Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Uznesením NR SR č. 747 z 8. decembra 2011 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti NR SR po prerokovaní uvedeného vládneho návrhu ústavného zákona v druhom a treťom čítaní schválila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

že Slovenská republika (ďalej len „SR“) praktizuje štandardné fiškálne pravidlá, ale táto úroveň nie je dostatočná vo vzťahu k existujúcej finančnej kríze, ktorá mala negatívny vplyv na celkovú kapacitu ekonomiky a ktorej rozpočtové dôsledky v budúcnosti nebudú len dočasné. Tak ako mnohé členské štáty Európskej únie, ani Slovenská republika v predchádzajúcich rokoch, ktoré z terajšej pozície možno hodnotiť ako dobré, nevyužila existujúci potenciál na rozpočtovú konsolidáciu a preto finančná kríza zastihla rozpočty v mnohých krajinách v nepripravenom stave. Treba si priznať, že zadlženosť je vysoká a neustále narastá. Ďalším veľkým problémom Európskej únie je starnutie obyvateľstva so súvisiacimi ekonomickými dopadmi.

V prípade pokračovania v doterajšej rozpočtovej politike sa dotknuté štáty vystavujú riziku zásadného zvýšenia nákladov na dlhovú službu, čím sa zapríčiní spomalenie oživenia súkromného sektora a obmedzí sa priestor pre realizáciu politík podporujúcich ekonomický rast.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je rozdiel medzi aktuálnou
hodnotou štrukturálneho primárneho salda a dlhodobo
udržateľnou hodnotou primárneho štrukturálneho salda.

Vychádzajúc zo súčasnej neistoty vo vzťahu k budúcemu vývoju, je nevyhnutné pripraviť rozsiahlu a komplexnú rozpočtovú konsolidáciu s pôsobnosťou presahujúcu jedno volebné obdobie.
Hlavnými nedostatkami súčasných fiškálnych politík je

Preto SR pristúpilo k tvorbe takej zákonnej úpravy, aby sa uvedené nedostatky odstránili a aby sa nastavila taká reguláciu, prostredníctvom ktorej bude možné postupne dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia SR cez rešpektovanie novo ustanovených pravidiel.
Európska únia preložila 6 legislatívnych návrhov na lepšie riadenie ekonomických procesov. Jedným z nich je aj úprava definujúca minimálne požiadavky na národné rozpočtové rámce. Národné fiškálne pravidlá a nezávislé inštitúcie by spolu s reformou paktu mali zabezpečiť zodpovednejší prístup k hospodáreniu štátu v budúcnosti.

Návrh reformy v SR

vychádza z konceptu čistého bohatstva, ktorý berie do úvahy, okrem klasických tokových veličín ako príjmy, výdavky a ich rozdiel, stavové veličiny a umožňuje pohľad na bilanciu s komplexným pohľadom na hospodárenie štátu. Tým sa zužuje priestor pre deformované motivácie tvorcov hospodárskej politiky a netransparentné vykazovanie a minimálne núti tvorcov hospodárskej politiky prehodnotiť širší kontext svojich rozhodnutí. Súčasne sa bude zohľadňovať transparentnosť, kredibilita a zabezpečenie dostatočného priestoru pre pôsobenie automatických stabilizátorov.

Principiálnym kritériom je neutralita voči odlišným názorom na úlohu štátu v ekonomike, mieru prerozdeľovania verejných zdrojov a priority verejnej politiky, t.j. navrhovaný systém musí fungovať bez ohľadu na aktuálne smerovanie a ciele vlády.

Nový ústavný zákon

navrhuje:

Hlavným zámerom tohto ústavného zákona je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, posilnenie transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, podpora pretrvávajúcej konkurencieschopnosti SR, dosiahnutie ekonomickej a sociálnej spravodlivosti ako i solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami. Preto sa

Pod hospodárením SR sa rozumie širší kontext inštitucionálneho vymedzenia sústavy verejných inštitúcií oproti v súčasnosti platnému vymedzeniu sektora VS cez subjekty VS v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách VS a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „rozpočtové pravidlá VS“).

Ústavný zákon sa vzťahuje aj na ďalší okruh subjektov, ktorými sú:

Definujú sa základné pojmy používané na účely tohto zákona.
Dlhodobou udržateľnosťou je taký stav ekonomiky štátu, v ktorom ani v prípade výraznejšej zmeny príjmov a výdavkov popisovanej v základnom scenári, nedôjde k zvýšeniu dlhu VS nad horný limit 50 %, ktorý je ustanovený zákonom.
Základným scenárom sa rozumie dlhodobé predikovanie príjmov a výdavkov VS, v ktorej sú zohľadnené faktory ako budúci hospodársky vývoj, demografický vývoj, platný legislatívny stav a aj záväzky VS, či už implicitné alebo podmienené.
Dlhodobá udržateľnosť je meraná ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je rozdiel medzi aktuálnou hodnotou štrukturálneho primárneho salda a dlhodobo udržateľnou hodnotou primárneho štrukturálneho salda - tento ukazovateľ určuje hodnotu, ktorá ukazuje, ako je krajina v rámci svojho hospodárenia vzdialená od dlhodobo udržateľného stavu hospodárenia.
Štrukturálne primárne saldo je hodnota salda rozpočtu VS upravená o vplyv hospodárenia podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy a Národnej banky Slovenska, vplyv hospodárskeho cyklu, jednorazové vplyvy a náklady na správu dlhu VS.
Čisté bohatstvo je definované ako súčet vlastného imania subjektov VS, Národnej banky Slovenska, vlastného imania štátnych podnikov a podnikov územnej samosprávy a tento súčet je znížený o implicitné a podmienené záväzky prípadne iné aktíva a pasíva.

Ústavný zákon zavádza do fiškálnej politiky koncept čistého bohatstva. Počíta sa s tým, že v budúcnosti dôjde k zosilneniu váhy tohto ukazovateľa v rámci rozpočtového výkazníctva a čisté bohatstvo bude ako stavová veličina významným indikátorom hospodárenia štátu.

Podnikom štátnej správy je štátny podnik, obchodná spoločnosť (napr. akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným) s majetkovou účasťou štátu vo výške najmenej 20 % základného imania a taktiež PO, ktorá je zriadená zákonom a štát má v nej kvalifikovanú účasť, t.j. priamy ale nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv alebo takú možnosť uplatňovať vplyv na riadení podniku, že to zodpovedá tomuto podielu. Podnikom štátnej správy nie je Národná banka Slovenska – v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v z.n.p. je nezávislou centrálnou bankou SR.
Podniky štátu a územnej samosprávy sú definované cez právnu formu a kritériá majetkovej účasti a rozhodovacej právomoci.
Podnikom územnej samosprávy je obchodná spoločnosť (napr. akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným), v ktorej je podiel územnej samosprávy na základnom imaní podniku minimálne 20 %.
Implicitnými záväzkami sú záväzky, ktoré bude musieť verejná správa v budúcnosti plniť na základe oprávnených očakávaní osôb vyplývajúcich z platného právneho poriadku.
Daňovými výdavkami sa rozumie výpadok príjmov z daní vzniknutý z titulu právnej úpravy oslobodenia od platenia daní, daňových úľav a iných výnimiek v daňovom systéme. Daňovým výdavkom sa na účely tohto zákona rozumie aj výpadok príjmov na poistnom a príspevkoch platených do poistných fondov, ktoré majú v súlade s metodikou ESA 95 platnou pre Európsku úniu charakter dane.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Ústavný zákon rieši zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a následne jej pôsobnosť.

Ako významný nástroj rozpočtovej politiky SR sa zo zákona zriaďuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“). Ide o nezávislý orgán hodnotenia a monitorovania vývoja hospodárenia SR. Okrem hodnotenia miery dosiahnutia fiškálnych cieľov úlohou rady je aj odborné nastavenie fiškálnych ukazovateľov pri realizácii vládnej politiky a pri zvýšení transparentnosti hospodárenia SR. Rada je PO a jej činnosť ako i činnosť Kancelárie rady bude financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Celkový limit výdavkov určí Národná banka Slovenska a rada štatútom schváli podrobnejšiu štruktúru svojho rozpočtu a rozpočtu Kancelárie rady, stanoví vnútorné členenie výdavkov a konkrétne účely, na ktoré bude finančné prostriedky potrebovať. Výdavky na radu sú v roku 2012 limitované výškou cca. 2 mil. € – očakáva sa ale každoročný rast výdavkov rady, ktorý sa bude odvíjať od nominálneho rastu bežného rozpočtu Národnej banky Slovenska.
Kancelária rady vykonáva úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti rady.

Kancelária rady je PO so sídlom v Bratislave. Kanceláriu rady riadi a v jej mene vystupuje výkonný riaditeľ, ktorý zodpovedá rade za činnosť Kancelárie rady. Kancelária rady hospodári podľa rozpočtu príjmov a výdavkov. Výdavky Kancelárie rady sú financované z rozpočtu Národnej banky Slovenska; tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada MF SR (ďalej len „ministerstvo financií“).

