Úplné znenie opatrenia MF SR
č. MF/27076/2007-74,

postupy účtovania

ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení opatrenia MF SR č. MF/24101/2008-74, opatrenia MF SR č. MF/10154/2009-74 a opatrenia MF SR č. MF/25454/2009-74

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

Základné ustanovenia

§ 1

Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre:

a) fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,
b) podnikateľov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva podľa osobitného predpisu,¹⁾
c) pozemkové spoločenstvá, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období sumu ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. e) zákona.

V nadväznosti na § 9 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o účtovníctve podľa tohto opatrenia účtujú:

- fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú daňové výdavky v Skutočnej výške; ide o fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia,
- podnikatelia podľa § 37 Obchodného zákonníka, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, ak neúčtujú v sústave podvojného účtovníctva, ktorí podnikajú podľa osobitných predpisov, napr. audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, súkromní lekári, znalci, tlmočníci, profesionálni športovci prípadne fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu, vodné a lesné hospodárstvo, ak preukazujú Skutočne vynaložené výdavky uznané zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za daňové výdavky,
- pozemkové spoločenstvá, ak ich príjem nedosiahol v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 €.

Pre posúdenie výšky príjmu sa vychádza z definície príjmu § 2 odsek 4 písm. f) zákona o účtovníctve, podľa ktorej sa za príjem považujú všetky dosiahnuté príjmy, teda nielen príjmy zahrnované do základu dane z príjmov, ale napr. aj prijatý úver, dotácia, finančný dar a pod.
Do okruhu účtovných jednotiek účtujúcich podľa tohto opatrenia boli pozemkové spoločenstvá zaradené v nadväznosti na novelu zákona o účtovníctve č. 378/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008. Preto podľa § 39e zákona o účtovníctve boli pozemkové spoločenstvá povinné zostavovať účtovnú závierku podľa tohto opatrenia už za rok 2008. Do 31. 12. 2007 tieto pozemkové spoločenstvá účtovali a zostavovali účtovnú závierku podľa opatrenia pre neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva (MF/22602/2002-92 v z.n.p.).
Za účtovnú jednotku sa považuje iba pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.

§ 2

Deň uskutočnenia účtovného prípadu

(1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov²⁾ alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.
(2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností³⁾ a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Aby jednoduché účtovníctvo podnikateľa poskytovalo verné a pravdivé zobrazenie predmetu účtovníctva, musí každý podnikateľ pri každej hospodárskej operácii správne uplatniť deň uskutočnenia účtovného prípadu.

Príklad

Podnikateľ 17. 12. 2009 dodal tovar, za ktorý inkasoval peniaze 31. 12. 2009, avšak odberateľskú faktúru vystavil až 7. 1. 2010. To znamená, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu pre zaúčtovanie pohľadávky v knihe pohľadávok je deň dodania tovaru (deň splnenia dodávky), t. j. 17. 12. 2009. Účtovným dokladom pre zaúčtovanie vzniku pohľadávky nemusí byť vždy faktúra, môže to byť dodací list, preberací protokol, potvrdenie o prevzatí tovaru alebo služby a podobne.
Ďalším dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň inkasa pohľadávky, t. j. 31. 12. 2009, s týmto dátumom sa zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v peňažnom denníku a zánik pohľadávky v knihe pohľadávok. To, že odberateľská faktúra bola vystavená až 7. 1. 2010, nemá na účtovanie vzniku a zániku pohľadávky vplyv.
Pri bankovom výpise sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň, v ktorom došlo k realizácii konkrétnej hospodárskej operácie. Tento deň zvyčajne nie je totožný s dňom vystavenia výpisu ani s dňom jeho doručenia. Každý konkrétny dátum uvedený vo výpise predstavuje deň uskutočnenia účtovného prípadu, a preto napr. dotácia pokladnice, ktorú podnikateľ vykonal 12. 6. 2010 sa zaúčtuje v peňažnom denníku s dátumom 12. 6. 2010 a nie s dátumom 2. 7. 2010, keď banka výpis vyhotovila, ani s dátumom 7. 7. 2010, keď bol výpis podnikateľovi doručený.
Pri nadobudnutí nehnuteľnosti je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň prevzatia nehnuteľnosti, ak do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak kataster vklad nehnuteľnosti nepovolí, musia obidve účtovné jednotky účtovné zápisy v knihe dlhodobého majetku zrušiť.
Ak nadobúdateľ (kupujúci) bude nehnuteľnosť užívať ešte pred nadobudnutím vlastníctva povolením vkladu do katastra nehnuteľností, potom dňom uskutočnenia účtovného prípadu u kupujúceho podľa odseku 2 je deň prevzatia nehnuteľnosti. U predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti.

Obsahové vymedzenie účtovných kníh
§ 3

(1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v účtovných knihách podľa § 15 ods. 1 zákona.
(2) Účtovnými zápismi v účtovných knihách sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období.
(3) Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov podľa § 10 zákona tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať:

a) stav majetku a záväzkov ku dňu podľa § 16 ods. 3 zákona,
b) mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,
c) zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(4) Účtovné zápisy v účtovných knihách s výnimkou peňažného denníka môžu pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa zreteľne oddelia.

Ak je podnikateľ účtovnou jednotkou, je povinný v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo len v účtovných knihách. Účtovné prípady nemôže zachytávať alebo evidovať mimo účtovných kníh alebo neúčtovať vôbec. Napr. záväzky voči zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, daňovému úradu musia byť vždy zaúčtované v knihe záväzkov. Je nesprávne, ak podnikateľ záväzok z poistného v priebehu roka neúčtuje, ale účtuje ho len za mesiac december. Ustanovením, že účtovné zápisy nemôžu účtovné jednotky vykonávať mimo účtovných kníh, má význam z hľadiska úplnosti vedenia účtovníctva a tiež sa ním zakazuje akékoľvek súbežné vedenie účtovníctva v iných, ako účtovných knihách.
Povinnými účtovnými knihami v sústave jednoduchého účtovníctva podľa § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve sú:

- peňažný denník,
- kniha pohľadávok,
- kniha záväzkov a pomocné knihy, ak má pre ne účtovná jednotka vecnú náplň, napr. pokladničná kniha, kniha účet v banke, kniha dlhodobého majetku, kniha zásob, kniha finančného majetku, kniha cenín, kniha o záväzkoch z pracovno-právnych vzťahoch a podobne.

Základnou účtovnou knihou je peňažný denník, v ktorom sa účtujú príjmy a výdavky v hotovosti a na účtoch v bankách, ceniny a šeky, priebežné položky a uzávierkové účtovné operácie.
V pomocných knihách sa účtuje vtedy, keď ich vedenie je potrebné na preukázanie  predmetu účtovníctva, t. j. vtedy, keď má pre ne účtovná jednotka vecnú náplň.
Účtovný zápis je účtovný záznam, uskutočňovaný v účtovných knihách priebežne. V nadväznosti na to sa v odseku 3 ustanovuje, že účtovné zápisy v účtovných knihách treba vykonávať v časovom slede, z čoho vyplýva, že účtovné zápisy sa musia vykonávať pravidelne a chronologicky, tak ako idú za sebou, aby po pripočítaní prírastku a odpočítaní úbytku majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia, bolo možné zistiť zostatok a stav majetku a záväzkov ku koncu každého mesiaca.
I keď účtovným obdobím je v prípade fyzickej osoby kalendárny rok, nemôžu sa Skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva účtovať jedenkrát za rok. Ak má účtovníctvo verne a pravdivo zobrazovať predmet účtovníctva, je nevyhnutnosťou jeho priebežné vedenie.

Príklad

Podnikateľ vedie účtovníctvo ručne, bez použitia výpočtovej techniky. V peňažnom denníku zaúčtuje všetky pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti od prvého dňa po posledný deň v mesiaci a až potom zaúčtuje všetky položky bankového výpisu od prvého do posledného dňa v mesiaci.
Tento spôsob účtovania pohybu peňažných prostriedkov nie je správny, pretože nie je v súlade s ustanovením odseku 3. Časový sled účtovania v peňažnom denníku sa dodrží tak, keď podnikateľ zaúčtuje v peňažnom denníku prírastky a úbytky peňažných prostriedkov v hotovosti a na bankových účtoch tak ako sa v jednotlivých dňoch realizovali. Napr. ak 1. 5. 2010 podnikateľ prijal do pokladnice 500 € a z bankového výpisu vyplýva, že 1. 5. 2010 poukázal dodávateľovi 1 500 €, budú tieto položky zaúčtované v peňažnom denníku chronologicky za sebou.
Účtovné prípady, t. j. Skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, sa preukazujú účtovnými dokladmi, ktoré obsahujú všetky náležitosti ustanovené v § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve. Účtovné doklady sú písomnosti, v ktorých sa prvotne zaznamenajú tie operácie, ktoré sa majú zobraziť v účtovníctve. Bez účtovného dokladu sa nemôže urobiť žiadny účtovný zápis v účtovnej knihe.
Účtovné knihy sa môžu použiť aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa viditeľne oddelia účtovné zápisy za predchádzajúce účtovné obdobie.
Peňažný denník je potrebné otvoriť pre každý rok samostatne. Tento postup vyplýva z väzby jednoduchého účtovníctva na zákon o dani z príjmov, a to z potreby účtovať uzávierkové účtovné operácie, aby sa zabezpečil súlad príjmov a výdavkov účtovaných v priebehu účtovného a zdaňovacieho obdobia s daňovými príjmami a daňovými výdavkami, z ktorých sa vyčísľuje základ dane za každé účtovné a zdaňovacie obdobie zvlášť.

§ 4

Peňažný denník

(1) V peňažnom denníku sa účtujú:

a) príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín (ďalej len „peňažné prostriedky v hotovosti“),
b) príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk (ďalej len „banka“) vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,
c) priebežné položky,
d) uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(2) Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov v hotovosti na základe pokladničných dokladov. Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách podľa výpisov z účtov v bankách. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách.
(3) Priebežné položky sa účtujú pri prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v bankách. Priebežné položky sa členia na príjem a výdavok. Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej jednotke doručený, ako výdavok sa účtuje priebežná položka pri príjme peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o výdavku.
(4) Kurzové rozdiely podľa § 21 ods. 2 sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií podľa:

a) odseku 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o kurzovú stratu,
b) odseku 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk.

(5) V peňažnom denníku sa neúčtujú účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov.
(6) V peňažnom denníku sa uvádza prehľad:

a) peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,
b) peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
c) priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,
d) príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov⁴⁾ celkom, v členení najmä na:

1. predaj tovaru,
2. predaj výrobkov a služieb,
3. ostatné príjmy,

e) výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov⁴⁾ celkom, v členení najmä na:

1. nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním,
2. nákup tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním,
3. mzdy,
4. poistné a príspevky⁵⁾ platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa podľa § 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
5. prevádzkovú réžiu,
6. tvorbu sociálneho fondu,

f) príjmov, ktoré podľa osobitného predpisu⁴⁾ neovplyvňujú základ dane z príjmov,
g) výdavkov, ktoré podľa osobitného predpisu⁴⁾ neovplyvňujú základ dane z príjmov.

(7) Príjmy, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. d) prvého bodu alebo druhého bodu sa uvedú v prehľade podľa odseku 6 písm. d) tretieho bodu.
(8) Výdavky podľa odseku 6 písm. e) tretieho bodu obsahujú:

a) čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného daňového bonusu, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,⁶⁾
b) poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,⁷⁾
c) daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
d) daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno.

(9) Výdavky, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. e) prvého bodu až štvrtého bodu a šiesteho bodu sa uvedú v prehľade podľa odseku 6 písm. e) piateho bodu.
(10) Účtovné zápisy sa v peňažnom denníku vykonávajú tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na zostatky jednotlivých účtov v banke alebo zostatky jednotlivých pokladníc.

- príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane z príjmov,
- príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov,
- výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane z príjmov,
- výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Účtovné prípady sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných dokladov v časovom poradí, ktorými sú v tomto prípade príjmové alebo výdavkové pokladničné doklady a bankové výpisy.
Peňažné prostriedky v cudzej mene sa účtujú v peňažnom denníku v slovenskej mene, t. j. v eurách. Kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to ako posledná položka pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií.

Príklad

Podnikateľ vo valutovej pokladnici vykazuje k 31. 12. 2010 zostatok 600 $ ocenený v eurách na 451,30 €. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. k  31. 12. 2010 je povinný podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve prepočítať na eurá majetok a záväzky referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. v deň 31. 12. 2010. Ak predpokladáme, že 31. 12. 2010 bude kurz dolára € = 1,246 $, zostatok vo valutovej pokladnici sa prepočíta na 481,54 €. Rozdiel predstavuje kurzový zisk, ktorý sa v sume 30,24 e zaúčtuje podľa odseku 4.
Výdavky, ktoré sa uvádzajú v odseku 6 písm. e) 5. bod, sa označujú ako prevádzková réžia a predstavujú bežné výdavky, ktoré účtovná jednotka vynakladá na svoju činnosť a v spojitosti s ňou. Nie sú to výdavky vynaložené na nákup materiálu a tovaru, mzdy, poistné a príspevky a tvorba sociálneho fondu. Do prevádzkovej réžie sa v priebehu roka najčastejšie účtujú výdavky na poštovné, telefóny, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, reklamu, inzerciu, služby, právne služby, služby daňových poradcov, účtovníkov, bankové poplatky, úroky z úverov a pod. Výdavky za nákup kancelárskych potrieb (kancelársky papier, perá, spisové obaly, tlačivá účtovných dokladov, výkazov a pod. sú bežnými prevádzkovými výdavkami, účtovná jednotka ich používa v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, preto rovnako patria do prevádzkovej réžie. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa do prevádzkovej réžie zahrnujú odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, zostatková cena predaného dlhodobého majetku, obstarávacia cena predaného dlhodobého majetku vylúčeného z odpisovania napr. pozemky, umelecké diela; kurzové rozdiely, lízing atď.

§ 5

Kniha pohľadávok a kniha záväzkov

(1) V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom, pohľadávky z finančných vzťahov napríklad z úveru, pohľadávky voči zamestnancom napríklad z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe pohľadávok sa účtujú aj pohľadávky z poskytnutých preddavkov.
(2) V knihe pohľadávok sa účtujú pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou bez ohľadu na dobu ich splatnosti a zásoby omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.
(3) V knihe záväzkov sa účtujú záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom, záväzky z finančných vzťahov napríklad z úveru, záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe záväzkov sa účtujú aj záväzky z prijatých preddavkov.

V knihe pohľadávok sa účtujú nielen pohľadávky z obchodných vzťahov, ale aj pohľadávky z finančných vzťahov (úvery, pôžičky), voči zamestnancom, z poskytnutých preddavkov a podobne.
Obdobne v knihe záväzkov sa účtujú nielen záväzky z obchodných vzťahov, z finančných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov (mzdy, pracovné cesty), z prijatých preddavkov, ale aj záväzky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu a podobne.
Niektorí „účtovníci“ práve na takýto typ pohľadávok a záväzkov zabúdajú a neúčtujú ich vôbec, čo nie je správne.
V nadväznosti na § 15 ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach v peňažnom vyjadrení, poskytnutých preddavkoch a úveroch, pohľadávkach z daní a odvodov; kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o veriteľoch, záväzkoch v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch, záväzkoch z daní a odvodov a pod.
Vznik a zánik pohľadávky, resp. záväzku sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Okamih vzniku pohľadávky, resp. záväzku je dôležitý pre ich správne zaúčtovanie. Pre vznik pohľadávky, resp. záväzku v obchodno-záväzkových vzťahoch je dôležitý najmä okamih splnenia dodávky.
Podkladom pre účtovanie vzniku a zániku pohľadávok, resp. záväzkov sú účtovné doklady preukazujúce ich vznik alebo zánik, napr. dodacie listy, faktúry, protokoly o škode, bankové výpisy a podobne.

Príklad

Podnikateľ X dodal tovar podnikateľovi Y a vystavil mu účtovný doklad na 4 500 €. Podnikateľovi, ktorý tovar dodal, vznikla pohľadávka za uskutočnenú dodávku, ktorú zaúčtuje v knihe pohľadávok. Pohľadávka bude zaevidovaná v knihe pohľadávok do času, kým ju dlžník vyrovná.

Príklad

Podnikateľ Y kúpil od podnikateľa X tovar v hodnote 4 500 €. Podnikateľovi Y, ktorý tovar kúpil, vznikol záväzok uhradiť uskutočnenú dodávku tovaru podnikateľovi X. Vznik záväzku podnikateľ Y zaúčtuje v knihe záväzkov, ktorý zostane zaevidovaný, kým za dodávku tovaru podnikateľovi X nezaplatí.
V peňažnom denníku sa účtuje v obidvoch prípadoch až vtedy, keď prebehnú reálne finančné transakcie, a to buď v hotovosti alebo prostredníctvo bankového účtu.

§ 6

Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov

(1) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Obdobne sa účtuje aj dlhodobý majetok obstaraný vlastnou činnosťou. V knihách dlhodobého majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého majetku do používania.
(2) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý dodávateľským spôsobom, vlastnou činnosťou, bezodplatne, majetok preradený z osobného užívania do podnikania a podobne.
(3) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj dlhodobý hmotný majetok obstaraný na účely jeho predaja, na ktorom sa bude vykonávať technické zhodnotenie. V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj toto technické zhodnotenie.
(4) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený.
(5) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje vyradenie dlhodobého majetku napríklad predajom, likvidáciou, darovaním, vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania.
(6)  V knihách dlhodobého majetku sa uvádza:

a) názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,
b) názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku^7a) v ocenení podľa osobitného predpisu,^7b) pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,
c) dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,
d) ocenenie podľa § 25 zákona, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,
e) vstupná cena podľa osobitného predpisu,⁸⁾ odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu podľa osobitného predpisu,⁴⁾
f) dátum a spôsob vyradenia.

