Úroky z pôžičky od spoločníka

v základe dane

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Poskytnutá pôžička nie je súčasťou základu dane, jeho súčasťou sú dohodnuté úroky, a to u veriteľa aj u dlžníka.

Právny rámec zmluvy o pôžičke

Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená ustanovením § 657 a § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej len „ObčZ“). V zmysle týchto ustanovení veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, to znamená, že nie je nutné, aby úroky boli dohodnuté. V praxi tak možno uzatvoriť zmluvu o finančnej pôžičke, v ktorej sa výška úrokov dohodne, alebo zmluvu o finančnej pôžičke, kde sa za požičanie finančnej istiny neplatí žiadny úrok.

Ak sú predmetom pôžičky peniaze

je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Zmluva o úvere je upravená v § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p (ďalej len „ObchZ“).

V zmysle týchto ustanovení sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do istej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Bezúročný úver teda nie je možné dohodnúť, pretože pri zmluve o úvere je úrok predpokladaný priamo zákonom.

Pokiaľ nie je úrok dohodnutý, stanoví sa úrok podľa § 502 ObchZ. Pôžičku alebo úver možno poskytnúť spoločnosti len bezhotovostne. Ustanovenie § 121 ods. 2 ObchZ zakazuje poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti v hotovosti.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Z pohľadu dane z príjmov nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom [§ 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. – ďalej len „ZDP“].

Bezúročná pôžička poskytnutá spoločníkom

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke, tak ako už bolo uvedené, vyplýva možnosť dohodnúť úroky. Táto úprava teda nevylučuje možnosť dohodnúť aj bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Ak spoločnosti poskytne spoločník bezúročnú peňažnú pôžičku, je potrebné riešiť aj súvisiace daňové otázky. Pre daň z príjmov je zásadné posúdenie, či

•    predstavuje nedohodnutý úrok „iný majetkový prospech“ spoločnosti, ktorý by zvýšil jej základ dane,

•    je potrebné u spoločníka zdaniť daňou z príjmov hypotetický úrokový výnos (príjem),

•    má závislosť týchto osôb vplyv na daň z príjmov a iné povinnosti z toho vyplývajúce?

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Možno konštatovať, že dlžníkovi, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže vznikať určitý majetkový prospech. Hodnota majetku sa prijatím pôžičky zvýšila – trhová hodnota majetku dlžníka, ktorý má na účte bezúročne požičaných 50 000 eur na dobu jedného roka je nepochybne vyššia, ako hodnota majetku dlžníka, ktorý má na účte rovnako požičaných 50 000 eur na dobu jedného roka avšak s tým, že bude musieť zaplatiť úrok.

Ak spoločník poskytne spoločnosti bezúročnú pôžičku

ZDP takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku v čase a mieste plnenia, rovnako sa o sumu obvyklého úroku v prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky nezvyšuje základ dane u veriteľa, ktorým je fyzická osoba - nepodnikateľ. Ak je veriteľom spoločník - právnická osoba, potom § 17 ods. 5 ZDP ukladá povinnosť u tohto veriteľa uplatniť v prípade významnej kontrolovanej transakcie (pôžička s istinou nad 50 000 eur) pravidlá transferového oceňovania.

Úročená pôžička poskytnutá spoločníkom

Pokiaľ spoločník poskytne spoločnosti pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka – fyzickej osoby, nepodnikateľa sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom ho prijal. Spoločník zahrnie prijatý úrok do osobitného základu dane podľa § 7 ZDP v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho prostredníctvom podaného daňového priznania. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (napr. ako úroky z termínovaných vkladov).

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>ZDP obsahuje aj špecifické ustanovenie v § 7 ods. 9 pre zdanenie príjmov z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úrokov a pôžičiek plynúcich zo spoločného majetku manželov. Podľa uvedeného ustanovenia sa príjmy zo spoločného majetku manželov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Po dohode manželov môže zdaniť úroky z pôžičky aj jeden z manželov.

V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok vôbec zdaniť

Ide o prípady, keď prijatý úrok nezakladá fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 ZDP. Pokiaľ pôžičku poskytla fyzická osoba, ktorej príjmy sú napr. len starobný dôchodok (príjem oslobodený od dane podľa § 9 ZDP) a úroky z terminovaného vkladu (príjem zdanený zrážkovou daňou), a ďalej v tomto kalendárnom roku prijaté úroky z poskytnutej pôžičky nebudú presahovať stanovenú sumu zdaniteľných príjmov, ktorá zakladá povinnosť podať daňové priznanie, daň nebude vôbec platená.

