Uzavretie a rekultivácia skládky
– nové právna úprava

Novelou zákona o odpadoch sa novým ustanovením § 114b zavádza nový mechanizmus pre uzavretie a rekultiváciu a následné monitorovanie tých skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Ide o novelu zákona č. 273/2025 Z. z., ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2026.

Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov tým, že

-    nepodal žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j),

-    nesplnil všetky podmienky na udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), t. j. napr. aktualizovanie projektovej dokumentácie, získanie rozhodnutia z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, získanie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky podľa § 97 ods. 1 písm. j), alebo

-    nezačal s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov v lehote určenej podľa § 97 ods. 6 písm. a),

príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ho vyzve, aby potrebné úkony vykonal.

Príslušný orgán štátnej správy určí primeranú lehotu

v závislosti od toho, o aký úkon sa jedná. Uvedené má viesť k tomu, aby sa prevádzkovateľ skládky odpadov nespoliehal na to, že sa vyhne plneniu svojich povinností.

Ak prevádzkovateľ skládky odpadov napriek výzve úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov nevykonal, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o tejto skutočnosti informuje ministerstvo do štrnástich dní po márnom uplynutí ním učenej lehoty na vykonanie predmetných úkonov a zároveň prevádzkovateľovi skládky odpadov uloží pokutu podľa § 117 ods. 1.

Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky úkony alebo nesplnil všetky podmienky potrebné na uzavretie alebo rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti alebo skládku odpadov neuzatvoril v určenej lehote, bol na prevádzkovateľa vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku prevádzkovateľa, došlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a zároveň nedošlo k ukončeniu jeho podnikania bez právneho nástupcu alebo prevádzkovateľ skládky odpadov zanikol bez právneho nástupcu, môže ministerstvo uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov alebo jej časti alebo jej monitorovaním poveriť organizáciu vo svojej zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti okrem rozpočtovej organizácie.

Ministerstvo tak môže urobiť iba v prípade, ak neuzavretím skládky odpadov alebo jej časti, alebo nevykonaním jej rekultivácie hrozí

-    závažné poškodenie zdravia ľudí,

-    závažné poškodenie životného prostredia,

-    vznik značnej materiálnej škody,

-    Slovenskej republike hrozí škoda väčšia ako sú odhadované náklady na uzavretie alebo rekultiváciu skládky odpadov (čo zahŕňa aj možné sankcie v dôsledku porušenia práva Európskej únie).

Poverená organizácia môže zabezpečiť vykonanie potrebných stavebných prác

prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má na také práce oprávnenie. Výber konkrétneho podnikateľského subjektu zabezpečí poverená organizácia v súlade s platnými právnymi predpismi.

Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný predložiť dokumenty súvisiace so skládkou odpadov ministerstvu alebo poverenej organizácii. Pokiaľ by si skutočný stav skládky odpadov vyžiadal ďalšie informácie, ktoré neboli súčasťou odovzdaných dokumentov, prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný ich na požiadanie poskytnúť (môže sa jednať o informácie o skutočnom naplnení skládky odpadov alebo o iné skutočnosti zistené počas prevádzkovania, napr. posun telesa skládky, priesaky nebezpečných látok a pod.).

Za účelom zabezpečenia vstupu na nehnuteľnosti, na ktorých sa uzatváraná skládka odpadov alebo je časť nachádza, sa prevádzkovateľovi skládky odpadov, vlastníkovi, správcovi a nájomcovi nehnuteľnosti ukladá povinnosť umožniť vstup na pozemok, na ktorom sa skládka odpadov nachádza, orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, poverenej osobe a osobám, ktorá majú oprávnenie na vykonávanie stavebných prác na skládke odpadov.

Povinnosť sa vzťahuje aj na vstup do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov prevádzkovateľa skládky odpadov

ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádzajú a na umiestnenie technologických alebo iných technických zariadení, potrebných na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Ak by vstup zo strany povinných osôb umožnený nebol, sú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, poverená osoba a osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie stavebných prác oprávnení na nehnuteľnosť a do prevádzkových priestorov, stavieb a zariadení na nej voľne vstupovať. Pri kladení fyzického odporu, marení alebo sťažovaní ich činnosti, smerujúcej k uzavretiu a rekultivácii skládky odpadov a jej následnému monitorovaniu, môžu tieto osoby požiadať orgány Policajného zboru o ochranu.

