Úpravy výšky stravného – dopady

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. 1. 2023 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. Aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov?

Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel

zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. 

Sumy stravného pri pracovných cestách boli počas roka 2022 zvýšené Opatrením MPSVR SR č. 281/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2022 a Opatrenia MPSVR č. 116/2022 Z. z s účinnosťou od 1. 5. 2022. Od 1. 1. 2023 sa na základe Opatrenia MPSVR č. 432/2022 Z. z. sumy stravného pri pracovných cestách zvyšujú opätovne:

•    pri pracovnej ceste 5 až 12 h zo 6,40 € na 6,80 € (tzv. základná suma stravného),

•    pri pracovnej ceste nad 12 h až 18 h z 9,60 € na 10,10 €,

•    pri pracovnej ceste nad 18 h z 14,50 € na 15,30 €.

Zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené. Keďže Opatrenie ministerstva práce bolo zverejnené v Zbierke zákonov dňa 7. 12. 2022 zvýšené sumy stravného sa použijú od 1. 1. 2023.

od

1. 5. 2022

Stravovanie zamestnancov

V praxi sa stretávame v súvislosti so stravovaním zamestnancov s dvoma základnými pojmami, pričom každý z nich predstavuje samostatný inštitút. Prvý pojem je stravovanie, ktorý predstavuje plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať pre zamestnancov v súvislosti s výkonom ich závislej činnosti na pravidelnom pracovisku, a to za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanovuje Zákonník práce.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom zabezpečovať stravovanie a súčasne na stravovanie aj prispievať. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom stravovacích poukážok (cez osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby), a od 1. 3. 2021 pribudla k týmto možnostiam aj ďalšia alternatíva, kedy ide o poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Rozlišujeme formy zabezpečenia stravovania

1. zabezpečenie stravovania poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja (príp. donášky teplej stravy) zamestnancovi v priebehu pracovnej zmena vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,

2. zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok prostredníctvom PO alebo FO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (emitent), ak ich sprostredkuje u PO alebo FO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby,

3. poskytnutie zákonného finančného príspevku na stravu, kedy ide o zákonné dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 ZP,

4. poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravu zamestnancovi, ktorý má podľa § 152 ods. 7 ZP právo na výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravu.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie na každé poskytnuté jedlo vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie

a v zákonom určených prípadoch vo forme finančného (peňažného) príspevku na stravovanie. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov, a to z nákladov zamestnávateľa, ktorého výška je ustanovená Zákonníkom práce a zo sociálneho fondu, ktorého výška zákonom limitovaná nie je. O výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám. Sumou, ktorou zamestnávateľ bude zamestnancom prispievať na stravovanie a podmienky, za ktorých bude poskytovať príspevok na stravu zo sociálneho fondu, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sa bude považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa, ak bude poskytovaný v limitoch ustanovených v Zákonníku práce, t. j. pôjde o príspevok na každé jedlo najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že ak bude zamestnávateľ poskytovať príspevok vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 1. 2023 vo výške 3,74 € [55% z 6,80 €], bude sa považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a na strane zamestnanca pôjde o plnenie oslobodené od dane.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, preto, ak je príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý podľa zákona o sociálnom fonde, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v celej jeho poskytnutej výške.

Zo základnej sumy stravného vo výške 6,80 € sú odvodené aj ďalšie veličiny

používané pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov podľa ZP:

•    minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % z 6,80 € = 5,10 €; Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku vo vyššej nominálnej hodnote,

•    príspevok na minimálny gastrolístok je 55 % z 5,10 € = 2,81 €,

•    minimálny finančný príspevok na stravu je 55 % z 5,10 € = 2,81 €,

•    maximálny príspevok zamestnávateľa na stravu (DV) je 55 % z 6,80 € = 3,74 €.

Príklad

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 4,80 €.

Ako má postupovať od 1. 1. 2023, keďže sa minimálna hodnota stravovacej poukážky zvýšilana 5,10 €?

Nakoľko zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t. j. poskytuje zamestnancom gastrolístky, je povinný poskytovať ich vo vyššej nominálnej hodnote, najmenej však v hodnote 5,10 €. Nespotrebované gastrolístky v nominálnej hodnote 4,80 € vráti podľa zmluvne dohodntých podmienok gastroemitentovi.

Príklad

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 5,10 €.

V akej výške môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravu od 1. 1. 2023, aby bol príspevok pre zamestnanca od dane oslobodený a na strane zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok?

Podľa § 152 ods. 3 ZP práce môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Cenou jedla sa v tomto prípade rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorej minimálna hodnota je od 1. 1. 2023 vo výške 5,10 €. Príspevok na stravovanie bude pre zamestnanca od dane oslobodený a pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sa bude poskytovať vo výške určenej v rozpätí od 2,81 € do 3,74 €. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ktorého výšku si určí v internej smernici.

Nárok na stravné počas pracovnej cesty

Zabezpečovanie stravovania súvisí nepriamo aj s druhým pojmom stravné, ktoré je poskytované zamestnancovi počas pracovných ciest.

Stravné (v praxi používaný aj pojem „diéty“) sa považuje za cestovnú náhradu, ktorá sa zamestnancovi vypláca v súvislosti s jeho účasťou na pracovnej ceste podľa pravidiel ustanovených v zákone o cestovných náhradách.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a jeho výška je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na tri časové pásma:

•    ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 1. 2023 stravné vo výške 6,80 € (tzv. základná suma stravného),

•    ak pracovná cesta trvá nad 12 hodín až 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 1. 2023 stravné vo výške 10,10 €,

•    ak pracovná cesta trvá nad 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 1. 2023 stravné vo výške 15,30 €.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Výdavky na stravné sú určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Príklad

Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa mesiaca máj 2023 dve tuzemské pracovné cesty v trvaní 3,5 hodiny a 5,5 hodín.

Môžu sa časy trvania týchto pracovných ciest sčítať?

Nie, nemôžu. Zamestnancovi sa poskytne stravné len za tú pracovnú cestu, ktorá trvala 5,5 hodín. Stravné sa poskytne v sume určenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. 6,80 €.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania

možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru:

•    nižšie sumy stravného oproti štátom garantovanej výške, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma kráteného stravného sa zaokrúhli na € nahor (poznámka: do 28. 2. 2015 platilo, že v prípade uvedených zamestnancov bolo možné dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od zákonnej povinnosti podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene aj nižšie stravné, najviac však o 25 %).

•    iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave, napr. ak počas kalendárneho dňa vykoná zamestnanec viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest

Príklad

Zamestnanec (ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, napr. vodič) vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa tri tuzemské pracovné cesty trvaní 2 h., 2,5 h. a 6 h.

Ako sa bude postupovať pri poskytovaní stravného?

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za pracovnú cestu v trvaní 6 hodín a to v sume stravného, ktoré je určené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. stravné vo výške 6,80 €. Za pracovné cesty v trvaní 2 hodiny a 2,5 hodiny mu stravné nepatrí, pretože súhrnný čas trvania týchto pracovných ciest je menej ako 5 hodín.

Ing. Iveta Matlovičová