Uplatňovanie nezdaniteľných
   častí základu dane z príjmov

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZD”) len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. „aktívne zdaniteľné príjmy”), a to v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podpísať vyhlásenie, t. j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz.

Ak je základ dane daňovníka v roku 2025 rovný alebo je nižší ako 25 426,27 eur nezdaniteľná časť je (21-násobok životného minima) suma 5 753,79 eur (479,48 eur mesačne).

Príklad 1

Akú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka si môže uplatniť zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti vo výške 12 000 eur za rok 2025?

Základ dane daňovníka – zamestnanca (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov) s príjmami zo závislej činnosti vo výške 12 000 eur prestavuje sumu 10 392 eur a výška NČZD na daňovníka pre rok 2025 je 5 753,79 eur.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 25 426,27 eur, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 12 110,36 eur a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Príklad 2

Akú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka si môže uplatniť zamestnanec, ktorý dosiahne príjem za rok 2025 vo výške 32 000 eur?

Základ dane zamestnanca predstavuje sumu 27 712 eur (vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z celkových zdaniteľných príjmov zamestnanca 32 000 eur), tzn. je vyšší ako 25 426,27 eur. NČZD na daňovníka predstavuje sumu: 12 110,36 – 6 928 (1/4 zo základu dane 27 712) = 5 182,36 eur.

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti sa môže rozhodnúť, či si uplatní NČZD na daňovníka na:

•    mesačnej báze – zamestnanec podpíše tlačivo „Vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu”; zamestnávateľ pri novom zamestnancovi prihliadne na NČZD na daňovníka už v mesiaci, v ktorom nastúpil; pri existujúcom pracovnom pomere, ak sa zamestnanec rozhodne vykonať zmenu v uplatňovaní NČZD, zamestnávateľ prihliadne na túto od nasledujúceho mesiaca, po mesiaci, v ktorom zamestnanec zmenu vyznačil vo vyhlásení, alebo

•    ročne v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.

Každý daňovník má nárok na uplatnenie „celoročnej“ sumy NČZD na daňovníka ak, v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 5 753,79 eur resp. vo výške v nadväznosti na základ dane zamestnanca.

Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.

Vhodné je pripomenúť, že už s účinnosťou od 1. 7. 2024 sa rozšíril okruh posudzovaných dôchodkov podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) o 13. dôchodok. Na účely výpočtu NČZD na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa posudzovaného dôchodku.

Príklad 3

Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 9. júna 2025. Má zamestnanec naďalej nárok na uplatnenie NČZD dane za mesiace 07-12/2025?

Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.

Príklad 4

Ak má zamestnanec – dôchodca výšku starobného dôchodku 400 eur mesačne, má nárok na podpísanie vyhlásenia u zamestnávateľa?

Podpísať vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku (vymedzeného v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov) za rok 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eur a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13. dôchodku; túto sumu si bude môcť zamestnanec – dôchodca uplatniť ako NČZD na daňovníka pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za rok 2025.

Príklad 5

Zamestnanec vyhral súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru. Náhrada mzdy za roky 2020-2022 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Jedná sa o zdaniteľný príjem pre oprávneného a môže si uplatniť NČZD na daňovníka na jednotlivé roky za ktoré mu bude náhrada mzdy vyplatená?

Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ. Príjem vyplatený v roku 2025, aj v prípade, že sa vzťahuje na predchádzajúce obdobia, sa započíta do základu dane za rok 2025.

Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec). V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo „Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB“, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. NČZD na daňovníka sa uplatní len za príslušné obdobie, a nie jednotlivo za roky, za ktoré bola náhrada mzdy vyplatená.

Príklad 6

Zamestnancovi bol spätne k 24. 12. 2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025. Dokedy má zamestnanec nárok na NČZD na daňovníka?

Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1. 1. 2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24. 12. 2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti – spätné priznanie starobného dôchodku – jej zapísaním vo vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025, po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov – ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Tzn., vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku

Daňovník – zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. „aktívnych“ príjmov, medzi ktoré patria aj príjmy zo závislej činnosti.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manžel/ka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

•    staral/a sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do troch, príp. šesť rokov veku (§ 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku)

•    v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie

•    bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

•    považuje sa za občana so zdravotným postihnutím

•    považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Táto NČZD sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia z dôvodu princípu jej výpočtu, a to v závislosti od výšky základu dane daňovníka a výšky vlastného príjmu manželky.

Príklad 7

Ak bola manželka polroka v evidencii (od 15. 12. 2024) – poberala dávku v nezamestnanosti a zamestnaná je od 1. 7. 2025, vlastný príjem manželky sa vypočíta len za mesiace, kedy bola splnená podmienka, alebo za celý rok?

Manžel si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v pomernej sume za 6 mesiacov (od mesiaca, na začiatku ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. od januára 2025 do júna 2025). Do vlastného príjmu sa zahrnie príjem zo závislej činnosti znížený o odvody (základ dane), suma vyplatených dávok v nezamestnanosti (do 31. 12. 2025) a prípadne iné vlastné príjmy. Ak si zamestnanec uplatňuje NČZD na manželku u zamestnávateľa, na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane na manželku u manžela je potrebné doložiť doklad o zaradení do evidencie [podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku spĺňajúcu jednu z podmienok na účely na určenia jej pomernej časti].

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na vyživované dieťa, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, štátnych sociálnych dávok a o štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť z tohto príjmu.

Medzi štátne sociálne dávky patrí pritom iba:

•    príspevok pri narodení dieťaťa

•    príspevok na viac súčasne narodených detí,

•    príspevok na pohreb,

•    rodičovský príspevok,

•    prídavok na dieťa,

•    príplatok k prídavku na dieťa,

•    kompenzačný príspevok baníkom,

•    príplatok k dôchodku politickým väzňom,

•    príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),

•    príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie.

Potrebné je poznamenať, že materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry a pod. sa započítavajú do úhrnu príjmov manželky a majú vplyv na výšku nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si bude manžel uplatňovať na manželku.

Príklad 8

Bude mať manžel nárok na NČZD na manželku, ak manželka je celý rok 2025 na materskej/rodičovskej dovolenke s dieťaťom do troch rokov veku?

Manželovi vzniká nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, o ktorú si znižuje základ dane. Predpoklad, že podmienka starostlivosti manželky o dieťa do troch 3 rokov veku je splnená. Výška nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky, do ktorého sa nezapočítava rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka), avšak materské sa do vlastného príjmu započítava. O túto dávku zo sociálneho poistenia sa nezdaniteľná časť na manželku znižuje (ak manželka nemá iný príjem).

Príklad 9

Mal byť príjem manželky príspevok na opatrovanie, ktorý bol priznaný za mesiace 10,11,12/2024, ale bol fyzicky vyplatený až vo februári 2025 vlastným príjmom manželky v roku 2024 alebo v roku 2025?

Príspevok na opatrovanie je príjem, ktorý sa do vlastného príjmu manželky započíta za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyplatený – tzn. v r. 2025 sa zahrnie do vlastných príjmov manželky.

Výška NČZD na manželku v roku 2025

Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2025 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 48 441,43 eur, nezdaniteľná časť základu dane je:

•    5 260,61 eur, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem,

•    rozdiel medzi sumou 5 260,61 eur a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 5 260,61 eur,

•    nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 5 260,61 eur.

Ak bude základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2025 vyšší ako 48 441,43 eur, nezdaniteľná časť základu dane je:

•    rozdiel medzi sumou 17 370,97 eur a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule

•    rozdiel medzi sumou 17 370,97 eur a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na DDS (III. pilier) a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a)  príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b)  daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane vystaveného oprávneným subjektom.

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník – zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti si môže uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia:

•    v podanom daňovom priznaní alebo

•    v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (u zamestnávateľa, ktorý toto ročné zúčtovanie na jeho žiadosť vykonáva).

Napokon treba spomenúť, že tieto príspevky sa už s účinnosťou od 1. 1. 2023 rozšírili aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ing. Ján Mintál

§ 4 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. ,o dani z príjmov

Základ dane

(1) Základ dane je

a) súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8,

b) čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11).

(2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnostiporučiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8. 8)

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť...