Uplatnenie daňového bonusu na dieťa
pri príjmoch zo zahraničia v r. 2025

V dôsledku konsolidácie verejných financií došlo k novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZDP“) zákonom č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Pre zdaňovacie obdobie roku 2025 boli zmenené podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa.

Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu na vyživované dieťa účinné od 1. januára 2025 sa týkajú:

–   zníženia sumy daňového bonusu na vyživované dieťa,

a) 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku, alebo

b) 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

–   zníženia maximálnej vekovej hranice vyživovaného dieťaťa, na ktoré možno uplatniť daňový bonus a to maximálne do 18 rokov veku, pričom nárok vzniká posledný krát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku,

–   zvýšenia ustanoveného percentuálneho limitu základu dane (čiastkového základu dane), ktorý je potrebný pre výpočet sumy daňového bonusu,

–   posudzovania príjmov zo zdrojov zahraničí, nárok na daňový bonus môže uplatniť len daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident).

Podľa § 33 ods. 9 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2025, pre priznanie nároku na daňový bonus je potrebné splniť podmienku výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR a zo zdrojov zahraničí v príslušnom zdaňovacom období.

Predmetom dane rezidenta SR (daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).

Ak občan s trvalým pobytom na území SR – rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. Ak daňovník pracoval v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, ktorá na zamedzenie dvojitého zdanenia určuje metódu vyňatia príjmov, uplatní si túto metódu. Ak v zmluve je určená metóda zápočtu dane a príjmy daňovníka boli v zahraničí preukázateľne zdanené a je to pre neho výhodnejšie, môže ich napriek tomu vyňať. Rovnako daňovník môže vyňať svoje príjmy zo zdanenia, aj v prípade, ak pracoval v štáte, s ktorým SR takúto zmluvu uzatvorenú nemá, avšak len ak tieto príjmy boli v tomto štáte preukázateľne zdanené.

Pri uplatnení daňového bonusu od r. 2025 dochádza k podstatnej zmene, ktorá sa týka daňovníkov, rezidentov, SR, ktorí pracujú v zahraničí, resp. v zahraničí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Do konca roku 2024 si mohli všetci daňovníci, ktorí mali príjem len zo zdrojov v zahraničí a pri zdaňovaní si uplatnili § 45 ZDP, t. j. uplatnili si metódu vyňatia príjmov, alebo metódu zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, nárokovať v SR daňový bonus.

Daňovník výšku zdaniteľných príjmov v SR za príslušné zdaňovacie obdobie môže preukázať až po skončení zdaňovacieho obdobia. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa v priebehu roka, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu v ustanovenej lehote. Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident) bude mať možnosť splnenie tejto podmienky deklarovať v priebehu zdaňovacieho obdobia vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, na základe čoho mu zamestnávateľ (za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok) prizná daňový bonus za jednotlivé mesiace roka.

Príklad 1

P. Martin je občan s trvalým pobytom v SR (rezident SR), v SR pracuje ako zamestnanec. Okrem toho má od r. 2023 živnosť v ČR, kde dosahuje príjmy z podnikania. Do konca roku 2024 si u zamestnávateľa v SR uplatňoval mesačne daňový bonus na tri deti. Ako si bude môcť zamestnanec uplatniť daňový bonus na vyživované deti od januára 2025? Má nárok uplatniť si daňový bonus u zamestnávateľa v SR vo výplate mzdy mesačne?

Nakoľko p. Martin ako zamestnanec poberá zdaniteľné príjmy aj ako živnostník v ČR, t. j. zo zdrojov v zahraničí, nemôže si od januára 2025 uplatňovať daňový bonus na mesačnej báze. Daňový bonus na deti si bude môcť uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2025 v daňovom priznaní, podanom v r. 2026 len vtedy, ak bude splnená podmienka, že 90 % príjmov z celosvetových príjmov mu plynie od zamestnávateľa zo zdrojov v SR.

Po zohľadnení výšky príjmov plynúcich zo živnosti v ČR, ak by nebola splnená podmienka 90 % príjmov plynúcich z územia SR, daňovník stratí nárok na daňový bonus.

Príklad 2

P. Peter pracuje celý rok v Českej republike, poberá príjem zo závislej činnosti. V ČR si uplatňuje aj český daňový bonus na dve deti. Aký bude postup v r. 2024 a v r. 2025?

Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2024 sú vyššie ako suma 2 823,24 eur), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR je v zmysle článku 22 zmluvy určená metóda zápočtu dane. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.

Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).

Z uvedeného je zrejmé, že p. Peter ako rezident SR je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku. V daňovom priznaní si uvedie všetky príjmy dosiahnuté v ČR a uplatní si metódu vyňatia príjmov v súlade s § 45 ZDP, t.j v SR nebude platiť žiadnu daň. Za rok 2024 si ešte v daňovom priznaní podanom k 31.3.2025 uplatnil nárok daňový bonus. Aj keď p. v SR neplatí žiadnu daň za r. 2024, daňový bonus mu bude za toto obdobie správcom dane vyplatený na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania, tak ako v predchádzajúcich rokoch.

Od roku 2025 nebude takýto postup možný, nakoľko zmenou zákona bola prijatá podmienka, že daňovník, rezident SR, ktorý poberá príjmy zo zahraničia, musí poberať aj príjmy v SR a tieto musia byť vyššie ako 90 % všetkých príjmov. V tomto prípade p. Peter pracuje, resp. vykonávajú činnosť len v zahraničí, nebude táto podmienky splnená, pretože viac ako 90 % príjmov poberá zo zahraničia. Od r. 2025 stráca v SR nárok na daňový bonus na deti.

Navýšenie základu dane druhej oprávnenej osoby

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. o pomernú časť základov dane druhej oprávnenej osoby, ak táto druhá oprávnená osoba spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka.

V prípade, že tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 ZDP [t. j. navyšuje si svoj základ dane (čiastkový základ dane) z posudzovaných príjmov o základ dane (čiastkový základ dane) z posudzovaných príjmov druhej oprávnenej osoby na účely douplatnenia nároku na daňový bonus] aj druhá oprávnená osoba musí spĺňať podmienku výšky dosiahnutých príjmov (najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí), pričom rovnako nie je rozhodujúce, či druhá oprávnená osoba je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad 3

P. Tomáš, ktorý dosahuje v r. 2025 príjmy zo závislej činnosti ako zamestnanec od dvoch zamestnávateľov, jedného v SR a na dohodu u druhého v ČR. Neuplatňuje si daňový bonus u zamestnávateľa v SR na mesačnej báze, ale po skončení roku 2025, v daňovom priznaní, za splnenia podmienky, že príjem v SR bude viac ako 90 % všetkých príjmov. Môže si P. Tomáš ako zamestnanec započítať pre účely uplatnenia daňového bonusu na deti aj príjmy manželky, ktorá pracuje len u zamestnávateľa v ČR?

Ak v domácnosti vyživuje dieťa viac daňovníkov, ktorí spĺňajú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tento nárok si môže uplatniť len jeden z nich. ZDP je umožnené spočítavanie základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov obidvoch oprávnených osôb pre čo najväčšie možné uplatnenie daňového bonusu, pričom obidve tieto osoby musia spĺňať aj ďalšie podmienky pre možnosť uplatnenia nároku na daňový bonus. Uvedené sčítanie môže zamestnanec vykonať prostredníctvom daňového priznania.

Manželka ako druhá oprávnená osoba musí spĺňať podmienku výšky dosiahnutých príjmov (najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí). Nakoľko manželka dosahuje 100 % príjmov len zo zdrojov v ČR, nemôže byť druhou oprávnenou osobou pre účely uplatnenia daňového bonusu.

Čo sa týka uplatnenia daňového bonusu u cudzincov, ktorý vykonávajú závislú činnosť, alebo podnikajú na území SR sa novelou zákona nič nemení.

Cudzinec, alebo zahraničný zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR), si rovnako ako v minulých zdaňovacích obdobiach, môže uplatniť daňový bonus len ročne (u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní, alebo v daňovom priznaní), vzhľadom na to, že sa sleduje a aj v minulosti sa sledovalo splnenie podmienky a to 90 % príjmov z celosvetových príjmov tohto daňovníka plynie zo zdrojov v SR.

Len za predpokladu splnenia tejto podmienky môže zamestnávateľ prihliadnuť na daňový bonus pri vykonávaní ročného zúčtovania. Zamestnanec vyznačí v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania skutočnosť, že si žiada uplatniť daňový bonus a priloží potrebné doklady.

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo dieťa osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nárok na daňový bonus za rovnakých ustanovených podmienok vzniká aj tomu daňovníkovi, ktorému dieťa zomrie v deň, v ktorom sa dieťa narodilo.

Príklad 4

Môže si cudzinec, daňovník – nerezident, ktorý dosahuje na území SR príjmy zo závislej činnosti, uplatňovať daňový bonus v r. 2025 mesačne (v priebehu zdaňovacieho obdobia) rovnako ako v roku 2024?

Daňovník, ktorý je nerezidentom SR, si môže uplatniť nárok na daňový bonus len v ročnom zúčtovaní, alebo v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, nakoľko je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či 90 % príjmov zo všetkých dosiahnutých príjmov daňovníka plynulo zo zdrojov na území SR, za podmienok ustanovených v § 33 ZDP.

Ing. Marta Boráková

§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Daňový bonus

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a) 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku

b) 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

(2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

(3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa...