Úrazové dávky

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Vzhľadom na skutočnosť, že okruh subjektov, ktorým vzniká nárok na úrazové dávky je širší a okrem zamestnancov sú v ňom zahrnuté aj ďalšie fyzické osoby, na ich pomenovanie v zákone sa zaviedol pojem poškodený.

Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu (uvedenú v § 16 zákona). Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém kompenzačného charakteru.

Niektoré úrazové dávky majú nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa, má zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok.

Nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok stanovených zákonom, ak zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.

Nárok na dávku nevzniká ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba úplne zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa Zákonníka práce.

Nárok na dávku zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, ak zákon neustanovuje inak.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom zomretého. Vyššie uvedené nároky nie sú predmetom dedičstva, predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb. Nárok na dávku nemožno postúpiť.

Ustanovenie § 83 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, za zamestnanca považuje zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a FO podľa § 17 ods. 2.

V uvedenom prípade ide o zamestnanca alebo osobu, ktorá utrpela pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania. Ustanovenie za zamestnanca považuje zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a FO podľa § 17 ods. 2. V uvedenom prípade ide o zamestnanca alebo osobu, ktorá utrpela pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor, alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Pracovný úraz – poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Choroba z povolania – choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v zozname.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

Ustanovenie upravuje denný vymeriavací základ, na základe ktorého sa určuje suma úrazových dávok. Zaviedlo sa, aby denným vymeriavacím základom na určenie výšky úrazovej dávky bol v zásade vymeriavací základ zamestnanca a rozhodujúcim obdobím v zásade rovnaké obdobie ako rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu na účely poskytovania nemocenských dávok s tým, že skutočnosťou rozhodujúcou na jeho určenie jen vznik nároku na úrazovú dávku alebo deň skončenia výkonu zárobkovej činnosti, počas ktorej poškodený utrpel pracovný úraz alebo počas ktorej pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Od 1. 1. 2022 zmena odseku 1 súvisela s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok – úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného

–   podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Zamestnanec nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia – určenie rozhodujúceho obdobia

Nemocenské poistenie je obdobie, v ktorom bolo platené poistné na nemocenské poistenie, a zamestnanec nedosiahol 90 dní a v tomto období sa mu stal pracovný úraz alebo choroba z povolania, je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Rozhodujúcou skutočnosťou pre samotné určenie rozhodujúceho obdobia je deň, kedy sa zamestnancovi pracovný úraz alebo choroba z povolania stal.

Zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem (za obdobie v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia) – určenie úrazovej dávky

–   určí sa z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Nárok na úrazovú dávku vznikol v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania (pracoval za takých podmienok, že k nej došlo) – určenie denného vymeriavacieho základu

–   určí sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a následne sa vynásobí koeficientom (pozri odsek 3).

FO nemá príjem z činnosti zamestnanca – určenie denného vymeriavacieho základu

–   ide o jednu tridsatinu vymeriavacieho základu (v poznámke), ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

FO v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere – určenie denného vymeriavacieho základu

–   podiel súčtu príjmov dosiahnutých za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa, ktorý je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia či vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa tohto zákona.

FO v právnom vzťahu na základe dohody s mesačným príjmom maximálne 200 eur – určenie denného vymeriavacieho základu

– podiel súčtu príjmov dosiahnutých za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe dohody u zamestnávateľa, ktorý je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia povinnosti platiť poistné alebo okrem obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa tohto zákona.

Upozornenie

Novelou zákona č. 125/­2022 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 5, a to v súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca. Primerane sa upravilo vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie sumy úrazovej dávky pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, teda v zásade tak, ako to bolo ustanovené v účinnej právnej úprave.

Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tejto dohody za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom.

S účinnosťou od 1. augusta 2023 v § 84 ods. 1 druhá veta a tretia veta znejú:

„Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.“.

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa v prípade zamestnancov, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť menej ako 90 dní a neboli nemocensky poistení, ustanovilo naviazať rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania, na dobu trvania zárobkovej činnosti tohto zamestnanca. Za začatie výkonu zárobkovej činnosti sa považuje moment vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Úrazový príplatok je peňažnou dávkou úrazového poistenia. Poskytuje sa zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Účelom tejto dávky je v určitej miere nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na úrazový príplatok ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia zamestnávateľa má nárok po splnení podmienok stanovených zákonom zamestnanec zamestnávateľa, ktorý sa stal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne PN.

Ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jednu FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem FO, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa pre FO vo výkone väzby a pre FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

V prípade, že si poškodený uplatní nárok podaním žiadosti o túto úrazovú dávku, začína sa konanie o úrazovom príplatku.

Nárok na úrazový príplatok vzniká zamestnancovi zamestnávateľa, ak sa stal dočasne PN v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Môžeme teda povedať, že samotné poskytovanie úrazového príplatku je priamo viazané na dočasnú PN. Netreba zabudnúť, že ide o PN v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Suma úrazového príplatku 55 % denného vymeriavacieho základu

–   poskytuje sa od prvého dňa dočasnej PN do tretieho dňa tejto dočasnej PN (PN ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania).

