Úpravy v ZDP – schválené v roku 2024

Zákon o dani z príjmov bol počas roka 2024 niekoľko krát novelizovaný. Aké zmeny a akým spôsobom ovplyvnili alebo ešte ovplyvnia podnikateľov?

Prehľad noviel zákona

V priebehu roka 2024 bolo schválených päť noviel zákona č. 595/2023 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), pričom ide o úpravy vykonané

•    zákonom č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom v rámci článku III. a IX. sa upravujú ustanovenia ZDP,

•    zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 87/2024 Z. z.) pričom v článku V. sa upravujú ustanovenia ZDP,

•    zákonom č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 248/2025 Z. z.“), pričom sa v článku VII. upravujú ustanovenia ZDP,

•    zákonom č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (ďalej len „zákon č. 278/2024 Z. z.“), ktorý v článku III. dopĺňa ustanovenia ZDP,

•    zákonom 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákonom č. 279/2024 Z. z.“), ktorý v článku III. upravuje aj ustanovenie ZDP.

Úpravy v zákone č. 46/2024 Z. z.

Primárnym cieľom návrhu zákona bolo požiadavka oddialiť účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov, ktorý mal nadobudnúť účinnosť od 1. 4. 2024 o 1 rok. V nadväznosti na uvedené bol ZDP zákonom č. 46/2024 novelizovaný v dvoch článkoch:

•    v čl. III, ktorým sa novelizoval priamo ZDP v súvislosti s novelizáciou stavebného zákona a zavedenia pojmu „súbor stavieb“.

•    v čl. IX, ktorým sa novelizoval zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sa posunula účinnosť zmien ZDP v súvislosti so zavedením zákona č. 201/2022 Z. z na 1. apríla 2025.

Úpravy v zákone č. 87/2024 Z. z.

Uvedeným zákonom sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom jeho cieľom je opätovne zadefinovať 13. dôchodok ako novú dôchodkovú dávku, ktorá nahradí doterajší 13. dôchodok, ktorý je štátnou sociálnou dávkou.

Nárok na 13. dôchodok

majú poberatelia všetkých dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na sumu vyplácanej dôchodkovej dávky, pričom tento nárok budú mať poberatelia dôchodku aj vtedy, ak ich dôchodok je vyplácaný niektorým z príslušných útvarov silového rezortu.

Suma 13. dôchodku sa určí každoročne a osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur. To znamená, že napríklad poberateľovi starobného dôchodku sa v decembri 2024 vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku za rok 2023 a poberateľovi sirotského dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume sirotského dôchodku, minimálne však v sume 300 eur. Ak má poistenec nárok na viac dôchodkových dávok, vyplatí sa mu len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia, ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok vyplatí Sociálna poisťovňa.

Neuplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

V tejto súvislosti sa v článku V dopĺňa § 11 ods. 6 ZDP, ktorý upravuje neuplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku.

Úpravou v tomto ustanovení sa zabezpečilo, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného dôchodku za zdaňovacie obdobie pripočíta 13. dôchodok poberateľa dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s vládnym návrhom zákona sa 13. dôchodok prizná a vyplatí až v decembri príslušného kalendárneho roka.

Úpravy v zákone č. 248/2024 Z. z.

Ďalšou novelou ustanovení ZDP sú úpravy nadväzujúce na zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 11. septembra 2024.

Na základe dôvodovej správy je cieľom legislatívnych úprav v prvom rade implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“), ktoré je prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami.

Súčasťou zákona č. 248/2024 Z. z. sú aj novely zákonov súvisiace s implementáciou nariadenia MiCA

pričom jedným z uvedených zákonov je práve ZDP, ktorého úpravy sú vykonané v čl. VII zákona č. 248/2024 Z. z.

Ide o predovšetkým úpravy súvisiace s nahradením pojmu „virtuálna mena“ pojmom „kryptoaktívum“, ktorý zahrňuje aj pojem „virtuálna mena“. Ide napr. o výmenu predmetného pojmu v základných pojmoch ako je napr. definícia „predaj virtuálnej meny“.

