiestnená podľa projektových súradníc, kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby, geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu – dôležité pre zapísanie stavby do katastra nehnuteľností.

Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby – oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že stavba bola riadne dokončená a odovzdaná stavebníkovi; stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto požiadavku zrušiť.

Protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky – vyžaduje sa, ak bola skúšobná prevádzka povolená, napríklad pri veľkých technologických alebo priemyselných stavbách.

Doklady o skúškach stavebných výrobkov – obsahujú informácie o kvalite použitých stavebných materiálov, ktoré boli testované na stavbe.

Výsledky revízií a meraní technických zariadení – týka sa elektrických, plynových, tlakových alebo zdvíhacích zariadení, ktoré musia byť bezpečné na prevádzku.

Geodetické zameranie dokončenej stavby – preukazuje, že stavba bola postavená presne podľa schváleného projektu.

Energetický certifikát budovy – požadovaný pre stavby, ktoré podliehajú energetickej certifikácii, napríklad rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy.

Záväzné stanoviská dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb – tieto dokumenty sa získavajú ešte pred podaním návrhu na kolaudáciu a potvrdzujú splnenie legislatívnych požiadaviek, napríklad stanovisko hygieny, hasičského zboru, pamiatkového úradu a pod.

•    Praktický význam

Stanovenie jasných požiadaviek – stavebník má presný zoznam povinných dokumentov, čím sa predchádza nejasnostiam pri podávaní návrhu na kolaudáciu.

Zabezpečenie bezpečnosti a kvality stavby – požadované doklady garantujú, že stavba je bezpečná, správne zrealizovaná a pripravená na užívanie.

Efektívnosť kolaudačného procesu – presne určené dokumenty môžu skrátiť dobu kolaudačného konania, keďže stavebný úrad dostane všetky potrebné podklady vopred.

Znenie jasne vymedzuje podmienky pre začatie kolaudačného konania a zároveň zaručuje, že iba stavby v súlade s predpismi môžu byť uvedené do užívania.

Proces oznámenia a realizácie kolaudačnej obhliadky

Znenie § 66 ods. 3 sa týka osôb, ktoré majú byť pri kolaudácii. Prizvanými osobami sú generálny projektant a generálny zhotoviteľ, pretože v kolaudácii ide predovšetkým o porovnanie projektovaných parametrov stavby so skutočným zhotovením stavby. Stavebný dozor je prizvaný pri vyhradených stavbách a pri stavbách svojpomocne zhotovovaných stavebníkom.

Stavebný úrad prizve na kolaudáciu aj budúceho prevádzkovateľa stavby, vlastníkov a správcov inžinierskych sietí, na ktoré je stavba pripojená.

Ustanovenie počíta aj s tým, že môže prísť do úvahy overenie vhodnosti stavebných výrobkov meraním vzorky odobratej zo stavby, a tak možno vystačiť len s výsledným posudkom, ale možno aj prizvať oprávnenú osobu, resp. znalca.

•    Lehota na oznámenie kolaudačnej obhliadky

Správny orgán (stavebný úrad) má povinnosť do 7 pracovných dní od doručenia úplného návrhu na kolaudáciu oznámiť termín kolaudačnej obhliadky:

•    Stavebníkovi.

•    Dotknutým orgánom, napríklad hasičský zbor, hygienická stanica, orgány ochrany životného prostredia.

•    Generálnemu projektantovi.

•    Generálnemu zhotoviteľovi stavby.

Ak ide o vyhradenú stavbu, na kolaudáciu sa prizývajú aj:

•    Osoba, ktorá vykonávala stavebný dozor.

•    Budúci prevádzkovateľ stavby.

Správny orgán môže prizvať aj iné osoby, ak je to nevyhnutné na:

•    Posúdenie stavebno-technického stavu stavby.

•    Kontrolu prevádzkového stavu stavby a jej pripojenia na technické siete.

•    Overenie vhodnosti stavebných materiálov na zamýšľané použitie.

•    Lehota na vykonanie kolaudačnej obhliadky

Do 30 dní od oznámenia termínu sa musí vykonať kolaudačná obhliadka.

Cieľom obhliadky je preveriť, či stavba:

•    Bola zhotovená podľa schváleného projektu.

•    Spĺňa bezpečnostné a technické normy.

•    Je vhodná na prevádzku a užívanie.

•    Má správne a bezpečné pripojenie na inžinierske siete.

•    Význam a dopad

Zvýšenie transparentnosti procesu – v zákone sú presne stanovené lehoty, čím sa predchádza neprimeranému predlžovaniu kolaudačného konania.

Efektívna organizácia kolaudačnej obhliadky – účasť relevantných odborníkov zabezpečuje odborné posúdenie stavby a minimalizuje riziko dodatočných opráv či komplikácií.

Ochrana verejných záujmov – účasť dotknutých orgánov zaručuje, že stavba je v súlade s predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti, hygieny a životného prostredia.

Zjednodušenie pripojenia stavby na technické siete – stavebný úrad môže prizvať odborníkov na overenie správnosti a bezpečnosti pripojenia stavby na elektrickú sieť, vodovod, kanalizáciu či plyn.

Ustanovenie jasne vymedzuje pravidlá pre oznámenie a vykonanie kolaudačnej obhliadky, čím prispieva k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu kolaudačnému procesu.

Čo správny orgán posudzuje počas kolaudačnej obhliadky stavby

V znení § 66 ods. 4 sú sústredené obvyklé a praxou osvedčené kolaudačné kritériá, ktorými sa sleduje zjednotenie pevných pravidiel pri kolaudácii. Ustanovenie podrobne vymedzuje, čo správny orgán posudzuje počas kolaudačnej obhliadky stavby. Ide o kľúčový moment kolaudačného procesu, ktorý preveruje, či je stavba bezpečná, funkčná a pripravená na užívanie.

•    Skutočné stavebné dokončenie stavby

Správny orgán preverí, či je stavba alebo jej samostatná časť stavebne dokončená vrátane:

•    Vyvolaných úprav, napríklad úprava okolia, spevnené plochy.

•    Zabezpečeného prístupu a príjazdu.

•    Súladu s overeným projektom stavby.

Zabezpečuje, že užívatelia budú mať bezpečný a funkčný prístup k stavbe a že skutočné zhotovenie stavby zodpovedá schválenému projektu.

• Odstránenie nedostatkov z kontrolných prehliadok

Ak pri predchádzajúcich kontrolách, napríklad pri skúšobnej prevádzke, boli zistené nedostatky, správny orgán overí, či boli odstránené. Zabraňuje uvedeniu stavby do prevádzky v prípade, že by stále obsahovala technické alebo bezpečnostné chyby.

Funkčnosť technického systému budovy

Hodnotí sa technická infraštruktúra stavby, ako sú výťahy, klimatizácia, kúrenie, elektroinštalácie či vodoinštalácie. Kontrola funkčnosti znižuje riziko havárií a technických porúch po kolaudácii.

Pripojenie stavby na siete technického vybavenia územia

Správny orgán overí, či je stavba napojená na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu, plyn, telekomunikácie atď. Ak v obci neexistuje technická infraštruktúra, táto podmienka sa nevyžaduje.

Umožňuje bezproblémovú prevádzku stavby a zabraňuje jej nefunkčnosti v dôsledku chýbajúcich pripojení.

Odvod dažďovej vody

Posudzuje sa, či dažďová voda nezostáva nekontrolovane na pozemku a neohrozuje okolie. Chráni stavbu a jej okolie pred podmáčaním, eróziou a povodňami.

Plynulá a bezpečná prevádzka vyhradených technických zariadení

Kontrolujú sa špecifické zariadenia, ako sú plynové kotly, výťahy, tlakové nádoby, elektrické rozvody vyššieho napätia. Znižuje sa riziko nehôd spojených s nesprávne fungujúcimi technickými zariadeniami.

Energetická hospodárnosť budovy

Kontroluje sa, či budova spĺňa požiadavky na energetickú účinnosť a úsporu energie. Znižuje spotrebu energií a prispieva k ekologickej udržateľnosti stavieb.

Znenie § 66 ods. 4 stanovuje jasné kritériá pre kolaudačnú obhliadku, čím zabezpečuje, že stavby budú po dokončení bezpečné, funkčné a energeticky efektívne.