Ak fyzická osoba, ktorej okrem úroku z poskytnutej pôžičky plynú iba príjmy oslobodené od dane alebo zdanené konečnou zrážkovou daňou, prijme úrok vo výške presahujúcej stanovenú sumu zdaniteľných príjmov pre povinnosť podať daňové priznanie, prizná tento úrok v daňovom priznaní, pričom z tohto príjmu neodpočíta nezdaniteľnú sumu na daňovníka podľa § 11 ZDP.

Spoločník – právnická osoba zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“]. Rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti výnosov (zdaniteľných príjmov) v príslušnom zdaňovacom období vyžaduje aj definícia základu dane v § 2 písm. j) ZDP.

Aj pri úročenej pôžičke poskytnutej spoločnosti jej spoločníkom je z hľadiska dane z príjmov dôležitým faktom skutočnosť

že spoločník a spoločnosť sú závislými osobami. Ak závislosť týchto osôb nevyplýva z ich ekonomického prepojenia alebo personálneho prepojenia, z hľadiska tejto transakcie môže ísť o iné prepojenie. Preto aj pri úročenej pôžičke zmluvné strany tejto kontrolovanej transakcie, ak ide o významnú kontrolovanú transakciu, za ktorú sa považuje pôžička s istinou nad 50 000 eur, uplatňujú pravidlá transferového oceňovanie v súlade s § 17 ods. 5 a 6 ZDP, t. j. pri zistení základu dane uplatňujú princíp nezávislého vzťahu.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Keďže úprava základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP sa uplatňuje len u toho daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 ZDP, táto povinnosť sa nevzťahuje na spoločníka fyzickú osobu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 7 alebo podľa § 8 ZDP, t. j. na fyzickú osobu s príjmami z kapitálového majetku a s ostatnými príjmami. Úroky z pôžičky pre spoločníka, ktorým je fyzická osoba – nepodnikateľ, sú príjmom z kapitálového majetku, preto pri tejto transakcii neupravuje osobitný základ dane podľa § 7 ZDP o rozdiel medzi výškou dohodnutého úroku a výškou úroku, ktorú by v tomto vzťahu dohodli nezávislé osoby. Ak úročenú pôžičku spoločnosti poskytuje spoločník, ktorý je právnickou osobou, je povinný o prípadný rozdiel z uplatnenia princípu nezávislého vzťahu zvýšiť základ dane alebo znížiť daňovú stratu, t. j. upraviť základ dane o rozdiel medzi dohodnutým úrokom a úrokom, ktorý by použili nezávislé osoby v porovnateľnom finančnom vzťahu za porovnateľných podmienok.

Úrok ako daňový výdavok

Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou v spoločnosti (u dlžníka) je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku. V tejto súvislosti je potrebné riešiť :

•    zaúčtovanie úroku v účtovníctve spoločnosti,

•    podmienky daňového uznania úroku.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku ObčZ ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože z občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 ObčiaZ išlo o neplatnú dohodu (absolútnu neplatnosť). Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov (istiny). Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, týka sa sadzba úrokov ročného obdobia. Úrok z poskytnutej pôžičky nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania.

Úroky z prijatej pôžičky sa u dlžníka účtujú priamo do nákladov

V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozdiel v účtovaní úrokov z prijatej pôžičky a úrokov z prijatých úverov. Pokiaľ ide o úroky z prijatých úverov, tie nemusia vždy predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ].

Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom. Uvedené ustanovenie Postupov účtovania v PÚ sa nevzťahuje na úroky z pôžičky, ktorá bola použitá na obstaranie dlhodobého majetku, preto takýto úrok spoločnosť účtuje priamo do nákladov.

Úroky z prijatých pôžičiek, resp. úverov, ktoré sú priamou nákladovou položkou spoločnosti (nevstupujú napr. do ocenenia dlhodobého hmotného majetku) je treba účtovať do nákladov spoločnosti zásadne časovo rozlíšené – úrok za rok 2023 je účtovným nákladom v roku 2023, úrok za rok 2024 je účtovným nákladom v roku 2024. Vyžaduje to § 5 Postupov účtovania v PÚ.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok

ktorý je definovaný v § 2 písm. i) ZDP. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovnými predpismi (§ 17 ods. 1 ZDP). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Rovnako ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm. j ZDP].

