Uplatňovanie
hospodárskeho roka

Zavedenie pojmu hospodársky rok v účtovnej a daňovej legislatíve a jeho uplatňovanie v praxi úzko súvisí s otváraním sa našej ekonomiky rozvinutým západným ekonomikám, v ktorých je inštitút hospodárskeho roka dlhodobo uplatňovaný. Požiadavka vznikla najmä s príchodom zahraničných investorov, ktorí uplatňovali hospodársky rok a v rámci harmonizácie svojho účtovníctva požadovali možnosť jeho uplatňovania aj vo svojich dcérskych spoločnostiach sídliacich na našom území.

Zavedenie hospodárskeho roka má však aj praktický význam. Spoločnosti, ktorých charakter výrobného cyklu je odlišný od kalendárneho roka, môžu svoje účtovníctvo priblížiť výrobnému cyklu, napr. v poľnohospodárstve, stavebnej výrobe. Tým môžu lepšie zobraziť výsledok hospodárenia s výrobným cyklom. Súlad účtovného obdobia s hospodárskou činnosťou umožňuje podnikateľskému subjektu lepšie optimalizovať výrobné a režijné náklady vo vzťahu k hospodárskemu cyklu a tým súčasne optimalizovať aj daňový základ.

1. Zmena účtovného obdobia na hospodársky rok v účtovníctve

Pojem účtovné obdobie je definované v § 3 zákona o účtovníctve. Základným účtovným obdobím je kalendárny rok. Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.
K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začiatku iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky.

Možnosť stanovenia rozdielneho účtovného obdobia od kalendárneho roku bola prvýkrát uplatnená v zákone o účtovníctve č. 431/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Účtovné jednotky mohli prvýkrát uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok po 1. 1. 2004.
Podľa zákona mohli vybrané podnikateľské subjekty uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, len na základe písomného povolenia miestne príslušného daňového úradu. Iná účtovná jednotka mohla uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, len na základe písomného povolenia Ministerstva financií SR. O zmenu účtovného obdobia mohli požiadať účtovné jednotky len v odôvodnených prípadoch, ak to vyplývalo z charakteru ich činnosti alebo ak boli ovládanou osobou a ovládajúca osoba používala účtovné obdobie hospodársky rok. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemohli uplatniť rozpočtové a príspevkové organizácie napojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku, obec a vyšší územný celok.
Zákonom č. 561/2004 Z. z., ktorý novelizoval zákon o účtovníctve, boli novelizované aj ustanovenia, ktoré upravujú rozsah účtovných jednotiek, ktoré môžu uplatniť hospodársky rok ako účtovné obdobie a odstránili schvaľovací proces správcom dane, resp. MF SR pri prechode účtovných jednotiek na hospodársky rok.

– 15 dní pred zmenou účtovného obdobia,

– do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky.

Ak oznámenie účtovnej jednotky nie je miestne príslušnému daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Ak je takéto oznámenie miestne príslušnému daňovému úradu doručené, musí účtovná jednotka účtovné obdobie, ktorým je hospodársky rok, dodržať najmenej jedno účtovné obdobie. Rovnako postupujú účtovné jednotky pri prechode z hospodárskeho roka na kalendárny rok.

Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť:

– fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov;
– subjekty verejnej správy napojené finančným vzťahom na štátny rozpočet. Subjekty verejnej správy definuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa tohto zákona sú subjektmi verejnej správy právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR a to:

a) v ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, FNM SR, Slovenský pozemkový fond, verejné vysoké školy a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR,
b) v územnej samospráve sa vykazujú obce, VÚC a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

Tieto účtovné jednotky musia uplatňovať účtovné obdobie, ktoré je kalendárnym rokom.
Vzhľadom na to, že podľa postupov účtovania v JÚ pre podnikateľov od 1. januára 2008 postupujú aj pozemkové spoločenstvá, ktoré nie sú vyňaté z možnosti uplatňovať ako účtovné obdobie hospodársky rok, môžu aj pozemkové spoločenstvá, ktoré účtujú podľa postupov účtovania v JÚ (opatrenie č. MF/27076/2007-74 v úplnom znení), uplatňovať ako účtovné obdobie aj hospodársky rok.

Postupy účtovania osobitne neupravujú účtovanie účtovných jednotiek pri stanovení odlišného účtovného obdobia oproti kalendárnemu roku. Z toho vyplýva, že účtovné jednotky postupujú pri otváraní účtovných kníh, účtovaní v priebehu účtovného obdobia a uzatváraní účtovných kníh rovnako ako účtovné jednotky, u ktorých je účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom.

Stanovenie účtovného obdobia podľa hospodárskeho roka však ovplyvňuje bežné účtovníctvo a zostavovanie účtovnej závierky. Účtovná jednotka, ktorá si zvolila za účtovné obdobie hospodársky rok, bude otvárať účtovné knihy k prvému dňu zvoleného hospodárskeho roka a uzatvárať účtovné knihy k poslednému dňu hospodárskeho roka. K poslednému dňu hospodárskeho roka vykoná účtovná jednotka všetky účtovné operácie súvisiace s účtovnou uzávierkou.

? PRÍKLAD 1

Účtovná jednotka si zvolila za účtovné obdobie hospodársky rok, a to od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka. Svoje rozhodnutie oznámila správcovi dane listom zo dňa 8. 3. 2009.
Účtovná jednotka bola povinná uzavrieť k 31. 3. 2009 účtovné knihy a vykonať účtovnú uzávierku a zostaviť riadnu účtovnú závierku.

Aj pri stanovení účtovného obdobia podľa hospodárskeho roka musí účtovná jednotka účtovať náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Pri zohľadňovaní účtovania nákladov a výnosov do príslušného účtovného obdobia musí účtovná jednotka rešpektovať časové obdobie hospodárskeho roka a nie kalendárny rok. Uzávierkové účtovné operácie ako napr. účtovanie rezerv, časového rozlíšenia a opravných položiek vykoná účtovná jednotka k poslednému dňu hospodárskeho roka a nie k záveru kalendárneho roka.

? PRÍKLAD 2

Účtovná jednotka zaplatila za osobný automobil v januári 2009 povinné zmluvné poistenie na rok 2009 vo výške 240 €. Účtovná jednotka má stanovené účtovné obdobie hospodársky rok od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roku. Ako má účtovať predpis povinného zmluvného poistenia?

? PRÍKLAD 3

Účtovná jednotka má stanovené účtovné obdobie hospodársky rok od 1. 6. do 31. 5. nasledujúceho roka. Na základe zmluvy o prenájme dopravného prostriedku na obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 5. 2010 spoločnosť účtovala o predpise a úhrade nájmu v sume 6000 €.

2. Zostavenie účtovnej závierky pri zmene účtovného obdobia na hospodársky rok

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak uzatvára účtovné knihy k poslednému dňu hospodárskeho roka, k tomuto termínu zostavuje aj riadnu účtovnú závierku. Zákon o účtovníctve nestanovuje, do akého dátumu po skončení účtovného obdobia je účtovná jednotka povinná zostaviť účtovnú závierku.
Termín zostavenia účtovnej závierky podnikateľských subjektov nepriamo vyplýva z opatrenia MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
Podľa uvedeného opatrenia sa zostavená účtovná závierka účtovnej jednotky predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termínoch na podávanie daňových priznaní a účtovná závierka schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu do 30 dní po jej schválení, ak účtovná jednotka znova otvorila účtovné knihy. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov.

Ak podlieha zostavená účtovná závierka overeniu audítorom, musí byť overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je zostavená.

3. Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

Podľa § 2 ZDP, v ktorom sú definované pojmy pre účely zákona, sa rozumie zdaňovacím obdobím kalendárny rok.

Ak došlo k zmene účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok zdaňovacím obdobím. Takýto postup vyplýva z § 41 ZDP. Na termín predloženia daňového priznania sa primerane použijú ustanovenia ZDP o termínoch predkladania daňového priznania.

Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za uplynulé zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim zmene účtovného obdobia na hospodársky rok.
Daňovník je podľa § 49 ods. 2 ZDP povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

? PRÍKLAD 4

Na zmenu účtovného obdobia nadväzuje aj možnosť zmeny zdaňovacieho obdobia na dani z príjmov. Podľa ZDP je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak ZDP v ďalších častiach neustanovuje inak. Podľa § 41 ods. 11 tohto zákona, ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Uvedený postup je možný len u právnických osôb. Pre fyzické osoby ZDP nestanovuje iné zdaňovacie obdobie ako je kalendárny rok.