Podrobnosti o štruktúre rozpočtu rady a Kancelárie rady upraví rada štatútom, pričom výšku jednotlivých výdavkových položiek schvaľuje rada na základe celkového limitu výdavkov určeného Národnou bankou Slovenska.
Rada bude mať troch členov - predsedu a dvoch podpredsedov. Kancelária bude mať svojich zamestnancov, ktorí budú prijímaní na základe výberového konania a budú vykonávať funkciu rozpočtových analytikov, a tak pripravovať podklady, analýzy a štúdie potrebné k plneniu základných úloh rady.
Predsedu rady volí a odvoláva NR SR trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády SR. Jedného člena rady volí a odvoláva NR SR nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Ďalšieho člena rady volí a odvoláva NR SR nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa.
Funkčné obdobie členov rady je sedemročné. Zákon upravuje aj postupy pri navrhovaní nového člena rady v prípade, ak funkcia člena rady zanikne. Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.
Členom rady môže byť FO s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami (úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie), ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za bezúhonnú sa považuje FO, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.
Nezlučiteľnosť funkcie člena rady zákon ustanovuje s funkciou v politickej strane alebo politickom hnutí, s funkciou štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti, s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, člena Európskej komisie, starostu obce, primátora mesta, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku a člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciou člena vlády trvá ešte do troch rokov po zániku funkcie člena rady podľa odseku 5 písm. a) až c).
Funkcia člena rady zaniká

Člena rady možno odvolať z funkcie len vtedy, ak bol člen rady právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony alebo ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať svoju funkciu.

Vymedzuje sa pôsobnosť nového orgánu vo vzťahu k očakávaným výstupom, ktoré sú výsledkami činnosti rady. Uvedené výstupy rady nebudú pre vládu SR záväzné. Budú ale vypracované nezávisle a odborne, čo bude hlavnou pridanou hodnotou kreovania rady ako nezávislého orgánu. Ostatné subjekty VS sú povinné poskytovať rade súčinnosť pri získavaní údajov potrebných pre výkon jej pôsobnosti. Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov VS pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Rada okrem vypracovania správ a určovania ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti môže z vlastného podnetu, alebo na podnet poslaneckého klubu vypracovať a zverejniť svoje nezávislé odborné stanovisko k legislatívnym návrhom z hľadiska ich rozpočtových dôsledkov a dopadov na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti.

Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti

Sú nastavené cez diferencované určenie limitu dlhu VS, ďalej cez osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu a určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti a limitu verejných výdavkov.

Zákon ustanovuje horný limit pre dlh VS ako 50 % podielu na hrubom domácom produkte. Vyšší horný strop dlhu môže byť pre slovenské hospodárstvo už problematický a to z toho dôvodu, že malé a veľmi otvorené ekonomiky sú viac závislé od výkyvov na finančných trhoch.
Vždy, ak výška dlhu VS dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatňuje sa postup uvedený v čl. V odsekoch 4 až 8 Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého cieľom je znížiť dlh.

Tento postup (cit. čl. V ods. 4 až 8) predstavujú opatrenia, ktoré je nevyhnutné realizovať v prípade, že výška dlhu presiahne zákonom určenú hranicu (40 %). Závažnosť jednotlivých opatrení je odstupňovaná podľa percentuálneho vyjadrenia aktuálnej výšky dlhu, zverejnenej Eurostatom v rámci jarnej alebo jesennej notifikácie.

Vychádza sa pritom z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom, ktoré sa podieľali na vzniku vysokej hladiny zadlženia SR. Opatrenia sa vykonávajú kumulatívne, t. j. ak výška dlhu presiahne určitú hranicu (40 %), vzniká povinnosť realizovať aj opatrenia, ktoré majú byť realizované pri nižšej hranici výšky dlhu. Povinnosť realizovať postupy a opatrenia na zníženie výšky dlhu je zakotvená už od prekročenia úrovne 40 %, pričom cieľom je:

Uvedeným postupom sa zabezpečí preventívny charakter opatrení, pričom ich realizácia smeruje k znižovaniu úrovne zadlženosti štátu.

Ak výška dlhu VS dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte, ale neprekročí 43 %, MF SR zašle NR SR otvorený list. Jeho obsahom bude písomné zdôvodnenie, prečo dosiahla výška dlhu takúto úroveň a zároveň navrhne opatrenia, ktoré bude realizovať na zníženie dlhu.

V prípade dosiahnutia dlhu VS vo výške 43 % podielu na hrubom domácom produkte pri súčasnom neprekročení 45 % podielu na hrubom domácom produkte, realizujú sa nasledovné opatrenia:

Ak výška dlhu VS dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte, ale neprekročí 47 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem vyššie uvedených opatrení vlády sa uskutočnia aj tieto postupy (opatrenia):

Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavky na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

V prípade dosiahnutia výšky dlhu VS 47 % podielu na hrubom domácom produkte pri súčasnom neprekročení 50 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem už uvedených opatrení:
- vlád SR nesmie predložiť návrh rozpočtu VS s rozpočtovaným schodkom. Súčasne sa ustanovuje, že v súlade so zakotveným procesným režimom pre vládu je táto povinná návrh zákona stiahnuť z rokovania NR SR a opätovne ho predložiť v podobe, ktorá bude podmienku spĺňať, a to do 30 dní odo dňa stiahnutia návrhu.

Ak výška dlhu VS dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie predchádzajúcich opatrení vláda musí požiadať NR SR o vyslovenie dôvery vláde.

Tento krok neznamená, že vláda definitívne odstúpi, keďže jej v tomto procese, najmä na základe relevantného zdôvodnenia úrovne a stavu dlhu, ktorý môže byť spôsobený viacerými faktormi, môže byť vyslovená dôvera.

Vyslovenie dôvery je v rozhodovacej pôsobnosti Národnej rady SR a na vyslovenie nedôvery vláde je v súlade s čl. 88 ods. 2 Ústavy SR potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Povinnosť subjektov VS

Subjekty VS, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu VS, sú povinné pri opatreniach, pri ktorých má vláda povinnosť predložiť rozpočet VS spĺňajúci ustanovené podmienky, zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s prepracovaným návrhom rozpočtu VS, ktorý vláda predkladá Národnej rade SR. Zabezpečí sa tak zjednotenie celého rozpočtového procesu v núdzovom režime.

Odklad opatrení

Keďže jednotlivé opatrenia, najmä opatrenia v prípade, ak dlh VS prekročí 45 % podielu na hrubom domácom produkte, sú výrazným zásahom do inak v zásade voľnej úvahy vlády o financovaní jej priorít a realizácii programového vyhlásenia vlády, nebolo by žiaduce a spravodlivé, ak by sa aplikovali hneď po nástupe novej vlády bez toho, aby mala vláda priestor na realizáciu postupov, ktorými sa zabezpečí zníženie dlhu. Z tohto dôvodu sa povinnosť realizovať opatrenia, ak dlh dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, odkladá na 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde.
Výnimka z povinnosti uplatňovania opatrení pri prekročení dlhu VS 45 % na hrubom domácom produkte sa týka obdobia 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom Štatistický úrad zistí pokles medziročnej zmeny hrubého domáceho produktu podľa navrhovaných kritérií, ako aj v prípadoch zvýšených výdavkov štátu súvisiacich s odstránením následkov finančnej krízy, živelných pohrôm a zvýšených výdavkov vyplývajúcich z plnenia medzinárodných zmlúv. Opatrenia sa nebudú uplatňovať ani počas trvania vojny alebo vojnového stavu.
Podľa čl. 11 ústavného zákona sa ustanovenia čl. V prvýkrát uplatnia v roku 2028.

Aby sa nevyhnutná rozpočtová disciplína dodržiavala zo strany všetkých dotknutých subjektov s dôrazom na subjekty územnej samosprávy a v záujme jednoznačného určenia zodpovednosti orgánov územnej samosprávy za výkon svojich pôsobností sa v rámci osobitných ustanovení pre územnú samosprávu deklaruje nulová participácia štátu pri zabezpečení platobnej schopnosti obce alebo vyššieho územného celku. Zo znenia tejto právnej úpravy vyplýva, že postup pri riešení platobnej neschopnosti nezodpovedných samospráv ustanoví zákon prostredníctvom legislatívnej úpravy konkurzu a reštrukturalizácie, bez finančnej pomoci štátu.

V záujme finančnej stability samosprávy sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého ak osobitný predpis ustanoví subjektom územnej samosprávy nové úlohy v rámci úpravy ich pôsobností, zo strany štátu budú poskytnuté zodpovedajúce finančné prostriedky.

Uvedeným postupom sa zamedzí ukladaniu nových finančne nekrytých úloh územnej samospráve.
V prípade ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku (definovaná v zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z.n.p.) presiahne 60 %, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % z ich skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorú im uloží MF SR v správnom konaní v súlade s lehotami podľa § 31 rozpočtových pravidiel VS.

Vytvára sa istý časový priestor pre novozvolené orgány územnej samosprávy a pri uplatňovaní sankčných postupov sa zavádza odkladná lehota 24 mesiacov od prvého mesiaca, ktorý bude nasledovať po mesiaci, v ktorom sa po konaní volieb uskutoční prvé ustanovujúce zasadanie obecného zastupiteľstva, resp. zastupiteľstva vyššieho územného celku.

Toto ustanovenie neplatí, ak na čele zastupiteľstva je tá istá FO ako v predchádzajúcom volebnom období.

Ustanovujú sa faktory, ktoré sa zohľadňujú pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtu a skutočnosti, z ktorých bude pri výpočte vychádzať.
Pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti bude rada zohľadňovať,

Zavedenie výdavkových limitov je v slovenskej ekonomike najvhodnejším fiškálnym pravidlom pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR a prijateľnej zadlženosti. Postup pri určení výdavkových limitov ustanoví zákon.

Pravidlá rozpočtovej transparentnosti

Sú založené na výboroch – poradných orgánoch MF SR a povinnom zverejňovaní údajov.

Zásada transparentnosti musí byť pri nakladaní s verejnými zdrojmi dodržaná. Informovaním verejnosti sa zabezpečuje zvyšovanie efektívnosti vynakladania verejných zdrojov a zaručuje verejnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Z tohto dôvodu sa navrhuje zákonné zakotvenie existencie Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy, ktoré už v súčasnosti fungujú a vykonávajú prognózy vývoja daňových príjmov a prognózy vývoja makroekonomiky. Uvedené výbory sú poradnými orgánmi ministra financií a ich prognózy sú využívané v procese zostavovania rozpočtu VS.

Ústavný zákon v záujme zachovania transparentnosti ustanovuje:

Súčasne sa rozširuje obsah rozpočtu VS a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky, ktorá má nahradiť záverečný účet VS. Do obsahu týchto dokumentov sa premieta koncepcia čistého bohatstva štátu, keďže súhrnná výročná správa bude obsahovať údaje aj za túto stavovú veličinu.

Upravuje sa spôsob voľby členov rady. Prvý krát bude členov rady voliť NR SR na základe návrhu 1/5 všetkých poslancov a NR SR zvolí prvých členov trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Prvé funkčné obdobie každého člena rady sa upravuje odlišne, aby nedošlo k situácii, že funkčné obdobie všetkých členov rady skončí naraz v jednom roku a tým sa znefunkční činnosť rady. Rada predloží správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti prvýkrát do šiestich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady a správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa ústavného zákona za predchádzajúci rozpočtový rok do 12 dvanástich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

Výnimka z povinnosti uplatňovania opatrení pri
prekročení dlhu VS 45 % na hrubom domácom
produkte sa týka obdobia 36 mesiacov.

Zabezpečuje sa aplikácia článku 5, ktorý systémovo upravuje nižšie limity dlhu po prvýkrát v roku 2028.

Prechodné ustanovenia sa vzťahujú na obdobie od 1. 1. 2012 do konca roku 2017, podľa ktorých sa bude postupovať pri opareniach v prípade prekračovania určeného limitu dlhu. Vyšší navrhovaný počiatočný limit na úrovni 60 % z HDP vychádza predovšetkým z veľkej neistoty ohľadom strednodobého ekonomického vývoja v eurozóne.

V rokoch 2018 až 2027 bude aplikovať postupné znižovanie limitu dlhu VS vždy o jedno percento oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom sa budú prijímať rovnaké opatrenie ako v období rokov 2012 až 2017, ktoré sú upravené v článku 12 ods. 3 až 7 ústavného zákona.

Ústavný zákon je účinný od 1. marca 2012 okrem úpravy § 6 ods. 3 a 4, t.j. výnimkovaná je úprava vo vzťahu k opatreniam, ktoré musia realizovať subjekty územnej samosprávy v prípade prekročenia ich dlhu nad limit 60 %. Účinnosť tejto úpravy je odložená k 1. januáru 2015, aby sa obce a vyššie územné celky mohli s touto právnou úpravou vysporiadať.

Ing. Iveta Konvalinková

Problematiku „rozpočtu“ sme publikovali: