Úrazové dávky
Zákonník práce už v rámci Základných zásad článkom 8 ukladá zamestnávateľom povinnosť robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci. Tiež zamestnávateľom pripisuje zodpovednosť za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Aj napriek všetkým opatreniam však môže u zamestnanca dôjsť k vzniku choroby z povolania alebo k pracovnému úrazu. Aké nároky si môže uplatniť zamestnanec, u ktorého sa zistila choroba z povolania alebo ktorý utrpel pracovný úraz? Aké ďalšie úrazové dávky sa poskytujú z úrazového poistenia?
Nároky zamestnanca, u ktorého sa zistila choroba z povolania alebo ktorý utrpel pracovný úraz, upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v rámci systému úrazového poistenia, ktorý predstavuje systém sociálneho poistenia určený pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, resp. služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Úrazové poistenie je koncipované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktorého má chrániť pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá zamestnávateľovi vyplýva zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
V zmysle zákona o sociálnom poistení je povinne úrazovo poistený zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere (okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor) alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.
Zamestnávateľovi vzniká úrazové poistenie odo dňa, kedy zamestnal aspoň jednu z uvedených osôb a zaniká dňom, kedy už nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu. Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ vo výške od 0,3 % do 2,1 % (presné sadzby poistného pre zamestnávateľov zaradených do jednotlivých nebezpečnostných tried stanovuje zákon ust. § 133 ods. 1). Poistné sa diferencuje podľa zaradenia do nebezpečnostnej triedy, ktorá sa určuje podľa bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, pričom hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia.
ÚRAZOVÉ POISTENIE je koncipované na základe objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, čo znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj vtedy, keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené neplatí v prípade, ak sa zamestnávateľ zodpovednosti zbaví. Zákon umožňuje zamestnávateľovi za splnenia stanovených podmienok zbaviť sa zodpovednosti buď celkom alebo sčasti (zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania upravuje Zákonník práce ust. § 195 a nasl.).
Na účely poskytovania úrazových dávok je poškodeným zamestnanec (s výnimkou sudcu a prokurátora) za predpokladu, že utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania. Poškodeným je tiež
• žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe
• fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru
• fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania
• dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí
• dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania
• vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu
• vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR.
Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania, pozostalostnej úrazovej renty a jednorazového odškodnenia a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje výslovne inak.
Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
Ak by zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma uvedených úrazových dávok sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
ÚRAZOVÉ DÁVKY - z úrazového poistenia sú pri splnení zákonom stanovených podmienok poskytované úrazové dávky, ktorými sú
• úrazový príplatok (ust. § 85 – 87)
• úrazová renta (ust. § 88 – 89a)
• jednorazové vyrovnanie (ust. § 90 – 91)
• pozostalostná úrazová renta (ust. § 92 – 93)
• jednorazové odškodnenie (ust. § 94)
• pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (ust. § 95 – 96)
• rekvalifikácia a rekvalifikačné (ust. § 97 – 98)
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (ust. § 99)
• náhrada nákladov spojených s liečením (ust. § 100)
• náhrada nákladov spojených s pohrebom (ust. § 101).
Nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom, pričom je dôležité uviesť, že nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.
Úrazový príplatok je peňažnou dávkou a poskytuje sa zamestnancovi, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného. Zamestnanec má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni vo výške
• 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti
• 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Úrazová renta je peňažnou dávkou, na ktorú má poškodený nárok, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
V rámci negatívneho vymedzenia zákon uvádza, že poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Nárok na úrazovú rentu nevzniká ani v období, počas ktorého sa poškodenému neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
Úrazová renta sa v zmysle zákona zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Vzhľadom na pokles medziročného rastu spotrebiteľských cien, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľa na určení percenta zvýšenia, by sa úrazová renta v roku 2017 zvýšila len o minimálnu sumu. V záujme toho, aby sa zabezpečilo zvýšenie úrazovej renty aspoň v sume o niečo vyššej, sa pevná suma zvýšenia v roku 2017 určila novelou zákona o sociálnom poistení (zákonom č. 285/2016 Z. z.) vo výške 2 %.
Je dôležité podotknúť, že vzhľadom na to, že sa pozostalostná úrazová renta, maximálna suma jednorazového odškodnenia, maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením a maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom zvyšujú spôsobom ustanoveným pre úrazovú rentu, bude sa tento postup aplikovať aj na uvedené úrazové dávky.
V prípade vyplácania invalidného dôchodku poškodenému sa suma úrazovej renty zníži o sumu tohto dôchodku.
Ak by u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo z dôvodu tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa musí v súlade so zákonom upraviť v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti, a to odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, sa vypláca iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia, resp. najvyššia.
Nárok na úrazovú rentu v zmysle zákona zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Jednorazové vyrovnanie je peňažnou dávkou, ktorej účelom je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
• v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %
• mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % alebo
• mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
Pozostalostná úrazová renta je peňažnou dávkou. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty má táto fyzická osoba v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. V zmysle ustanovení zákona nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá fyzická osoba, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty je určená vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Zákon však stanovuje hornú hranicu sumy pozostalostnej úrazovej renty, a to tak, že suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
Jednorazové odškodnenie je peňažnou dávkou, ktorá sa vypláca manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je určená ako 730-násobok denného vymeriavacieho základu, ale podľa uvedenia v zákone najviac do výšky 46 485,40 eura a suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je určená polovicou sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného, pričom úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol maximálne 46 485,40 eura.
Keďže sa suma jednorazového odškodnenia každoročne zvyšuje, v súčasnosti predstavuje maximálne sumu 53 503,20 eura.
Pracovná rehabilitácia je vecná dávka a môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľom starobného dôchodku.
Pod pojmom pracovná rehabilitácia rozumieme výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje podľa zákona Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára Sociálna poisťovňa so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu dohodu, ktorá musí byť v písomnej forme a musí obsahovať najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie.
Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. Platí výnimka, že v odôvodnených prípadoch a za predpokladu, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, môže sa pracovná rehabilitácia poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, ale aj tu je určené maximum, a to v rozsahu najviac ďalších šiestich mesiacov.
Zákon umožňuje pracovnú rehabilitáciu z vážnych dôvodov prerušiť na základe písomnej žiadosti poškodeného. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia stanovených šiestich mesiacov.
Rehabilitačné je peňažná dávka, na ktorú má nárok poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia.
Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní
• kedy sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo keď maril priebeh pracovnej rehabilitácie
• za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok
• počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
Sumu rehabilitačného zákon určuje vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.
Rekvalifikácia je vecná dávka, ktorá môže byť poskytnutá poškodenému, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
Rekvalifikáciou je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti.
Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky stanovené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Za účelom zabezpečenia rekvalifikácie uzatvára Sociálna poisťovňa so zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie.
Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa rekvalifikácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch sa môže rekvalifikácia, rovnako ako pracovná rehabilitácia, poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia v rozsahu najviac ďalších šiestich mesiacov.
Zákon umožňuje rekvalifikáciu z vážnych dôvodov na základe písomnej žiadosti poškodeného prerušiť.
Rekvalifikačné je peňažnou dávkou poskytovanou poškodenému, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia.
Rekvalifikačné sa poskytuje v sume 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného, pričom poškodenému nepatrí za dni
• v ktorých sa poškodený nezúčastnil rekvalifikácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie
• v ktorých mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok
• počas ktorých bola rekvalifikácia prerušená.
Náhrada za bolesť je peňažnou dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo za účelom kompenzovať bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, liečením alebo odstraňovaním následkov.
Nárok na náhradu za bolesť má poškodený, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bola bolesť, ako ujma spôsobená poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, liečením alebo odstraňovaním následkov bodovo ohodnotená posudzujúcim lekárom.
Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Môže sa stať, že po skončení liečenia dôjde v súvislosti s poškodením na zdraví k operačnému výkonu, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. V takom prípade má poškodený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno daný operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je peňažnou dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo za účelom kompenzácie zníženia možnosti spoločenského uplatnenia ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Poškodenému sa nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár predmetný lekársky posudok vypracoval.
Náhrada nákladov spojených s liečením je peňažná dávka, ktorej účelom je náhrada nákladov spojených s liečením, ktoré poškodený účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je zákonom určená najviac vo výške 23 242,70 eura, avšak v súčasnosti je maximálna výška nákladov určená sumou 26 751,80 eura.
Náhrada nákladov spojených s pohrebom je peňažnou dávkou, na ktorú má nárok ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Za náklady spojené s pohrebom zákon považuje predovšetkým
– náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu
– náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou
– cintorínske poplatky
– náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule
– náklady na úpravu hrobu.
Poskytovaná suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je zákonom určená najviac vo výške 2 324,40 eura.
Ak fyzická osoba žila s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ku dňu jeho smrti v spoločnej domácnosti, má nárok na náhradu
– jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu
– cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
Nárok na náhradu rovnakých výdavkov ako fyzická osoba žijúca s poškodeným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti má aj nezaopatrené dieťa.
Suma náhrady výdavkov pre všetky fyzické osoby, ako aj nezaopatrené deti je najviac 2 324,40 eura.
Avšak aj suma náhrady výdavkov spojených s pohrebom sa každoročne zvyšuje a súčasná maximálna výška náhrady výdavkov spojených s pohrebom predstavuje sumu 2 675,70 eura.
PRÁVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÝCH DÁVOK je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru, a teda nepredstavuje odškodnenie. Niektoré úrazové dávky sú akousi nadstavbou k dôchodkovým alebo k nemocenským dávkam, čo sa prejavuje na podmienkach nároku na tieto úrazové dávky, na ich výplatu, ako aj na určovanie sumy úrazových dávok.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
