Úrazové a nemocenské poistenie

od 1. 1. 2018

Či už zamestnávateľ, zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, každý má zo zákona povinnosť chrániť sa pred rôznymi rizikovými situáciami v súvislosti s výkonom ich činnosti. Povinné poistenie sa vymedzuje percentom z denného vymeriavacieho základu. Ako sa mení výška poistného pre rok 2018?

POVINNÉ POISTENIE sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje pre zamestnanca ako jeho príjem. Pre zamestnávateľa na účely jeho povinného poistenia je denným VZ príjem jeho zamestnanca. Od 1. januára 2018 je určený maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného vo výške 6 384 eur, pre úrazové poistenie však toto obmedzenie neplatí. Poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ a zamestnanec je zdravotné, nemocenské, invalidné, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ navyše platí úrazové, garančné poistenie a tvorí rezervný fond.

ÚRAZOVÉ POISTENIE má povinnosť uzatvoriť zamestnávateľ, ako náhle začne zamestnávať minimálne jednu osobu, či už ide pracovnoprávny vzťah, štátnozamestnanecký pomer alebo iný druh vzťahu. Pre účely úrazového poistenia, vystupuje zamestnávateľ v pozícií poistenca. Platí si teda úrazové poistenie, ako krytie ekonomických výdavkov v prípade, že je uznaný za zodpovedného za poškodenie zdravia alebo úmrtie zamestnanca. Podrobnejšie ho rámcuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. v § 16 a tiež zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Pre rok 2018 je určená sadzba pre výpočet úrazového poistenia 0,8 % z vymeriavacieho základu.

O PRACOVNOM ÚRAZE hovoríme vtedy, ak pri plnení si pracovných povinností dôjde k poškodeniu zdravia zamestnanca, resp. k jeho úmrtiu. Naopak za pracovný úraz sa nepovažuje, ak k nemu došlo na ceste do alebo zo zamestnania. Zamestnávateľ vždy zodpovedá za škodu, pri ktorej sa preukáže pracovný úraz. Môže sa však za presne definovaných podmienok zodpovednosti čiastočne alebo úplne zbaviť.

O úplnom zbavení zodpovednosti v zmysle § 196 ods. 1 Zákonníka práce hovoríme v prípade, že:

•    zamestnanec si zavinil pracovný úraz tým, že porušil právne predpisy, predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalšie pokyny zamestnávateľa, pričom bol s nimi riadne oboznámený,

•    škodu si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

O čiastočnom zbavení zodpovednosti hovorí § 196 ods. 2 v prípadoch, ak:

•    jednou z príčin zodpovednosti za škodu je porušenie právnych predpisov, predpisov o BOZP a ďalších pokynom zamestnávateľa aj napriek oboznámeniu sa s nimi,

•    jednou z príčin je škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok,

•    zamestnanec si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, tzn. že zamestnanec neporušil priamo predpisy, ale vedome a s tým, že môže dôjsť k úrazu si počínal ináč.

NÁROK NA DÁVKU Z ÚRAZOVÉHO POISTENIA má zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania, pričom splnil podmienky určené pre jednotlivé typy dávok:

•    úrazový príplatok – ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopný, pričom sa poskytuje za dni,

•    úrazová renta – ak má zamestnanec viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Úrazová renta sa nevypláca počas obdobia poskytnutia úrazového príplatku, prípadne rehabilitačného alebo rekvalifikačného. Zaniká dosiahnutím dôchodkového veku,

•    jednorazové vyrovnanie – zamestnancovi poklesla schopnosť vykonávať doterajšiu prácu od 10 % do 40 %,

•    pozostalostná úrazová renta – vypláca sa fyzickej osobe, voči ktorej mal zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel vyživovaciu povinnosť určenú súdom,

•    jednorazové odškodnenie – nárok má manžel/manželka, dieťa zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

•    pracovná rehabilitácia a rehabilitačné – slúži na zabezpečenie doterajšej schopnosti vykonávať prácu. Nárok na ňu má zamestnanec pri poklese pracovnej schopnosti, avšak podľa posudku lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu,

•    rekvalifikácia a rekvalifikačné – pokiaľ došlo k poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu prácu a podľa posudku lekára nie je možný návrat na pôvodnú pozíciu. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa,

•    náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

•    náhrada nákladov spojených s liečením – ide o náklady, ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára,

•    náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Jednotlivé dávky z úrazového poistenia sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu.

