Úprava minimálnej mzdy od 1. 1. 2018

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. V akej výške garantuje súčasná právna úprava minimálnu výšku platu? Na čo všetko má dopad úprava minimálnej mzdy?

V ZMYSLE SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p., v ktorom je inštitút minimálnej mzdy zakotvený. Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom sa vždy na nasledujúci kalendárny rok ustanoví príslušným nariadením vlády SR.

Od 1. 1. 2018 sa zvyšuje výška minimálnej mzdy na základe opatrenia MPSVR č 278/2017 Z. z.:

•    zo sumy 435 eur na sumu 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

•    zo sumy 2,500 eura na sumu 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy. Počnúc 1. 1. 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.

MINIMÁLNE MZDOVÉ NÁROKY - Zákonník práce ustanovuje vyplácanie minimálnej mzdy len za najjednoduchšie činnosti, a to za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou „minimálnou“ mzdou. Vyplácanie len minimálnej mzdy by bolo v takomto prípade nezákonné, a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce. Ak dohodnutá mzda nezodpovedá minimálnej mzde, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. sumy minimálneho mzdového nároku domáhať aj súdnou cestou.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najmenej minimálnu mzdu ustanovenú na príslušný kalendárny rok, resp. mzdu v sume príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce vykonávanej zamestnancom.

Čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu. Zamestnávateľ je na tento účel povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, a to v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušného minimálneho mzdového nároku.

Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6 stupňov náročnosti práce a súčasne do 6 koeficientov minimálnej mzdy. Zamestnávateľ pri priraďovaní stupňa náročnosti postupuje v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce. Príklady na priradenie stupňa náročnosti k pracovným miestam podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej pracovnej činnosti môžu byť (príkladmo) nasledovné:

1.  stupeň náročnosti práce: základné manipulačné alebo prípravné práce, ktoré sú podľa určitých postupov alebo pokynov nadriadeného, napr. upratovačka, operátor výroby

2.  stupeň náročnosti práce: rutinné odborné práce alebo práce s hmotnou zodpovednosťou, jednoduché remeselné činnosti alebo práca v zdravotníctve, napr. administratívny pracovník, predavačka

3.  stupeň náročnosti práce: menej zložité agendy, rôzne druhy tvorivých remeselných prác, aj práce, kde je zodpovednosť za zdravie iných osôb alebo práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu, napr. zdravotná sestra, masér, vodič

4.  stupeň náročnosti práce: odborné agendy a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, práce poskytujúce zdravotnú starostlivosť, manažérske a riadiace funkcie, napr. oblastný manažér, hlavný účtovník

5.  stupeň náročnosti práce: koncepčné, tvorivé a metodické práce vyžadujúce zvýšenú psychickú odolnosť, práce s mimoriadne náročným procesom, kde je nutné dodržiavať zložité postupy, napr. vedúci výroby, manažér pobočky

6.  stupeň náročnosti práce: tvorivé úlohy, ktoré je nutné riešiť neobvyklým spôsobom, vysoká miera zodpovednosti, ktorá môže mať pre spoločnosť významný dopad, napr. výkonný riaditeľ.

VÝŠKA SADZBY MINIMÁLNEHO MZDOVÉHO NÁROKU je pre príslušný stupeň náročnosti násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a koeficienta minimálnej mzdy. Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov v eurách na hodinu úmerne zvýšia.

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov pre rok 2018

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi doplatok do minimálnej mzdy, resp. do sumy minimálneho mzdového nároku len v prípade, ak skutočne dosiahnutá mzda zamestnanca je (po odpočítaní plnení, ktoré sa na účely výpočtu doplatku do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezapočítavajú) nižšia ako suma minimálnej mzdy, resp. nižšia ako suma minimálneho mzdového nároku, ktorá patrí zamestnancovi. Pri výpočtu doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňajú plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (napr. náhrada mzdy za dovolenku, náhrada za pracovnú pohotovosť) a tzv. vylúčiteľné plnenia ustanovené v § 120 Zákonníka práce:

•    mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

•    mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

•    mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

•    mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Všetky ostatné zložky mzdy, ktorými sú základná mzda, odmeny, prémie, príplatky (za prácu v sobotu alebo nedeľu, v odpoludňajších zmenách), osobné ohodnotenia, zostávajú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca (neodpočítavjú sa z nej), ktorá sa porovnáva so sumou minimálnej mzdy, ktorá by mala patriť zamestnancovi. Cieľom tejto úpravy je, aby zamestnávateľ poskytoval zákonné mzdové zvýhodnenia nad rámec minimálnej mzdy.

Do počtu odpracovaných hodín sa na účely výpočtu doplatku nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Príklad

Zamestnanec vykonáva u zamestnávateľa prácu, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Prácu, ktorú zamestnanec vykonáva, je zaradená do 1. stupňa náročnosti práce (pomocné práce v sklade). Zamestnanec pracuje v trojzmennej prevádzke, kde je na pracovisku ustanovený pracovný čas 37,5 hodín týždenne. V mzdových podmienkach má dohodnutú hodinovú mzdu 2,759 eura/hodinu a za tento mesiac mal vyplatenú odmenu 40 eur. Fond pracovnej doby bol za mesiac júl 157,5 + 7,5 hodín (5. 7. 2018 bol sviatok, ktorý pripadol na bežný deň zamestnanca, a v rámci ktorého mal zamestnanec nariadený výkon práce 4 hodiny).

Vznikne mu nárok na doplatok do sumy minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce?

Suma minimálneho hodinového mzdového nároku je pre 1. stupeň náročnosti práce pre ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodín vo výške 2,9429 eura [2,759 × (40 : 37,5)]. Skutočne dosiahnutá mzda zamestnanca je, po „očistení“ o plnenia, ktoré sa na účely výpočtu doplatku do dosiahnutej mzdy nezahŕňajú, vo výške 485,58 eura (500,76 – 5,52 – 9,66). V prepočte na odpracovanú hodinu je mzda vo výške 3,0067 eura (485,58 : 161,50), a keďže je v porovnaní so sumou minimálneho hodinového mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti práce vo výške 2,9429 eura, vyššia, zamestnancovi nárok na doplatok do sumy minimálneho hodinového mzdového nároku nevznikne.

MINIMÁLNA MESAČNÁ MZDA SA ZAMESTNANCOVI ZNÍŽI a zaokrúhli na najbližších desať eurocentov v nasledovných prípadoch:

•    ak zamestnanec v príslušnom mesiaci neodpracuje všetky pracovné hodiny, ktoré mu vyplývajú z mesačného fondu pracovného času alebo z rozvrhu pracovných zmien (poznámka: ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, počet pracovných hodín v danom mesiaci nemusí zodpovedať fondu pracovného času za príslušný kalendárny mesiac) alebo

•    ak má zamestnanec v pracovnej zmluve v súlade s § 49 Zákonníka práce dohodnutý kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas na pracovisku alebo

•    ide o kombináciu dvoch predchádzajúcich situácií, t. j. zamestnanec má dohodnutý kratší pracovný čas a neodpracuje ani fond pracovného času, ktorý zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Suma minimálnej mesačnej mzdy ustanovená nariadením vlády na príslušný kalendárny rok sa uplatní aj v prípade ak je na prevádzke zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas v súlade s ust. § 85 Zákonníka práce v nižšom rozsahu ako 40 hodín týždenne (napr. 38,75 hodín týždenne alebo 37,5 hodín týždenne). Suma minimálnej mzdy sa z tohto dôvodu neznižuje!

Nie je prípustné zamieňať pojem ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je určený v organizácii v rámci zákonného pracovného času podľa § 85 Zákonníka práce s pojmom dohodnutý pracovný čas zamestnanca podľa § 49 Zákonníka práce.

SUMA MINIMÁLNEJ MZDY ZA KAŽDÚ HODINU odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy, t. j. počnúc 1. 1. 2018 je vo výške 2,759 eura. Takto ustanovená suma minimálnej hodinovej mzdy predstavuje spodnú hranicu výšky mzdy pre zamestnanca, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je na pracovisku zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas s nižším počtom hodín ako 40 hodín týždenne, „základná“ minimálna hodinová mzda 2,759 eura sa zvýši v nižšie uvedenom pomere a zaokrúhli sa aritmeticky na štyri desatinné miesta.

Príklad

Zamestnanec vykonáva prácu zaradenú do 1. stupňa náročnosti práce. Pracuje v nepretržitej prevádzke, kde je na pracovisku ustanovený pracovný čas 37,5 hodín týždenne.

V akej výške patrí zamestnancovi minimálna hodinová mzda?

Vzhľadom na to, že je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši, a to v pomere medzi týždenným pracovným časom 40 hodín a týždenným pracovným časom 37,5 hodín. Zamestnancovi patrí hodinová mzda vo výške 2,94293, po zaokrúhlení 2,9429 eura [2,759 × (40 : 37,5)].

DOPADY ZVÝŠENIA SUMY MINIMÁLNEJ MZDY NA MZDOVÉ VELIČINY. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce, a súčasná právna úprava garantuje ich minimálnu výšku týchto plnení, ktorá je priamo závislá od výšky minimálnej mzdy ustanovenou nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok.

V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi:

•    mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,

•    mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,

a ďalej aj plnenia:

•    mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,

•    náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,

•    odstupné a odchodné.

Mzdové veličiny pre rok 2018

* Základňou pre výpočet najnižšej právne garantovanej sumy plnenia je výška hodinovej minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády SR pre príslušný kalendárny rok, t. j. pre rok 2018 vo výške 2,759 eura

** Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

V RÁMCI SOCIÁLNEHO BALÍČKA SA OD 1. 1. 2018 NAVRHUJE zavedenie nových príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu a zvýšenie príplatku za prácu vo sviatok a v noci.

Za prácu v sobotu a v nedeľu sa navrhuje poskytovať zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu takejto práce aj mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy, t. j. v roku 2018 by bol príplatok najmenej najmenej 2,759 eura za hodinu.

Sadzba príplatku za prácu vo sviatok by sa mala zvýšiť z 50 % na 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Sadzba príplatku nočnú prácu by sa mala zvýšiť z 20 % na 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy, t. j. v roku 2018 by bol príplatok najmenej 1,3795 eura za hodinu. Zároveň sa navrhuje zavedenie inštitútu 13. a 14. platu, ktoré nebudú podliehať odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

DAŇOVÝ BONUS predstavuje daňové zvýhodnenie, ktoré si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti. Ročný nárok na daňový bonus za rok 2018 bude vo výške 258,72 eura [12 × 21,56 eura], čo znamená mesačne prilepšenie o 0,15 eura v porovnaní s predchádzajúcou výškou daňového bonusu. Zamestnanec (na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb) si môže uplatňovať nárok na daňový bonus aj mesačne. Jednou z podmienok na priznanie bonusu je, že mesačný zdaniteľný príjem zamestnanca bude vo výške aspoň polovice platnej minimálnej mzdy, t. j.:

•    pre rok 2017 mesačný príjem aspoň vo výške 217,50 eura

•    pre rok 2018 mesačný príjem aspoň vo výške 240,00 eura

Zamestnanec, ktorý si nárok na bonus neuplatňoval mesačne, môže si ho „douplatňovať“ pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo formou podania daňového priznania.

Podmienkou je, že dosiahol v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku platnej minimálnej mzdy:

•    pre rok 2017 ročný zdaniteľný príjem vo výške 2 610 eura

•    pre rok 2018 ročný zdaniteľný príjem vo výške 2 880 eura.

Ak zamestnanec (daňovník) v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

ODMENA ZA PRODUKTÍVNU PRÁCU PRI PRAKTICKOM VYUČOVANÍ. Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena za produktívnu prácu. Vypláca ju zamestnávateľ v rozsahu min. 50 % a max. 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, t. j. počnúc 1. 1. 2018 ju bude zamestnávateľ poskytovať najmenej vo výške 1,3795 eur/hod. a najviac 2,7590 eur/hod. (do konca roka 2017 bola odmena za produktívnu prácu najmenej 1,25 eur/hod. a najviac 2,50 eur/hod.).

Odmena za produktívnu prácu poskytovaná žiakovi na praktickom vyučovaní sa u zamestnávateľa považuje za daňový výdavok len do výšky odmeny určenej podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní, t. j. do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy. Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku nie je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.

V JANUÁRI 2017 MALO ZÁKONOM USTANOVENÚ MINIMÁLNU MZDU 22 z 28 členských štátov Európskej únie (ďalej aj „EÚ“). Štáty, ktoré nemajú legislatívne určenú minimálnu mzdu, ju stanovujú na základe kolektívnych zmlúv. Minimálna mzda sa potom líši v závislosti od odvetvia, pozície, druhu práce, veku a ďalších faktorov. Takýto spôsob využívajú napríklad Rakúsku, na Cypre, v Dánsku, vo Fínsku, v Taliansku a vo Švédsku. Národnú minimálnu mzdu nemali ustanovenú zákonom ani kandidátske krajiny EÚ, napr. Čierna Hora, bývalá Juhoslovanská republika, Macedónsko, Albánsko, Srbsko a Turecko.

K 1. januáru 2017 boli v mesačných minimálnych mzdách veľké rozdiely, pohybovali sa od 235 eura (Bulharsko) do 1 999 eura (Luxembursko). Štatistiku minimálnych miezd zverejňuje Európsky štatistický úrad (Eurostat). Podľa výšky minimálnej mzdy je možné rozdeliť štáty spolu so Spojenými štátmi americkými do troch skupín:

•    Do prvej skupiny - minimálna mzda nižšia ako 500 eur za mesiac sa zaraďuje 10 členských štátov: Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Litva, Česká republika, Maďarsko, Chorvátsko, Slovensko (435 eur), Poľsko a Estónsko.

•    Do druhej skupiny, minimálna mzda od 501 eur do 1 000 eur sa zaraďuje 5 členských štátov: Portugalsko, Grécko, Malta, Slovinsko a Španielsko.

•    Do tretej skupiny, minimálna mzda nad 1 000 eur sa zaraďuje okrem Spojených štátov amerických (1 155 eur) aj 7 členských štátov: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko.

Ing. Iveta Matlovičová