Poznámka

Podľa § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov má každý právo obracať sa na príslušníkov Policajného zboru a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc a tieto sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť. Orgány Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadali príslušný orgán. Policajný zbor pri svojej činnosti a plnení úloh vyplývajúcich mu zo zákona o Policajnom zbore spolupracuje s orgánmi verejnej moci v takom rozsahu, ako mu to ukladá zákon, a to najmä, ak je ohrozený život alebo zdravie alebo pri ochrane verejného poriadku. Súčasne zákon o Policajnom zbore oprávňuje orgány verejnej moci obracať sa na Policajný zbor so žiadosťou o pomoc, ale poskytnutie pomoci zo strany Policajného zboru je možné len v medziach zákona, a to pri ohrození života alebo zdravia subjektov vykonávajúcich verejnú moc alebo za účelom ochrany verejného poriadku.

Vlastník nehnuteľností má právo na primeranú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti

Nárok však má len vtedy, ak pred zriadením skládky odpadov neudelil súhlas na jej zriadenie alebo neuzavrel s prevádzkovateľom skládky odpadov nájomnú alebo obdobnú zmluvu, ktorej predmetom bolo užívanie nehnuteľnosti na účel zriadenia skládky odpadov.

Ak vlastník nehnuteľnosti vedome umožnil prevádzku skládky na svojom pozemku (napr. prenájmom alebo súhlasom), už pri zriaďovaní skládky odpadov si musel byť vedomý, že svoj pozemok nebude dlhodobo môcť inak využívať a že po ukončení skládkovania bude potrebné skládku odpadov odborne uzavrieť, rekultivovať a dlhodobo monitorovať a možnosť vykonávať akékoľvek iné aktivity na tomto pozemku bude značne obmedzená až vylúčená.

Vlastník nehnuteľnosti teda vedome akceptoval environmentálne a ekonomické dôsledky prevádzkovania skládky odpadov na svojom pozemku. Aj keď sám vlastník priamo odpad neukladal (teda nespôsobil znečistenie vlastnou činnosťou), bol neoddeliteľnou súčasťou realizácie tejto činnosti tým, že poskytol svoj pozemok. V tomto prípade štát uzatvorením a rekultiváciou skládky odpadov vykoná procesy na odstránenie dôsledkov, ktoré sám nespôsobil a ani k nim svojou autoritatívnou rozhodovacou alebo aktívnou činnosťou neprispel. Štát v tejto situácii nahradí prevádzkovateľa skládky dopadov len do tej miery, ktorú nevyhnutne vyžadujú platné právne predpisy, vrátane predpisov európskeho práva. Štát nevstupuje na pozemok s cieľom odňať ho vlastníkovi alebo ho trvalo obsadiť na iný účel, vstupuje naň za účelom naplnenia environmentálnej povinnosti, ktorá priamo súvisí s využitím pozemku na prevádzku skládky odpadov, a za účelom uvedenia pozemku do bezpečného stavu. Takýto zásah štátu možno považovať za regulačné opatrenie s cieľom chrániť životné prostredie a zdravie obyvateľstva pred následkami, ktoré môžu nastať v dôsledku neuzavretia skládky odpadov a absenciou jej monitorovania.

V prípade, keď vlastník pozemku vedome poskytol svoj pozemok na prevádzku skládky odpadov

možno zákonom obmedziť jeho nárok na primeranú náhradu za zásah štátu, pretože tento zásah je odôvodniteľný ochranou životného prostredia a predvídateľný vzhľadom na povahu využitia pozemku. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva, zároveň však stanovuje, že výkon vlastníckeho práva nesmie byť na ujmu životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonom. To možno chápať tak, že nikto nemôže ťažiť z protiprávneho alebo škodlivého stavu, ku ktorému sám prispel.

Vlastník pozemku, ktorý mal prospech napr. z prenájmu pozemku na zriadenie skládky odpadov, nemôže očakávať, že v prípade zlyhania nájomcu dostane od štátu plnú náhradu ešte

aj za to, že štát dá jeho pozemok do bezpečného stavu. To by viedlo k morálnemu hazardu a odporovalo by to aj zásade polluter pays (znečisťovateľ platí), ktorá je súčasťou európskeho aj slovenského environmentálneho práva. Hoci formálne znečisťovateľom je prevádzkovateľ skládky odpadov, vlastník pozemku zo znečisťujúcej činnosti profitoval a znášal jej dôsledky.