Ide o súčet všetkých príjmov zamestnanca zo zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, z ktorých má zamestnávateľ povinnosť platiť úrazové poistenie.

Tento súčet sa následne prepočíta na počet dní rozhodujúceho obdobia, tzn. kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom nastal pracovný úraz alebo choroba z povolania.

NEMOCENSKÉ POISTENIE, je povinné poistenie, ktoré slúži na zabezpečenie zamestnanca, povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, v prípade straty alebo zníženia príjmu. Toto poistenie u zamestnanca vzniká povinne dňom vzniku pracovného pomeru, naopak zaniká spolu s jeho ukončením. Môže ísť o prípady choroby alebo zranenia, tehotenstva a materstva. Podľa § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nemocenské poistenie vzťahuje na dávky:

•    nemocenské

•    ošetrovné

•    materské

•    vyrovnávacia dávka.

Nemocenské poistenie platí zamestnávateľ a zároveň ho odvádza tiež za zamestnanca. Sadzba poistného je 1,4 % z vymeriavacieho základu aj pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Nárok na nemocenské má zamestnanec, ktorý v dôsledku choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať svoju prácu. Znamená to, že má od lekára potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.

Nárok na nemocenské vzniká:

•    zamestnancovi

-   prvých 10 dní – vypláca zamestnávateľ, od 11. dňa – Sociálna poisťovňa, najviac 52 týždňov,

-   pri zániku nemocenského poistenia pred uplynutím 10. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia,

-   v ochrannej lehote od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

•    povinne nemocensky poistenej SZČO – od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

•    dobrovoľne nemocensky poistenej osobe – od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochranná lehota, lehota kedy vzniká nárok na nemocenské:

•    7 dní po skončení nemocenského poistenia,

•    ak  nemocenské poistenie trvá menej ako sedem dní, tak počet týchto dní,

•    v období tehotenstva, trvá osem mesiacov.

Príklad

Hrubá mzda zamestnanca za mesiac jún je 956, 50 EUR.

Ako sa bude vypočítavať celkové poistné?

Poistné sa vypočítava percentom z hrubej mzdy zamestnanca, a to nasledovne:

Hrubá mzda 956, 50 EUR

VÝŠKA DÁVKY NA NEMOCENSKÉ pre rok 2018 sa určuje z denného vymeriavacieho základu, pričom platí obmedzenie, že nesmie byť vyšší ako DVZ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1. 1. do 31. 12. 2018 = 59,9672 EUR) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný VZ predstavuje 1/30 VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom sa poskytuje nemocenská dávka. Ak je vyšší ako tridsatina minimálneho VZ (od 1. 1. do 31. 12. 2018 = 456 EUR), tak jeho suma sa vypočíta ako 1/30 minimálneho VZ od 1. 1. do 31. 12. 2017, t. j. 15,20 EUR. Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni a percentuálne:

•    od 1. do 3. dňa – 25 % denného alebo pravdepodobného denného VZ,

•    od 4. dňa – 55 % denného alebo pravdepodobného denného VZ.

Ukončením dočasnej PN, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. uplynutím podporného obdobia, dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v ktorého dôsledku sa stal dočasne práceneschopným alebo dňom smrti poistenca nárok na poistné zaniká.

Dávka sa nevypláca pri porušení liečebného režimu a v období vyplácania materského. Výplata dávky je smerovaná priamo na účet zamestnanca, prípadne v hotovosti, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa vypláca dávka.