Suma úrazového príplatku 25 % denného vymeriavacieho základu

–   poskytuje sa od štvrtého dňa dočasnej PN (PN ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania).

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik tohto poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazového príplatku o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazového príplatku zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný zamestnávateľ.

Úrazová renta

Podmienky, ktoré musia byť splnené k nároku na úrazovú rentu sú ustanovené v § 88. Úrazová renta je dávkou úrazového poistenia v peňažnej forme na báze pravidelnosti. Jej úlohou je poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Nárok na úrazovú rentu

K nároku musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky v tomto ustanovení. Nárok má zamestnanec zamestnávateľa a FO, ktorých zákon definuje pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania:

–   žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní,

–   študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní alebo odbornej praxi,

–   vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,

–   vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh Ozbrojených síl SR,

–   fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi,

–   člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

–   fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhala pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz, alebo jej vznikla choroba z povolania,

–   dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

–   dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

Poškodený musí k nároku na úrazovú rentu podať žiadosť v Sociálnej poisťovni. Úrazová renta, ako sme už uviedli, je dávka poskytovaná z úrazového poistenia, z ktorého sa poskytujú viaceré dávky. Práve preto bolo dôležité zákonom stanoviť obdobia, kedy nemôže byť úrazová renta poskytovaná a tým pádom nemá poškodený na ňu nárok. Ide o obdobie rehabilitácie, rekvalifikácie a obdobie poberania úrazového príplatku.

Nárok poškodeného na úrazovú rentu

–   viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo vymedzenej osoby ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

–   nedovŕšenie dôchodkového veku,

–   nepriznanie predčasného starobného dôchodku.

Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

–   posudzuje sa na účely nároku na úrazovú rentu, v súvislosti s plnením činností a pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením činností alebo pracovných úloh.

Opätovné posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

–   ak je predpoklad zmeny pracovnej schopnosti. Za žiadnych okolností sa neberie ohľad na zdravotné postihnutia zohľadnené pri nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Určenie sumy úrazovej renty

– súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Suma úrazovej renty sa zvyšuje rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú dôchodkové dávky. Ustanovenie upravuje aj situácie, keď treba určiť sumu úrazovej renty z dôvodu napr. zmeny poklesu pracovnej schopnosti u toho istého pracovného úrazu alebo tej iste choroby z povolania alebo pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu.

Poškodenému sa vypláca invalidný dôchodok

–   o sumu tohto dôchodku sa úrazová renta znižuje. V zníženej sume sa úrazová renta vypláca aj v prípade zániku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Poškodenému poklesla pracovná schopnosť (v prípade toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania)

–   suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti. Platí to od toho dňa ako došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti.

Opätovný vznik nároku na úrazovú rentu (v prípade toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania)

–   suma úrazovej renty sa určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

Pre poskytovanie úrazovej renty platí zásada, že ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent, vypláca sa len tá, ktorá je vo vyššej sume.

Viacero pracovných úrazov (chorôb z povolania) – splnené podmienky nároku na úrazovú rentu

–   suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania sa zníži o sumu invalidného dôchodku. Suma úrazovej renty nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka – zvyšujú sa o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Definícia príslušného kalendárneho roka na účely úrazovej renty – ide o rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka – zvyšuje sa od 1. januára príslušného kalendárneho roka.

Úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka – zvyšuje sa odo dňa priznania.

Upozornenie

Novela zákona č. 210/­2023 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2024 mení znenie odseku 8, dopĺňa nový odsek 9 a mení znenie odseku 10 (pôvodné znenie odseku 9). Rovnako ako dôchodky sa pravidelne zvyšujú aj vybrané úrazové dávky, ktorých zvýšenie sa odvíja od inflácie. Práve preto sa zaviedla táto právna úprava, ktorá umožní, aby sa za rovnakých podmienok ako pri dôchodkoch automaticky aktivoval aj mechanizmus mimoriadneho zvyšovania vybraných úrazových dávok z dôvodu rastu inflácie.

Zánik nároku na úrazovú rentu

Tak ako vzniká, tak zo zákona aj zaniká nárok na úrazovú rentu. K zániku zákon hovorí o dvoch dôležitých skutočnostiach, a to o dosiahnutí dôchodkového veku alebo o priznaní predčasného starobného dôchodku. To znamená, že nárok na úrazovú rentu zaniká práve dňom vzniku týchto dvoch skutočností.

Ing. Lukáš Fudák

§ 16 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení
citácia na strane 36

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38) v štátnozamestnaneckom pomere, 39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, 39a)  v služobnom pomere 39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. 39c)  Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu 39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. 39e)

§ 17 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení
citácia na strane 36

(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a) žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu 7aa)) a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu, 7aaa

b) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,...