Podľa Čl. 3 ods. 1 piateho bodu nariadenia MiCA, na ktorý odkazuje cit. ustanovenie ZDP v poznámke pod čiarou k odkazu 2f, kryptoaktívum je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie.

Citovaný pojem sa nahrádza aj napr. v § 8, § 16 ods. 1 písm. e) trinásty bod, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 3 písm. o) ZDP, § 17 ods. 43 ZDP, § 19 ods. 2 písm. t) a § 25b ZDP.

Okrem uvedených úprav bola rozšírená možnosť získavania kryptoaktív a s tým aj súvisiace daňové úpravy nielen o prípady ich získania vyťažením ale aj akýmkoľvek spôsobom, ktorého podstatou je, že ide o kryptoaktívum nadobudnuté prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kraptoaktíva. Ide napr. aj o získanie kryptoaktíva tzv. stakingom.

V nadväznosti na uvedenú úpravu potom napr. v § 8 ods. 17 ZDP, kde je určený postup pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z týchto príjmov je uvedené, že príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP z predaja kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tohto kryptoaktíva.

Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP je

príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP (§ 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.), pričom ak bol majetok, z ktorého plynú ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 a 2 ZDP, nadobudnutý výmenou za kryptoaktívum, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b ZDP.

Poslednou vecnou zmenou bolo aj doplnenie vstupnej ceny do § 25b ZDP a to vstupnej ceny kryptoaktíva vo výške reálnej hodnoty podľa zákona o účtovníctve, ak bolo krypoaktívum nadobudnuté predajom tovaru alebo služby.

Úpravy v zákone č. 278/2024 Z. z.

Cieľom úprav v ustanoveniach ZDP v rámci zákona č. 278/2024 Z. z. je na jednej strane vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a na druhej strane podpora malých firiem a živnostníkov. V nadväznosti na uvedený cieľ spočívali zmeny v ustanoveniach ZDP predovšetkým:

Pre fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zvýšení hranice zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej 15 % sadzby dane z príjmov fyzickej osoby zo 60 000 eur na 100 000 eur.

Uvedená úprava je účinná od 1. 1. 2025, t. j. prvý krát sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2025. Predmetná úprava bola zavedená práve s cieľom podpory malých podnikateľov a dochádza ňou k rozšíreniu počtu daňovníkov podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorý si budú môcť zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatniť zníženú sadzbu dane vo výške 15 %.

Pre právnické osoby v úprave sadzby dane

a to

•    z dôvodu podpory malých podnikov v znížení sadzby dane z 15 % na 10 % a zároveň v navýšení hranice pre jej uplatnenie zo 60 000 na 100 000 eur

Uvedené je upravené s účinnosťou od 1. 1. 2025.

•    z dôvodu konsolidácie v zavedení nových vyšších sadzieb dane vo výške

-   22 % pre firmy so zdaniteľným príjmom prevyšujúcim sumu 1 mil. eur

-   24 % pre firmy so zdaniteľným príjmom prevyšujúcim sumu 5 mil. eur

Podľa § 52zzzb ods. 4 sa zmena hranice výšky zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej sadzby dane zo 60 000 eur na 100 000 eur, zníženie sadzby dane pre právnické osoby so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur a zavedenie sadzby dane pre právnické osoby vo výške 22 % sa prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2025.

Zníženie sadzby dane z dividend z 10 % na 7 %

Zrážková daň na dividendy sa znižuje z 10 % na 7 % s účinnosťou od 1. 1. 2025. Samozrejme zdanenie dividend v uvedenej sadzbe dane je naďalej nastavené len ak sa vypláca fyzickým osobám.

Podľa § 52zzzb ods. 5 sa znížená sadzba na podiely na zisku (dividendy) uplatní pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2025. V prípade podielov na likvidačnom zostatku uvedené zníženie nastáva, ak vstúpi spoločnosť alebo družstvo do likvidácie najskôr 1. januára 2025. Obdobne sa postupuje aj pri vyrovnacích podieloch.

Podpora elektromobility

®  znížením výšky nepeňažného príjmu z použitia motorového vozidla s alternatívnym pohonom

Znižuje sa daňové zaťaženie zamestnancov pri nepeňažnom príjme z použitia motorového vozidla s alternatívnym pohonom aj na súkromné účely z 1 % na 0,5 % s účinnosťou od 1. 1. 2025.

Táto úprava vyplýva z Akčného plánu rozvoja elektromobility v SR a vzťahuje sa k nepeňažnému príjmu zamestnanca, ktorý používa motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné aj súkromné účely.

V súčasnosti je nepeňažný príjem zamestnanca bez ohľadu na druh paliva stanovený vo výške 1 % vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.

Uvedenou úpravou sa pri motorových vozidlách, ktoré majú v osvedčení o evidencii časti II v položke 18.3 Druh paliva/zdroj energie uvedenú skratku BEV alebo PHEV znížiť tento nepeňažný príjem na 0,5 % vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.

Podľa § 52zzzb ods. 1 sa použitie zníženého percenta z 1 % na 0,5 % pri zákonom vymedzených motorových vozidlách pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý mu vyplýva z používania motorového vozidla zamestnávateľa na služobné aj súkromné účely použije prvýkrát pri výpočte tohto nepeňažného príjmu za mesiac január 2025.

®  preradením elektrobusov a autobusov s alternatívnym pohonom do 1. odpisovej skupiny a do 0. odpisovej skupiny preradenie elektrokolobežiek a elektrobicyklov

V rámci podpory elektromobility sa do nižšej 1. odpisovej skupiny preraďujú elektrobusy a autobusy s alternatívnym pohonom a do 0. odpisovej skupiny elektrokolobežky a elektrobicykle s účinnosťou od 1. 1. 2025.

Podľa § 52zzzb ods. 3 sa zmena doby odpisovania z dôvodu preradenia majetku do inej odpisovej skupiny týka aj elektrobicyklov, elektrokolobežiek, trolejbusov a elektrobusov, ktoré sú zaradené do užívania aj pred 1. 1. 2025. Daňové odpisy uplatnené na tento majetok do 31. 12. 2024 sa spätne neupravujú.

®  doplnením spôsobu ocenenia spotreba PHL v § 19 ods. 2 písm. l) štvrtý bod pre elektromobily, ak sú služobné vozidlá nabíjané napr. v mieste bydliska zamestnanca

Ide o jedno z opatrení na podporu elektromobility. Z dôvodu zjednodušenia a právnej istoty pre daňovníkov sa zavádza ďalší zo spôsobov preukázania výdavkov na PHL pri elektromobiloch. Ak sa daňovník rozhodne, pri domácom nabíjaní môže výdavky na spotrebovanú elektrickú energiu ako PHL uplatniť vo výške násobku priemernej mesačnej ceny určenej Štatistickým úradom a spotrebovanej elektrickej energie podľa dokladu k motorovému vozidlu v súvislosti s prejazdenými kilometrami.

Daňový bonus na vyživované dieťa

Úprava v § 33 ZDP zavádza zmeny v daňovom bonuse na dieťa ako:

•    obmedzenie možnosti nároku na daňový bonus len pre vyživované deti do 18 rokov veku,

•    obmedzenie výšky nároku na daňový bonus na vyživované dieťa v prípade vysokopríjmových skupín rodičov,

•    zvýšenie percentuálneho limitu výšky základu dane pre uplatnenie plného nároku na daňový bonus v závislosti od počtu detí,

•    obmedzenie možnosti uplatnenia nároku na daňový bonus pre daňovníkov len v prípade, ak 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov dosahujú na území SR a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o daňovníka s obmedzenou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Úprava týkajúca sa obmedzenia nároku na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov spočíva v zavedení postupného vyklesávania výšky nároku na daňový bonus a to v prípade, ak daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mzdy v hospodárstve vyhlásenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si daňovník uplatní daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023).

Podľa § 52zzzb ods. 6 sa uplatnenie podmienok daňového bonusu na dieťa v znení účinnom od 1. januára 2025 prvýkrát použije za január 2025.

Zavedenie asignácie dane rodičom

V nadväznosti na zrušenie rodičovského dôchodku sa pri zachovaní použitia podielu zaplatenej dane pre neziskové organizácie podľa § 50 zavádza použitie podielu zaplatenej dane rodičovi alebo rodičom pre každého z nich vo výške 2 %. To znamená, že ak sa rozhodne daňovník poukázať len jednému ním určenému rodičovi, poukáže mu podiel vo výške 2 % a ak sa rozhodne daňovník poukázať obidvom rodičom, každému z nich poukáže sumu vo výške 2 %.

Daňovník bude poukazovať podiel zaplatenej dane rodičovi na tlačive vyhlásenia k poukazovaniu podielu zaplatenej dane podľa § 50, ktorého vzor bude upravený aj na poukazovanie podielu zaplatenej dane rodičovi. Podiel zaplatenej dane rodičovi alebo rodičom bude vyplácaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne alebo príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia.

Za účelom vyplatenia podielu zaplatenej dane bude správca dane poskytovať Sociálnej poisťovni a útvarom sociálneho zabezpečenia údaje o rodičovi v rozsahu stanovenom zákonom o dani z príjmov vrátane sumy podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať.

Ak sociálna poisťovňa alebo útvar sociálneho zabezpečenia neprevedie na rodiča podiel zaplatenej dane pre rodiča, ktorý bol správcom dane prevedený na tieto inštitúcie (napr. z dôvodu úmrtia rodiča), sú tieto inštitúcie povinné do 30 dní od uplynutia lehoty na prevedenie podielu zaplatenej dane na rodiča vrátiť správcovi dane neprevedenú sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča. Nárok na vyplatenie podielu zaplatenej dane pre rodiča zaniká smrťou rodiča.

Podľa § 52zzb ods. 7 sa asignácia dane pre rodičov sa prvýkrát bude poukazovať z dane vypočítanej za zdaňovacie obdobie 2025, t. j. v roku 2026.

Úpravy v zákone č. 485/2024 Z. z.

Zavádza sa nová daň, a to daň z finančných transakcií, pričom za takúto transakciu sa podľa zákona považuje platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb.

Platobnou službou sa rozumie najmä vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku a inkasom, vykonávanie platobných operácií z úveru, vydávanie platobného prostriedku alebo prijímanie platobných operácií a poukazovanie peňazí, vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb.

Finančné transakcie je daňovník povinný vykonávať na tzv. transakčnom účte

ktorým je každý platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je to platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti.

Daňovník, ktorý nemá do účinnosti zákona zriadený osobitný platobný účet, na ktorom vykonáva len finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho činnosti, je povinný si takýto účet zriadiť v lehote do 31. marca 2025.

Daňovníkom je

fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba, organizačná zložka zahraničnej osoby vykonávajúca podnikanie, ktorá je zároveň klientom poskytovateľa platobných služieb, t. j. podnikateľ, za ktorého sa podľa Obchodného zákonníka považuje osoba zapísaná v Obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.

Z okruhu daňovníka sa vyníma Sociálna poisťovňa, rozpočtové a príspevkové organizácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie.

Platiteľom dane je poskytovateľ platobných služieb

so sídlom v Slovenskej republike, organizačná zložka poskytovateľa platobných služieb umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorý vykonáva finančné transakcie na príkaz alebo so súhlasom daňovníka na jeho transakčnom účte (napr. banky) ale aj daňovník, ktorý vykonáva platby zo svojich účtov, ktoré má mimo územia Slovenska, a ktoré súvisia s jeho činnosťou na Slovensku, daňovník, ktorému sú preúčtované náklady od inej osoby, ktorá za neho vykonávala platby súvisiace s jeho činnosťou vykonávanou na území Slovenska a daňovník, ktorý vykonáva transakcie súvisiace s jeho podnikaním na inom ako transakčnom účte (napr. bežný bankový účet).

V prípade, ak sa daňovník stáva zároveň platiteľom dane, musí plniť rovnaké povinnosti ako má platiteľ dane.

Predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z transakčného účtu, použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu a výber hotovosti z transakčného účtu.

Predmetom dane nie je napr. úhrada daní, odvodov, príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvody do Sociálnej poisťovne a odvody na zdravotné poistenie hradené na účet v Štátnej pokladnici.

Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z účtu daňovníka (suma debetnej platby) ale aj suma finančných prostriedkov, ktoré od daňovníka vyžaduje osoba, ktorá za neho transakcie súvisiace s činnosťou daňovníka na Slovensku vykonala, napr. platy jeho zamestnancov, odplaty za spotrebované energie, platby dodávateľom.

Výška sadzby dane je určená v závislosti od predmetu dane

a to:

1. pre každú debetnú finančnú transakciu vo výške 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, pričom maximálna výška dane je stanovená vo výške 40 eur za transakciu,

2. pre výber hotovosti z transakčného účtu (z bankomatu aj na pobočke) vo výške 0,8 % zo sumy výberu bez stanovenia maximálnej výšky dane za transakciu,

3. pre použitie platobnej karty minimálne jedenkrát za kalendárny rok sa zaplatí daň vo výške 2 eurá bez ohľadu na to, koľkokrát bola platobná karta počas roka použitá,

4. pri preúčtovaní nákladov v súvislosti s vykonaním finančných transakcií, ktoré sa vzťahujú na činnosť v tuzemsku vo výške 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov bez stanovenia maximálnej výšky dane.

Daň sa vypočíta

ako súčin sadzby dane a základu dane, s výnimkou dane z použitia platobnej karty daňovníkom, ktorá je stanovená pevnou sumou.

Zdaňovacím obdobím pre odvedenie úhrnu daní z jednotlivých transakcií daňovníka je kalendárny mesiac. V prípade použitia platobnej karty vydanej k transakčnému účtu poskytovateľom platobných služieb je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola použitá platobná karta.

Daň za použitie platobnej karty sa platí za každú jednu vydanú platobnú kartu v príslušnom kalendárnom roku, ak bola použitá aspoň raz bez ohľadu na to, že bola v priebehu tohto roka zrušená, resp. exspirovala. V prípade, ak daňovník v príslušnom kalendárnom roku platobnú kartu vydanú mal, ale ju nepoužil, daň sa neplatí.

Pri preúčtovaní nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka vykonávanou na území SR je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

Platiteľ dane je povinný vypočítať výšku dane, vybrať ju od daňovníka a odviesť ju za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

V rovnakej lehote platiteľ dane predkladá elektronicky oznámenie podľa vzoru Finančného riaditeľstva, ktoré sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku; pričom zákon definuje minimálne náležitosti tohto oznámenia.

Daň sa považuje za vyrubenú podaním oznámenia

Posledný deň lehoty na podanie oznámenia je daň splatná.

Za správnosť výpočtu, vybratia a odvedenia dane zodpovedá platiteľ dane. Ak platiteľ dane daň od daňovníka nevyberie alebo vybranú daň včas neodvedie, bude sa daň vymáhať od platiteľa dane. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nevyberie a neodvedie daň v správnej výške.

Daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte alebo ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, sa v rozsahu týchto úkonov stáva platiteľom dane, to znamená, je povinný podať oznámenie elektronicky a daň v ustanovenej lehote zaplatiť.

V tejto súvislosti sa upravuje ustanovenie § 19 ods. 3 písm. j) ZDP, podľa ktorého je daňovým výdavkom aj daň z finančných transakcií.

Ing. Miroslava Brnová