Územné plánovanie

Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj, to znamená, aby územie bolo využívané efektívne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné a kultúrne dedičstvo a kvalitu životného prostredia a života obyvateľov. Novým zákonom nedochádza k transpozícii práva EÚ.

Územné plánovanie musí reflektovať ciele územného plánovania. Ostatná aktivita v tejto oblasti je z roku 2013, kedy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zadalo výskumnú úlohu „Vytvorenie podmienok pre stanovenie zásad a pravidiel územného plánovania“, na základe ktorej bol spracovaný Návrh zásad a pravidiel územného plánovania, ktorý mal vytvárať

–   základný rámec pre stanovenie urbanistických a územnoplánovacích princípov,

–   základný rámec všeobecne akceptovaných zásad a pravidiel pre jednotlivé úrovne územnoplánovacích dokumentácií ako základnej metodickej platformy pre územnoplánovaciu prax.

Efekt uplatňovania týchto zásad v praxi je však otázny a výsledkom absencie všeobecne záväzného nástroja je prílišná nejednotnosť a neprehľadnosť súčasnej územnoplánovacej dokumentácie.

Nový zákon o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, ktoré budú vydané ako všeobecne záväzné pri obstarávaní a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie. Okrem toho si nová právna úprav dáva v oblasti územného plánovania za cieľ i profesionalizáciu štátnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúce integráciu územného rozhodnutia do konania o stavebnom zámere.

Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (úrad). Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, novým zákonom sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu.

Základom novej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby, v ktorom budú ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacích dokumentácií a vybraných rozhodnutí stavebných úradov a overených projektových dokumentácií stavieb.

Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát bude zabezpečovať informačný systém, ktorý bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.

Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší – prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov (zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie), na druhej strane aj už spomenutá výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, a nových územnoplánovacích dokumentácii v jednotnej forme.

Procesný postup sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému odborne spôsobilými osobami. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od druhu územnoplánovacej dokumentácie a na ňu kladených náležitostí, ktoré upraví vykonávací predpis.

Nový zákon o územnom plánovaní reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Táto negatívnu prax bola zo strany predkladateľa v zákone odstránená spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.

Cieľ právnej úpravy

–   zjednodušenie procesov na úseku územného plánovania,

–   zrýchlenie procesov na úseku územného plánovania,

–   skvalitnenie procesov na úseku územného plánovania,

–   transparentnosť procesov na úseku územného plánovania.

Právnou úpravou sa:

–   zavádza jednotný proces pre získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov, umožnenie poskytovania súvisiacich elektronických služieb používateľom s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby; predpokladom je podpora informačným systémom,

–   zavádza informačný model stavby ako digitálnu reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme.

Očakávaným výsledkom je:

–   zavedenie informačného modelu stavby ako digitálnej reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme,

–   zjednotenie a predvídateľnosť postupov pri výkone verejnej moci na úrovni štátnej správy a samosprávy, zvýšenie disciplíny a vymáhateľnosti, skrátenie trvania konaní,

–   zlepšenie kvality rozhodovania a kontroly.

Prístup k dátam

Jedným z princípov architektúry IS sú „Kvalitné a otvorené dáta”. Všetky vstupné dáta budú štandardizované a bude ich možné následne strojovo spracovať. Údaje budú pokrývať domény priestorových informácií územného plánovania a výstavby ako aj transakčných údajov súvisiacich so zabezpečením výkonu agiend na týchto úsekoch správy. Na výstupe budú referenčné a spracované údaje dostupné ako open data. Zároveň budú vytvorené open api, ktoré umožnia vstupy dát z iných systémov. Data sety budú rovnako aj pre analytické nástroje dostupné aj v samotnom IS. Údaje budú dostupné na základe rolí a príslušných oprávnení pre registrovaných, neregistrovaných a autentifikovaných používateľov systému. Všetky údaje budú evidované, spracovávané, publikované ako aj archivované v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

Kompetenčný zákon – je nasledovaný novým zákonom o územnom plánovaní a o výstavbe. Táto trojica zákonov je navzájom prepojená – je vecne, časovo, prevádzkovo aj finančne podporujúca a tak tvorí jeden ucelený programový rámec zmeny v oblasti stavebníctva SR.

Subjekty, ktorých sa dotýka nová právna úprava

–   fyzické a právnické osoby,

–   novo zavedený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý má byť ústredným orgánom štátnej správy,

–   okresný úrad v sídle kraja, ako orgán štátnej správy,

–   orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce a samosprávne kraje.

Vykonávacie predpisy

–   Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o požiadavkách na obsah a formu dosiahnutia kvalifikačných predpokladov zamestnancov v orgánoch územného plánovania a o odbornej príprave, o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti,

–   Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii,

–   Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a územnotechnických požiadavkách na výstavbu,

–   Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory formulárov používaných informačným systémom ÚPaV.

Podklady pre vypracovanie nového zákona

Pri spracúvaní nového zákona ako aj doložky a jednotlivých analýz vplyvov boli za účelom získania relevantných údajov a informácií podľa možností použité všetky zdroje, medzi ktoré patria:

–   predchádzajúce návrhy dokumentácie z roku 2019,

–   dostupné štatistiky,

–   výstupy z procesnej analýzy a z návrhov efektivizácie štátnej správy,

–   relevantné smernice EÚ,

–   výsledky prieskumov,

–   konzultácie s dotknutými subjektmi,

–   spolupráca s odborníkmi,

–   metódy odhadu.

Vplyv nového zákona
na rozpočet verejnej správy

V roku 2022 je financovanie zabezpečené čiastočne zo štátneho rozpočtu – výdavkami v kapitole MDV SR a od roku 2023 príjmami nového úradu CSÚ. Keďže k zmene systému dochádza postupne, v rokoch 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené výdavky z dôvodu súbežného vykonávania činností obcami a novozriaďovanou štátnou správou.

V rámci dopadov nového zákona z titulu postupnej zmeny kompetencií obcí, keď v rokoch 2022 a 2023 ešte budú obce vykonávať činnosť v rámci preneseného výkonu štátnej správy, dôjde k zníženiu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných obcami vo vzťahu k agende a procesom výstavby. V roku 2023 je pokles príjmov zo správnych poplatkov odhadovaný na polovicu, nakoľko počas roku 2023 konania budú dobiehať podľa starého (súčasného) zákona – tieto budú spravované do konca roku 2023 obcami a začínať podľa nového zákona v novom elektronizovanom prostredí IS ÚPaV – tieto budú spravované novým Úradom – CSÚ.

V rámci MPK k novému zákonu bolo uvedené, že z dôvodu ukončenia realizovania pôvodného (papierového) procesu na obciach už od roku 2024 nebude potrebná dotácia na obce na úseku stavebného poriadku, a teda ani poskytovaná dotácia zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy.

Komisia upozorňuje, že súčasné výdavky na prenesený výkon nie sú prostriedkami na prenesený výkon štátnej správy a sú plánované v rozpočte na samosprávne pôsobnosti obcí na úseku územného plánovania, ktoré i naďalej ostávajú v kompetencií obcí.

Komisia naďalej trvá na vypracovaní a zverejnení štúdie uskutočniteľnosti k zámeru vytvorenia spoločnosti, ktorá bude prevádzkovať IT systém. Bez zverejnenia štúdie uskutočniteľnosti, v ktorej budú pomenované alternatívne riešenia a vyhodnotený ich ekonomický prínos, nie je možné v súčasnosti kvalifikovane zhodnotiť predložené doložky vplyvov.

Nová reforma v oblastiach územného plánovania a výstavby

Vyžaduje si komplexnú zmenu organizácie, optimalizáciu procesov a výraznú informatizáciu.

Novým zákonom dochádza k zmene kompetencií tak, aby bol výkon stavebnej správy efektívnejší a transparentnejší.

Zákon si ale vyžaduje vybudovanie nového prostredia, či už inštitucionálneho alebo personálneho. K zmene systému môže dôjsť len postupne, nie jednorazovo. Postupná zmena bude znamenať, že v roku 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené náklady z dôvodu, že ešte budú vykonávať činnosť aj obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy ale aj novozriaďovaná štátna správa. Tieto dvojité náklady ale budú len dočasné a v ďalších rokoch sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.

Poplatky za úkony budú upravené novelou zákona o správnych poplatkoch, ktorý stanoví ich typ a výšku. Tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu.

Problematika nového zákona

–   Optimalizácia procesov územného plánovania a ich realizáciu podľa jednotnej metodiky pomocou informačného systému.

–   Zavedenie nových typov poplatkov (novelou zákona o správnych poplatkoch).

Elektronizáciu bude spočiatku vykonávať Úrad vlády SR, po zriadení nového CSÚ zodpovednosť za implementáciu prevezme CSÚ v súčinnosti s MŽP SR, stavebnými úradmi v obciach a mestách, s okresnými úradmi a VUC a s novým prevádzkovateľom IS UPV.

Cieľovým stavom je automatizácia všetkých procesov, ktoré sú realizované na predmetnom úseku správy, a to pomocou najvyspelejších SW riešení.

Metodické a procesné riadenie bude centrálne, výkon bude realizovaný regionálne (8 krajských miest vrátane Bratislavy a Košíc).

V prechodnom období bude potrebné služby poskytovať paralelne oboma spôsobmi:

–   v pôvodnom formáte v mestách a obciach na príslušných stavebných úradoch,

–   postupne budú nabiehať služby po lokalitách a druhoch stavieb v novom systéme elektronicky.

Skrátenie povoľovacieho procesu umožní skoršiu realizáciu verejných investícií a tým aj úsporu vyplývajúcu z medziročného rastu cien stavebnej produkcie.

Zmena procesu zároveň prinesie úsporu z digitalizácie, ktorá bola vyčíslená len pre verejný sektor.

Zrýchlenie povoľovania novej výstavby bude znamenať pozitívne vplyvy

–   skôr realizované stavby budú skôr predmetom daní (daň z príjmu, DPH, dane z nehnuteľností), čo má priamy pozitívny vplyv na verejné financie,

–   zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích konaní bude mať vysoko pravdepodobne vplyv na rast celkového objemu výstavby, ktorý bude priamo úmerne zvyšovať príjmy z daní vrátane multiplikačných efektov.

Samosprávy získajú ďalej dlhodobý príjem z dane z nehnuteľností. Skrátením povoľovacích konaní získa štát príjem z DPH v celom objeme výrazne skôr ako pri súčasných lehotách.

Podnikateľské subjekty

Ovplyvnené novým zákonom budú podnikateľské subjekty, ktoré budú potrebovať vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru alebo iného zámeru činnosti podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je povinnou súčasťou v procese povoľovania stavebného zámeru.

Nový zákon predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby občan alebo podnikateľ mohol predkladať prípadne nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie. Novým zákonom sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže po súhlase obce a s jej súčinnosťou zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.

Novým zákonom sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť alebo uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, pričom touto možnosťou nedochádza k zavedeniu nových povinností občanom a podnikateľom.

Zákonom sa zavádza jednotný proces a poskytovanie súvisiacich elektronických služieb používateľom pre používateľov s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby.

Právnou úpravou gestor zavedie nové koncové elektronické služby na úrovni 4 a 5 v jednotlivých oblastiach

Pilier I

Obsah – informácie a služby

Pod obsahom a službami informačnej spoločnosti chápeme dostupný elektronický obsah a aplikácie, ktoré používateľ služieb môže využívať pre svoje potreby. V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný zákon má vplyv na informatizáciu spoločnosti z hľadiska rozširovania a inovácie existujúcich služieb, t. j. ich zmeny ako aj vytvárania a zavádzania nových elektronických služieb verejnej správy.

Rozširovanie, inovácia, vytváranie a zavádzanie nových elektronických služieb verejnej správy

Informačný systém územného plánovania a výstavby je od počiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Bez podpory informačného systému nie je možné navrhnuté procesy realizovať. Nie je to len zavedenie nových elektronických služieb ale radikálna zmena paradigmy týchto procesov. Základný cieľ je vytvorenie elektronických nástrojov, ktoré podporia a transformáciu plánovania aj výstavby do rámca Industry 4.0.

Služby sú úrovne 4 a 5, kde celý proces prebieha on line (s možnými výnimkami pre obhliadky na mieste) a tam kde je to procesne možné, je proces doplnený o proaktívne služby. Na najvyššej úrovni systém podporuje územne plánovanie a procesy stavebného poriadku.

-   Územné plánovanie

Publikované služby umožnia vkladanie a poskytovanie aktuálnej plánovacej územnej dokumentácie (územne plány, návrhy zmien, územnoplánovacie podklady a územnotechnické podklady). Súčasťou tejto dokumentácie sú regulatívy územia v podobe, ktorá je jednoznačná a jej aplikácia je možná technickými prostriedkami a nie je potrebné subjektívne rozhodovanie. Zároveň ostáva možnosť vykonávať územne plánovanie mimo, ale s povinnosťou ukladať potrebné informácie v požadovaných formátoch do IS UPV.

-   Procesy stavebného poriadku

Procesy sú realizované plne elektronicky, dôležité je dodať že sa to týka aj stavebnej dokumentácie, predpokladá sa určenie formátov, v ktorých bude potrebne vkladať stavebnú dokumentáciu s rozsiahlejšími pravidlami pre verejné budovy.

Pilier II

Infraštruktúra

Údaje, ktoré budú vznikať alebo sa budú ukladať do IS UPV, sú citlivé a tak je vhodné ich ukladať v priestore vládneho cloudu. Zároveň je potrebné zdôrazniť že časť údajov je zo svojej povahy verejná a ich sprístupnenie stimuluje budovanie občianskej spoločnosti a poskytuje aj stimuly pre rozvoj iných služieb. Digitálna podoba územia v spojení s inými dátami umožní riešiť simulácie politík, krízových scenárov, pomôže zlepšiť adaptáciu na klimatické zmeny. Budovanie služieb v tejto oblasti nie je predmetom IS UPV, ale IS UPV je zásadný „enabler“, ktorý umožní ich vznik. Bezpečnosť privátnych údajov a súčasne maximálna dostupnosť verejných údajov je chápaná ako jedna zo základných požiadaviek na IS UPV.

-   Predpokladaný dopad na informačné systémy verejnej správy

Koncepcia IS UPV nepredpokladá nutnosť zmeny iných systémov verejnej správy, zmeny procesov sú budú diať na strane IS UPV. Zároveň však IS UPV umožní zmeny s cieľom podporiť elektronizáciu procesov. Ako príklad slúži kataster, IS UPV predpokladá vytváranie potrebnej dokumentácie v tvare ako ju dnes požaduje kataster, zároveň však bude schopný poskytnúť jej plne elektronickú formu, ak sa bude meniť IS na strane katastra. IS UPV tak koncepčne vytvára príležitosti ale nie požiadavky. Prevádzka IS UPV môže vyvolať potrebu upgrade IKT techniky napríklad požiadavku na väčšie monitory pre pracovníkov ktorí budú pracovať s elektronickou dokumentáciou. Vzhľadom na postupný nábeh systému sa predpokladá, že tieto zmeny budú súčasťou stabilnej obmeny techniky na úradoch a nie sú tak zahrnuté ako vyvolaný vplyv.

-   Predpokladaný dopad
na informačné systémy
mimo verejnej správy

Vzhľadom na požiadavky smerom k projektantovi na digitalizáciu výstupov je možné u niektorých predpokladať požiadavku aj na zmenu SW. V prípade projektantov verejných stavieb očakávame prechod na SW, ktorý umožňuje pracovať s BIM (Building Information Model), ktorý poskytuje IFC (Industry Foundation Class) ako akceptovaný a platformovo nezávislý formát zdieľania údajov. Požiadavky IS UPV tak urýchlia dnešnú zmenu v projektovaní a výstavbe na strane podnikateľov.

Zmena existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby

Nový zákon predpokladá zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie dokumentácie v listinnej forme na právne účely.

Nový zákon predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby

–   občan alebo podnikateľ mohol predkladať nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie,

–   zamestnanci orgánov verejnej moci a zainteresované osoby v procesoch územného plánovania a výstavby – boli oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje (a aj vkladať) z elektronicky dostupnej dokumentácie na právne účely, aby tieto údaje boli považované za úplné a správne.

Nový zákon dáva možnosť občanom a podnikateľom sa zapojiť do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie:

–   môže vzísť z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území, takáto fyzická osoba alebo právnická osoba,

–   môže vyššie uvedená činnosť zabezpečiť v súčinnosti s obcou alebo samostatne, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a predložiť ich výsledok orgánu územného plánovania na schválenie.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť.

Ak obec neposkytne súčinnosť osobe pri zabezpečení obstarávania a spracovania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie alebo je úplne nečinná, je osoba oprávnená uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, pričom všetky oznámenia a informácie zverejňuje na svojom webovom sídle a iným v mieste obvyklým spôsobom.

Nové povinnosti

Žiadateľ o územnoplánovaciu informáciu v žiadosti uvedie základné údaje identifikujúce plochu alebo pozemok, pre ktoré vyžaduje územnoplánovaciu informáciu. Prílohou žiadosti o územné stanovisko – v prípade elektronického podania – sú údaje o umiestnení a parametroch stavby a jej súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, ktoré nahrá do príslušného systému.

Výpočet ako aj dopad negatívny a pozitívny je predmetom (spoločne vyčíslený) v analýze vplyvov na občana pri novom zákone o výstavbe.

Územné konanie a územné rozhodnutie podľa § 32 až § 42 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Občanovi, ktorý využije možnosť a podmienky elektronického podanie alebo konania, zanikne povinnosť predkladať dokumentáciu v papierovej forme na právne účely.

Medzi nové povinnosti bude patriť aj povinnosť spravovať procesy v novom elektronickom systéme. Zároveň zaniká povinnosť územného konania pre Územné rozhodnutie.

Predmetná pôvodná služba nie je obsiahnutá v novom zákone.