Úplatky

>   Právne minimum

V súčasnej podnikateľskej praxi nemožno opomenúť jav, ktorý je bežnou súčasťou podnikateľského života – úplatkárstvo. Úplatky sú spojené s kontaktovaním osôb (fyzických ale aj právnických), ktoré si za svoje „správne“ kontakty nechávajú platiť. V prípade, ak sa jedná o úplatky, resp. iné výhody, možno hovoriť o korupčnom charaktere takého vzťahu a platbami s ním spojené. Napriek skutočnosti, že v Slovenskej republike naďalej absentuje právna úprava týkajúca sa tzv. „lobingu“, možno sa v praxi stretnúť aj s oficiálnymi platbami za lobing pri získavaní zákaziek alebo podielu na trhu. Pojem „lobovať“ možno vykladať ako určitú formu podpory, intervencie, resp. pomoci pri presadzovaní sa v podnikateľskom prostredí.

Vychádzajúc z ustanovenia § 131 ods. 3 Trestného zákona predstavuje úplatok vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Úplatkom teda môže byť:

•    vec hnuteľná (napr. peniaze, auto, šperk) alebo nehnuteľná (napr. pozemok, byt, nebytový priestor);

•    plnenie majetkovej povahy (napr. oprava domu, prenajatie bytu za zvýhodnenú cenu);

•    plnenie nemajetkovej povahy (napr. pomoc pri doučovaní na prijímacie pohovory, prednostné vybavenie pasu alebo vodičského preukazu).

Na takúto vec či plnenie nie je právny nárok. Úplatok musí byť prijatý, žiadaný alebo daný si sľúbiť alebo sľúbený alebo poskytnutý v súvislosti s niektorým konkrétnym činom, ktorý patrí medzi trestné činy korupcie.

Za úplatok sa očakáva konanie porušujúce právne povinnosti konajúceho subjektu. Úplatkom teda nie je plnenie (na ktoré nie je inak právny nárok), za ktoré sa neočakáva konanie spočívajúce v porušovaní právnych povinností (napr. spisovateľ neformálne daruje svoju knihu policajtovi, aby ho zaujal).

Výška úplatku (hodnota veci alebo plnenia majetkovej povahy vyjadriteľná v peniazoch) nie je z hľadiska naplnenia znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu rozhodujúca.

Nie je rozhodujúce ani to, či úplatkom bolo sledované poskytnutie nezákonnej výhody, resp. výhody, na ktorú nie je právny nárok, prípadne ktorá niekoho zvýhodňuje oproti inému (napr. výhra vo verejnej súťaži), alebo či úplatkom bolo sledované riadne plnenie si povinností (napr. riadne vybavenie vkladu do katastra nehnuteľností). Už len samotný fakt, že niekto žiada, resp. prijme neoprávnenú výhodu za výkon svojich povinností, je porušením povinnosti.

>   Úplatky z pohľadu ZDP

V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky nie je možné uplatniť úplatky alebo iné oprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane a to ani vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované.

Spomínané ustanovenie je v zákone o dani z príjmov zakotvené v súlade s požiadavkou OECD. Možno však konštatovať, že aj v prípade, ak by takéto znenie zákon o dani z príjmov neobsahoval, uvedené platby by považovať za daňové výdavky nebolo možné.

Náklady na lobingové služby nie sú taxatívne uvedené v rámci ustanoveniach § 19 a § 21 zákona o dani z príjmov. Za predpokladu, že v prípade nákladov lobingu ide o faktúrovanú sumu za služby, je potrebné s cieľom daňovo efektívneho uplatnenia súvisiacich výdavkov odporučiť v prípade, že prijímateľ tejto služby skutočne legitímne (nie „na čierno“) zaplatí za lobing, na faktúre uviesť ako predmet plnenia „poradenské služby k obchodu“, resp. „podporné služby akvizície“. Je to tak z toho dôvodu, že pri použití termínu „lobing“ sa viacmenej s určitosťou daňovník stretne pri daňovej kontrole so zamietavým postojom.

