Úvod

Spôsoby uplatňovania daňových výdavkov

Základná charakteristika pojmu „daňový výdavok, resp. daňový náklad je obsiahnutá v rámci § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov - fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje.

> Podnikatelia – fyzické osoby

Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:

• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne,

• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.

Paušálne výdavky z úhrnu príjmov

V zmysle ustanovenia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Analogicky, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky rovnako vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Príklad

Podnikateľ dosahuje v roku 2026 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH.

Môže daňovník uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov?

Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2026 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Podnikateľ dosahuje príjmy na základe živnostenského oprávnenia, pričom nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Má dvoch zamestnancov.

Môže daňovník uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov?

Podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a ktorý nie je celé zdaňovacie obdobie platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že zamestnáva zamestnancov je pre uvedené účely irelevantná.

Príklad

V roku 2026 FO začala vykonávať činnosť osobného asistenta pre osobu s ťažkým zdravotným poskytnutím. Zaregistroval sa na daňovom úrade a má pridelené DIČ.

Môže si FO pri týchto príjmoch uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov?

Príjmy z výkonu osobnej asistencie sa považujú za zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pri týchto príjmoch si daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z príjmov, ak nie je platiteľom DPH alebo je ním iba časť zdaňovacieho obdobia.

Ďalej platí, že ak daňovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Spomínané poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t. z. konkrétne o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

• zásobách a

• pohľadávkach.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že spôsob uplatňovania paušálnych výdavkov nemôže použiť fyzická osoba pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania dosahuje počas roku 2026 aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Môže daňovník pri príjmoch z prenájmu uplatniť výdavky percentom z príjmov?

Nie nemôže. Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky podľa účtovníctva alebo tzv. zjednodušenej evidencie v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak má daňovník s príjmami zo živnosti v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Príklad

Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Môže si uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?

Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie

Vedenie tzv. zjednodušenej daňovej evidencie zákon o dani z príjmov umožňuje viesť každému daňovníkovi dosahujúcemu príjmy uvedené v § 6 ods. 1 až ods. 4. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť táto daňová evidencia vedená, a teda forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Platí však, že ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu. Spomínaná evidencia počas celého zdaňovacieho obdobia však musí obsahovať údaje o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

• daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [viď § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov],

• zásobách a pohľadávkach,

• záväzkoch.

Daňovník v daňovej evidencii uvádza len hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý využíva na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo majetok súvisiaci s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak sa daňovník rozhodne tento majetok uviesť v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku ako napr. odpisy, výdavky na opravu a udržiavanie, na poistenie a pod.

V prípade náležitostí účtovného dokladu zákon o dani z príjmov odkazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom, obsahovať:

• slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

• obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

• peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

• dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú všetky peňažné aj nepeňažné príjmy dosiahnuté z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom však základ dane z týchto druhov príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa tohto zákona a ani podľa medzinárodnej zmluvy).

V prípade uplatnenia výdavkov sa však v daňovej evidencii uplatňujú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňovej uznateľnosti vymedzené v ustanoveniach § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Výdavky obsiahnuté v rámci ustanovenia § 21 zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami a teda sa neuvádzajú v spomínanej daňovej evidencii.

Príklad

Môže daňovník - fyzická osoba v roku 2026 uplatňovať daňovú evidenciu, aj keď v tomto roku zamestnával dvoch zamestnancov?

Daňovník sa za zdaňovacie obdobie roka 2026 môže rozhodnúť viesť daňovú evidenciu. Skutočnosť, že v danom období zamestnával zamestnancov je pre uvedený účel irelevantná.

Je tiež potrebné upozorniť, že v prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku, a teda daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Príklad

Daňovník do konca roka 2025 prenajímal byt, ktorý mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si odpisy. Daňovník viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Za rok 2025 podal daňové priznanie a zaplatil daň.

Ako má spomínaný byt vyradiť z obchodného majetku, ak počnúc rokom 2026 už byt prenajímať nebude? Vznikne mu v uvedenej súvislosti nejaká oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu, že nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a teda aj prestal o nej viesť daňovú evidenciu?

Dňom zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník začal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Dňom vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník prestal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 spomínaného právneho predpisu.

Skutočnosť, že daňovník začal alebo skončil viesť daňovú evidenciu o predmetnej nehnuteľnosti, neoznamuje správcovi dane. To znamená, že ani zaradenie ani vyradenie nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovník daňovému úradu nenahlasuje.

Ak daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu je platiteľom DPH, potom na účely DPH musí viesť podrobné záznamy v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Príklad

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z poľnohospodárskej výroby, je platiteľom DPH. Na daňové účely uplatňuje skutočné preukázateľné daňové výdavky. Je platiteľom DPH.

Musí daňovník viesť peňažný denník a účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva?

Zákon o dani z príjmov umožňuje aj daňovníkovi, ktorý je platiteľom DPH, viesť tzv. daňovú evidenciu. Z ustanovenia § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplýva, v akej štruktúre má byť spomínaná evidencia vedená. Okrem tejto evidencie je v predmetnom prípade povinný viesť navyše aj evidenciu DPH, nakoľko platiteľ DPH je povinný dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Vedenie podvojného účtovníctva

Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p.

Postup pri zmene uplatňovania daňových výdavkov fyzických osôb

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Opatrenie MF SR č. 21378/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane z príjmov postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011092/2009-72.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, upraví základ dane postupom ustanoveným Usmernením MF SR č. 011087/2009-721.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, neupravuje základ dane z príjmov.

Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa účtovných predpisov, zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

> Podnikatelia – právnické osoby

Podnikajúca právnická osoba je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, a teda pri vedení účtovníctva je povinná postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Pri preukazovaní vynaložených daňových nákladov, resp. výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov postupuje v kontexte s § 2 písm. i), § 17 až 21 zákona o dani z príjmov.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

28,40 €

28,40 €