OŠETROVNÉ je dávka, ktorú poberá osoba starajúca sa o iného člena rodiny, tzv. OČR-ka. Iným členom rodiny sa chápe choré dieťa, chorý manžel/manželka, chorý rodič alebo rodič manžela (manželky), ktorých zdravotný stav si vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Ošetrovné sa však poskytuje aj v prípade, ak dieťa do 10 rokov nemôže navštevovať škôlku, školu z dôvodu, že jej bolo nariadené karanténne opatrenie. Nárok sa preukazuje žiadosťou na tlačive predpísanom Sociálnou poisťovňou, rozhodnutím o uzatvorení školy, škôlky v dôsledku karanténnych opatrení a pod. Podobne ako nemocenské sa aj ošetrovné vypočítava z denného alebo pravdepodobného denného VZ, pričom platia tiež rovnaké obmedzenia. Ošetrovné sa poskytuje vo výške 55 % z denného VZ. Poskytuje sa za kalendárne dni, pričom nárok vzniká už od prvého dňa potreby starať sa o člena rodiny.

Nárok na ošetrovné má:

•    zamestnanec,

•    povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

•    dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

MATERSKÁ DÁVKA sa poskytuje matke dieťaťa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa alebo inému poistencovi z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Iným poistencom sa v zmysle zákona myslí:

•    otec dieťaťa, ak sa o dieťa nemôže starať matka pre nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku jej úmrtia, alebo po dohode najneskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu,

•    manžel matky dieťaťa, ak sa matka nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav,

•    manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,

•    fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Dávka sa opäť vypláca na základe žiadosti, pričom ide o tlačivo, ktoré vydáva príslušný lekár starajúci sa o tehotnú ženu, na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, ak ide o inú osobu, tak tlačivo vydáva Sociálna poisťovňa. Materské sa určuje od mája 2017 ako 75 % z denného alebo pravdepodobného denného VZ a vypláca sa od prvého dňa. Vznik nároku sa viaže:

•    od začiatku šiesteho (najskôr od začiatku ôsmeho) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, pred týmto dňom alebo odo dňa pôrodu,

•    v ochrannej lehote - od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu alebo odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke dieťaťa zaniká štandardne uplynutím 34 týždňov od vzniku nároku. Lehota sa predlžuje na 37 týždňov, ak je poistenkyňa osamelá alebo až na 43 týždňov, ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí. V prípade úmrtia dieťaťa ide o lehotu do konca 14. týždňa od vzniku nároku.

Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípadoch, ak je poistenec osamelý tak do 31. týždňa a ak prevzal do starostlivosti dve a viac detí tak až do 37. týždňa.

VYROVNÁVACIA DÁVKA, je ďalšia dávka, ktorú si môže nárokovať tehotná žena, ktorá je počas tehotenstva alebo materstva preradená na inú prácu. To znamená, že v dôsledku tehotenstva alebo materstva nemôže vykonávať doterajšiu prácu a preto je preradená na inú pozíciu, kde je nižšie platové zaradenie. Táto dávka sa vypočítava z mesačného VZ, ktorý predstavuje 30,4167-násobok denného VZ. Nárok na dávku sa poskytuje za dni, vzniká dňom preradenia na inú prácu a naopak končí ukončením preradenia, nástupom na materskú dovolenku alebo uplynutím 9 mesiacov po pôrode.

Percentuálna výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným VZ a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

ZÁVER – Poistenie vo všeobecnosti chráni pred budúcou udalosťou, ktorá môže sťažiť situáciu, či už zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa poistením chráni pre prípadnými nákladmi spojenými s pracovným úrazom, výpadku zamestnanca v dôsledku práceneschopnosti a pod. Na druhej strane zamestnanec tak získa určitú istotu v prípade choroby, pracovného úrazu a pod. kedy stratí schopnosť riadne pracovať a poberať celú sumu príjmu. Pre zamestnávateľa, zamestnanca a SZČO sú tieto poistenia povinné.

Ing. Petra Vršanská