Pravidlá nízkej kapitalizácie

(§ 21a ZDP) stanovujú limit pre zahrňovanie úrokov platených z úverov a pôžičiek a súvisiacich výdavkov (nákladov) na prijaté úvery a pôžičky do daňových výdavkov, ak je veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi závislou osobou. Za závislú osobu voči dlžníkovi sa na účely tohto ustanovenia považuje aj veriteľ, ktorý úver dlžníkovi priamo poskytol, pričom podmienkou na jeho poskytnutie bolo, že veriteľovi bol najskôr poskytnutý úver od osoby, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi závislou osobou. Pravidlá nízkej kapitalizácie uplatňujú len právnické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Podľa pravidiel nízkej kapitalizácie, úroky platené z úverov a pôžičiek vrátane súvisiacich výdavkov na prijaté úvery a pôžičky, ak sú poskytnuté závislou osobou, sa zahrnú v spoločnosti do daňových výdavkov najviac vo výške 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov (ukazovateľ označovaný ako EBITDA). Znamená to, že tá časť úrokov a súvisiacich výdavkov (nákladov) na prijaté úvery a pôžičky od závislých osôb, ktorá počas zdaňovacieho obdobia presiahne 25 % hodnoty ukazovateľa EBITDA, nie je uznaným daňovým výdavkom. Výdavky (náklady) súvisiace s prijatými úvermi a pôžičkami sú napríklad znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru. Do úverov a pôžičiek posudzovaných na účely pravidiel nízkej kapitalizácie sa pritom nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku.

Dodanenie nezaplatených úrokov

Ak úrok z pôžičky uznaný ako daňový výdavok nie je zaplatený v lehote splatnosti, neuhradený záväzok podlieha inštitútu dodanenia.

Ide o úpravu základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, podľa ktorého je daňovník povinný o neuhradené záväzky alebo ich časti prislúchajúce k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, zvýšiť základ dane, a to vo výške, ktorá závisí od doby, ktorá uplynula od splatnosti záväzku.

To znamená, že ak úrok z pôžičky, ktorý je uznaným daňovým výdavkom, nebude zaplatený v lehote splatnosti, spoločnosť je povinná o neuhradený záväzok zvýšiť základ dane tak, aby toto zvýšenie predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 360 dní, v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 720 dní a o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o neuhradený úrok z pôžičky podľa § 17 ods. 27 ZDP, dôjde k jeho úhrade, základ dane sa zníži (podľa § 17 ods. 32 ZDP) o výšku uhradeného úroku z pôžičky v tom zdaňovacom období, v ktorom bol tento záväzok (alebo jeho časť) uhradený. Ak by veriteľ napríklad odpustil dlžníkovi (spoločnosti) úrok z pôžičky alebo by došlo k zániku tohto záväzku a spoločnosť účtuje o výnose z odpísaného záväzku, je v tomto prípade potrebné znížiť základ dane o sumu, o ktorú sa v minulých zdaňovacích obdobiach dodanil tento záväzok.

Úroky z omeškania

Právo na úroky z omeškania môže vzniknúť len pri peňažnom záväzku. Podmienkou vzniku nároku na úroky z omeškania je, že dlžník nesplní svoj peňažný záväzok riadne a včas. Majú teda povahu sankcie a platia sa vedľa vlastného plnenia stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Úprava úrokov z omeškania v obchodno-právnych záväzkových vzťahoch je odlišná od úpravy v občianskoprávnych vzťahoch. Podľa § 517 ObčZ pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške, ktorú ustanovuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v z.n.p., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObčZ.

To znamená, že ak medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke neboli dohodnuté úroky z omeškania, platia zákonné úroky z omeškania a veriteľ má právo aj napriek tejto „nedohode" o úrokoch z omeškania ich od dlžníka požadovať.

V obchodno-právnych vzťahoch je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve (§ 369 Obchodného zákonníka). Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe ustanovenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. v z.n.p., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObchZ.

Pri posudzovaní daňovej uplatniteľnosti úrokov z omeškania sa vychádza

z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. g) ZDP, podľa ktorého úroky z omeškania zaúčtované do nákladov najskôr v zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2020, sú uznaným daňovým výdavkom po zaplatení.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Na úroky z omeškania, ktoré boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. 12. 2019, sa naďalej použije ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) ZDP účinné do 31. 12. 2019, podľa ktorého úroky z omeškania nie sú uznaným daňovým výdavkom. Výnimkou sú úroky z omeškania zaúčtované do nákladov do konca roka 2014, ak boli zaplatené po 31. 12. 2014. Tieto sa zahrnú do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené.

Odpustenie pôžičky

Prijatie pôžičky v spoločnosti neovplyvňuje základ dane z príjmov, pretože sa pri zistení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia a tieto skutočnosti výsledok hospodárenia neovplyvnili (boli účtované len na súvahových účtoch). Sú však situácie, keď základ dane z príjmov ovplyvňuje aj samotná istina.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>V prípade, že na základe rozhodnutia veriteľa dôjde k odpusteniu pôžičky u dlžníka, spoločnosť, ktorá je v postavení dlžníka, účtuje o odpise nezaplatenej časti záväzku na ťarchu príslušného záväzkového účtu a v prospech výnosového účtu (účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti). Tento účtovný prípad ovplyvňuje výsledok hospodárenia, preto je potrebné posúdiť jeho vplyv aj na základ dane z príjmov. Ak budeme vychádzať z definície zdaniteľného príjmu v § 2 písm. h) ZDP, dospejeme k záveru, že odpis pôžičky do výnosov je zdaniteľným príjmom, pretože tento príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Spoločnosť odpisom záväzku z pôžičky získa nepopierateľne finančný prospech, preto aj z toho dôvodu ide o zdaniteľný príjem v súlade s § 17 ods. 1 ZDP, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o odpise účtuje do výnosov.

Ak by sa dlžník nachádzal v procese konkurzu alebo reštrukturalizácie

alebo ak by bol zrušovaný zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, uplatnilo by sa ustanovenie § 13 ods. 1 písm. d) ZDP, podľa ktorého zaúčtovaný výnos z odpísaného záväzku by u tohto dlžníka bol oslobodený od dane z príjmov, t. j. nezahŕňal by sa do základu dane. Žiadne iné ustanovenie ZDP neupravuje vylúčenie odpisu záväzku zo základu dane.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Na strane veriteľa treba posúdiť vplyv odpustenej pôžičky na základ dane v tom prípade, ak týmto veriteľom je právnická osoba – obchodná spoločnosť, resp. fyzická osoba, podnikateľ.

Spoločnosť, ktorá je v postavení veriteľa, účtuje o odpise nezaplatenej časti pohľadávky z poskytnutej pôžičky na ťarchu nákladového účtu (účet 546 – Odpis pohľadávky) a v prospech príslušného účtu pohľadávok.

Odpis takejto pohľadávky, ktorá nebola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, nie je uznaným daňovým výdavkom, preto bude pri zistení základu dane veriteľa v daňovom priznaní položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Uvedené sa nevzťahuje na úroky z pôžičky, ktoré boli účtované do výnosov a boli súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom boli súčasťou výsledku hospodárenia bez ohľadu na ich prijatie. V tomto prípade môže byť odpis pohľadávky uznaným daňovým výdavkom, a to v nadväznosti na splnenie podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. h) alebo r) ZDP.

U fyzickej osoby, podnikateľa sa pri vyradení pohľadávky z titulu pôžičky z účtovníctva alebo z evidencie zvýši základ dane o sumu vo výške odpisu pohľadávky.

Ak veriteľ netrvá na vrátení poskytnutej pôžičky

v praxi je zaužívaná tiež forma vkladu pohľadávky veriteľa z titulu pôžičky do kapitálových fondov spoločnosti, t. j. ako príspevok mimo základného imania. V účtovníctve spoločnosti dochádza k tzv. kapitalizácii záväzku preúčtovaním prijatých finančných prostriedkov od spoločníka vedených ako pôžička, t. j. záväzku voči spoločníkovi (účet 361, 365, 471, 479) na kapitálové fondy (účet 413). Tým sa záväzok – dlh spoločnosti premení na majetok, čím sa v neposlednom rade vylepší aj celkový obraz spoločnosti.

Ing. Jana Bielená