>   Úplatky z pohľadu DPH

Dodanie tovaru je vo svojej všeobecnosti z pohľadu problematiky dane z pridanej hodnoty zdaniteľné v prípadoch, len ak sa realizuje odplatným spôsobom ako súčasť ekonomických aktivít. Zákon o DPH však v niektorých ustanovených prípadoch určuje také bezodplatné dodávky tovaru, resp. služby, ktoré podliehajú rovnakému režimu DPH ako by boli dodané za odplatu. To znamená, že ak platiteľ DPH poskytne úplatok (t.z. v podstate dodá tovar, resp. službu bezodplatne) a pri kúpe tohto tovaru alebo jeho vytvorení si úplne alebo čiastočne odpočítal daň, musí v súlade s ustanovením § 8 ods. 3, resp. § 9 ods. 3 zákona o DPH z tohto tovaru odviesť daň z pridanej hodnoty.

Základom dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ak pri jeho kúpe alebo pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania. Základom dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom v zmysle zákona o dani z príjmov, je zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. Pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 eur vrátane a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, je základom dane zostatková cena, ktorá sa určí ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Základom dane pri dodaní služby, ak je služba dodaná bezodplatne, sú v zmysle zákona o DPH náklady na službu.

V prípade peňažných úplatkov sa režim DPH neaplikuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je totiž dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom na účely tohto zákona hmotným majetkom sú aj bankovky a mince, ale len v prípadoch, keď sa predávajú na zberateľské účely, a to za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Poskytnutie finančného úplatku nie je teda predmetom DPH v zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH.

>   Úplatky z pohľadu PÚ

V kontexte s účtovou osnovou a postupmi účtovania pre podnikateľov nie je účtovný režim poskytnutia úplatku upravený. Hodnotu poskytnutých úplatkov možno však odporučiť zaevidovať na ťarchu účtu 543 - Dary. Na ťarchu tohto účtu sa totiž účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky. Účtovať na ňom možno tak peňažné úplatky ako aj nepeňažné (vecné) úplatky.

>   Úplatky z pohľadu JÚ

Úplatok nespĺňa podmienky obsiahnuté v rámci § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie je to výdavok vynaložený na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, a preto nie je možné poskytnutý úplatok považovať za výdavok daňový. Spôsob účtovania poskytnutého úplatku závisí od druhu úplatku.

Ak podnikateľ poskytne peňažný úplatok, zaúčtuje uvedenú hospodársku operáciu do peňažného denníka ako úbytok peňažných prostriedkov, ktorý neovplyvňuje základ dane (nedaňový výdavok). Podnikateľ zaúčtuje poskytnutie peňažného úplatku do peňažného denníka ako:

•    výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z bankového účtu (účtuje podľa toho, odkiaľ úplatok poskytol),

•    výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Vecný úplatok hmotného alebo nehmotného charakteru podnikateľ vyradí z pomocnej účtovnej evidencie (napríklad z knihy dlhodobého majetku). Ak sa podnikateľ rozhodne, že poskytne ako úplatok časť svojich zásob (napríklad materiálu, tovaru, vlastných výrobkov), mal by postupovať takto:

•    v čase poskytnutia úplatku neúčtuje podnikateľ v peňažnom denníku, pretože sa neuskutočnili žiadne finančné operácie. Nákup zásob, ktoré podnikateľ poskytol ako úplatok, zaúčtoval pri obstaraní zásob do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane;

•    v čase poskytnutia úplatku zaeviduje podnikateľ úbytok zásob v skladovej evidencii, t. j. tieto zásoby zaeviduje ako zníženie zásob na sklade;

•    účtovanie o poskytnutom úplatku uskutoční až na konci roka, t. j. 31. 12. v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií, pričom hodnotu príslušných zásob zaúčtuje ako zníženie daňových výdavkov.