Úprava záložného práva

v daňovom procese

Pokiaľ si daňový dlžník neplní riadne a včas svoje právne povinnosti, môže správca dane pristúpiť k autoritatívnemu zriadeniu záložného práva na jeho majetok. O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka musí správca dane vydať písomné rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Taktiež musí byť doručené výhradne daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Pokiaľ je zálohom nehnuteľnosť, tak sa vznik záložného práva musí vyznačiť v katastri nehnuteľností, a to obligatórne.

Predpoklady zriadenia záložného práva správcom dane

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ sa napríklad daňový dlžník stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím

V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade.

Predmetom záložného práva môže byť záloh – hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka alebo cenné papiere v jeho vlastníctve. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 Občiansky zákonník, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné.

V § 81 ods. 1 daňový poriadok prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu výslovne ustanovuje, ku ktorým veciam nemožno zriadiť záložné právo rozhodnutím správcu dane, pričom ho nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Preto je právnou povinnosťou príslušného správcu dane ešte pred vydaním rozhodnutia o autoritatívnom zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka si preveriť, či daňový dlžník nie je osobou ťažko zdravotne postihnutou, prípadne či nejde o vec, ktorá je vylúčená z možnosti zriadenia záložného práva správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku záložné právo správcu dane k pohľadávke daňového dlžníka je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Pritom daňový poriadok nekonkretizuje ďalšie obsahové náležitosti tohto vyrozumenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zriadenie záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka, tak aj rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi, a aj poddlžníkovi, ktorý bol o tom vyrozumený.

V § 81 ods. 4 však daňový poriadok výslovne ustanovuje, že záložné právo podľa daňového poriadku možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Pokiaľ napríklad daňový subjekt už mal nejaký daňový nedoplatok na dani v minulosti a teda je dôvodná obava, že neuhradí ani aktuálnu sumu dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na jeho majetok.

Podľa § 81 ods. 6 daňového poriadku správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.

V súvislosti s uvedeným je podstatný aj § 81 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého správca dane je oprávnený na účely zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

Rozhodnutie o zriadení
záložného práva

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, pokiaľ nastali všetky obligatórne predpoklady dané právnou úpravou, vydá správca dane rozhodnutie, ktoré musí obsahovať tieto náležitosti:

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu.

•    Označenie daňového dlžníka; upozornenie: v tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového dlžníka v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napr. pokiaľ ide o fyzickú osobu, tak aby boli presne uvedené osobné údaje danej osoby z oficiálnej verejnej listiny, pri fyzickej osobe – podnikateľovi treba presne uviesť jeho obchodné meno tak, ako je zapísané v živnostenskom registri alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak údaje z obchodného registra.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, že vzniká záložné právo na majetok daňového dlžníka; presné označenie daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého záložné právo vzniká; presné označenie predmetu záložného práva, teda zálohu; taktiež tu musí byť jednoznačne uvedené presné označenie daňového dlžníka, na majetok ktorého bolo zriadené záložné právo, pričom musí ísť o presné identifikačné údaje. Výroková časť rozhodnutia musí obsahovať ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, v tomto prípade je to predovšetkým § 81 daňového poriadku. Pokiaľ správcovi dane vznikli náklady v súvislosti so vznikom a zabezpečením záložného práva, výroková časť musí obsahovať výšku čiastky, ktorú musí správcovi dane daňový dlžník uhradiť; lehotu, v ktorej tak musí urobiť; IBAN, na ktorý má byť čiastka uhradená a ostatné špecifikácie týkajúce sa úhrady. Upozornenie: v súvislosti s úhradou nákladov súvisiacich so zabezpečením predmetu záložného práva sa neuplatní § 12 daňového poriadku, podľa ktorého náklady daňového konania hradí správca dane, ale použije sa § 81 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorého zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka a možno ich vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Lehota na úhradu nákladov v súvislosti so zabezpečením záložného práva na majetok daňového dlžníka je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

•    Odôvodnenie je podstatnou obsahovou súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené právne, a aj faktické dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka – postačuje pritom fakt, že daňový dlžník si neplní svoju daňovú povinnosť riadne a včas podľa právnych predpisov.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – odvolanie, predovšetkým o lehote, forme a mieste podania odvolania proti daňovému rozhodnutiu, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní. Upozornenie: proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka možno podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie daňovým dlžníkom v lehote 15 dní od jeho doručenia daňovému dlžníkovi a ak ide o záložné právo k pohľadávke, tak do 15 dní od doručenia rozhodnutia poddlžníkovi a daňovému dlžníkovi, pričom podanie odvolania nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú odvolaciu lehotu. Taktiež musí byť uvedené, že odvolanie sa podáva správcovi dane, ktorý toto rozhodnutie vydal a nepodáva sa na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Príslušný správca dane, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, totiž môže v rámci autoremedúry (opravy) vydať podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie, ktorým v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu daňového dlžníka, inak podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku predmetné odvolanie spolu so spisovým materiálom, výsledkami vykonaného dokazovania a predkladacou správou predloží Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Pokiaľ prvostupňový správca dane vydáva rozhodnutie v rámci autoremedúry, takéto rozhodnutie o odvolaní nemusí v súlade s § 63 ods. 8 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie a nemožno podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku proti nemu podať odvolanie.

•    Rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka musí podľa § 81 ods. 2 daňového poriadku obsahovať rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov /napríklad podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z.n.p., zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z.n.p./, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane, pričom daňový poriadok neustanovuje formu tohto súhlasu.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku síce platí všeobecná odvolacia lehota, a to 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka však platí podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku špecifická odvolacia lehota 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi v danom prípade.

Pre posúdenie právnej súladnosti odvolania daňového dlžníka/poddlžníka je potrebné zohľadniť aj § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku, podľa ktorého ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia a ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Úprava doručovania rozhodnutia o zriadení záložného práva

Rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatnou písomnosťou v daňovom konaní a preto sa v zmysle § 31 daňového poriadku musí doručiť daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom záložného práva, tak sa uvedené rozhodnutie doručuje aj poddlžníkovi, ktorý musí byť informovaný o zriadení záložného práva. Ustanovenie § 81 daňového poriadku síce výslovne nekonštatuje doručenie do vlastných rúk daňového dlžníka, ale toto vyplýva práve z § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Totiž od včasného doručenia rozhodnutia o zriadení záložného práva závisí začatie plynutia špecifickej 15 dňovej odvolacej lehoty, ktorej premeškanie by pre daňového dlžníka/poddlžníka mohlo byť spojené s ujmou. V tomto prípade však neplatí § 31 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pretože v § 81 daňový poriadok výslovne neustanovuje povinnosť správcu dane doručiť rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka výlučne do vlastných rúk daňovému dlžníkovi/poddlžníkovi, na ktorého sa rozhodnutie vzťahuje.

Podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku platí, že ak nebol daňový dlžník/poddlžník, ktorý je fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie.

Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela v danom prípade.

Registrácia rozhodnutia o zriadení záložného práva

Pre právnu relevanciu rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatné, aby mal príslušný správca dane jednoznačne preukázané, že daňový dlžník má vlastnícke právo k predmetu záložného práva.

V prípade, ak by došlo k vzniku záložného práva k veci, ktorej vlastníkom nebol daňový dlžník, a ten podal odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku v 15 dňovej odvolacej lehote, aj napriek tomu, že podanie takéhoto odvolania nemá odkladný účinok, a teda správca dane by mohol pristúpiť k predaju, dražbe daného majetku, odporúčam správcom dane, aby takýto majetok dražobne nepredávali, nakoľko by mohlo dôjsť k následnému súdnemu sporu.

Vykonateľné rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka sa ešte musí doručiť príslušnému orgánu, pokiaľ to právny poriadok ukladá. Tak napríklad, ak je predmetom rozhodnutia nehnuteľná vec, je potrebné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka na príslušnú správu katastra, ktorá vyznačí vznik záložného práva aj na liste vlastníctva v časti C, kde sú ustanovené ťarchy, ktorými je daný majetok zaťažený, napríklad vecné bremená, predkupné práva, ale aj záložné právo. Osobitná právna úprava zápisov práv k nehnuteľnostiam je predmetom zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť správcom dane obligatórne rešpektovaný

V prípade hnuteľných vecí je potrebné záložné právo evidovať v notárskom centrálnom registri záložných práv cestou notára, a to na základe § 73d až § 73i zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z.n.p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak je potrebné urobiť zápis o zriadení záložného práva do evidencie o motorovom vozidle, technickom preukaze na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Pritom platí, že podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku má správca dane právnu povinnosť oznámiť uvedeným registrom, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka právoplatnosť. Právnu povinnosť zaregistrovať vznik záložného práva v jednotlivých registroch ustanovuje aj § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri /v súlade so zákonom č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v z.n.p. a zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v z.n.p./, ak osobitný zákon neustanovuje inak v danom prípade.

Povolenie odkladu
alebo splátkovej úhrady dane a vznik záložného práva

Podľa dokumentu „Podmienky pre povolenie odkladu platenia dane alebo platenie dane v splátkach“ vydaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky časť „Zabezpečenie dlžnej sumy“, ktoré sú vydané na základe § 57 ods. 2 daňového poriadku, môže správca dane odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

Pre realizáciu záložného práva platia nasledujúce kogentné pravidlá

ustanovené § 81 ods. 7 až 11 daňového poriadku:

•    právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane,

•    ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu, ktorým je § 151e Občianskeho zákonníka, ktorý musí byť obligatórne rešpektovaný. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,

•    zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní,

•    ustanovenia § 81 ods. 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 daňového poriadku sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

•    ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve, kam patrí § 151a až § 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a § 73d až § 73i zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z.n.p., sa použijú, ak daňový poriadok neustanovuje inak v danom prípade. Preto sa použije v tomto prípade Občiansky zákonník subsidiárne.

Podľa § 81 ods. 5 daňového poriadku je správca dane oprávnený na účely zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

Zmena a zrušenie
záložného práva

Podľa § 82 daňového poriadku platí, že rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňového poriadku daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu, ktorým je § 151e Občianskeho zákonníka v tomto prípade.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 81

Záložné právo

(1) Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

(3) Pri vzniku záložného práva k cenným papierom správca dane dá príkaz ...