Význam pre stavebníkov – Stavebník musí dbať na dôsledné dodržiavanie projektu, technických predpisov a energetických štandardov, aby jeho stavba prešla kolaudáciou bez problémov.

Význam pre verejnosť – Vďaka týmto opatreniam sa minimalizuje riziko nedokončených, nebezpečných alebo technicky nevyhovujúcich stavieb v praxi.

Poznámka

Znenie § 66 odsekov 5, 6 a 8 určujú dôvody a postup stavebného úradu, ak sa vyskytne dôvod, kedy nie je možné konštatovať, že stavba spĺňa kolaudačné kritériá. Taktiež umožňuje stavebnému úradu zastaviť kolaudáciu, ak žiadateľ nedostatky neodstránil v určenej lehote alebo stavba je postavená v rozpore s overeným projektom stavby. Zastavenie kolaudácie je správnym rozhodnutím. Ustanovenia riešia dnešný stav, keď sa kolaudácia de facto nedá zastaviť a prebieha až do skolaudovania stavby.

Ak stavba neprejde kolaudačnou obhliadkou

Znenie odseku 5 upravuje postup stavebného úradu v prípade, že stavba neprejde kolaudačnou obhliadkou. Ak sa pri obhliadke zistí, že stavba nie je spôsobilá na prevádzku, stavebný úrad prijme nasledovné kroky.

•    Dôvody nepriznania kolaudácie

Stavba nebude môcť byť skolaudovaná, ak je stavebne nedokončená, chýbajú niektoré prvky potrebné na jej riadne užívanie, nespĺňa požiadavky podľa odseku 3, napríklad nie je funkčne napojená na technické siete, nevyhovuje bezpečnostným normám alebo energetickým požiadavkám.

Ak budova nemá dokončené pripojenie na elektrickú sieť alebo kanalizáciu, stavebný úrad ju nemôže skolaudovať.

•    Vyhotovenie protokolu o nedostatkoch

Stavebný úrad musí oficiálne zdokumentovať zistené nedostatky v protokole. Tento protokol obsahuje presný výpočet chýb a nezrovnalostí, ktoré bránia udeleniu kolaudácie. Zabezpečuje sa transparentnosť procesu a jasné určenie povinností stavebníka.

Výzva na odstránenie nedostatkov

Stavebný úrad stanoví lehotu na odstránenie nedostatkov. Stavebník je povinný vykonať úpravy tak, aby stavba bola v súlade s overeným projektom. Lehota na odstránenie chýb závisí od rozsahu problémov – môže ísť o niekoľko dní až mesiacov.

•    Prerušenie kolaudačného konania

     Počas odstránenia nedostatkov sa kolaudácia preruší. Po opravení chýb môže stavebník požiadať o pokračovanie kolaudácie. Umožňuje sa stavebníkovi opraviť chyby bez nutnosti opakovane podávať nový návrh na kolaudáciu.

     Znenie v § 66 odseku 5 zamedzuje kolaudácii nevyhovujúcich stavieb – ak nie sú dokončené alebo nezodpovedajú normám, správny orgán ich neschváli.

Význam pre stavebníkov – Stavebníci by mali ešte pred podaním návrhu na kolaudáciu skontrolovať, či stavba spĺňa všetky požiadavky, aby sa vyhli prerušeniu konania.

Význam pre verejnosť – Tento mechanizmus zabezpečuje, že stavby uvedené do užívania sú bezpečné, dokončené a technicky vyhovujúce, čím sa predchádza budúcim problémom v prevádzke.

Poznámka

Zákon upravuje proces kolaudácie stavby, s dôrazom na konanie správneho orgánu v prípade zistenia nedostatkov alebo splnenia podmienok kolaudácie.

Zastavenie kolaudácie pri neodstránení nedostatkov

Stavebný úrad podľa § 66 ods. 6 môže zastaviť kolaudáciu, ak stavebník neodstráni nedostatky v určenej lehote.

Lehota na odstránenie nedostatkov je daná správnym orgánom a môže sa líšiť v závislosti od rozsahu zistených problémov. Ak stavebník v tejto lehote nevyhovel požiadavkám na dokončenie stavby alebo na nápravu chýb, správny orgán nemá inú možnosť, než zastaviť proces kolaudácie.

Toto opatrenie zabezpečuje, že neukončené alebo technicky nevyhovujúce stavby nebudú uvedené do prevádzky, čím sa zabráni ohrozeniu bezpečnosti či funkčnosti stavby. Stavebný úrad dáva stavebníkovi čas na odstránenie problémov, ale ak tieto neodstráni včas, kolaudácia sa zastaví.

Kolaudačné osvedčenie

Ak je stavba spôsobilá na prevádzku, správny orgán je povinný do 15 dní od kolaudačnej obhliadky vydať kolaudačné osvedčenie. Kolaudačné osvedčenie je doklad, ktorý potvrdzuje, že stavba je spôsobilá na užívanie v súlade s overeným projektom a predpismi.

Tento proces zabezpečuje, že ak všetky podmienky kolaudácie sú splnené, stavba sa stáva právne spôsobilou na užívanie. Stavebník môže začať s využívaním stavby až po jej kolaudácii, ktorá je formálne ukončená vydaním kolaudačného osvedčenia.

Zastavenie kolaudácie v prípade rozporu s overeným projektom

Podľa § 66 ods. 8 stavebný úrad môže zastaviť kolaudáciu, ak sa pri kolaudácii zistí, že stavba bola postavená v rozpore s overeným projektom. Rozpor s projektom môže zahŕňať nielen stavebné nezrovnalosti, ale aj nezodpovednosť pri dodržiavaní schválených technických a prevádzkových noriem. Zákon zdôrazňuje, že kolaudácia môže byť neplatná, ak stavba nezodpovedá tomu, čo bolo pôvodne schválené v projekte. To má za cieľ udržať kvalitu a bezpečnosť stavieb, čím sa zabezpečuje, že stavba, ktorá sa uvádza do prevádzky, je skutočne taká, ako bola pôvodne navrhnutá a schválená.

Ak stavebník neodstráni kolaudačné nedostatky, správny orgán môže zastaviť kolaudáciu, čím sa zabezpečí, že stavby, ktoré nespĺňajú podmienky, nebudú uvedené do prevádzky. Po úspešnej kolaudačnej obhliadke správny orgán musí vydať kolaudačné osvedčenie do 15 dní, čo znamená, že proces kolaudácie bude definitívne uzavretý a stavba sa stáva pripravenou na užívanie. Zastavenie kolaudácie, ak stavba nezodpovedá overenému projektu, má dôležitý význam pre ochranu verejnej bezpečnosti a integritu stavebných projektov. Takýto postup zabezpečuje, že stavba bude uvedená do prevádzky iba v prípade, že bola postavená v súlade so schváleným projektom.

•    Význam pre stavebníkov a verejnosť

     Pre stavebníkov je dôležité zabezpečiť, aby stavba bola dokončená v súlade s overeným projektom a všetkými stavebnými predpismi, aby sa predišlo zastaveniu kolaudácie.

     Pre verejnosť sú tieto opatrenia kľúčové na ochranu zdravia a bezpečnosti, pretože zaručujú, že len stavby, ktoré sú v súlade s projektom a technickými normami, sa môžu uviesť do prevádzky.

Účastníci konania pri kolaudácii

Znenie § 66 ods. 9 sa zaoberá účastníkmi konania pri kolaudácii, povoľovaní skúšobnej prevádzky a povoľovaní predčasného užívania stavby. Určuje, kto sú povinní účastníci týchto konaní a ako je potrebné postupovať v prípade, že účastníkov je viac ako 20 alebo ak nie je známy pobyt účastníkov.

•    Určenie účastníkov konania

Stavebník – osoba, ktorá žiada o povolenie alebo vykonáva stavebnú činnosť.

Vlastník stavby – ak nie je rovnaký ako stavebník, musí byť zahrnutý do konania, pretože má právny záujem na výsledku kolaudácie.

Vlastník pozemku – osoba, ktorá vlastní pozemok, na ktorom je stavba umiestnená. Aj tento účastník konania má záujem na správnom ukončení stavebného procesu, pretože zmena stavu stavby môže ovplyvniť aj hodnotu a využiteľnosť pozemku.

•    Povinnosť oznamovať verejnou vyhláškou

Počet účastníkov konania väčší ako 20 – v prípade, že je v konaní viac ako 20 účastníkov, čo je zvyčajne situácia pri väčších projektoch, správny orgán nie je povinný každého účastníka individuálne kontaktovať. Namiesto toho oznámenie o kolaudácii prebieha formou verejnej vyhlášky, ktorá je zverejnená na príslušnom mieste alebo prostredníctvom iných verejných kanálov, napríklad webová stránka.

Neznámy pobyt účastníka konania – ak nie je známy pobyt účastníka konania, napríklad ak ide o neznámu osobu alebo ak nie sú dostupné kontaktné údaje, správny orgán oznamuje kolaudáciu opäť formou verejnej vyhlášky.

•    Význam verejnej vyhlášky

Verejná vyhláška je nástroj, ktorý zabezpečuje, že informácie o rozhodnutiach, ako je kolaudácia stavby alebo povoľovanie predčasného užívania stavby, budú dostupné širokému okruhu osôb. To je obzvlášť dôležité v prípade veľkých stavieb alebo projektov, ktoré môžu ovplyvniť širokú verejnosť, a to aj tých, ktorí nie sú priamo účastníkmi konania.

Účelom verejnej vyhlášky je umožniť transparentnosť a prístup k informáciám o stavebnom konaní každému, koho by sa rozhodnutie mohlo dotknúť, aj keď nie je priamo účastníkom konania.

Určenie účastníkov konania

Znenie jasne stanovuje, že stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku sú kľúčovými účastníkmi konania pri kolaudácii alebo pri povoľovaní skúšobnej prevádzky. Tieto osoby majú právo byť informované a zúčastniť sa na konaní.

Verejná vyhláška

Zabezpečuje informovanie širokej verejnosti v prípadoch, keď je účastníkov konania viac ako 20 alebo keď nie sú známe kontaktné údaje účastníka. Verejná vyhláška je efektívnym spôsobom, ako dosiahnuť informovanosť v prípade veľkých stavieb alebo projektov, ktoré môžu mať vplyv na širšie okolie.

Právna istota a transparentnosť

Tento postup zaručuje, že aj v prípade veľkých projektov je proces kolaudácie a povoľovania prevádzky transparentný a že všetci zúčastnení a potenciálne dotknutí sa môžu k procesu vyjadriť.

•    Význam pre stavebníkov, vlastníkov a verejnosť

Pre stavebníkov a vlastníkov stavby je kľúčové, aby si boli vedomí toho, že účastníci konania sú právne zapojení do procesu kolaudácie a môžu vyjadriť svoje pripomienky alebo námietky.

Pre verejnosť je dôležité, že veľké stavby alebo projekty sa oznamujú verejnou vyhláškou, čo zabezpečuje prístup k informáciám a umožňuje priehľadnosť celého procesu.

Ing. Tibor Trizuliak

§ 66 zákona č. 25/2025 Z. z., Stavebný zákon
Citácia na strane 91

Kolaudácia stavieb

(1) Dokončenú stavbu alebo jej časť spôsobilú na samostatné užívanie možno uviesť do trvalého užívania až po kolaudácii. Kolaudácia sa vyžaduje na novú stavbu, zmenu dokončenej stavby a terénnu úpravu, na ktorú bolo potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere. Kolaudácia sa nevyžaduje na stavby, ktoré sa ohlasujú a stavebné úpravy; to neplatí, ak sú stavebné úpravy spojené so zmenou v užívaní stavby.

(2) Kolaudácia začína na návrh stavebníka. Prílohou návrhu na kolaudáciu je podľa typu stavby

a) stavebný denník,

b) záverečné stanovisko stavbyvedúceho,

c) dokumentácia skutočného zhotovenia stavby,

d) geodetická dokumentácia z vytýčenia priestorovej polohy stavby, kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu,

e) protokol o odovzdaní a prevzatí stavby; stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch od protokolu upustiť,

f)  protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky, ak bola povolená,

g) doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe,

h) výsledky uskutočnených meraní a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o ich technickej spôsobilosti na plynulú a bezpečnú prevádzku,

i)  geodetické zameranie skutočného zhotovenia dokončenej stavby,

j)  energetický certifikát budovy, ak podlieha energetickej certifikácii,

k) záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na kolaudáciu stavby.

(3) Správny orgán oznámi do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu na kolaudáciu...