? PRÍKLAD 5

? PRÍKLAD 6

4. Základ dane a daňové výdavky pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok

ZDP neobsahuje osobitné ustanovenia o zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v účtovnom období hospodárskeho roka. U tohto daňovníka sa pri zisťovaní základu dane postupuje rovnako ako u daňovníka, u ktorého je zdaňovacím obdobím kalendárny rok.

Toto znamená, že pri uplatňovaní daňových odpisov daňovník za túto časť kalendárneho roka uplatní celý (ročný) daňový odpis. Tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že právo na uplatnenie daňového odpisu vzniká, okrem predpokladu splnenia ostatných podmienok, u toho majetku, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Podobne pri daňovom uplatňovaní daňových rezerv (na nevyčerpané dovolenky, zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy) a opravných položiek platia rovnaké pravidlá ako pri postupe uzatvárania zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok.
V rámci uzávierkových operácií musí daňovník súčasne doúčtovať do nákladov všetky nevyúčtované náklady – výdavky budúcich období, výnosy budúcich období, ktoré svojim charakterom patria do príslušného hospodárskeho roku.
Pri zisťovaní základu dane sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Ak zákon limituje zahŕňanie nákladov do daňových výdavkov až po ich zaplatení alebo splnení inej podmienky, daňovník musí tieto výdavky testovať vo vzťahu k splneniu stanovenej podmienky v konkrétnom zdaňovacom období hospodárskeho roka a nie kalendárneho roka.
Ak zákon v niektorých ustanoveniach hovorí o uplatňovaní nákladov do daňových výdavkov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, daňovník uplatňuje tieto výdavky do daňových výdavkov pri splnení podmienky zákona k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia – hospodárskeho roka.
Pri vyčíslení základu dane daňovník postupuje podľa znenia ZDP platného v čase podania daňového priznania.

? PRÍKLAD 7

Doba odpisovania..... 4 roky
Spôsob odpisovania..... rovnomerný

Uplatnenie daňových odpisov v zdaňovacom období:

kalendárny rok 2008..... 200 000 Sk (6 638,75 €)

od 1. 1. 2009 ..... 6 638,75 €
do 31. 3. 2009 (200 000 Sk)

hospodársky rok od 1. 4. 2009
do 31. 3. 2010..... 6 638,75 €(200 000 Sk)
hospodársky rok od 1. 4. 2010
do 31. 3. 2011..... 6 638,75 € (200 000 Sk)

Ak daňovník uplatňuje pri niektorom dlhodobom hmotnom majetku odpis podľa § 26 ods. 6 až 9 ZDP (časovou metódou), do daňových nákladov sa zahrnie odpis len za dobu trvania zdaňovacieho obdobia. Rovnako postupuje daňovník aj pri odpisovaní nehmotného majetku, pretože tento odpisuje rovnako ako v účtovníctve, kde sa uplatňujú mesačné účtovné odpisy.

? PRÍKLAD 8

Spoločnosť je povinná účtovať odpisy mesačne. Za účtovné obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009 účtovala spoločnosť odpisy vo výške 4 × 300 € = 1 200 €. Do daňových nákladov spoločnosť mala zahrnúť v zdaňovacom období od 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009 odpisy v súlade s účtovníctvom, t.j. 1 200 €.

? PRÍKLAD 9

Účtovná jednotka má stanovené účtovné obdobie hospodársky rok od 1. 4. 2009. Vo februári 2009 prijala od obchodného partnera zmluvnú pokutu 20 tis. €. Pokuta bola uhradená v máji 2009. Bola pokuta daňovým výdavkom zdaňovacieho obdobia od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009?

? PRÍKLAD 10

Pre účely správneho vykázania výsledku hospodárenia a tým aj základu dane musí daňovník daň z motorových vozidiel za kalendárny rok 2009 zahrnúť do jednotlivých účtovných(zdaňovacích) období v pomere v akom sa jednotlivých období týka.
Daňovník musí ku dňu zostavenia účtovnej závierky (k 30. 4. 2009) vypočítať daňovú povinnosť k dani z motorových vozidiel za obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 4.  2009 a túto zahrnúť do nákladov hospodárskeho roka od 1. 5. 2008 do 30. 4. 2009.
Vypočítanú daňovú povinnosť k dani z motorových vozidiel uvedenú v daňovom priznaní k 31. 1. 2010 zahrnie do nákladov hospodárskeho roka 5/2009 – 4/2010, zníženú o daň pripadajúcu na obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009 zahrnutú do predchádzajúceho účtovného obdobia.

5. Odpočítavanie daňovej straty pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok

Spôsob odpočítavania daňovej straty od základu dane je definovaný v § 30 ZDP. Od základu dane je možné odpočítavať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ak daňovník počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období daňovú stratu neodpočíta, nárok na odpočítanie daňovej straty mu zaniká.

? PRÍKLAD 11

Daňovník, s.r.o., dosiahol v roku 2004 daňovú stratu 605 000 tis. Sk (20082 €). V ďalších rokoch dosiahol nasledovný daňový základ, od ktorého si odpočítal daňovú stratu. Spoločnosť začala od 1. 5. 2008 používať účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok.

Zostatok neodpočítanej daňovej straty 1 826 € (55 tis. Sk)si daňovník už nemôže uplatniť, pretože si ju môže uplatniť najviac počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2009 je už šiestym zdaňovacím obdobím po vykázaní straty, v tom zdaňovacom období si daňovú stratu už nemôže uplatniť.

6. Platenie preddavkov na daň z príjmov pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok

ZDP osobitne neupravuje platenie preddavkov na daň z príjmov pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok. Daňovník bude postupovať podľa jednotlivých ustanovení § 42 ZDP, ktoré upravujú platenie preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania.
Daňová povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa však neprepočítava podľa § 42 ods. 5 ZDP. Pri platení preddavkov po lehote na podanie daňového priznania, t.j. v priebehu hospodárskeho roka, sa vychádza z dane uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie predchádzajúce hospodárskemu roku.

? PRÍKLAD 12

– v období od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009 z daňovej povinnosti za rok 2007, súčasne k termínu podania daňového priznania vysporiadal preddavky s daňovou povinnosťou za rok 2008,
– v období od 1. 4. 2009 do 31. 7. 2009 z daňovej povinnosti za rok 2008, súčasne k 31. 7. vysporiada aj preddavky na úroveň daňovej povinnosti za obdobie od. 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009,
– v období od 1. 8. 2009 do 31. 7. 2010 z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie od 1. 1. do 30. 4. 2009, súčasne k termínu podania daňového priznania vysporiada preddavky s daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka,
– v období po 1. 8. 2010 z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie hospodársky rok do 1. 5. 2009 do 30. 4. 2010.

Vzhľadom k tomu, že daň za uvedené kratšie zdaňovacie obdobie predchádzajúce hospodárskemu roku bude pravdepodobne nižšia ako by bola za kalendárny rok správca dane môže využiť ustanovenie § 42 ods. 11 ZDP a stanoviť platenie preddavkov inak z vlastného podnetu alebo na žiadosť daňovníka.

Ak platí daňovník, uplatňujúci hospodársky rok ako zdaňovacie obdobie, štvrťročné preddavky na daň z príjmov tieto sú splatné k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

Daňovníkovi uplatňujúcemu hospodársky rok od 1. 5. do 30. 4. nasledujúceho roka vznikla z daňového priznania povinnosť platiť štvrťročné preddavky vo výške 2 000 €. Daňové priznanie je povinný podať do 31. 7. 2009. Štvrťročné preddavky bude platiť podľa kalendárnych štvrťrokov k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka alebo do 2. 11. 2009, 1. 2. 2010, 30. 4. 2010 a 2. 8. 2010?

7. Novelizácia ZDP a účtovných predpisov a ich aplikácia v ÚJ uplatňujúcich hospodársky rok

Zmeny sú upravené zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Na novelu zákona o účtovníctve nadväzuje Opatrenie MF SR č. MF/10531/2009– 74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov v z.n.p.
Novely v oblasti daní a účtovníctva sa aplikujú na účtovné a zdaňovacie obdobie, ktoré končí po 28. februári 2009.
Účtovná jednotka a daňovník s účtovným a zdaňovacím obdobím, ktorým je kalendárny rok, postupuje podľa týchto noviel za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009.
Účtovná jednotka a daňovník s účtovným a zdaňovacím obdobím, ktorým je hospodársky rok, postupuje podľa týchto noviel za obdobie, ktoré v roku 2009 nebolo ukončené najneskôr 28. februára 2009.
Účtovná jednotka s hospodárskym rokom od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009, aplikuje novely týchto právnych predpisov na celý uvedený hospodársky rok.
Účtovná jednotka s hospodárskym rokom od 1. marca 2008 do 28. februára 2009 nebude v tomto vymedzenom hospodárskom roku aplikovať novely. Novely bude aplikovať v hospodárskom roku od 1. marca 2009 do 28. februára 2010.

8. Daň z pridanej hodnoty

Zákon o DPH definuje zdaňovacie obdobie v § 77 zákona. Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 mil. Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Z uvedeného vyplýva, že zákon o DPH neupravuje zdaňovacie obdobie z dôvodu prechodu daňovníka na hospodársky rok ani obdobie pre určenie výšky obratu z dôvodu stanovenia zdaňovacieho obdobia pre DPH. Zmena kalendárneho roka na hospodársky rok nemá vplyv na zmenu zdaňovacieho obdobia určeného zákonom o DPH.

? PRÍKLAD 14

? PRÍKLAD 15

Zákon o DPH zohľadňuje zmenu účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok len:

– pri zúčtovaní odpočítanej DPH pomocou koeficientu za celý hospodársky rok spôsobom podľa § 50 a
– pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54.

Pri zúčtovaní dane pomocou koeficienta daňovník postupuje podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH, pričom ak daňovník uplatňuje hospodársky rok, výpočet nerobí za kalendárny rok, ale za hospodársky rok, čo vyplýva z § 50 ods. 5 zákona o DPH. Ak daňovník uplatňuje pomerné odpočítanie DPH pomocou koeficienta, po skončení hospodárskeho roka vypočíta koeficient zo skončeného hospodárskeho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za hospodársky rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a vypočítanou daňou podľa ročného koeficienta vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období hospodárskeho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Problém vznikne v prípade, ak je platiteľ DPH štvrťročným platiteľom DPH.

? PRÍKLAD 16

Platiteľ DPH uplatňuje hospodársky rok od 1. 5. do 30. 4. nasledujúceho roka. Daňovník uplatňuje odpočítanie DPH pomocou koeficienta. Pri vysporiadaní DPH k 30. 4. 2009 bude musieť daňovník vypočítať údaje patriace do hospodárskeho roka z daňového priznania za II. štvrťrok 2008 (5. a 6. mesiac) a údaje z II. štvrťroka 2009 (4. mesiac).
Súčasne vzniká otázka, v ktorom zdaňovacom období mal vysporiadať DPH. Daň voči štátnemu rozpočtu môže vysporiadať najskôr v zdaňovacom období II. štvrťroka 2009. To sa však končí v inom hospodárskom roku, ako je rok, za ktorý sa daň vysporiadala. Rovnaký problém je aj pri úprave odpočítania DPH pri investičnom majetku.

10. Novelizácia zákona o DPH a jeho aplikácia v ÚJ uplatňujúcich hospodársky rok

Zmeny sú upravené zákonom č. 83/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH. Do 31. 3. 2009 si platiteľ mohol odpočítať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v nasledujúcom, ak do dňa podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie mal faktúru.
Podľa znenia § 51 ods. 2 od 1. 4. 2009 si platiteľ za predpokladu, že má faktúru od platiteľa, môže odpočítať daň najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad (faktúru, dovozný doklad).
Ak platiteľ nemá doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad.
Odpočítanie dane uplatnenej platiteľom dane zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a dane platiteľom uplatnenej z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9 [§ 49 ods. 2 písm. b)] môže platiteľ uplatniť najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Platiteľ dane, ktorého účtovným obdobím je hospodársky rok, musí daň odpočítať najneskôr v poslednom zdaňovacom období hospodárskeho roka. V záznamoch, ktoré platiteľ dane vedie na účely DPH, bude musieť uviesť zdaňovacie obdobie, v ktorom odpočítal daň.

? PRÍKLAD 17

Ak si platiteľ dane právo na odpočítanie dane neuplatní ani v jednom z uvedených zdaňovacích období (apríl – jún 2009), pri neskoršom uplatnení odpočítania dane musí podať dodatočné daňové priznanie.

ING. ANTON KOLEMBUS