Poverená organizácia oznámi (nielen na účely uplatnenia si práva na primeranú náhradu)

vlastníkom dotknutých nehnuteľností najmenej 15 dní vopred začatie prác potrebných pre uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov a uzavretie a rekultiváciu do troch mesiacov od ukončenia prác. Rovnako oznámi aj vykonanie monitorovania skládky odpadov v predstihu (najmenej 15 dní vopred) a výsledky monitorovania najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak je počet vlastníkov nehnuteľností vyšší ako 20 alebo nie je známy ich pobyt, vyššie uvedené oznámenia sa doručia verejnou vyhláškou.

Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov vrátane jej následného monitorovania bude hradená z prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktorú tvoril prevádzkovateľ skládky odpadov v priebehu prevádzkovania skládky odpadov.

Na použitie týchto prostriedkov preto bude mať nárok aj poverená osoba. Prostriedky účelovej finančnej rezervy budú pre poverenú osobu uvoľnené za rovnakých podmienok, ako pre samotného prevádzkovateľa skládky odpadov.

Niektoré skládky odpadov, ktoré neboli pôvodným prevádzkovateľom uzavreté a rekultivované, nie je možné uzatvoriť

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, tzn. vytvorená účelová finančná rezerva je veľmi nízka, prípadne nebola tvorená vôbec. Jedná sa o také skládky odpadov, ktoré v minulosti postupne prešli rukami viacerých prevádzkovateľov skládok odpadov, pričom aktuálny prevádzkovateľ skládky odpadov je insolventný, príp. nedohľadateľný. Neuzavreté skládky odpadov, na ktorých sa navyše v mnohých prípadoch nachádza aj nebezpečný odpad, ohrozujú život a zdravie ľudí a zvierat a hrozia kontamináciou vody, pôdy a ovzdušia. Odstránenie takýchto skládok odpadov preto musí zabezpečiť štát, ktorý na úhradu nevyhnutných prác v taxatívne stanovených prípadoch použije v prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy prostriedky štátneho rozpočtu. Výška finančných prostriedkov, potrebná na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov bude zrejmá až po aktualizácii projektovej dokumentácie.

Ministerstvo zároveň disponuje informáciou o aktuálnej výške účelovej finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ skládky odpadov počas prevádzkovania skládky tvoril. Výška prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré budú potrebné na úhradu nevyhnutných prác, sa určí rozdielom medzi výškou finančných prostriedkov podľa aktualizovanej projektovej dokumentácie a výškou účelovej finančnej rezervy.

V prípade, že prostriedky z účelovej finančnej rezervy, ktoré boli poskytnuté poverenej organizácii, prevýšia náklady na všetky práce nevyhnutné pre uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov, je poverená organizácia na základe písomného potvrdenia ministerstva oprávnená nevyčerpané finančné prostriedky použiť len na rozvoj environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety. Ak prostriedky z účelovej finančnej rezervy na uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov nestačia a poverenej organizácii boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v určitej výške (napr. podľa projektovej dokumentácie), avšak skutočné náklady boli nižšie, poverená organizácia nevyčerpané prostriedky ministerstvu bezodkladne vráti.

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov

ktoré sa vynaložia zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie uzavretia a rekultivácie a následného monitorovania problematických skládok odpadov zo štátneho rozpočtu v prípade, že prostriedky účelovej finančnej rezervy nepokryjú náklady na nevyhnutné práce.

Konanie o povinnosti nahradiť náklady začne ministerstvo po tom, čo mu je doručené potvrdenie od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, preukazujúce, že skládka odpadov bola uzavretá a zrekultivovaná. V rozhodnutí o náhrade o určení výšky náhrady nákladov sa uvedie výška sumy skutočne vynaloženej na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo suma skutočne vynaložená na monitorovanie skládky odpadov.

RADA!

Povinnou osobou je prevádzkovateľ skládky odpadov, ak je známy a ďalšie osoby, na ktorých boli prenesené práva a povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov. V prípade neuhradenia vynaložených nákladov ministerstvo začne s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, pri ktorom postupuje podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uhradená a vymožená suma je príjmom štátneho rozpočtu.

Ing. Lukáš Fudák