(7) V knihe dlhodobého finančného majetku sa účtuje finančný majetok podľa časového hľadiska, podľa druhu, meny a emitentov.
(8) V knihe zásob sa účtujú zásoby podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách s výnimkou zásob podľa § 11 ods. 8. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade.
(9) V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napríklad dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby.
(10) V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

V knihách dlhodobého finančného majetku sa účtuje dlhodobý finančný majetok definovaný v § 9 ods. 3 opatrenia.

Príklad

Podnikateľ 15. 8. 2009 kúpil na kapitálovom trhu akcie určené na obchodovanie v hodnote 24 900 €. Obchodníkovi s cennými papiermi uhradil poplatok 50 €. Do knihy finančného majetku zaúčtoval 15. 8. 2009 prírastok akcií v sume 24 950 €, pretože poplatok obchodníkovi s cennými papiermi vstupuje do obstarávacej hodnoty cenného papiera – akcie. V peňažnom denníku účtoval v prehľade o výdavkov neovplyvňujúcich základ dane.
Kniha zásob sa vedie podľa jednotlivých produktov alebo ich Skupín, ktoré si vytvára účtovná jednotka podľa svojich potrieb. Zásoby sa v knihe zásob uvádzajú v peňažných jednotkách a v jednotkách množstva.
Povinnou súčasťou knihy zásob je aj uvedenie prijatej zľavy z ceny k zásobám, uvedenie zásob získaných alebo poskytnutých ako dar a tiež zásob, ktoré boli odovzdané na spracovanie do inej účtovnej jednotky.
Príjem zásob na Sklad a ich výdaj sa účtuje na základe účtovných dokladov.

(11) V knihe cenín sa účtujú ceniny.
(12) V pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha pre každý druh meny. V pokladničnej knihe, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene.
(13) V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke pre každý druh meny. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene.

Kniha cenín sa vedie samostatne pre každý druh ceniny zvlášť (napr. osobitne pre známky, osobitne pre kolky, osobitne pre stravné poukážky a pod.). Pre ceniny v cudzej mene sa otvára samostatná kniha cenín, v ktorej sa ceniny účtujú v € aj v cudzej mene. V knihe cenín, ktorá má v podstate rovnaký obsah ako pokladničná kniha,  sa účtujú prírastky, úbytky a zostatok cenín.
Pre účtovanie peňažných prostriedkov v hotovosti sa používa pokladničná kniha. Pre peňažné prostriedky v cudzej mene sa otvárajú pokladničné knihy pre každý druh meny, v ktorých sa účtuje v cudzej mene aj v slovenskej mene - €.
Kniha účet v banke sa používa pre účtovanie peňažných prostriedkov uložených na účte v banke. Ak má účtovná jednotka viac účtov v bankách, účtuje sa o každom účte v banke v osobitnej knihe účet v banke. Pre peňažné prostriedky na účtoch vedených v cudzej mene sa otvoria knihy účet v banke pre každý druh meny, v ktorých sa účtuje v cudzej mene aj v slovenskej mene - €.
Ak účtovná jednotka používa pri svojej činnosti len jeden bankový účet, nemusí otvárať a viesť účtovnú knihu účet v banke. Túto úlohu plní v peňažnom denníku prehľad peňažných prostriedkov na účtoch v bankách, v členení na príjmy a výdavky. Tiež účtovná jednotka, ktorá používa pri svojej činnosti len jednu pokladnicu, plní úlohu pokladničnej knihy v peňažnom denníku  prehľad peňažných prostriedkov v hotovosti, v členení na príjmy a výdavky.

(14) V knihe rezerv sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa osobitného predpisu.⁹⁾

Medzi pomocné knihy sa zaraďuje aj kniha rezerv, v ktorej sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv po zákona o dani z príjmov, to znamená, že v jednoduchom účtovníctve sa účtujú len zákonné rezervy.

§ 7

Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov

(1) Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa osobitného predpisu.¹⁰⁾
(2) Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

a) mzdy,
b) odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,
c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,
d) vyplateného preddavku na mzdu.

(3) Tvorba a čerpanie sociálneho fondu¹¹⁾ sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g).

K ďalším účtovným knihám, ktoré môže účtovná jednotka pri svojej činnosti, okrem tých, ktoré už boli spomínané, patrí aj pomocná kniha záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, ktorú tvorí súhrn mzdových listov a ďalej evidencia, ktorá je upravená zákonom o dani z príjmov.
Povinnosť zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti, viesť pre zamestnanom mzdové listy a výplatné listiny ustanovuje § 39 zákona o dani z príjmov. Náležitosti mzdového listu sú v tomto ustanovení upravené, ale keďže náležitosti výplatnej listiny neurčuje žiadna právna norma, v praxi zvyčajne obsahuje podobné náležitosti ako mzdový list.
V knihe sociálneho fondu sa účtuje tvorba a čerpanie sociálneho fondu v podobe prírastkov a úbytkov sociálneho fondu.
Prostriedky sociálneho fondu nemusí mať účtovná jednotka uložené na osobitnom bankovom účte, ale môžu byť súčasťou bežného bankového účtu, ktorý účtovná jednotka používa pri zabezpečovaní svojej podnikateľskej činnosti.

Postup pri otvorení a uzavretí účtovných kníh

§ 8

(1) Pri otvorení peňažného denníka sa prevedie konečný zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti, peňažných prostriedkov na účtoch v bankách a priebežných položiek z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav.
(2) Pri otvorení knihy pohľadávok, knihy záväzkov a pomocných kníh sa prevedie konečný zostatok pohľadávok v členení podľa § 15 ods. 3 písm. a) a c) až g) zákona, konečný zostatok záväzkov v členení podľa § 15 ods. 4 písm. a) a c) až g) zákona a konečný zostatok ostatných zložiek majetku a záväzkov z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav.
(3) Ak sa v pokladničnej knihe a v knihe účet v banke účtuje v eurách a v cudzej mene, uvedie sa pri ich otvorení začiatočný stav v eurách a v cudzej mene, v ocenení kurzom, ktorým boli pokladničná kniha a účet v banke uzavreté.
(4) Pri uzavretí účtovných kníh sa

a) v peňažnom denníku:

1. účtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa:

1a. zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov⁴⁾ do položky príjmy celkom a do položiek príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d),
1b. znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov⁴⁾ do položky príjmov celkom, a do položiek príjmov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky,
1c. zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov⁴⁾ do položky výdavky celkom a do položiek výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e),
1d. znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov⁴⁾ do položky výdavkov celkom a do položiek výdavkov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky,

2. uvedú súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6,
3. uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií,

b) v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav,
c) označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v účtovných knihách podľa písmena b) bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období.

(5) Pri uzavieraní knihy zásob sa v zásobách vykážu aj zásoby podľa § 6 ods. 10.

Účtovné knihy sa podľa § 16 ods. 3 zákona o účtovníctve, otvárajú vždy:

- ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
- k prvému dňu účtovného obdobia, alebo
- ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Pri otvorení účtovných kníh sa prevedie konečný zostatok z predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav. Začiatočný stav v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov musí korešpondovať s členením uvedeným v § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve, t. j. musí byť uvedený v členení podľa dlžníkov, resp. veriteľov, preddavkov, úverov, daní, odvodov a pod.
Pri uzavretí peňažného denníka sa účtovná jednotka postupuje podľa odseku 4. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje v jednoduchom účtovníctve závierky musia byť v peňažnom denníku vyznačené súhrnné sumy príjmov a výdavkov v príslušnom členení, výsledok hospodárenia za príslušné účtovné obdobie po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií a označené ukončenie účtovného obdobia.
Pri uzavretí knihy pohľadávok, knihy záväzkov a pomocných účtovných kníh sa v predmetných knihách uvedú súhrnné stavy prírastkov a úbytkov, konečný stav a označí sa ukončenie účtovného obdobia.
Pri uzavieraní knihy zásob musí uviesť účtovná jednotka aj tie zásoby, ktoré poslala na spracovanej inej účtovnej jednotke, vzhľadom na to, že ide o jej majetok.
Účtovné knihy sa v nadväznosti na § 16 ods. 6 zákona o účtovníctve uzavierajú vždy:

- k poslednému dňu účtovného obdobia,
- ku dňu Skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
- ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Zásady pre členeni majetku a záväzkov

§ 9

(1) Z časového hľadiska sa člení hmotný majetok, nehmotný majetok a finančný majetok na:

a) dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok,
b) krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je najviac jeden rok.

(2) Dlhodobý majetok sa člení na

a) nehmotný majetok,
b) hmotný majetok,
c) finančný majetok.

(3) Dlhodobý finančný majetok sa člení na

a) cenné papiere¹²⁾ a podiely na základnom imaní,
b) termínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,
c) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,
d) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

(4) Cenné papiere sa členia podľa charakteru dosahovaných výnosov z nich na

a) dlhové cenné papiere

1. s pevnou úrokovou mierou,
2. s premenlivou úrokovou mierou, ak je jej premenlivosť (variabilita) vopred určená vo vzťahu k úrokovým mieram používaným na trhu k určeným dátumom alebo obdobiam,

b) cenné papiere s premenlivým výnosom.

(5) Cenné papiere sa ďalej členia na:

a) podielové cenné papiere a podiely vyjadrujúce podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a v družstvách,
b) cenné papiere určené na obchodovanie, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov alebo inom verejnom trhu.

(6)  Zásoby sa členia na:

a) materiál,
b) vlastnú výrobu,
c) zvieratá,
d) tovar.

(7) Krátkodobý finančný majetok sa člení na:

a) peňažnú hotovosť, ceniny, šeky,
b) účty v bankách,
c) krátkodobé cenné papiere,
d) ostatný krátkodobý finančný majetok, napríklad pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok.

(8) Pohľadávky a záväzky sa členia podľa § 15 ods. 3 písm. a) a c) až g) a § 15 ods. 4 písm. a) a c) až g) zákona. Ak si to vyžaduje charakter činnosti účtovnej jednotky, možno pohľadávky a záväzky členiť podrobnejšie.

- dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok,
- krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je najviac jeden rok.

Novelou č. 60/2009 Z. z. zákona o dani z príjmov boli upravené hranice ocenenia pre dlhodobý majetok.
Pre samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Hranice ocenenia dlhodobého nehmotného majetku boli upravené na sumu 2 400 €.

Podrobnosti o postupoch účtovania a oceňovania majetku a záväzkov

§ 10

Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok

(1) Za dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa na účely účtovania považuje majetok v obstarávaní. Účtuje sa v knihe dlhodobého majetku a jeho úhrada podľa § 4 ods. 6 písm. g).
(2) Podmienkou zaradenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku do používania nie je jeho úhrada. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov.¹³⁾ Uvedením do používania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby^13a) alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.^13b)
(3) Odsek 1 sa vzťahuje aj na technické zhodnotenie majetku.
(4) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje majetok podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾
(5) Náklady na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku vstupujú do obstarávacej ceny iba do času jeho uvedenia do užívania. Prípadné ďalšie výdavky zistené po tomto termíne sa účtujú podľa § 4 ods. 6 písm. e).
(6) Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou vo viacerých variantoch, napríklad alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku výdavky na všetky alternatívne riešenia.
(7) Ak je súčasťou výdavkov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovenie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, zreteľne sa tieto predmety v knihe dlhodobého majetku vyznačia. Ak sú tieto hnuteľné predmety pre ďalšie práce nepotrebné, účtujú sa podľa toho ako sa s nimi naloží, napríklad predajú sa, likvidujú sa alebo sa využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa využijú vo vlastnej činnosti, účtujú sa po zaradení do používania v knihe dlhodobého majetku alebo v knihe zásob.
(8) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:

a) kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,
b) vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

(9) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa neúčtujú výdavky na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky.
(10) Za nehmotný majetok sa nepovažujú marketingové štúdie a obdobné štúdie a výdavky na:

a) školenia a semináre,
b) prieskum trhu,
c) poradenstvo a odborné posudky,
d) získanie noriem a certifikátov, napríklad ISO normy,
e) prípravu a zábeh výkonov,
f) reklamu,
g) uvedenie výrobkov na trh,
h) reštrukturalizáciu alebo reorganizáciu podniku alebo jeho časti,
i) rozšírenie výroby.

(11) Nehmotný majetok, ktorého ocenenie nie je vyššie ako suma podľa osobitného predpisu,¹⁴⁾ možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Ak účtovná jednotka takýto nehmotný majetok nezaradí do dlhodobého nehmotného majetku, účtuje sa podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu.
(12) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú:

a) pozemky, stavby,¹⁵⁾ byty a nebytové priestory,¹⁶⁾ umelecké diela,¹⁷⁾ zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich ocenenie,
b) samostatné hnuteľné veci, alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise¹⁸⁾ okrem hnuteľných vecí podľa písmena a),
c) pestovateľské celky trvalých porastov¹⁹⁾ s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d) plemenné a chovné zvieratá⁴⁾ za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, pričom hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa,
e) hospodársky využívané chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky,
f) otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie,²⁰⁾ ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.²¹⁾

(13) Do obstarávacej ceny pozemku sa zahrnie hodnota kúpeného lesa, ak sa kúpil za účelom jeho pestovania. Obstarávacia cena kúpeného pozemku vysadeného stromami alebo kríkmi, ktoré nie sú pestovateľským celkom trvalých porastov,¹⁹⁾ je cena vrátane výsadby.
(14) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú umelecké diela a zbierky, ak nie sú súčasťou stavebných objektov, napríklad súbor predmetov zobrazujúci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky.
(15) Zvieratá sa účtujú podľa jednotlivých kusov tak, aby bola zabezpečená riadna evidencia ich stavu, prírastov a úbytkov. Zvieratá sa účtujú v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva s uvedením ceny za kus alebo za jednotku hmotnosti. Dospelosť zvierat na účely ich zaradenia do dlhodobého hmotného majetku je určená zootechnickými zásadami ako je spôsobilosť reprodukcie, napríklad spôsobilosť rozmnožovania vlastného druhu, veková hranica.
(16) Ocenenie dospelých zvierat obstaraných z vlastného chovu preradených zo zásob do dlhodobého hmotného majetku sa zvýši napríklad o výdavky spojené s preradením, o externé výdavky na veterinárnu kontrolu, dopravu zvierat na iné miesto ustajnenia.
(17) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtuje aj príslušenstvo,²²⁾ napríklad prídavné alebo výmenné zariadenie, ktoré je súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci, alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne.
(18) Dlhodobým majetkom je aj technické zhodnotenie²⁰⁾ vykonané na prenajatom majetku a odpisované počas doby nájmu a technické zhodnotenie²⁰⁾ úplne odpísaného dlhodobého majetku.
(19) Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú najmä náklady na:

a) prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasne odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého hmotného majetku do užívania,
b) prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady za odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie,²⁰⁾ dopravné, montážne práce a clo,
c) zabezpečovacie práce a konzervačné práce, alebo udržovacie práce a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,
d) náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytnuté vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov²³⁾ a platby za ekologickú ujmu²⁴⁾ v súvislosti s výstavbou,
e) úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhradu vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,²⁵⁾
f) vyvolanú investíciu, ktorou je obstaranie majetku alebo služby, ktorú nebude účtovná jednotka používať, ale ktorá vznikla podľa osobitného predpisu alebo na základe zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

(20) Súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do užívania, pričom ocenenie dlhodobého majetku sa v knihe dlhodobého majetku o tieto položky upraví. Ocenenie nového osobného motorového vozidla sa zníži o sumu poskytnutej dotácie podľa osobitného predpisu.^25a) Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý dlhodobý majetok.
(21) Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti, likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane výdavkov na likvidáciu, sa zahrnie do ocenenia novej stavby. Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.
(22) Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa suma účtovaná v knihe dlhodobého majetku účtuje ako manko alebo škoda, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu.
(23) Ocenenie dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na technické zhodnotenie, ak sa o technické zhodnotenie zvyšuje vstupná cena dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku podľa osobitného predpisu.⁴⁾ Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši sumu ustanovenú osobitným predpisom,⁴⁾ nezvýši sa obstarávacia cena tohto majetku. Ocenenie súboru hnuteľného majetku sa zvyšuje o obstarávaciu cenu vecí dodatočne zaradených do súboru hnuteľného majetku.
(24) Ako dlhodobý majetok sa účtuje majetok, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo. Dlhodobý majetok v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, sa účtuje, ak ide o:

a) dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva, tento majetok kupujúci užíva,
b) dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe písomnej zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva,
c) technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého hmotného majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v osobitnom predpise,²⁶⁾
d) technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby ako je účtovná jednotka,
e) dlhodobý hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva²⁷⁾ na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke²⁸⁾ tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,
f) dlhodobý nehmotný majetok,
g) dlhodobý majetok obstaraný finančným prenájmom.

(25) Hmotný majetok podľa odseku 12 písm. b), ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu¹⁸⁾ alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
(26) Hmotný majetok podľa odseku 12 písm. b), ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu¹⁸⁾ alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako zásoby.
(27) Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä:

a) penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,
b) náklady na prípravu zamestnancov pre budované prevádzky a zariadenia,
c) náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého hmotného majetku zásobami,
d) náklady na biologickú rekultiváciu,
e) náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstarávaného dlhodobého hmotného majetku do užívania,
f) náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu; uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad,
g) úroky z úverov, ak do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

(28) Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej^*) úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa

a) § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o kurzovú stratu,
b) § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk.

Záznam do kníh dlhodobého majetku robí účtovná jednotka ku dňu obstarania dlhodobého majetku. Pritom nie je podstatné, kedy a akým spôsobom sa majetok uhradí. Dátum obstarania označuje deň, keď účtovná jednotka podľa dokladu (faktúra, doklad z ERP, zmluva) nadobudla k predmetu vlastnícke právo. Pri postupnom obstaraní, je to dátum podpísania protokolu o prevzatí prác. Dlhodobý majetok sa pred uvedením do používania neodpisuje.
Podmienkou zaradenia dlhodobého majetku do používania je zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. stavebného zákona, zákona o ochrane pred požiarmi alebo zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Prípadné ďalšie výdavky zistené po termíne uvedenia DHM do užívania sa účtujú v peňažnom denníku v členení na nákup materiálu, nákup tovaru, mzdy, prevádzková réžia a podobne.
Podľa odseku 2 sa uvedením do používania rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na Skúšobnú prevádzku.
Na zaradenie do používania postačuje vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo vydanie rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na Skúšobnú prevádzku. Stavba, ktorá sa predčasne užíva alebo je uvedená do Skúšobnej prevádzky, sa účtuje v knihe dlhodobého majetku, a v nadväznosti na ustanovenie § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. marca 2009, je možné v daňových výdavkoch uplatniť k takejto stavbe aj daňové odpisy.
Ak nedôjde k prechodnému užívaniu alebo stavebný úrad Skúšobnú prevádzku nepredĺži, musí sa odpisovanie daného majetku prerušiť do doby vydania kolaudačného rozhodnutia. Prerušenie odpisovania hmotného majetku z uvedených dôvodov sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá si uplatňuje v daňovom priznaní úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a zákona o dani z príjmov.

Príklad

Podnikateľ vybudoval novú prevádzku – výrobnú halu, ktorá bola v roku 2010 uvedená do Skúšobnej prevádzky na základe povolenia stavebného úradu. Vzhľadom na to, že uvedením do používania sa rozumie aj vydanie rozhodnutia o zaradení stavby do režimu Skúšobnej prevádzky, môžu sa daňové odpisy uplatniť v rámci uzávierkových účtovných operácií už za rok 2010.
Rovnako pri novozakúpenom motorovom vozidle podliehajúcom prihláseniu do evidencie vozidiel na zaradenie do používania postačuje, ak je v nadväznosti na § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vybavené platnou tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom.
Motorové vozidlo alebo jeho pripojené vozidlo sa môže podľa § 127 zákona č. 9/2009 Z. z. použiť v cestnej premávke, len ak má pridelené zvláštne evidenčné číslo a pripevnenú tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom. Inštitút zvláštneho evidenčného čísla umožňuje, aby sa dalo v cestnej premávke použiť v opodstatnených prípadoch. Tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom sa vydáva len na nevyhnutne potrebnú dobu, najviac však na jeden rok s výnimkou historických vozidiel.

Príklad

Podnikateľ zakúpil  14. decembra 2009 motorové vozidlo za 8 000 €, ktoré bolo označené tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom. Súčasťou obstarávacej ceny sú aj výdavky na pridelenie evidenčného čísla, napr. 350 €. Evidenčné číslo mu bolo vydané v januári 2010.
Zakúpené vozidlo podnikateľ zaradil do obchodného majetku v sume 8 350 € a zaúčtoval ho do knihy dlhodobého majetku. Keďže podnikateľ zaradil vozidlo do používania ešte v decembri 2009, v rámci uzávierkových účtovných operácií môže za rok 2009 vykonať aj ročný daňový odpis v sume 2 087,50 €.
K dlhodobému nehmotnému majetku podľa odseku 4 patria práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 € a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok a sú obstarané odplatne alebo vlastnou činnosťou, aktivované náklady na vývoj a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 2 400 €.
Do 1. 3. 2009 sa za dlhodobý nehmotný majetok považovali aj zriaďovacie výdavky ak presiahli hodnotu 1 660 €. Novelou zákona o účtovníctve č. 61/2009 Z. z. sa v § 28 ods. 4 vypustila možnosť aktivovať zriaďovacie náklady (výdavky) ako dlhodobý nehmotný majetok. Preto došlo k zmene v odseku 4 a výdavky spojené so založením a zriadením účtovnej jednotky (súdne poplatky, notárske poplatky, náklady na pracovné cesty, mzdy, odmeny za sprostredkovanie, nájomné vyplatené vopred) účtujú od 1. januára 2009 v rámci uzávierkových účtovných operácií v prvom účtovnom období, za ktoré táto účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v príslušnom členení.
Súčasťou výdavkov súvisiacich s obstarávaním dlhodobého nehmotného majetku môže byť aj zhotovenie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce Skúšajú a overujú. Tieto predmety vchádzajú do obstarávacej ceny dlhodobého majetku a účtujú sa v knihe dlhodobého majetku. Podľa odseku 7 musia byť tieto predmety v knihe dlhodobého majetku zreteľne vyznačené z dôvodu ďalšieho nakladania s nimi.
Výdavky na výskum sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú priebežne do daňových výdavkov v tom účtovnom období, v ktorom došlo k ich úhrade.
Nehmotný majetok, ktorého ocenenie je rovné alebo nižšie ako 2 400 € možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Ak takýto majetok účtovná jednotka do dlhodobého nehmotného majetku nezaradí, účtuje sa v prevádzkovej réžii v tom účtovnom období, keď dôjde k jeho úhrade.
Zvieratá z vlastného chovu (príchovky) sú mladé zvieratá, ktoré sa účtujú v zásobách. Do dlhodobého majetku sa preraďujú keď dosiahnu zo zootechnického hľadiska pohlavnú dospelosť. Napr. do stavu kráv sa preraďujú vysokoteľné jalovice až po otelení, do stavu prasníc sa preraďujú chovné prasničky po prvom zapustení. Až po preradení do dlhodobého hmotného majetku sa začne s odpisovaním zvierat (ods. 15).
Vyvolanou investíciou (ods. 19) je obstaranie takého majetku alebo služby, ktoré síce účtovná jednotka nebude pri svojej činnosti využívať alebo používať, ale ich vynaloženie bolo nutné v nadväznosti, napr. na osobitný zákon alebo zmluvu súvisiacu s obstaraním dlhodobého majetku. Vyvolaná investícia súvisí s určitým nadbytočným nákladom spojeným s obstarávanou nehnuteľnosťou, ktorú musí účtovná jednotka vynaložiť, aby mohla zrealizovať obstaranie hlavnej nehnuteľnosti. Ide o také náklady, ktoré vznikli ako zmluvná podmienka na to, aby sa mohla realizovať hlavná investícia. Napr. účtovná jednotka z dôvodu výstavby budovy musí na vlastné náklady vykonať preložku elektrických rozvodov, ktorých vlastníkom je iná účtovná jednotka, keď energetické rozvody prekážali novej výstavbe. Účtovná jednotka v knihe dlhodobého majetku do obstarávacej ceny dlhodobého majetku zahrnie okrem nákladov spojených s obstaraním vlastnej nehnuteľnosti aj náklady na vybudovanie preložky energetických rozvodov. V tejto cene je dlhodobý majetok zaradený do užívania a z tejto ceny sa aj odpisuje.
Podľa odseku 21 pri likvidácii stavebného objektu v dôsledku novej stavby sa do ocenenia novej stavby zahrnie zostatková cena objektu vrátane výdavkov na likvidáciu. Ak je potrebné v súvislosti s novou výstavbou likvidovať len časť jednotlivého dlhodobého hmotného majetku, do ocenenia novej stavby sa zahrnie obstarávacia cena likvidovaného majetku znížená o odpisy k vyradenej časti majetku, t. j. zostatková cena.

Príklad

Účtovná jednotka užívala stavebný komplex, pozostávajúci z hlavnej budovy (OC 295 000 €) a prístavby (OC 100 000 €). V roku 2010 sa rozhodla pre čiastočnú likvidáciu stavebného komplexu zbúraním prístavby, na mieste ktorej plánuje postaviť parkovisko:

Zostatková účtovná cena prístavby 25 000 € spolu s výdavkami na likvidáciu prístavby je súčasťou obstarávacej ceny novej stavby (parkoviska). Táto cena tvorí základňu pre výpočet daňových aj účtovných odpisov.
Zahrnovanie úrokov z úveru do obstarávacej ceny sa ponecháva na rozhodnutie účtovnej jednotky. Ak účtovná jednotka úroky neaktivuje, účtujú sa ako výdavky v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sa však účtovná jednotka rozhodne, že bude úroky z úverov zahrnovať do obstarávacej ceny majetku, ktorý bol z tohto úveru obstaraný, musí tak postupovať pri každom dlhodobom majetku obstaranom touto formou. Takýto postup vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve, ktorým sa ustanovuje, že účtovná jednotka musí v jednom účtovnom období používať rovnaké účtovné metódy a zásady.
Kurzové rozdiely sa podľa odseku 28 od 1. januára 2010 môžu uplatňovať nielen pri postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene, ale aj v prípade, ak účtovná jednotka uhradí dlhodobý majetok v cudzej mene jednou sumou. Vzniknutý kurzový rozdiel sa uplatní v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa charakteru v daňových výdavkoch alebo v daňových príjmoch. Zmena sa týka dlhodobého majetku, ktorý účtovná jednotka obstará po 1. januári 2010.

Príklad

Podnikateľ obstaral 15. januára 2010 obrábací stroj za 105 000 $ pri kurze ECB, t. j. 1 €=1,4768 $. Stroj bol zaradený do dlhodobého majetku v sume 71 099,67 €. Táto suma predstavuje aj vstupnú cenu podľa § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zároveň základňu pre výpočet daňových odpisov, ktoré sa postupne premietnu do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Obrábací stroj podnikateľ uhradil 17. marca 2010, pri kurze 1 €=1,4512 $, t. j. 72 353,91 €. Vzniknutú kurzovú stratu podnikateľ uplatní v rámci uzávierkových účtovných operácií pri zostavení účtovnej závierky za rok 2010.

§ 11

Zásoby

(1) Zásoby sa účtujú v knihe zásob a ich úhrada podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu.
(2) Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a majetok podľa § 10 ods. 25 do doby jeho uvedenia do používania a majetok podľa § 10 ods. 26, pričom ako:

a) suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,
b) pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu,
c) prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,
d) náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,
e) obaly sa účtujú veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov; a ak sa nevratné obaly dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

(3) Ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá, pričom ako:

a) nedokončená výroba sa účtujú produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami a nie sú už materiálom alebo polotovarom, a nie sú ani hotovými výrobkami; medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov alebo architektov,
b) polotovary vlastnej výroby sa účtujú osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov,
c) výrobky sa účtujú predmety vlastnej výroby určené na predaj,
d) zvieratá sa účtujú najmä mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy.

(4) Ako tovar sa účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastných predajní.
(5) Nakúpené zvieratá sa oceňujú obstarávacou cenou. Zvieratá vlastného chovu, príchovky a prírastky sa oceňujú vlastnými nákladmi. Ak vlastné náklady nie je možné zistiť, ocenia sa zvieratá reprodukčnou obstarávacou cenou.
(6) V zásobách sa účtujú aj hnuteľné veci s dobou použiteľnosti najviac jeden rok bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu.
(7) Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenú vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu.
(8) Zásoby sa neúčtujú v knihe zásob ale priamo do spotreby, ak sú tieto druhy zásob určené vnútorným predpisom účtovnej jednotky.
(9) Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny, pričom ocenenie zásob sa v knihe zásob o tieto položky znižuje.
(10) Zľava z ceny poskytnutá k už predaným zásobám alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov na obstaranie zásob v členení, v ktorom boli zásoby pôvodne účtované.
(11) Za zľavu z ceny zásob sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh zásoby.
(12) Súčasťou ocenenia zásob sú aj výdavky finančného charakteru súvisiace s použitím cudzích zdrojov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania, napríklad úroky.
(13) Ocenenie zásob sa zvyšuje o sumu výdavkov na externé spracovanie materiálu alebo o výdavky vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou.
(14) Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob, ak je tento spôsob ocenenia určený vnútorným predpisom účtovnej jednotky. Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

Komentár k § 11

Do zásob patrí materiál, zásoby vlastnej výroby, zvieratá a tovar. Ako materiál sa okrem surovín, pomocných látok, prevádzkových látok, náhradných dielcov a obalov môže účtovať aj hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná 1 700 € (od 1. 3. 2009) alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že ho zaradí do dlhodobého hmotného majetku, a to do doby jeho uvedenia do používania a hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € (od 1. 3. 2009) alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že ho nezaradí do DHM.
V zásobách sa účtujú aj hnuteľné veci s dobou použiteľnosti najviac jeden rok bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, napr. formy, šablóny a pod.

Príklad

Podnikateľ, ktorý má autoservis, nakupuje rôzne súčiastky, ktoré montuje do automobilov v súvislosti s ich údržbou, účtuje ich ako nákup materiálu. Ide o náhradné dielce, ktorými sa zabezpečí prevádzkyschopnosť automobilu. Ak súčasťou činnosti autoservisu je  aj predaj oleja v plechovkách, nemrznúcej zmesi vo fľašiach a pod, ktoré predáva zákazníkom v nezmenenom stave, kúpu týchto výrobkov v peňažnom denníku zaúčtuje ako nákup tovaru. Prírastok materiálu a tovaru sa účtuje v knihe zásob, keďže materiál aj tovar podnikateľ pravdepodobne Skladuje.
Normu prirodzených úbytkov  si musí účtovná jednotka určiť vo vnútornom predpise. Zásoby do normy prirodzených úbytkov sa v peňažnom denníku osobitne neúčtujú, pretože nákup zásob sa účtuje do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane už pri ich nákupe a tým je v daňových výdavkoch premietnutá aj norma prirodzených úbytkov zásob, ktorá sa v dôsledku napr. vysychania, uvädnutia a pod. nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. Úbytok nad normu prirodzených úbytkov zásob sa v peňažnom denníku musí zaúčtovať ako storno daňových výdavkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Prirodzenými úbytkami zásob sú technologické straty pri Skladovaní zásob vzniknuté rozprášením, vysušením, odparením a pod. Prirodzeným úbytkom nie je taký úbytok, ktorému možno zamedziť riadnym hospodárením, t. j. opatreniami proti krádeži, neodbornej manipulácii a pod. Za prirodzený úbytok nemožno považovať ani úbytky materiálu, ktorý bol vydaný do výroby na spracovanie.
Za prirodzené úbytky možno považovať úbytky vznikajúce:

- dlhodobým Skladovaním v Skladoch a predajniach (vyschnutím, vyparením uvädnutím a pod.),
- manipuláciou so zásobami (rozliatím, rozdrtením, sekaním, pečením a pod.),
- zmenami kvality a krádežou tovaru zákazníkmi.

Príklad

Predavačka kvetín si vo vnútornom predpise určila, že ročná norma prirodzených úbytkov dodaných rezaných kvetín je 4 % a črepníkových kvetín je 1 %. Nakúpené kvety v peňažnom denníku zaúčtovala priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v knihe zásob zaúčtovala prírastok. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka predavačka zistila inventarizáciou, že úbytok kvetov nepresahoval výšku vypracovaných noriem, preto nebolo potrebné vykonať žiadne úpravy v peňažnom denníku vo vzťahu k základu dane z príjmov. Ak by zistený úbytok tovaru bol vyšší ako norma prirodzených úbytkov, museli by sa o tento rozdiel v rámci uzávierkových účtovných operácií znížiť výdavky ovplyvňujúce základ dane vynaložené na nákup tovaru formou storna.
Mnohé účtovné jednotky používajú pri svojom podnikaní také druhy majetku, ktorých účtovanie v knihe zásob je veľmi náročné. Preto postupy účtovania umožňujú účtovnej jednotke, aby si vypracovala na takéto druhy majetku vnútorný predpis, v ktorom vymedzí, ktorý druh majetku bude účtovať priamo do spotreby. Malo by ísť o taký druh majetku, ktorý má síce charakter zásob, ale jeho celé množstvo je určené na okamžité použitie; väčšinou ide o rýchloobrátkové druhy majetku.

Príklad

Podnikateľ, ktorý poskytuje upratovacie služby, nakúpi vždy prvý deň v mesiaci čistiace prostriedky len v takom množstve, ktoré vydá svojim upratovačkám. Čistiace prostriedky nenakupuje do zásoby. Podľa odseku 8 sa Skladová evidencia zásob vedie len ak sa materiál do doby uvedenia do užívania Skladuje. Podnikateľ si vypracoval vnútorný predpis o druhoch materiálu účtovaných priamo do spotreby, preto zaúčtoval čistiace potreby bez ich zúčtovania na Sklad, t. j. bez účtovania v knihe zásob. Účtoval len výdavok ovplyvňujúci základ dane v peňažnom denníku.
Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny, pričom ocenenie zásob sa v knihe zásob o tieto položky znižuje. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov na obstaranie zásob v členení, v ktorom boli zásoby pôvodne účtované. Za zľavu z ceny zásob sa nepovažuje nepeňažné plnenie iného druhu, ako je prijatý druh zásob.
Zľava je rozdiel medzi pôvodnou cenou zásob alebo služby a konečnou dohodnutou a zaplatenou cenou za zásoby alebo služby, ak odberateľ splní všetky dohodnuté podmienky. Zľavu poskytuje dodávateľ odberateľovi. V praxi sa vyskytujú najmä množstevné zľavy, obratové zľavy, zľavy za splatnosť, akciové zľavy a pod. Pri účtovaní zliav sa postupuje v závislosti od podmienok, za ktorých boli dohodnuté.

Príklad

Podnikateľka prevádzkujúca lekáreň má uzavretú  dlhodobú zmluvu na dodávku liekov. V zmluve je dohodnutá aj tzv. obratová zľava, z ktorej vyplýva, že pri odobratí liekov za sumu 15 000 € za každý kalendárny štvrťrok a zaplatení za lieky v dohodnutom termíne, firma dodávajúca lieky jej poskytne zľavu vo výške 3 % z celkového obratu za kalendárny štvrťrok. Firma poskytne obratovú zľavu pri splnení dohodnutých podmienok vždy do 30 dní po Skončení štvrťroka formou dobropisu.
Podnikateľka za 1. štvrťrok 2010 odobrala lieky za 15 800 €. Suma 474 € jej bola pripísaná na účet 30. 4. 2010. Podnikateľka účtovala v peňažnom denníku, v knihe záväzkov a v knihe zásob. V priebehu štvrťroka účtovala prijaté faktúry ako vznik a zánik záväzku v knihe záväzkov, úhrady dodávateľských faktúr za dodávku liekov ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení predaj tovaru. V knihe zásob účtovala prírastok tovaru. V knihe záväzkov zaúčtovala aj prijatý dobropis a jeho inkaso. Peňažné prostriedky prijaté na účet zaúčtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení nákup tovaru (použije mínusové znamienko). Ak v čase poskytnutia zľavy eviduje podnikateľka zásobu predmetných liekov, ku ktorým bola zľava poskytnutá, musí podľa odseku 9 upraviť ocenenie takýchto zásob v knihe zásob. Ak sú už tieto lieky predané v knihe zásob sa neúčtuje.
Podľa odseku 14 možno pri rovnakom druhu zásob oceňovať úbytok cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov alebo metódou FIFO, pri ktorej sa najprv účtovne vyskladňujú zásoby v cene prvej dodávky a potom postupne nasledujúcich. Pritom nezáleží, čo v Skutočnosti bola vydaný prvá dodávka aj fyzicky.

Príklad

Príklad

§ 12

Krátkodobý finančný majetok

(1) Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, kolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkární verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania.
(2) Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou.
(3) Ako krátkodobé cenné papiere¹²⁾ sa účtujú napríklad dlhopisy, akcie určené na obchodovanie, zmenky, ktoré budú v majetku účtovnej jednotky najviac jeden rok.
(4) Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku dodávateľa účtuje priebežná položka na strane príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d). Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke, a priebežná položka na strane výdavku.
(5) Pri platbe platobnou kartou sa v peňažnom denníku odberateľa účtuje priebežná položka na strane výdavku v sume uhradenej platby a v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e) alebo písm. g). Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania platby výdavok z účtu v banke a priebežná položka na strane príjmu.

Ku krátkodobému finančnému majetku patria peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách, ceniny, šeky, krátkodobé cenné papiere (dlhopisy, akcie na obchodovanie, zmenky a ostatný krátkodobý finančný majetok).
Krátkodobý finančný majetok účtuje účtovná jednotka v knihách krátkodobého finančného majetku napr. v knihe šekov, knihe cenín, pokladničnej knihe, knihe účet v banke a v peňažnom denníku.

Príklad

Podnikateľka prevádzkuje predajňu hračiek. Tržby je povinná evidovať elektronickou registračnou pokladnicou. Keďže účtuje tržbu na základe mesačného výpisu z ERP, vznikajú jej v pokladničnej knihe na konci mesiaca mínusové rozdiely, keďže tovar nakupuje priebežne. Vzhľadom na to, že v predajni vznikajú tržby denne, mali by sa aj denne účtovať. V § 3 ods. 3 je určené, že zápisy v peňažnom denníku sa musia uskutočňovať v časovom slede na základe účtovných dokladov s rozpisom na príjmy a výdavky tak, aby bol prehľad o príjmoch a výdavkoch najviac za kalendárny mesiac. Ak by podnikateľka týmto spôsobom chcela pokračovať aj naďalej, musela by aj výdavky účtovať súhrnným dokladom raz za mesiac, pričom by však musela dodržať aj povinné členenie výdavkov určené v § 4 ods. 6 písm. e).
Ak účtovná jednotka používa pri svojej činnosti zmenky, musí rozlišovať akú funkciu konkrétna zmenka v konkrétnej veci plní. V závislosti od funkcie zmenky sa postupuje aj v účtovníctve. Zmenky môžu plniť funkciu:

- cenného papiera,
- platobného prostriedku,
- zabezpečovacieho prostriedku.

Napríklad zmenky ako platobný prostriedok, nazývané aj tovarové zmenky, plnia funkciu úverového platobného prostriedku. Z účtovného hľadiska ide o pohľadávky z obchodného styku, napríklad za dodaný tovar alebo službu, preto sa účtujú v knihe pohľadávok. Pri ich účtovaní treba zohľadniť ustanovenie § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého zdaňovaným príjmom je aj nepeňažné plnenie fyzickej osoby, za ktoré sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradí pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.
Ceniny sa považujú za určitý druh peňažných prostriedkov, patria medzi ekvivalenty peňažných prostriedkov a z toho vyplýva aj spôsob ich účtovania. Z § 4 ods. 1 písm. a) vyplýva, že pri účtovaní cenín treba postupovať ako pri účtovaní peňažných prostriedkov. Vzhľadom na to, že ceniny nepatria k zásobám, ich nákup sa neúčtuje ako daňový výdavok, napr. nákup materiálu alebo tovaru, ale ako presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, t. j. úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti a prírastok peňažných prostriedkov vo forme cenín, napr. kolkov.

Príklad

Podnikateľ 10. 1. 2009 zakúpil v hotovosti 200 ks poštových známok po 0,50 centov v celkovej sume 100 €.
Keďže na nákup poštových známok podnikateľ použil hotovosť vybratú z pokladnice účtovnej jednotky, výber 100 € sa zaúčtuje na základe výdavkového pokladničného dokladu v peňažnom denníku do stĺpca peňažné prostriedky v hotovosti – výdavok a zároveň do stĺpca priebežné položky – príjem. V pokladničnej knihe sa zaúčtuje úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti (100 €). Prijatie poštových známok sa v peňažnom denníku zaúčtuje do stĺpca peňažné prostriedky v hotovosti – príjem a do stĺpca priebežné položky – výdavok, a to na základe príjmového pokladničného dokladu o príjme cenín. Prijatie 200 ks poštových známok v sume 100 € sa zaúčtuje do knihy cenín.
V okamihu úhrady platobnou kartou nedochádza k výdavku, resp. príjmu v hotovosti avšak dochádza k splneniu dodávky a na účely zákona o DPH vzniká daňová povinnosť. V nadväznosti na to sa v odseku 4 a 5 ustanovuje, že pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku predávajúceho (dodávateľa) účtuje priebežná položka na strane príjmu v sume prijatej tržby a zároveň sa toto inkaso zatrieďuje podľa druhu predaja (materiál, tovar a pod.). Po obdržaní účtovného dokladu o príjme (bankového výpisu) sa účtuje dňom zúčtovania inkasa (dňom vyznačeným v bankovom výpise) príjem na účte v banke a priebežná položka na strane výdavku.
Pri platbe platobnou kartou sa v peňažnom denníku kupujúceho (odberateľa) účtuje iba priebežná položka na strane výdavku v sume uhradenej platby. Na základe dokladu elektronickej registračnej pokladnice sa účtuje v deň zúčtovania platby výdavok na účte v banke a priebežná položka na strane príjmu.

Príklad

Kupujúci 10. 1. 2010 platil pri nákupe materiálu za 700 € platobnou kartou banky, v ktorej má účet. Zákazník pri platbe dostal pokladničný doklad z ERP a potvrdenie o platbe kartou. Na bankovom výpise, bol pri tejto transakcii dátum zúčtovania 12. 1. 2010.
Kupujúci 10. 1. 2010 zaúčtuje v peňažnom denníku do výdavku priebežných položiek na základe výdavkového pokladničného dokladu podloženého dokladom z elektronickej registračnej pokladnice sumu 700 €, pričom tento výdavok zatriedi do podľa § 4 ods. 6 písm. e opatrenia). 12. 1. 2010 na základe výpisu z bankového účtu účtuje do príjmu priebežných položiek a zároveň výdavok peňažných prostriedkov na bankovom účte.
Predávajúci 10. 1. 2010 zaúčtuje 700 € v peňažnom denníku do príjmu priebežných položiek, pričom tento príjem zatriedi do príjmov ovplyvňujúcich základ dane podľa § 4 ods. 6 písm. d) opatrenia. 12. 1. 2010 na základe bankového výpisu zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavok priebežných položiek.

§ 13

Cenné papiere

(1) Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. g). Príjem z predaja cenných papierov sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje úbytok predaných cenných papierov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.⁴⁾
(2) Cenné papiere sa pri prvotnom účtovaní oceňujú obstarávacou cenou. Jej súčasťou sú priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, ktoré sú účtovnej jednotke pri prvotnom účtovaní známe, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú úroky z úveru na obstaranie cenného papiera a náklady na jeho držbu.
(3) Pri dlhových cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie postupne zvyšuje o dosahované úrokové výnosy.
(4) Za úrokové výnosy sa považujú:

a) pri dlhopisoch s kupónmi postupne dosahovaný rozdiel (prémia) medzi menovitou hodnotou a čistou obstarávacou cenou, obstarávacou cenou zníženou o už dosiahnutý úrok z kupónu ku dňu obstarania cenného papiera a postupne dosahovaný úrok z kupónu určený v emisných podmienkach,
b) pri dlhopisoch bez kupónov a zmenkách postupne dosahovaný rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou (diskont).

(5) Reálna hodnota cenného papiera určená kvalifikovaným odhadom sa rovná:

a) miere podielu účtovnej jednotky na vlastnom imaní v obchodnej spoločnosti, ak ide o akcie a podiely v obchodných spoločnostiach,
b) súčasnej hodnote cenného papiera, ak ide o dlhopisy a zmenky.

(6) Reálna hodnota cenných papierov sa rovná nule, ak:

a) emitent cenných papierov je v reštrukturalizácii,
b) na majetok emitenta cenných papierov bol vyhlásený konkurz,
c) bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu emitenta cenných papierov pre nedostatok majetku,
d) bol zrušený konkurz z dôvodu, že majetok emitenta cenných papierov nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzného konania.

(7) Ak nie sú na účely určenia reálnej hodnoty podielových cenných papierov a podielov k dispozícii údaje o vlastnom imaní obchodnej spoločnosti, v ktorých má účtovná jednotka podiel, možno na účely určenia reálnej hodnoty použiť posledné dostupné údaje z riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky alebo priebežnej účtovnej závierky, ak nie sú staršie ako dva roky.
(8) Podielové cenné papiere, okrem podielových cenných papierov podľa odseku 9, sa oceňujú obstarávacou cenou alebo upravením obstarávacej ceny podielového cenného papiera na hodnotu, ktorá zodpovedná miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní obchodnej spoločnosti. Podielové cenné papiere sa oceňujú ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona obstarávacou cenou. Podielové cenné papiere, okrem podielových cenných papierov podľa odseku 9, sa môžu oceniť ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona metódou vlastného imania. Ocenenie podielového cenného papiera sa zvýši o podiel na zisku alebo sa zníži o podiel na strate obchodnej spoločnosti.
(9) Podielové cenné papiere, ak má účtovná jednotka podiel menej ako 20 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v obchodnej spoločnosti, sa oceňujú ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona reálnou hodnotou.
(10) Cenné papiere určené na obchodovanie sa ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona ocenia podľa § 27 ods. 3 až 5 zákona.
(11) Ocenenie reálnou hodnotou sa účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v knihe finančného majetku.

Cenné papiere sa oceňujú obstarávacou cenou, reálnou hodnotou alebo metódou vlastného imania.
Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku. Pri prvotnom účtovaní sa oceňujú obstarávacou cenou. Jej súčasťou sú priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, ktoré sú účtovnej jednotke pri prvotnom účtovaní známe, napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám.
Prvotné obstaranie cenného papiera sa podľa zákona o dani z príjmov nepovažuje za daňový výdavok, preto sa účtuje do výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov. ZDP v § 19 ods. 2 písm. f) a g) pri cenných papieroch ustanovuje, že za daňový výdavok možno uznať Skutočne vynaloženú obstarávaciu cenu v prípade, ak je z predaja cenného papiera vykázaný zisk. Ak je z predaja cenného papiera vykázaná strata, považuje sa za daňový výdavok obstarávacia cena, avšak len do výšky príjmu dosiahnutého z predaja.

Príklad

Podnikateľ 10. marca 2010 kúpil dlhopis v hodnote 5 000 €, ktorý zahrnul do svojho obchodného majetku a 15. januára 2011 ho prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi predá za 4 500 €.
Výdavok na obstaranie cenného papiera sa zaúčtuje v roku 2010 v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Nadobudnutie dlhopisu ako obchodného majetku zaúčtuje v knihe finančného majetku a vykáže v účtovnej závierke za rok 2010 na r. 12 Výkazu o majetku a záväzkoch. Príjem z predaja cenného papiera v roku 2011 sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem ovplyvňujúci základ dane, v ďalšom členení ostatné príjmy. V rámci uzávierkových účtovných operácií pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2011 sa účtuje v rámci prevádzkovej réžie 4 500 €. Strata vzniknutá pri predaji cenných papierov nie je podľa zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom.
Reálna hodnota cenného papiera sa určuje podľa § 27 zákona o účtovníctve ako trhová cena vyhlásená najneskoršie ku dňu ocenenia, ak je nesporné, že za trhovú cenu je možno cenný papier predať. Ak nie je možné určiť reálnu hodnotu trhovou cenou, reálna hodnota sa určí kvalifikovaným odhadom. Ocenenie reálnou hodnotou sa účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Príjmy z predaja cenných papierov, ktoré sú obchodným majetkom účtovnej jednotky sú v nadväznosti na § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmami z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

§ 14

Pohľadávky a záväzky

(1) Vznik a zánik pohľadávky sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2.
(2) Pri odpise pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka o upustení od jej vymáhania rozhodla. Ak v budúcnosti dôjde k inkasu už odpísanej pohľadávky, účtuje sa príjem podľa § 4 ods. 6 písm. f).
(3) Pri odpise pohľadávok podľa osobitného predpisu,²⁹⁾ sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok na základe dokladov preukazujúcich dôvod odpisu pohľadávky.
(4) Vznik a zánik záväzku sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2.
(5) Pohľadávky a záväzky sa oceňujú podľa § 25 zákona.
(6) Pohľadávky a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov účtujú v eurách aj v cudzej mene.
(7) Pri vzájomnom započítaní pohľadávok sa k zmluvne dohodnutému dňu účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov, najviac však do výšky nižšej sumy pohľadávky. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. d) a výdavok zo započítaného záväzku podľa § 4 ods. 6 písm. e). Pri započítaní pohľadávky v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu vzájomného započítania.
(8) Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostal príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje sa:

a) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote,
b) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom,
c) príjem z postúpenej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu v okamihu jeho prijatia a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v ocenení podľa písmena b),
d) v rámci uzávierkových účtovných operácií rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu ako je jej menovitá hodnota podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

(9) Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, príjem z postúpenej pohľadávky nedostal, účtuje sa:

a) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote,
b) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom,
c) v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu menovitá hodnota postúpenej pohľadávky alebo hodnota pohľadávky v ocenení podľa písmena b), ak je vyššia ako menovitá hodnota.

(10) Ak postupca podľa odseku 9 dostal príjem z postúpenej pohľadávky v nasledujúcom účtovnom období, účtuje sa:

a) príjem z postúpenej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. f),
b) zánik pohľadávky, ktorej vznik bol účtovaný podľa odseku 8 písm. b) v knihe pohľadávok z dôvodu jej úhrady.

(11) V účtovníctve postupníka v účtovnom období, v ktorom mu bola pohľadávka postúpená, účtuje sa:

a) k zmluvne dohodnutému dňu

1. vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene,
2. vznik pohľadávky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok v ocenení dohodnutom s postupcom (obstarávacej cene), pričom v knihe pohľadávok sa uvedie aj jej menovitá hodnota,

b) pri úhrade postúpenej pohľadávky postupcovi

1. úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi podľa § 4 ods. 6 písm. g),
2. zánik záväzku, ktorého vznik bol účtovaný podľa písmena a) prvého bodu,

c) pri inkase pohľadávky od dlžníka alebo pri príjme z ďalšieho postúpenia podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu do výšky tohto príjmu, najviac však do výšky podľa písmena b) prvého bodu; v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky podľa písmena a) druhého bodu,
d) v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom.³⁰⁾

Pohľadávka voči odberateľovi predstavuje právo (nárok) účtovnej jednotky (veriteľa) požadovať od druhej strany (dlžníka) plnenie jeho záväzku. Pohľadávka spravidla zaniká inkasom, t. j. premenou na peňažné prostriedky, zvýšením stavu peňažných prostriedkov. Na inkaso a na úhradu je potrebné nahliadať z pozície jednej účtovnej jednotky, ak má účtovná jednotka pohľadávku, bude ju inkasovať a nemôže ju teda uhradiť.
Vznik a zánik pohľadávky sa účtuje v knihe pohľadávok. Vznik a zánik záväzku sa účtuje v knihe záväzkov. V knihe pohľadávok a v knihe záväzkov sa účtuje v € aj v cudzej mene, na rozdiel od peňažného denníka, v ktorom sa účtuje inkaso pohľadávky a úhrada záväzku len v €. Prípadné kurzové rozdiely z prepočtu cudzej meny na € sa v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov zaznamenávajú bez dopadu na základ dane z príjmov.
Od 1. 1. 2008 účtovná jednotka môže odpísať pohľadávky zaúčtované v knihe pohľadávok, ak sa sama rozhodne, že ďalšie vymáhanie neuhradených pohľadávok je bezpredmetné, neefektívne, a to z rôznych dôvodov, napr. firma zanikla, zmenila sídlo a nie je možné ju vypátrať, náklady na vymáhanie by prevýšili hodnotu pohľadávky a podobne.
Pritom je dôležité, že účtovná jednotka môže odpísať pohľadávku už v priebehu podnikania, t. j. v tom účtovnom období, v ktorom sa o tom sama rozhodla. Toto ustanovenie nadväzuje na § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov účinný tiež od 1. 1. 2008, ktorým sa umožňuje odpísať takúto pohľadávku aj daňovo (zdaniť ju) pri vyradení pohľadávky z účtovníctva, t. j. v priebehu podnikania a nie až po ukončení činnosti.
Odpis pohľadávky (vlastnej – v menovitej hodnote alebo cudzej, odplatne obstaranej – v obstarávacej hodnote) z dôvodu trvalého upustenia od jej vymáhania sa zaúčtuje v knihe pohľadávok ako zánik pohľadávky.
V peňažnom denníku sa odpis pohľadávky prejaví v rámci uzávierkových účtovných operácií ako zvýšenie príjmov ovplyvňujúcich základ dane (ostatné príjmy) v tom účtovnom (zdaňovacom) období, v ktorom na základe podmienok upravených vo vnútornom predpise, rozhodla o upustení od vymáhania pohľadávky a o jej odpise.
Pri odpise cudzej pohľadávky je potrebné v rámci uzávierkových účtovných operácií upraviť aj stranu daňových výdavkov.
Ak v budúcnosti účtovná jednotka inkasuje pohľadávku, ktorá už v minulosti bola odpísaná, zaúčtuje sa tento príjem do príjmov neovplyvňujúcich základ dane, ak bola predmetná pohľadávka daňovo vysporiadaná pri jej odpísaní.
Pri odpise pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 19 ods. 2 písm. h) a písm. i) zákona o dani z príjmov, sa zaúčtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok. Podľa zákona o dani z príjmov nemá takýto odpis vplyv na základ dane, preto sa v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku v nadväznosti na ust. § 8 ods. 4 opatrenia neúčtuje.
Tento postup je možné uplatniť pri pohľadávkach:

- keď súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
- ak to vyplýva z výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania,
- ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,
- ak exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
- ak súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom (účtovnou jednotkou) voči tomu istému dlžníkovi,
- ak menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 €,
- ak k poslednému dňu zdaňovacieho (účtovného) obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 €.

Všetky uvedené prípady musia byť preukázateľné, čo znamená, že ich musí mať účtovná jednotka zdokladované. Len v tomto prípade môže byť odpis pohľadávky daňovo uznaný.
Pri započítaní pohľadávky dochádza k zániku pohľadávky v okamihu, keď sa spolu stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Týmto okamihom je dátum neskôr splatnej pohľadávky. Pohľadávky musia byť riadne určené, vyčíslené a zdokladované. Pri vzájomnom započítaní sa k zmluvne dohodnutému dňu účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov, najviac však do výšky nižšej sumy pohľadávky. Vzájomný zápočet predstavuje nepeňažnú formu úhrady existujúcej pohľadávky so záväzkom. Vzhľadom na to, že nepeňažné operácie sa v peňažnom denníku účtujú prevažne až v rámci účtovných uzávierkových operácií, príjem z pohľadávky a výdavok zo záväzku sa účtuje až v rámci nich, avšak keďže nejde o priame peňažné toky, neúčtuje sa v peňažných stĺpcoch peňažného denníka.
Pre započítateľnú výšku pohľadávok v cudzej mene je podľa odseku 7 od 1. 1. 2009 rozhodujúci referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu vzájomného započítania.

Príklad

Podnikateľ A vykazuje voči podnikateľovi B pohľadávku vo výške 500 € a súčasne aj záväzok 300 €. Medzi podnikateľmi došlo k vzájomnej dohode o započítaní pohľadávok a záväzkov k 15. 5. 2010. Zánik pohľadávok nastáva v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak teda jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a prevyšujúca časť pohľadávky zostáva naďalej v platnosti. 15. 5. 2010 zaniká záväzok podnikateľa A voči podnikateľovi B vo výške 300 € a súčasne aj časť pohľadávky podnikateľa A voči podnikateľovi B v sume 300 €. Podnikateľ A naďalej eviduje v knihe pohľadávok pohľadávku voči podnikateľovi B v sume 200 €. Zánik záväzku podnikateľ A zaúčtuje v knihe záväzkov s uvedením poznámky o zmluve o vzájomnou započítaní. Zároveň zaúčtuje zánik časti pohľadávky v sume 300 € v knihe pohľadávok s rovnakou poznámkou. V peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií na konci roka podnikateľ A zaúčtuje sumu započítanej časti pohľadávky do stĺpca príjmov ovplyvňujúcich základ dane podľa charakteru v druhovom členení. Sumu záväzku zaúčtuje do stĺpca výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov podľa charakteru v druhovom členení.
Ak by predchádzajúci príklad bol vyjadrený v cudzej mene, napr. v českých korunách, pri vzájomnom započítaní by podnikatelia použili referenčný výmenný  kurz Európskej centrálnej banky určený a vyhlásený dňa 14. 5. 2010.
Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Pri postúpení pohľadávky je dôležité jej ocenenie, ktoré ustanovuje § 25 zákona o účtovníctve. Pohľadávky pri vzniku a pohľadávky nadobudnuté bezodplatne sa oceňujú menovitou hodnotou, t. j. sumou, na ktorú pohľadávka znie. Pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí sa oceňujú obstarávacou cenou, t. j. sumou, za ktorú sa pohľadávka obstarala vrátane nákladov súvisiacich s jej obstaraním.
V odsekoch 8 až 11 sa rieši účtovanie u postupcu a postupníka, pričom je upravené tak, aby nadväzovalo na úpravu postúpenia pohľadávok v § 17 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Podľa § 17 ods. 12 písm. a) sa základ dane u postupcu zvýši o hodnotu pohľadávky, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota. Pri postúpení pohľadávky za vyššiu cenu, ako je jej menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
Ustanovenie § 17 ods. 12 písm. d) zákona o dani z príjmov upravuje základ dane u postupníka, ktorý základ dane zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

Príklad

Podnikateľ Alfa (postupca) má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú pohľadávku za dodanú službu v knihe pohľadávok v sume 3 000 € (menovitá hodnota) voči podnikateľovi Beta. Odberateľ v lehote splatnosti pohľadávku neuhradil. Podnikateľ Alfa preto uzavrel písomnú dohodu dňa 18. februára 2009 o postúpení pohľadávky podnikateľovi Gama (postupník) za 2 000 € (obstarávacia cena). Podnikateľ Gama postúpenú pohľadávku uhradil 30. marca 2010. Podnikateľ Beta uhradí 18. mája 2011 pohľadávku v sume 3 000 €.
Účtovanie u podnikateľa Alfa (postupcu) v roku 2009:
Podnikateľ Alfa má zaúčtovanú v knihe pohľadávok pohľadávku v sume 3 000 €. Dňa 18. februára 2009 zaúčtoval v knihe pohľadávok zánik pohľadávky v menovitej hodnote 3 000 € voči podnikateľovi Beta. V ten istý deň zaúčtoval vznik novej pohľadávky v sume 2 000 € voči podnikateľovi Gama. V rámci uzávierkových účtovných operácií v roku 2009 podnikateľ Alfa zaúčtoval menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky v sume 3 000 € do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako ostatný príjem.
Účtovanie u podnikateľa Alfa v roku 2010:
Inkaso peňažných prostriedkov z postúpenej pohľadávky v sume 2 000 €, zaúčtoval podnikateľ Alfa 30. marca 2010 v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Zároveň v knihe pohľadávok zaúčtoval zánik pohľadávky voči podnikateľovi Gama v sume 2 000 €.
Z uvedeného účtovania vyplýva, že podnikateľ Alfa zvýšil výsledok hospodárenia a základ dane o menovitú hodnotu pohľadávky (3 000 €) v roku 2009, aj keď pohľadávku postúpil za sumu 2 000 €. Ak by bola pohľadávka postúpená za vyššiu cenu ako je jej menovitá hodnota napr. za 3 100 €, bol by povinný v rámci uzávierkových účtovných operácií do výsledku hospodárenia a tým aj do základu dane, v roku 2009 zahrnúť túto vyššiu sumu (3 100 €).
Účtovanie u podnikateľa Gama (postupníka) v roku 2009:
Podnikateľ Gama pri prevzatí postúpenej pohľadávky 18. februára 2009 v knihe záväzkov zaúčtoval vznik záväzku voči podnikateľovi Alfa v sume 2 000 €. Zároveň v knihe pohľadávok zaúčtoval vznik pohľadávky voči dlžníkovi Beta v obstarávacej cene, t. j. v sume 2 000 €, pričom uviedol aj jej menovitú hodnotu.
Účtovanie u podnikateľa Gama v roku 2010:
V peňažnom denníku výdavok za prevzatú pohľadávku v sume 2 000 € zaúčtoval podnikateľ Gama do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane z príjmov a zánik záväzku voči podnikateľovi Alfa v knihe záväzkov v sume 2 000 €.
Účtovanie u podnikateľa Gama v roku 2011:
18. 5. 2011 zaúčtuje v knihe pohľadávok zánik pohľadávky voči podnikateľovi Beta v sume 2 000 €. V peňažnom denníku účtuje  do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako ostatný príjem inkaso pohľadávky od podnikateľa Beta v sume 3 000 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzkovú réžiu 2 000 €.
Z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty je dôležité ustanovenie § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.  o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovilo, že postúpenie pohľadávky sa nepovažuje za dodanie služby. Znamená to teda, že postúpená pohľadávka nepodlieha dani z pridanej hodnoty a neuvádza sa v daňovom priznaní.

§ 15

Rezervy

(1) Tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Tvorba rezervy sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu a súčasne ako výdavok v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e).
(2)  Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezervy sa môžu použiť len do vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorený. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia.
(3) Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry.

V jednoduchom účtovníctve sa povoľuje tvorba len takých rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom. Tvorba daňovo uznaných rezerv je ustanovená v § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov. Účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve môžu tvoriť:

- rezervu na lesnú pestovnú činnosť,
- rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie Skládok po ich uzavretí,
- rezervu na elektroodpady,
- účelovú finančnú rezervu na nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu.

Tvorba, čerpanie a zrušenie sa účtuje v knihe rezerv.
Účtovná jednotka je povinná vypracovať vnútorný predpis, v ktorom určí spôsob tvorby a používania rezerv. Každá vytvorená rezerva sa môže použiť len na ten účel, na ktorý bola vytvorená. Pri používaní rezervy nesmie dôjsť k jej prečerpaniu, čerpať sa môže len do vytvorenej výšky. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia a sú predmetom dokladovej inventúry.

§ 16

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku

(1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku, ktorá sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu³¹⁾ a pri predaji podniku, ak sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydražením a hodnotou majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo predávajúceho. Majetok sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho.
(2) Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje oddelene v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, pričom do opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa nezahŕňa cena pozemkov, ktoré sa vedú samostatne v dohodnutej cene; ak nie je cena pozemku dohodnutá osobitne, účtujú sa pozemky v ocenení podľa osobitného predpisu. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna. Ak sa u nadobúdateľa majetok dodatočne precení na základe kvalifikovaného odhadu do výšky kúpnej ceny dosiahnutej vydražením, o výsledok ocenenia sa upraví opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku. Dodatočné precenenie sa vykoná najneskôr do uzavretia účtovných kníh. Ak od nadobudnutia majetku do uzavretia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, môže sa vykonať precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa týka obstarávaného majetku.
(3) Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Odpis pasívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a pri predaji podniku, ak sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Je to rozdiel medzi kúpnou cenou a hodnotou majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného subjektu a u predávajúceho. Majetok sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje v osobitnej účtovnej knihe.
Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Účtovná jednotka pri účtovaní odpisu postupuje tak, že si zostaví odpisový plán a každoročne odpíše z celkovej sumy opravnej položky 1/15.
Odpis aktívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzková réžia. Odpis pasívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako ostatný príjem.

§ 16a

Opravná položka k nadobudnutému majetku

(1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku alebo jeho časti v knihe dlhodobého majetku. Opravná položka k nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky.
(2) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku.
(3) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Odpis pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

K doplneniu tohto paragrafu do opatrenia došlo v nadväznosti na novelu § 25 ods. 1 písm. e) 1. bodu zákona o účtovníctve, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2010 mení oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti.
Pri definícii podniku sa vychádza z § 5 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že podnikom sa rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou sa od 1. januára 2010 vzťahuje aj na účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.
To znamená, že nadobudnutý majetok vo svojom účtovníctve kupujúca účtovná jednotka neocení dohodnutou kúpnou cenou, ale reálnou hodnotou, ktorou je:

- trhová cena určená na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo na inom aktívnom trhu; ak trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu, potom sa reálna hodnota zisťuje
- kvalifikovaným odhadom, ktorým je aj iný odborný odhad, pri ktorom stanoví reálnu hodnotu samotná účtovná jednotka alebo iný odborník v danej oblasti,
- posudkom znalca.

Zároveň sa aj v zákone o dani z príjmov pristúpilo k zmene, ktorá je tiež účinná od 1. 1. 2010. Podľa § 17a ods. 2 ten, kto podnik alebo jeho časť kupuje a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva ocení nadobudnutý majetok reálnou hodnotou. Na tento majetok sa vzťahuje postup pri odpisovaní (daňovom) hmotného majetku podľa § 26 ZDP. Nehmotný majetok sa odpisuje podľa ustanovení zákona o účtovníctve.
Ak pri kúpe podniku alebo jeho časti vznikne rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení u kupujúcej účtovnej jednotky, v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku.
Opravná položka sa účtuje sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna.
Aktívna opravná položka k nadobudnutému majetku vzniká vtedy, keď kupujúca účtovná jednotka získa podnik alebo jeho časť za cenu vyššiu ako je jeho reálna hodnota. Pasívna opravná položka k nadobudnutému majetku vzniká vtedy, ak je dohodnutá kúpna cena  nižšia ako reálna hodnota tohto majetku.
Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne rovnakou čiastkou 7 rokov, bez možnosti prerušenia odpisovania. Pri jej úplnom odpísaní sa opravná položka k nadobudnutému majetku z účtovníctva účtovnej jednotky vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v peňažnom denníku do prevádzkovej réžie a zvyšuje výdavky ovplyvňujúce základ dane; odpis pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v peňažnom denníku ako ostatný príjem a zvyšuje o predmetnú čiastku základ dane.

Príklad

Podnikateľ A kúpil v roku 2010 od podnikateľa B lekáreň za dohodnutú cenu 9 500 €. Prevzatý majetok a záväzky boli ohodnotené súdnym znalcom  nasledovne:

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že pri pohľadávkach nadobudnutých pri kúpe podniku alebo jeho časti sa postupuje podľa § 17 ods. 12 písm. d) zákona o dani z príjmov, čo znamená, platí postup ako pri postúpení pohľadávky. Predmetné ustanovenie znamená, že základ dane sa zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom (účtovnom) období, v ktorom dôjde k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
Záväzky prevzaté pri kúpe podniku alebo jeho časti zahrnie kupujúci do základu dane vtedy, keď príde k ich úhrade, avšak s obmedzením, že musí ísť o záväzky, ktoré by pred predajom podniku alebo jeho časti u predávajúceho boli daňovým výdavkom. K takýmto výdavkom nepatrí napr. splátka úveru, ktorá nie je daňovým výdavkom.

Podrobnosti o postupoch účtovania v osobitných účtovných prípadoch

§ 17

Finančný prenájom

(1) Na účely účtovania finančného prenájmu sa rozumie:

a) finančným prenájmom obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu³²⁾ tohto majetku,
b) dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena,³³⁾ za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu,
c) istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi; nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery.

(2) V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške istiny. V účtovníctve prenajímateľa sa prenajatý majetok účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva.
(3) V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu. V peňažnom denníku sa účtuje príjem dohodnutej platby.
(4) V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku nájomcu záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sú súčasťou ocenenia majetku.
(5) V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby.³⁴⁾
(6) Ak je ocenenie majetku v cudzej mene, prepočíta sa ocenenie majetku, ako aj ocenenie záväzku z istiny v účtovníctve nájomcu na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu prevzatia majetku nájomcom. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu, prepočítaný referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu splatnosti. V peňažnom denníku sa zaúčtuje úhrada dohodnutej platby v eurách, ktorá sa ocení kurzom príslušnej banky, ak má účtovná jednotka účet vedený v eurách, alebo referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu úhrady, ak má účtovná jednotka účet vedený v cudzej mene. Kurzové rozdiely, vznikajúce pri jednotlivých splátkach sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.
(7) Prijatie majetku prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje v knihe zásob v zostatkovej hodnote istiny, ak prenajímateľ bude tento majetok využívať aj naďalej na obchodovanie. Zánik pohľadávky sa účtuje v knihe pohľadávok prenajímateľa. Prípadné finančné vysporiadanie prenajímateľa s nájomcom sa účtuje v peňažnom denníku prenajímateľa.
(8) V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku. V knihe záväzkov nájomcu sa účtuje zánik zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu. Prípadné finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu.
(9) V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku nájomcu účtuje odpis majetku obstaraného finančným prenájmom.⁴⁾
(10) Majetok obstaraný finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu odpisuje podľa § 20.
(11) Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty z majetku obstaraného finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu postupuje podľa osobitného predpisu.³⁵⁾

Pod finančným prenájmom sa rozumie obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou dohodnutých platieb, ak:

- vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po Skončení nájmu na nájomcu a
- doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nie menej ako tri roky.

Ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej Skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.
Podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je u fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov obchodným majetkom aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
Postupy účtovania v JÚ vychádzajú z podmienok určených zákonom o dani z príjmov pri definovaní dohodnutej doby nájmu a kúpnej ceny. Dohodnutými platbami sú jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu. Súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu formou finančného prenájmu, napr. náklady na spracovanie zmluvy o finančnom prenájme, náklady na spracovanie kúpnej zmluvy a pod., sú tiež súčasťou obstarávacej ceny. Do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa premietnu prostredníctvom daňových odpisov.
Nájomné a poistné sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Daňové odpisy majetku obstaraného finančným prenájmom sa uplatňujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov nie je daň z pridanej hodnoty. Účtovná jednotka, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty účtuje v peňažnom denníku DPH z tohto majetku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty účtuje DPH v knihe záväzkov.
V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške istiny. V účtovníctve prenajímateľa sa prenajatý majetok účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu. V peňažnom denníku sa účtuje príjem dohodnutej platby. V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku nájomcu záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby.
Ustanovenie odseku 6 upravuje aj situáciu, keď účtovná jednotka uzavrie zmluvu o finančnom prenájme s lízingovou spoločnosťou v cudzej mene.
Ku dňu prevzatia majetku nájomcom majetok v cudzej mene sa prepočíta na € kurzom Európskej centrálnej banky referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu prevzatia majetku nájomcom. Nájomca účtuje:

- v knihe záväzkov záväzok vo výške splatného finančného nákladu, prepočítaný kurzom ECB určeným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu splatnosti,
- v peňažnom denníku úhradu dohodnutej platby v €, ktorá sa ocení:

- kurzom príslušnej komerčnej banky, ak má účtovná jednotka účet vedený v €, alebo
- kurzom ECB, platným v deň predchádzajúci dňu úhrady, ak má účtovná jednotka účet vedený v cudzej mene,

- v rámci uzávierkových operácií kurzové rozdiely, vznikajúce pri jednotlivých splátkach.

Kurzové rozdiely vznikajúce pri finančnom prenájme majú charakter daňového výdavku, resp. zdaniteľného príjmu počas trvania finančného prenájmu a účtujú sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Pri predčasnom ukončení finančného prenájmu nájomca účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku ku dňu odovzdania majetku prenajímateľovi. V knihe záväzkov sa zaúčtuje zánik zostatku záväzku z finančného prenájmu. Prípadné finančné vysporiadanie sa zaúčtuje v peňažnom denníku.
Z hľadiska zákona o dani z príjmov podľa § 17 ods. 26 písm. a) nájomca je povinný upraviť základ dane v rámci uzávierkových účtovných operácií o rozdiel už uplatnených daňových odpisov podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 resp. § 28 zákona o dani z príjmov.
Pri predčasnom ukončení finančného prenájmu prenajímateľ zaúčtuje prijatie majetku v knihe zásob v zostatkovej hodnote istiny, ak bude tento majetok ďalej využívať na obchodovanie.
V knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky voči nájomcovi a v peňažnom denníku prenajímateľ zaúčtuje prípadné finančné vyrovnanie s nájomcom.

§ 18

Dotácie

(1) Poskytnutá dotácia, príspevok a podpora (ďalej len „dotácia“) sa účtuje v knihe záväzkov, ak sa neúčtuje podľa odseku 2. V deň splnenia podmienok ustanovených pre poskytnutie dotácie sa účtuje zánik záväzku.
(2) Ak podmienkou poskytnutia priznanej dotácie je preukázanie obstarania majetku, v deň obstarania majetku sa účtuje v knihe pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie. V deň prijatia dotácie sa účtuje zánik pohľadávky.

V odsekoch 1 a 2 sa rozlišuje, či dotácia, bola poskytnutá pred dňom obstarania alebo až po ňom, preto pri konkrétnom účtovaní dotácií musí účtovná jednotka vychádzať z príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov. Dotácie patria k cudzím zdrojom financovania účtovnej jednotky a sú vždy viazané na splnenie určitých, presne stanovených podmienok, t. j. sú pridelené na určitý účel.
Ak je podmienkou poskytnutia dotácie preukázanie obstarania majetku, v deň obstarania majetku sa účtuje v knihe pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie. Ak účtovná jednotka prijme na účet prostriedky dotácie, zaúčtuje sa v knihe pohľadávok zánik pohľadávky.
Ak je dotácia poskytnutá pred obstaraním majetku, vzniká účtovnej jednotke záväzok voči subjektu, ktorý ju poskytol a preto sa účtuje v knihe záväzkov. V deň prijatia dotácie sa účtuje v knihe záväzkov povinnosť účtovnej jednotky splniť podmienku jej poskytnutia. Keď účtovná jednotka majetok obstará, účtuje sa zánik záväzku.
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov sa do základu dane z príjmov zahrnujú len tie dotácie, ktoré sú zdaniteľnými príjmami, t. j. tie, ktoré sú prijaté v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Účtovná jednotka dotáciu zahŕňa do základu dane spôsobom upraveným v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane z príjmov sa nezahŕňa dotácia v tom účtovnom a zdaňovacom období, v ktorom ju prijala, ak nebola použitá na úhradu výdavkov ovplyvňujúcich základ dane.
Tieto dotácie sa zahrnujú do základu dane:

- postupne vo výške daňových odpisov dlhodobého majetku, alebo
- v období čerpania dotácie.

Príklad

Do základu dane sa prijatá dotácia zahŕňa postupne pri realizácii daňového odpisu z motorového vozidla. Motorové vozidlo obstarané z dotácie je zaradené do 1. odpisovej Skupiny, v ktorej je doba odpisovania 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je 1 000 € ročne.
V peňažnom denníku sa prijatá suma dotácie zaúčtuje ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. Výdavok na nákup motorového vozidla sa zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.
Pri uzavieraní účtovných kníh sa zaúčtujú uzávierkové účtovné operácie, a to:

- daňový odpis motorového vozidla (1 000 €) ako výdavok ovplyvňujúci základ dane – prevádzková réžia,
- alikvotná časť dotácie vo výške daňového odpisu (1 000 €) ako príjem ovplyvňujúci základ dane – ostatný príjem.

Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov môže byť uplatňovanie daňových odpisov hmotného majetku prerušené, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období, pričom prerušiť odpisovanie je možné už v prvom roku. V ďalšom zdaňovacom období účtovná jednotka pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Ak účtovná jednotka v príslušnom účtovnom období preruší uplatňovanie daňových odpisov a v nasledujúcich účtovných obdobiach bude pokračovať v odpisovaní tak, ako by odpisovanie nebolo prerušené, príjem dotácie sa zahrnie do základu dane v nasledujúcich účtovných obdobiach postupne vo výške odpisov hmotného majetku nadobudnutého z prostriedkov dotácie alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie.
Ak sa pri obstarávaní dlhodobého majetku z prostriedkov dotácie vyskytne prípad, že dlhodobý majetok sa obstará v jednom účtovnom období a dotácia je poskytnutá až v nasledujúcom účtovnom období, môže účtovná jednotka podľa metodického pokynu Daňového riaditeľstva SR postupovať nasledovne:

Príklad

Účtovnej jednotke bola pridelená dotácia na obstaranie dlhodobého majetku s podmienkou, že pred jej prijatím preukáže obstaranie dlhodobého majetku. V deň splnenia zmluvných podmienok ustanovených pre poskytnutie dotácie, t. j. v deň nákupu dlhodobého majetku, sa pridelená dotácia účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia dotácie účtovná jednotka zaúčtuje zánik pohľadávky.

Dlhodobý majetok obstaraný z dotácie je zaradený do 1. odpisovej skupiny, v ktorej je doba odpisovania 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je 1 000 € ročne.
Vzhľadom na to, že účtovná jednotka daňový odpis DHM uplatnila už v roku 2009, ale prostriedky dotácie prijala až v roku 2010, podľa metodického pokynu sa môže rozhodnúť, že v roku 2010 alikvotnú časť dotácie prislúchajúcu k daňovému odpisu za rok 2009  uplatní v rámci uzávierkových účtovných operácií účtovnej závierky za rok 2010:

- buď ako príjem ovplyvňujúci základ dane spolu s alikvotnou časťou dotácie uplatňovanou v daňových príjmov pripadajúcou na rok 2010,
- alebo môže alikvotnú časť dotácie prislúchajúcu k daňovému odpisu roku 2009 rozdeliť rovnomerne do rokov 2010 až 2012.

§ 19

Daň z pridanej hodnoty

(1) V knihe pohľadávok a v knihe záväzkov, prípadne v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty sa účtujú pohľadávky a záväzky z dôvodu uplatňovania dane z pridanej hodnoty v takom usporiadaní, aby bolo možné preukázať vzniknutú daňovú povinnosť dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, zúčtovanie pohľadávky alebo záväzku dane z pridanej hodnoty, ktorým sa za zdaňovacie obdobie vyjadrí výsledný vzťah voči správcovi dane z pridanej hodnoty.
(2) Pri prijatí služby alebo pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar podľa osobitného predpisu,³⁶⁾ pri ktorých nevzniká účtovnej jednotke nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,³⁷⁾ je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny.
(3) Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na tovar nadobudnutý za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev³⁸⁾ sa v deň vzniku daňovej povinnosti účtuje v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe k dani z pridanej hodnoty. Ak vznikne právo odpočítať daň z pridanej hodnoty,³⁷⁾ účtuje sa odpočítateľná daň z pridanej hodnoty v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty.
(4) Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty³⁹⁾ v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty⁴⁰⁾ vypočítanou po skončení účtovného obdobia sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa:

a) § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o zvýšenie daňovej povinnosti,
b) § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o zníženie daňovej povinnosti.

(5) Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty v peňažnom denníku pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky sa postupuje podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky.

Podľa odseku 1 sa účtujú pohľadávky a záväzky pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty účtujú v knihe pohľadávok, resp. v knihe záväzkov, pričom účtovná jednotka musí byť schopná preukázať vzniknutú daňovú povinnosť DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, nárok na odpočítanie DPH a výsledný vzťah voči správcovi DPH.
Podnikatelia, ktorí nie sú registrovaní ako platitelia dane z pridanej hodnoty, osobitne daň z pridanej hodnoty neúčtujú. Pri dodanom tovare a službe od platiteľov DPH je daň z pridanej hodnoty súčasťou ocenenia tovaru alebo služby.
Účtovanie dane z pridanej hodnoty v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov alebo pomocnej účtovnej knihe DPH u platiteľov dane z pridanej hodnoty závisí od toho, či daň z pridanej hodnoty je alebo nie je súčasťou obstarávacej ceny. V odseku 2 sa ustanovuje spôsob účtovania dane z pridanej hodnoty, pri ktorom nevzniká nárok na odpočet DPH. V prípade, ak ide o poskytnutie služby alebo dodanie majetku, pri ktorom nevzniká nárok na odpočítanie DPH, sa DPH účtuje ako súčasť obstarávacej ceny.
Pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru sa v deň vzniku daňovej povinnosti účtuje samozdanenie ako záväzok v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty.
V nadväznosti na § 50 ods. 1 až 4 zákona o pridanej hodnote sa v odseku 4 ustanovuje účtovanie rozdielu medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia. Ak platiteľ dane prijme tovar alebo službu, ktorá je určená súčasne pre dodania s možnosťou odpočítania dane, ako aj pre plnenia bez možnosti odpočítania dane, môže odpočítať daň len v pomernej výške na základe koeficientu. Po skončení kalendárneho roka je podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ povinný vykonať tzv. ročné vysporiadanie odpočítanej dane. Ročné vysporiadanie odpočítanej dane sa týka iba tých odpočítaní z dodaných tovarov a služieb, pri ktorých bola daň krátená koeficientom – iba prijatých plnení podľa § 49 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty. Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po Skončení účtovného obdobia sa účtuje podľa charakteru, a to:

- ak je suma odpočítania dane ročným koeficientom (suma definitívneho odpočítania dane) vyššia ako súčet súm predbežného odpočítania dane, dôjde k zníženiu daňovej povinnosti; rozdiel platiteľ dane požiada vrátiť zo štátneho rozpočtu, ktoré následne účtuje ako ostatný príjem v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií,
- ak je suma odpočítania dane ročným koeficientom (suma definitívneho odpočítania dane) nižšia ako súčet súm predbežného odpočítania dane, dôjde k zvýšeniu daňovej povinnosti; rozdiel platiteľ dane musí odviesť do štátneho rozpočtu,  pričom túto úhradu účtuje do daňových výdavkov ako prevádzkovú réžiu.

Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. k) 2. bod zákona o dani z príjmov.
Postupy účtovania v odseku 5 ponechávajú na rozhodnutie účtovnej jednotky spôsob účtovania dane z pridanej hodnoty pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky. Napr. pri čiastočnom inkase pohľadávky sa účtovná jednotka môže rozhodnúť či zaúčtuje v peňažnom denníku najskôr úhradu DPH a zvyšnú časť pohľadávky alebo zaúčtuje DPH pri každej splátke alebo DPH zaúčtuje až pri poslednej splátke.
Za týmto účelom je účtovná jednotka povinná mať vypracovaný vnútorný predpis, v ktorom určí, akým spôsobom bude DPH pri čiastkovej úhrade záväzku a čiastočnom inkase pohľadávky účtovať. V nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve musí tento spôsob účtovania dodržať po celé účtovné obdobie a pri všetkých čiastkových úhradách a inkasách.

§ 20

Odpisovanie dlhodobého majetku

(1) Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu.
(2) Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov.
(3) Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.
(4) Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie.
(5) Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo.
(6) Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.
(7) Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.
(8) Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku podľa osobitného predpisu⁴⁾ sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu.
(9) Dlhodobý majetok podľa § 10 ods. 14 sa neodpisuje.
(10) Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, ak účtovná jednotka nepostupuje podľa § 28 ods. 3 zákona.

Účtovnými odpismi sa vyjadruje trvalé zníženie hodnoty dlhodobého majetku. Odpisovanie sa vykonáva na základe odpisového plánu, ktorý je povinná účtovná jednotka zostaviť. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje, napr. očakávaná doba použitia majetku a intenzita jeho využitia, očakávané fyzické opotrebovanie majetku, technické a morálne zastaranie. Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania. Účtovné odpisy sa účtujú v knihách dlhodobého majetku a nemajú vplyv na základ dane z príjmov. Základ dane ovplyvňujú daňové odpisy, ktoré účtovná jednotka účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií pri zostavení účtovnej závierky za príslušné účtovné obdobie, a to spôsobom a za podmienok určených zákonom o dani z príjmov.
Zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 novelizoval zákon o účtovníctve, doplnením § 28 ods. 3 sa umožnilo účtovným jednotkám účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva určiť účtovné odpisy vo výške daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov, okrem prípadov, ak sa daňové odpisy určujú podľa zákona o účtovníctve. Tento postup bolo možné uplatniť pri zostavení účtovnej závierky k 1. marcu 2009 a neskôr. Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať odpisy podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán sa zostaví v nadväznosti na § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov.
Pôvodne § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve ustanovil, že nehmotný majetok, ktorým je goodwill, aktivované zriaďovacie náklady a náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Vzhľadom a to, že goodwill sa uplatňuje len v podvojnom účtovníctve a zriaďovacie výdavky sa už nezahŕňajú do nehmotného majetku, päťročná doba odpisovania sa v podstate vzťahuje v jednoduchom účtovníctve len na výdavky na vývoj (odsek 4).
Pri zvolení postupu podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve sa účtovné odpisy rovnajú daňovým odpisom v každom účtovnom období a znamená to, že pri účtovných odpisoch sa môže uplatniť aj prerušenie odpisovania. Ak sa účtovná jednotka rozhodne pre tento postup, musí tak postupovať počas celého účtovného obdobia a pri každom dlhodobom hmotnom majetku, vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve, ktorým sa ustanovuje, že účtovná jednotka musí v jednom účtovnom období používať rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady. Pri uplatnení tohto postupu sa pri účtovnej závierke pri zostavení Výkazu o majetku a záväzkoch v r.02 v stĺpci 2 uvedie dlhodobý hmotný majetok v zostatkovej daňovej cene.

Príklad

Podnikateľ v septembri 2009 zakúpil a zaradil do používania osobný automobil. OC automobilu je 15 000 €. Podnikateľ sa rozhodne, že:

a) uplatní účtovné odpisy,
b) účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom.

Pri postupe podľa písm. a) podnikateľ zohľadnil vyjadrenie miery opotrebovania a intenzity využívania dlhodobého majetku. Zakúpenie automobilu sa v peňažnom denníku zaúčtoval ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V knihe dlhodobého majetku sa zaúčtoval prírastok dlhodobého majetku v sume 15 000 €. Podnikateľ sa rozhodol, že automobil bude využívať 60 mesiacov (5 rokov) a zostavil odpisový plán:

Účtovné odpisy sa účtujú v knihe dlhodobého majetku mesačne. Vo Výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2009 sa v r. 02 vykáže účtovná zostatková hodnota – 14 000 €. Pre vyčíslenie základu dane sú však rozhodujúce daňové odpisy, ktoré sa zaúčtujú v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch sa v rámci položky prevádzková réžia uvedú daňové odpisy v sume 3 750 €.
Pri postupe podľa písm. b) sa zakúpenie automobilu v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V knihe dlhodobého majetku sa zaúčtuje prírastok dlhodobého majetku v sume 15 000 €. Podľa prílohy č. 1 ZDP patrí automobil do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Odpisy sa uvedú v knihe dlhodobého majetku jednou sumou, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pričom zostatková účtovná hodnota a zostatková daňová hodnota sa rovnajú. V peňažnom denníku sa ročný odpis zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzková réžia. Vo Výkaze o majetku a záväzkoch sa za rok 2009 v r. 02 vykázala suma 11 250 €.

Ak sa podnikateľ v roku 2011 rozhodne prerušiť odpisovanie, prehodnotí odpisový plán:

V roku 2011 sa v knihe dlhodobého majetku ani v peňažnom denníku odpisy účtovať nebudú. Vo Výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2011 sa v r. 02 vykáže zostatková hodnota 7 500 €. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa postupuje rovnako ako keď odpisovanie nebolo prerušené.
Rozhodnutie vo veci metódy uplatňovania odpisov, t. j. či bude účtovná jednotka uplatňovať účtovné odpisy podľa zákona o účtovníctve alebo vychádzať zo zákona o dani z príjmov, sa ponecháva na samotnú účtovnú jednotku.

§ 21

Cudzia mena

(1) Pri predaji alebo kúpe cudzej meny za slovenskú menu sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané bankou alebo zmenárňou v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ak sa kúpa alebo predaj uskutoční iným subjektom ako je banka alebo zmenáreň, použije sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu vysporiadania obchodu.
(2) Peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4.
(3) Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^29a) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 a § 17 ods. 6.
(4) Prijaté preddavky alebo poskytnuté preddavky v cudzej mene na zásoby, dlhodobý majetok a služby sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neprepočítajú referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.^29a) V účtovnej závierke sa vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Účtovná jednotka je podľa zákona o účtovníctve povinná od 1. januára 2009 viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v €.
Účtovanie v cudzej mene je povinné v prípade:

- pohľadávok, záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene,
- opravných položiek a rezerv, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú sú vyjadrené v cudzej mene.

Zákonom č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny € v Slovenskej republike, boli zmenené pôvodné ustanovenia § 24 zákona o účtovníctve. Najvýznamnejšie zmeny sa premietli do tohto paragrafu postupov účtovania v JÚ. Od 1. 1. 2009 sa majetok a záväzky v cudzej mene ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka prepočítavajú na € referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska:

- v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanoví osobitný predpis, napr. zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a podobne,
- v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pri kúpe a predaji cudzej meny za € sa používa kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Tento kurz sa použije aj pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v € a z účtu zriadeného v € na účet zriadený v cudzej mene.
Kurzové rozdiely z ocenenia pohľadávok a záväzkov ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nemajú vplyv na základ dane, s výnimkou kurzových rozdielov vzniknutých v nadväznosti na obstaranie dlhodobého majetku v cudzej mene, a obstaranie dlhodobého majetku formou finančného prenájmu.
Kurzové rozdiely v peňažnom denníku účtujú:

- ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií, t. j. kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 4 ods. 4),
- ako uzávierkové účtovné operácie, t. j. kurzové rozdiely pri postupnom obstaraní dlhodobého majetku v cudzej mene alebo obstaraní dlhodobého majetku finančným prenájmom v cudzej mene (§ 10 ods. 28).

Kurzové rozdiely sa účtujú v peňažnom denníku na základe účtovných dokladov. Ak ide o kurzový zisk, účtuje sa v peňažnom denníku do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „ostatné príjmy“. Ak ide o kurzovú stratu, účtuje sa v peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane do stĺpca „prevádzková réžia“.

Príklad

Podnikateľ prijal na svoj bankový účet vedený v € 18. 5. 2010 150 000 Kč za tovar dodaný českému odberateľovi. Príjem peňažných prostriedkov sa zaúčtuje v peňažnom denníku na základe bankového výpisu v sume 5 868,54 €. Pri prepočte banka použila kurz zo dňa 17. 5. 2010. Podnikateľ už žiadny ďalší prepočet nevykonáva, keďže inkaso bolo uskutočnené na účet vedený v €. Príjem sa zaúčtuje aj v knihe účet v banke v € a českých korunách a súčasne sa zaúčtuje inkaso pohľadávky v knihe pohľadávok. Prípadný kurzový rozdiel súvisiaci so vznikom pohľadávky a jej inkasom sa zaznamená v knihe pohľadávok len evidenčne.

Príklad

Podnikateľ 21 5. 2010 kúpil 650 $ v komerčnej banke za hotovosť vybranú z pokladnice . V uvedený deň komerčná banka ponúkala výmenný kurz  € = 1,2497 USD. Podnikateľ zaplatil 520,12 €. Na základe dokladu z komerčnej banky podnikateľ zaúčtoval výber peňazí na nákup dolárov ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti 520,12 €, v ďalšom členení ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V pokladničnej knihe vedenej v € zaúčtoval výdavok 520,12 € a v pokladničnej knihe vedenej v dolároch zaúčtuje príjem 650 $ aj v ocenení v € 520,12 €. Rovnaký postup sa uplatní aj pri nákupe cudzej meny v zmenárni. Poplatok zaplatený zmenárni sa zaúčtuje v peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzková réžia.

Príklad

Účtovná jednotka vykazuje k 31. 12. 2010 v knihe záväzkov záväzok v sume 7 500 $ (6 073,37 €), ktorý bol pri svojom vzniku (18. 5. 2010) ocenený výmenným referenčným kurzom vyhláseným ECB v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. € = 1,2349 USD zo dňa 17. 5. 2010. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtovná jednotka použije na prepočet záväzku z amerických dolárov na € referenčný výmenný kurz vyhlásený ECB dňa 31. 12. 2010, napr. € = 1, 2452 USD, a záväzok v knihe záväzkov po prepočítaní bude predstavovať sumu 5 165,29 €. Kurzový rozdiel (strata) sa v knihe záväzkov uvedie len evidenčne, v peňažnom denníku sa tento kurzový rozdiel neúčtuje.

Príklad

Predpokladáme, že k 31. 12. 2010 účtovná jednotka bude vykazovať v knihe pohľadávok poskytnutý preddavok v sume 30 000 Kč, ktorý bol pri svojom vzniku ocenený referenčným výmenným kurzom ECB € = 25,750 CZK, čo predstavuje 1 165,05 €. V účtovnej závierke za rok 2010 sa preddavok vykáže v sume 1 165,05 €, pretože vzhľadom na ustanovenie odseku 4 zostáva ocenený historickým kurzom.

Účtovná závierka

§ 22

(1) Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov.
(2) Vzor Výkazu o príjmoch a výdavkoch vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 1.
(3) Vzor Výkazu o majetku a záväzkoch vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 2.
(4) Zostavená účtovná závierka účtovnej jednotky, na ktorú sa vzťahuje toto opatrenie, sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termíne pre podávanie daňového priznania k dani z príjmov.
(5) Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch údaje v stĺpci 1 nevykazujú.
(6) Pohľadávky a záväzky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch vykazujú podľa zostatkovej sumy inkasa alebo úhrady.

Účtovnou závierkou sa podľa § 17 zákona o účtovníctve rozumie štruktúrovaná prezentácia Skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Všeobecnými náležitosťami účtovnej závierky je názov účtovnej jednotky, trvalý pobyt a miesto podnikania, ak sa odlišuje od trvalého pobytu, identifikačné číslo, deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, deň zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, podpisový záznam fyzickej osoby, osoby zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za účtovníctvo.
Účtovná závierka okrem vyššie uvedených všeobecných náležitostí obsahuje:

- Výkaz o príjmoch a výdavkoch,
- Výkaz o majetku a záväzkoch.

Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných účtovných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov. Údaje, ktoré účtovná jednotka vykazuje vo Výkaze príjmov a výdavkov čerpá z konečných súčtov jednotlivých stĺpcov peňažného denníka, t. j. po zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií a kurzových rozdielov.
Údaje, ktoré účtovná jednotka vykazuje vo Výkaze o majetku a záväzkoch, čerpá z konečných súčtov jednotlivých pomocných účtovných kníh a z peňažného denníka.
Novovzniknutá účtovná jednotka v o Výkaze o majetku a záväzkoch nevyplňuje stĺpec 1.
Účtovná závierka končí zostavením účtovných výkazov.
Zostavená účtovná závierka sa predkladá daňovému úradu podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby (1x) spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov najneskôr do 31. marca po skončení účtovného obdobia.
Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve nepodlieha schvaľovaniu žiadneho orgánu.
Prvýkrát sa v € zostavovala účtovná závierka za rok 2009.
Vo Výkaze o majetku a záväzkoch sa pohľadávky vykazujú podľa zostatkovej sumy určenej k inkasu. V prípade záväzkov sa tieto vykazujú na r. 17 výkazu podľa sumy, ktorá zostáva účtovnej jednotke k úhrade.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 23

(1) Zľava z ceny prijatej služby sa účtuje ako zníženie výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh služby.
(2) Škoda podľa § 26 ods. 6 zákona sa účtuje v pomocných knihách zložiek majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií.
(3) Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia⁴¹⁾ sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. e) štvrtého bodu.
(4) Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia⁴¹⁾ sa účtuje v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso preplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.
(5) Podľa tohto opatrenia sa postupuje po prvýkrát pri zostavení účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2008.
(6)  Na zostavenie účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2007 sa vzťahuje doterajší predpis.
(7) Ak si účtovná jednotka pri dlhodobom hmotnom majetku určí vo vnútornom predpise pri účtovných odpisoch postup podľa § 28 ods. 3 zákona, zaúčtuje sa pri dlhodobom majetku, ktorý sa začal odpisovať v predchádzajúcom účtovnom období, v knihe dlhodobého majetku rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena vykázaná k prvému dňu účtovného obdobia prevyšuje zostatkovú hodnotu vykázanú podľa osobitného predpisu⁴⁾ ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka tak, aby účtovná zostatková hodnota a zostatková hodnota podľa osobitného predpisu⁴⁾ boli vyjadrené v rovnakej sume.
(8) Vrátenie príjmu, v súvislosti s dobropisovaním jeho pôvodnej výšky, sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie príjmov v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d). Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie žiadny príjem zahrnovaný do základu dane, o vrátený príjem upraví v peňažnom denníku výdavky podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1c.

Nakupované služby sa v priebehu účtovného obdobia účtujú do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzková réžia. Zľava z ceny služby, ktorú účtovná jednotka už prijala, resp. „spotrebovala“, sa účtuje ako zníženie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane.

Príklad

Hotel pravidelne využíva služby práčovne. Podľa vzájomnej dohody, ak odobraté služby za štvrťrok prekročia dohodnutý objem, poskytne práčovňa hotelu zľavu 5 % z fakturovanej sumy za predmetný štvrťrok. Zníženie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa zaúčtuje do príslušnej položky druhového členenie mínusovým zápisom.
Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné plnenie v podobe dodania iného druhu služby alebo majetku.
Škoda na majetku je definovaná podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata na majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo strata majetku je manko. Za škodu sa nepovažuje prirodzený úbytok zásob do normy, stanovenej vnútorným predpisom účtovnej jednotky. Z definície vyplýva, že v účtovníctve sa o škode na majetku hovorí v tom prípade, že je tak poškodený alebo zničený, že sa už opravou toto zničenie alebo poškodenie nedá odstrániť, alebo bol majetok odcudzený a nenašiel sa. Ak dôjde k poškodeniu, ktoré sa dá odstrániť, potom nejde o škodu na majetku, ale o opravu majetku. V závislosti od toho sa postupuje aj v účtovníctve. Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného v dôsledku nezavinenej škody je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, ak ide o:

- škodu vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy - pri požiari, výbuchu, blesku, víchrici, povodni, záplavách krupobití, zosuve pôdy, skál, lavíny alebo zemetrasení),
- škodu spôsobenú podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom bola skutočnosť o vzniku škody potvrdená.

Ďalšie podrobnosti ustanovuje zákon o dani z príjmov napr. v § 25 ods. 3.
Vzhľadom na to, že v priebehu roka platia platitelia poistného poistné na zdravotné poistenie formou preddavkov, je cieľom ročného zúčtovania zdravotného poistenia zistiť poistné z príjmov za rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami.
Ak je ročné poistné vyššie ako zaplatené, resp. zrazené preddavky poistného, vzniká platiteľovi poistného nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak sú preddavky vyššie ako celoročné poistné, vzniká platiteľovi poistného preplatok, ktorý je zdravotná poisťovňa povinná poistencovi vrátiť. Zdravotné poisťovne sú povinné z vrátaného poistného zrážať daň vyberanú zrážkou, preto zrážke dane podliehajú preplatky na zaplatenom poistnom na verejné zdravotné poistenie vrátaného na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Nedoplatok z RZZP, ktorý je podnikateľ povinný vyrovnať príslušnej zdravotnej poisťovni do 30. 6., je u podnikateľa, ak tento nedoplatok skutočne aj zaplatil, daňovým výdavkom.

Príklad

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, s príjmami len podľa § 6 ZDP, vykázal v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2009 preplatok 49,80 €. V knihe pohľadávok zaúčtoval k 31. 3. 2010 pohľadávku voči príslušnej zdravotnej poisťovni v sume 49,80 €, t. j. sumu preplatku vrátane dane, pretože táto suma predstavuje jeho pohľadávku voči príslušnej zdravotnej poisťovni.
V júni 2010 zdravotná poisťovňa živnostníkovi zaslala na účet 40,34 €, t. j. sumu preplatku zdravotného poistenia v netto čiastke, a to z toho dôvodu, že zákonom o dani z príjmov (§ 43 ods. 3 písm. l) bola povinnosť zrazenia dane z príjmov prenesená na zdravotné poisťovne.
V peňažnom denníku sa zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte v sume 40,34 €, ktorý sa zatriedi do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako ostatný príjem. V knihe pohľadávok sa zaúčtuje zároveň zánik pohľadávky.
Pri účtovnej závierke za rok 2010 v rámci uzávierkových účtovných operácií sa do ostatných príjmov doúčtuje 9,46 €, čo predstavuje sumu zrazenej dane. V daňovom priznaní sa celková suma preplatku – 49,80 € zaráta do príjmov podľa § 6 a zrazená daň v sume 9,46 € sa vykáže na riadku 98 tlačiva daňového priznania typu B ako preddavok na daň, vzhľadom na to, že vybratie zrážkovej dane z preplatku príslušnou zdravotnou poisťovňou sa podľa zákona o dani z príjmov nepovažuje za definitívne splnenie daňovej povinnosti.
Ak si účtovná jednotka pri dlhodobom hmotnom majetku určí vo vnútornom predpise pri účtovných odpisoch postup podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve (účtovné odpisy = daňové odpisy), podľa odseku 7 sa zaúčtuje pri dlhodobom majetku, ktorý sa začal odpisovať v predchádzajúcom účtovnom období v knihe dlhodobého majetku rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena vykázaná k prvému dňu účtovného obdobia prevyšuje zostatkovú hodnotu vykázanú podľa zákona o dani z príjmov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to tak aby účtovná zostatková hodnota a daňová zostatková hodnota boli vyjadrené v rovnakej sume.

Príklad

Účtovná jednotka uviedla do používania dlhodobý hmotný majetok v sume 120 000 € v marci 2009. V odpisovom pláne určila, že dlhodobý hmotný majetok bude používať 48 mesiacov a účtovné odpisy bude zaokrúhľovať na celé €. V januári 2010 sa rozhodla, že pre účtovné odpisy uplatní postup podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, t. j. účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom.
Podľa § 20 ods. 10 opatrenia sa dlhodobý majetok pri účtovných odpisoch začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, t. j. v marci 2009. Keďže v roku 2009 sa v knihe dlhodobého majetku zaúčtujú účtovné odpisy za 10 mesiacov v sume 25 000 €, v účtovnej závierke za rok 2009 sa v r. 02 Výkazu o majetku a záväzkoch uvedie účtovná zostatková cena v sume 95 000 €. Daňové odpisy predmetného DHM predstavujú 30 000 € vzhľadom na to, že doba odpisovania tohto majetku podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov je 4 roky. V knihe dlhodobého majetku sa uvedie k 31. 12. 2009 daňová zostatková hodnota v sume 90 000 €.
Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatniť od roku 2010 odpisovanie podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, použije pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2010 ustanovenie odseku 7. Zistí rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou k 1. 1. 2010 a daňovou zostatkovou hodnotou k 31. 12. 2010:

Účtovná zostatková hodnota
k 1. 1. 2010                                      95 000 €
Daňová zostatková hodnota
k 31. 12. 2010                                  60 000 €
Rozdiel                                          +35 000 €
Zostatková hodnota k 31. 12. 2010     60 000 €

Vzhľadom na to, že účtovná zostatková hodnota prevyšuje daňovú zostatkovú hodnotu o  000 €, môže sa v knihe dlhodobého majetku zaúčtovať jednorazový odpis, čím dôjde k zjednoteniu zostatkovej hodnoty na sumu 60 000 €. Uvedená zostatková hodnota sa v účtovnej závierke za rok 2010 vykáže v r. 02 Výkazu o majetku a záväzkoch.
V rokoch 2011 a 2012 sa predmetný dlhodobý hmotný majetok odpisuje len podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.
Ak účtovná zostatková hodnota neprevyšuje daňovú zostatkovú hodnotu, pokračuje sa v začatom odpisovaní podľa zákona o účtovníctve.
Vrátenie príjmu, v súvislosti s  dobropisovaním jeho pôvodnej výšky, sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie príjmov v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d).

Príklad

Podnikateľ A prijal 15. marca 2010 od podnikateľa B za poskytnuté služby 1 500 €. Podnikateľ A príjem za poskytnuté služby zaúčtoval do peňažného denníka na základe príjmového pokladničného dokladu ako ostatné príjmy. V júni 2010 podnikateľ A zistil, že cena služby bola nesprávne vyčíslená a podnikateľovi B dobropisoval 500 €. Zaslanie peňažných prostriedkov podnikateľovi B sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách (§ 4 ods. 6 písm. d) opatrenia) a ako storno v stĺpci ostatné príjmy. Úhrada dobropisu nepredstavuje výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu preto sa neúčtuje v peňažnom denníku v prehľade podľa § 4 ods. 6 písm. e).
Ďalej sa v odseku 8 upravuje účtovanie dobropisovaných príjmov, ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období nevykazuje žiadny príjem. Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie žiadny príjem zahrnovaný do základu dane, o vrátený príjem  upraví v peňažnom denníku výdavky podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1c., to znamená že v rámci uzávierkových účtovných operácií sa na základe účtovného dokladu storno príjmu, účtované v stĺpci ostatné príjmy, preúčtuje podľa charakteru medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Príklad

Podnikateľ C v roku 2010 zistil, že v roku 2009 nesprávne účtoval podnikateľovi D za službu o 300 € viac. Uvedenú sumu 30. 6. 2010 dobropisoval. Inkaso dobropisu zo dňa 5. 7. 2010 zaúčtoval v peňažnom denníku ako storno príjmov ovplyvňujúcich základ dane. Vzhľadom na to, že k 31. 12. 2010 nebude nevykazovať za rok 2010 žiadny príjem, inkaso dobropisu, ktoré pôvodne v peňažnom denníku účtoval ako storno príjmov, v rámci uzávierkových účtovných operácií preúčtuje medzi výdavky súvisiace s podnikaním.

§ 23a

Osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenských korún na eurá

(1) Príjem eurobankoviek a euromincí z predzásobenia a príjem euromincí v štartovacom balíčku za protihodnotu v slovenských korunách sa účtuje v osobitnej pokladničnej knihe.
(2) Príjem eurobankoviek a euromincí z predzásobenia bez protihodnoty v slovenských korunách sa účtuje v osobitnej pokladničnej knihe a v knihe záväzkov.
(3) Účtovné knihy sa otvoria k 1. januáru 2009 v eurách a informatívne aj v slovenských korunách. Pri otvorení účtovných kníh sa prevedú konečné zostatky vykázané k 31. decembru 2008 v slovenských korunách po prepočítaní konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení podľa osobitného predpisu⁴²⁾ ako začiatočné stavy s výnimkou podľa odseku 4.
(4) Záväzky z prijatých preddavkov a pohľadávky z poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách k 31. decembru 2008 sa vykážu k 1. januáru 2009 v účtovných knihách v hodnote prijatých preddavkov alebo poskytnutých preddavkov v eurách v čase ich prijatia alebo poskytnutia.
(5) Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania peňažných prostriedkov v súvislosti s prechodom zo slovenských korún na eurá a v období duálneho hotovostného peňažného obehu sa účtujú podľa § 4 ods. 4. Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania majetku a záväzkov okrem peňažných prostriedkov v súvislosti s prechodom zo slovenských korún na eurá sa účtujú v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách.

Toto ustanovenie sa použilo iba jedenkrát pre účely prechodu na menu €, a to na prelome rokov 2008 a 2009.
Účtovná jednotka sa mohla na zmluvnom základe predzásobiť  eurohotovosťou, t. j. euromincami a eurobankovkami a mohla využiť aj formu predzásobenia sa kúpou štartovacích balíčkov. Na všetky druhy predzásobenia sa vzťahovali pravidlá o predzásobení, podľa ktorých sa predzásobená eurohotovosť nesmela dať do obehu pred dňom zavedenia €, t. j. pred 1. januárom 2009. Eurohotovosť z predzásobenia účtovná jednotka bola povinná uchovávať oddelene od inej eurohotovosti, ktorá nebola obstaraná v rámci predzásobenia.
Preto je v odseku 1 ustanovené, že pre zakúpenú eurohotovosť z predzásobenia sa otvorí ešte v roku 2008 osobitná pokladničná kniha.
Ak účtovná jednotka príjem € v rámci predzásobenia neuhradila banke pri ich prevzatí, účtovala v roku 2008 v knihe záväzkov vznik záväzku voči banke. Tento záväzok sa vykázal v účtovnej závierke za rok 2008 vo Výkaze o majetku a záväzkoch, a to v závislosti od obsahu zmluvy s bankou, buď na riadku 17 alebo na r. 18, ak išlo o poskytnutý úver bankou. Prijatá eurohotovosť do pokladnice sa vykázala v účtovnej závierke za rok 2008 vo Výkaze o majetku a záväzkoch v riadku 10 – Peniaze a ceniny prepočítaná na slovenské koruny.
Vzhľadom na to, že pri vedení jednoduchého účtovníctva, zostavovaní účtovnej závierky a vyhotovovaní účtovných dokladov sa odo dňa zavedenia €, t. j. od 1. 1. 2009, prešlo zo slovenských korún na €, účtovné knihy ku dňu zavedenia € (1. 1. 2009) sa otvorili v € (ako v hlavnej mene) a informatívne aj v slovenských korunách.
Prepočtu na eurá podliehali zostatky v každej účtovnej knihe, v ktorej účtovná jednotka účtovala v roku 2008.
K 1. 1. 2009 na prepočet aktív a pasív zo slovenských korún na € použil konverzný kurz.

Príklad

Účtovná jednotka vykazovala k 31. 12. 2008 zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti 10 000 Sk. Pokladničnú knihu  otvorila v € a informatívne aj v slovenských korunách. Preto konečný zostatok k 31. 12. 2008 prepočítala konverzným kurzom a sumu 331,94 € uviedla pri otvorení pokladničnej knihy ako začiatočný stav k 1. 1. 2009. Informatívne uviedla v pokladničnej knihe začiatočný stav aj 10 000 Sk. Ďalej sa pokladničná kniha v roku 2009 viedla len v €.

Príklad

Účtovná jednotka k 31. 12. 2008 vykazovala pohľadávku 530 €, ktorá bola ocenená pri vzniku kurzom NBS 1 € = 32,251 Sk (17 093,03 Sk). Pre účely účtovnej závierky za rok 2008 bola táto pohľadávka prepočítaná konverzným kurzom na 15 966,78 Sk. Kurzový rozdiel sa zaúčtoval v roku 2008 v knihe pohľadávok len evidenčne (1 126,25 Sk).
K 1. 1. 2009 sa ako začiatočný stav v knihe pohľadávok uviedlo 530 € a informatívne aj 15 966,78 Sk.
Rovnako sa postupovalo aj pri prepočte záväzkov.

Príklad

Účtovná jednotka vykazovala v účtovnej závierke k 31. 12 2008 zostatok v pokladničnej knihe vedenej v € 1030 € prepočítaných na slovenské koruny, t. j. 31 029,78 Sk. Pri prepočte k 31. 12. 2008 sa v súlade so zákonom o účtovníctve použil konverzný kurz.
Keďže od 1. januára 2009 sa účtovné knihy viedli v € a informatívne aj v slovenských korunách, začiatočný stav zo slovenských korún z účtovnej závierky k 31. 12. 2008 - 31 029,78 Sk sa prepočítal konverzným kurzom a ako začiatočný stav k 1. 1. 2009 sa uviedlo 1030 € a informatívne sa uviedol začiatočný stav aj v slovenských korunách (31 029,78 Sk).

Príklad

Účtovná jednotka vykazovala k 31. 12 2008 v pokladničnej knihe pre USD 700 $. Uvedený zostatok pre účely účtovnej závierky za rok 2008 bol prepočítaný kurzom NBS ku dňu 31. 12 2008, napr. 1$ = 20,09 Sk, t. j. 14 063,00 Sk. K 1. 1. 2009 sa tento zostatok prepočítal na platnú hlavnú menu, t. j. €, pričom sa použil konverzný kurz: 14 063,00 Sk: 30,1260 = 466,81 €.
Výnimku z použitia konverzného kurzu špecifikoval zákon o účtovníctve, pri jednotlivých zložkách prijatých a poskytnutých preddavkov vyjadrených v €, ktoré sa prepočítavali zo slovenských korún na € tak, aby sa ich hodnota po prepočte rovnala hodnote v € v čase prijatia preddavku, resp. poskytnutia preddavku. To znamená, že na prepočet sa použil nie konverzný kurz, ale historický. Predpokladalo sa, že pri tomto prepočte nebudú vznikať kurzové rozdiely.
Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania peňažných prostriedkov v súvislosti s prechodom zo slovenských korún na € a v období duálneho hotovostného peňažného obehu sa účtovali podľa § 4 ods. 4 opatrenia. To znamená, že ak prepočtom peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách zo slovenských korún na € vznikli kurzové rozdiely alebo rozdiely zo zaokrúhľovania v pokladničných knihách alebo v knihách účet v banke boli súčasťou daňových výdavkov alebo daňových príjmov. Ak však vznikli kurzové rozdiely z prepočtu zo slovenských korún na € alebo rozdiely zo zaokrúhľovania v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov alebo iných účtovných knihách účtovali sa len evidenčne.
Sumy po prepočte sa zaokrúhľovali v účtovníctve matematicky.

§ 23b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. marca 2009

(1) Ak sa pri dlhodobom hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným predpisom,¹⁴⁾ zahrnie zostatková hodnota podľa osobitného predpisu⁴⁾ v plnej výške v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, môže sa odpísať jednou sumou v knihe dlhodobého majetku aj jeho účtovná zostatková hodnota, ak účtovná jednotka pri účtovných odpisoch postupuje podľa § 28 ods. 3 zákona.
(2) Zostatková hodnota zriaďovacích výdavkov sa zaúčtuje v plnej výške v knihe dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zahrnie do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Zriaďovacie výdavky sa vyradia z účtovníctva.
(3) Pri dlhodobom nehmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným predpisom,¹⁴⁾ sa môže odpísať účtovná zostatková hodnota jednou sumou v knihe dlhodobého majetku a zahrnúť v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu.
(4) Ustanovenia tohto opatrenia v znení účinnom od 20. marca 2009 sa použijú pri zostavení účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 28. februári 2009.

Novelou zákona o dani z príjmov č. 60/2009 Z. z. boli s účinnosťou od 1. 3. 2009 upravené hranice pre ocenenie dlhodobého majetku. Dlhodobým hmotným majetkom sú  samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.
V nadväznosti na zmenu vstupnej ceny dlhodobého hmotného majetku sa prechodným ustanovením v § 52g ods. 6 novely zákona o dani z príjmov č. 60/2009 Z. z. umožnilo v roku 2009 vykonať pri dlhodobom hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 € a nižšia, jednorazový odpis zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku. Ak danú možnosť účtovná jednotka nevyužila, pokračuje v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov.
Jednou sumou sa môže odpísať v knihe dlhodobého majetku aj jeho účtovná zostatková hodnota, ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať účtovné odpisy vo výške daňových odpisov.
Ak sa účtovná jednotka rozhodne, že jednorazový odpis nevykoná, pokračuje v začatom odpisovaní.

Príklad

Účtovná jednotka nevyužila v roku 2009 možnosť zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu dlhodobého majetku, nadobudnutého pred 28. februárom 2009 za 1 500 €. Je možné uplatniť tento odpis ešte v roku 2010, alebo už vôbec nie?
Odpoveď na uvedenú otázku treba hľadať v § 52g ods. 6 znenia zákona o dani z príjmov platného od 1. Marca 2009. Pri hmotnom majetku odpisovanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorého vstupná cena bola  700 € a menej, môže účtovná jednotka zostatkovú cenu zahrnúť plne do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v roku 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní. Keďže sa v roku 2009 účtovná jednotka rozhodla pokračovať v odpisovaní, musí takto postupovať aj v ďalších rokoch. Zákon jej iný postup neumožňuje.
Jednorazový odpis sa vykoná tak, že sa zostatková daňová cena dlhodobého majetku zahrnie v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzková réžia.
Nadväzne na to sa podľa odseku 1 tohto paragrafu umožňuje jednou sumou odpísať v knihe dlhodobého majetku aj jeho účtovnú zostatkovú hodnotu vtedy, ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať pri dlhodobom hmotnom majetku účtovné odpisy vo výške daňových odpisov, t. j. podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, čo deklaruje vo vnútornom predpise.
Ak sa účtovná jednotka rozhodne, že postup podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve pri dlhodobom hmotnom majetku nebude uplatňovať, jednorazový odpis účtovnej zostatkovej hodnoty nemôže vykonať, ale pokračuje v začatom odpisovaní podľa zákona o účtovníctve.

Príklad

Účtovná jednotka k 1. 1. 2009 vykazovala v účtovníctve dlhodobý hmotný majetok (vstupná cena bola pri zaradení do používania 1 700 €), ktorého daňová zostatková hodnota je 850 € a účtovná zostatková hodnota 995,60 €. Účtovná jednotka sa rozhodla v roku 2009 zahrnúť daňovú zostatkovú hodnotu v plnej výške do daňových výdavkov. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovala v peňažnom denníku do prevádzkovej réžie 850 €, čo zaznamenala aj v knihe dlhodobého majetku. Keďže sa rozhodne, že pri odpisoch dlhodobého majetku bude postupovať podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve (účtovné odpisy = daňové odpisy) v knihe dlhodobého majetku vykonala jednorazový odpis v sume rovnajúcej sa účtovnej zostatkovej hodnote (704,40 €).
Za zriaďovacie výdavky sa považovali výdavky súvisiace so začatím činnosti účtovnej jednotky, napr. súdne poplatky, notárske poplatky, náklady na pracovné cesty, mzdy, odmeny za sprostredkovanie. Vzhľadom na vylúčenie zriaďovacích výdavkov z nehmotného majetku, sa mala zostatková hodnota (účtovná aj daňová) v nadväznosti na § 52g ods. 7 ZDP a podľa odseku 2 v roku 2009 jednorazovo odpísať v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane.

Príklad

Podnikateľ vynaložil pred začatím činnosti výdavky v sume 75 000 Sk, ktoré boli zaradené do dlhodobého nehmotného majetku ako zriaďovacie výdavky s dobou odpisovania 5 rokov. V knihe dlhodobého majetku k 1. 1. 2009 vykázal zostatkovú hodnotu v sume 1 493,73 € (45 000 Sk). V rámci uzávierkových účtovných operácií pri účtovnej závierke za rok 2009 vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane (prevádzková réžia)  uplatnil plnú výšku zostatkovej hodnoty zriaďovacích výdavkov, t. j. 1 493,73 € a v knihe dlhodobého majetku sa zriaďovacie výdavky doodpisovali jednou sumou.
Dlhodobým nehmotným majetkom sú priemyselné práva, autorské práva alebo práva príbuzné autorským právam (počítačové programy, databázy a pod.), projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, know-how nadobudnuté odplatne, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 €. Dlhodobý nehmotný majetok sa daňovo odpisuje v súlade s účtovnými predpismi. Podľa odseku 3 sa umožňuje vykonať aj pri dlhodobom nehmotnom majetku, ktorého vstupná cena nie je vyššia ako 2 400 €, daňovo uznaný jednorazový odpis vo výške  zostatkovej hodnoty. Ak sa účtovná jednotka rozhodne, že jednorazový odpis nevykoná, bude pokračovať v začatom odpisovaní.

Príklad

Účtovná jednotka v januári 2008 zaradila do používania softvér v hodnote 80 000 Sk. Dobu používania softvéru účtovná jednotka v odpisovom pláne určila na 4 roky. Odpis za rok 2008 bol zahrnutý do výdavkov ovplyvňujúcich základ v sume 20 000 Sk a v účtovnej závierke bola vykázaná zostatková účtovná hodnota 60 000 Sk, ktorá sa k 1. 1. 2009 prepočítala konverzným kurzom na 2 655,51 €.
Podľa odseku 3 sa účtovná jednotka mohla rozhodnúť, či zostatkovú hodnotu v roku 2009 v rámci účtovnej závierky jednorazovo odpíše do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane alebo bude pokračovať v odpisovaní podľa pôvodného odpisového plánu.
Z ustanovenia odseku 4 vyplýva, že všetky zmeny a doplnenia, ktoré sa ustanovili novelou opatrenia č. MF/10154/2009-74, zohľadní účtovná jednotka vo svojom účtovníctve v priebehu roku 2009, a to aj spätne od 1. januára 2009 a pri zostavení účtovnej závierky za rok 2009.

§ 23c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

Na odpisovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa § 16 sa vzťahuje doterajší predpis. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku nové účtovné prípady neúčtujú.

Týmto paragrafom sa ustanovujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010. Na odpisovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa § 16 sa vzťahuje opatrenie v znení platnom k 31. 12. 2009. Od 1. januára 2010 sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku nové účtovné prípady neúčtujú. Nové účtovné prípady v súvislosti s nadobudnutím podniku kúpou alebo jeho časti po 1. januári 2010 sa účtujú v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku.

§ 24

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002 č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení opatrenia z 11. novembra 2003 č. 21378/2003-92 (oznámenie č. 468/2003 Z. z.), opatrenia z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92 (oznámenie č. 560/2003 Z. z.), opatrenia z 24. novembra 2004 č. MF/11158/2004-74 (oznámenie č. 684/2004 Z. z.) a opatrenia z 30. novembra 2005 č. MF/26007/ /2005-74 (oznámenie č. 616/2005 Z. z.).

§ 25

Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. 1. 2008.
Opatrenie MF SR č. MF/24101/2008-74 nadobudlo účinnosť 5. 12. 2008 okrem bodov 2, 11, 14 až 20, bodu 22 § 23a ods. 3 až 5 a bodov 23 až 25, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2009.
Opatrenie MF SR č. MF/10154/2009-74 nadobudlo účinnosť 20. 3. 2009.
Opatrenie MF SR č. MF/25454/2009-74 nadobudlo účinnosť 1. 1. 2010.

Poznámka redakcie:
* Redakčné oznámenie o oprave textu uverejnené vo FS č. 4/2008

K výkazom:
Vo Výkaze o majetku a záväzkoch sa v  riadku č. 14 a 19 sa v nadväznosti na novo zavedený pojem v § 16a „opravná položka k nadobudnutému majetku“ vypúšťa slovo „odplatne“. Vo vysvetlivkách k Výkazu o majetku a záväzkoch sa v bode 15 ustanovuje, že v riadku 19 výkazu sa od 1. januára 2010 budú uvádzať údaje z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku aj z knihy opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Odkazy k textu:

1) § 37 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 600/1992 Zb.
2) Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
3) § 28 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
4) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
5) Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
6) § 35 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7) § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.
7a) Príloha č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7b) § 22 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 60/2009 Z. z.
8) § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9) Napríklad § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10) § 39 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
12) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
13) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13a) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
13b) § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
14) § 22 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z.
15) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
16) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
17) Napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
18) § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
19) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
20) § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z.
21) Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22) § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23) Napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
24) Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
25) Zákon č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25a) § 7a výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 1. marca 2005 č. 1/2005 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (oznámenie č. 88/2005 Z. z.) v znení výnosu zo 4. marca 2009 č. 2/2009 (oznámenie č. 80/2009 Z. z.).
26) § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
27) § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
28) § 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
29) § 19 ods. 2 písm. h) a i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29a) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
30) § 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
32) § 2 písm. s) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33) § 2 písm. s) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34) 19 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35) § 25 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z.
36) § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z.
37) § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38) § 11 a 11a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z.
39) § 50 ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z.
40) § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 523/2004 Z. z.
41) § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2005 Z. z.
42) § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely.