Úmrtie zamestnanca a zamestnávateľa z pohľadu dane z príjmov

Pri úmrtí daňovníka je zo strany dedičov, okrem iných povinností, aktuálne aj vysporiadanie jeho daňových povinností. V článku sa venujeme povinnostiam k dani z príjmov v prípade, že zomretý bol zamestnancom a tiež situácii, ak bol zomretý podnikateľom, ktorý zamestnával zamestnancov a bol v postavení platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

Daňové povinnosti zomretého zamestnanca k dani z príjmov musia byť vysporiadané podaním daňového priznania. Ročné zúčtovanie nemôže byť zomretému zamestnancovi vykonané, nakoľko v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) o vykonanie ročného zúčtovania písomne žiada zamestnanec do 15. februára nasledujúceho roka. Z dôvodu úmrtia nemôže zamestnanec túto žiadosť podať a zákon s podaním žiadosti inou osobou neuvažuje.

Daňové priznanie sa podáva za zdaňovacie obdobie, ktorým je u fyzickej osoby kalendárny rok. V prípade úmrtia daňovníka sa zdaňovacie obdobie končí smrťou daňovníka. V zmysle § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Ak daňovník zomrel napríklad 25. 9. 2024, lehota na podanie daňového priznania za obdobie od 1. 1. do 25. 9. 2024 je najneskôr do 25. 12. 2024. Pretože v uvedený a nasledujúci deň je sviatok, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň a to do 27. 12. 2024 (vyplýva z § 27 ods. 4 daňového poriadku č. 563/2009 Z. z. v znp.).

Uvedenú zákonnú lehotu môže správca dane predĺžiť. Predpokladom však je podanie žiadosti o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania dedičom najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Na predĺženie lehoty nie je právny nárok. O predĺžení, resp. nepredĺžení lehoty vydá správca dane rozhodnutie. Zákon neobmedzuje dobu, do ktorej môže byť lehota na podanie daňového priznania predĺžená. To znamená, že správca dane môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť aj o dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Dedičom sa odporúča žiadať o predĺženie lehoty v dostatočnom časovom predstihu.

Ako to vyplýva z § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, v lehote na podanie daňového priznania je povinný dedič alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce daň aj zaplatiť.

Povinnosť podania daňového priznania za zomretého daňovníka nemusí mať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomretého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce.V súlade s týmto ustanovením peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak takýchto osôb niet, stávajú sa predmetom dedičstva.

V praxi sa stáva, že zomretý daňovník mal pred svojím úmrtím povinnosť podať daňové priznanie a túto povinnosť nesplnil. Postup v danom prípade je upravený v § 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, dedič je povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípad, ak je dedičom Slovenská republika. Rovnaká povinnosť a v rovnakej lehote sa vzťahuje aj na osobu podľa § 35 Zákonníka práce. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča alebo osoby podľa § 35 Zákonníka práce predĺžiť, ak je žiadosť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím 3 – mesačnej lehoty na podanie daňového priznania.

Ak nastane prípad, že po podaní daňového priznania za zomretého budú vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomretého dedičovi alebo osobe podľa § 35 Zákonníka práce, postupuje sa podľa § 32 ods. 8 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník zomrie, osoba, ktorá zaňho podáva daňové priznanie (osoba podľa § 35 Zákonníka práce a dedič podľa § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov) zahrnie do úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomretého vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy.

Ak budú tieto príjmy vyplatené po podaní daňového priznania, táto osoba musí podať dodatočné daňové priznanie. V prípade podania dodatočného daňového priznania z tohto dôvodu sa neuplatní sankcia. Zámerom tejto úpravy je zahrnúť príjmy zo závislej činnosti, ktoré dosiahol zamestnanec do dňa smrti, do základu dane zomretého daňovníka a nie iných osôb.

Pri vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov za zomretého daňovníka je potrebné rozlišovať dve situácie:

-    ak daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie už bolo podané. V takom prípade je potrebné podať daňové priznanie za obdobie od 1. 1. príslušného kalendárneho roka, v ktorom daňovník zomrel až do dňa úmrtia (§ 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov)

-    ak daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie ešte nebolo podané. V takom prípade sa podajú dve daňové priznania: za kalendárny rok predchádzajúci úmrtiu daňovníka a za kalendárny rok, v ktorom daňovník zomrel od 1. 1. až do dňa úmrtia (§ 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov).

Pokiaľ zomrie daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období iba príjmy zo závislej činnosti, podá príslušná osoba za neho priznanie na tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A. Ak zomretý daňovník poberal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné zdaniteľné osoby, musí byť podané daňové priznanie na tlačive typ B.

V oboch typoch tlačív sa na 1. strane na riadkoch 01 až 03 a v odd. I. – Údaje o daňovníkovi uvedú údaje zomretého. Údaje o osobe, ktorá podáva daňové priznanie sa uvedú v odd. II. tlačiva priznania včítane kontaktu (napr. telefónne číslo). Povinnou prílohou daňového priznania je potvrdenie vystavené zamestnávateľom podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

V praxi môže vzniknúť problém s použitím správneho tlačiva daňového priznania pri podávaní priznania počas kalendárneho roka za časť tohto roka. Vzory nových tlačív daňových priznaní k dani z príjmov sú každoročne ustanovené opatrením MF SR účinným od 1. januára nasledujúceho roka. V príslušnom opatrení publikovanom vo Finančnom spravodajcovi býva uvedené, že vzory tlačív podľa doterajších predpisov sa použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul 31. 12. roka, v ktorom bolo opatrenie uverejnené.

Ak napríklad posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za zomretého pripadne na obdobie do 31. 12. 2024, použije sa tlačivo priznania platné za zdaňovacie obdobie roku 2023. Ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na obdobie od 1. januára 2025, použije sa nové tlačivo platné za zdaňovacie obdobie roku 2024.

Príklad 1

Daňovník poberal do svojej smrti 15. 7. 2024 iba príjmy zo závislej činnosti. Bol slobodný, nemal deti, žil v domácnosti s rodičmi. Akým spôsobom má byť vysporiadaná jeho daňová povinnosť?

Pretože daňovník zomrel, nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a rovnako oň nemôže požiadať ani žiaden z dedičov. V zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú dedičmi rodičia zomretého. Jeden z rodičov má povinnosť podať daňové priznanie typ A za obdobie od 1. 1. do 15. 7. 2024 v termíne najneskôr do 15. 10. 2024, ak nepožiada správcu dane najmenej 15 dní pred týmto termínom o predĺženie lehoty na podanie priznania. Priznanie vyplní na základe údajov z potvrdenia zamestnávateľa, o vystavenie ktorého požiada. Kópiu tohto potvrdenia priloží k daňovému priznaniu.

Úmrtie zamestnávateľa

Ak zomretý daňovník mal zamestnancov a vyplácal im príjmy zo závislej činnosti, teda bol v postavení platiteľa dane, preberá dedič okrem povinnosti podania daňového priznania aj povinnosť podania prehľadu a hlásenia za zomretého. Uplatňuje sa pritom rovnaký postup ako pri podávaní daňového priznania upravený v § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov aj s možnosťou predĺženia lehoty na základe žiadosti podanej dedičom najneskôr 15 dní pred uplynutím ustanovenej lehoty.

Povinnosť podávania prehľadov zamestnávateľmi, ktorí sú platiteľmi dane, vyplýva z § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov. V prípade smrti zamestnávateľa prehľad (prehľady) za príslušnú časť roka podá dedič v lehote do troch mesiacov po smrti platiteľa dane a to za tie mesiace, za ktoré bol zomretý povinný podať prehľady a tieto do dňa smrti nepodal. Prehľad sa podáva pod menom zomretého a pod jeho DIČ. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na prípad, ak zomretý zamestnávateľ pred svojím úmrtím mal podať prehľad (prehľady) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a túto povinnosť nesplnil. Ak za zamestnávateľa podáva prehľad dedič, v platnom tlačive uvedie v okienku „Vypracoval“ svoje meno a podpis.

Povinnosť podania hlásenia zamestnávateľmi, ktorí sú platiteľmi dane, vyplýva z § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov. V hlásení za časť roka, v ktorom platiteľ dane zomrel, je dedič povinný uviesť údaje z prehľadov za obdobie od začiatku roka do dňa smrti zamestnávateľa, platiteľa dane. Hlásenie sa podáva do troch mesiacov po smrti platiteľa dane. Hlásenie za obdobie do smrti zamestnávateľa, platiteľa dane sa podá jeho menom a pod jeho DIČ. V lehote na podanie hlásenia je povinný dedič daň aj zaplatiť.

V prípade podania hlásenia môže vzniknúť rovnaká situácia ako pri podaní daňového priznania, ak daňovník zomrel skôr, ako bolo hlásenie za predchádzajúci kalendárny rok podané. Povinnosť podať hlásenie vzniká za kalendárny rok (jeho časť), v ktorom daňovník zomrel a súčasne za predchádzajúci rok, ak za tento rok hlásenie nebolo zomretým daňovníkom podané.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov umožňuje v § 13 pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka) osobám vymenovaným v odseku 1. Ak niektorá z týchto osôb pokračuje v živnosti, od tohto obdobia je predpoklad, že zamestnancom ona vypláca príjmy zo závislej činnosti, čím sa stáva zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane.

Vzhľadom na uvedené sa na ňu vzťahujú všetky povinnosti plynúce pre zamestnávateľa vrátane podávania prehľadov a hlásenia podľa § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Na podávanie prehľadov a hlásenia za obdobie po smrti platiteľa dane sa teda nevzťahujú ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov.

RADA!

Pokračovateľ v živnosti podáva prehľady a hlásenie vo svojom mene a uvádza v nich svoje DIČ. Ak má súčasne vlastných zamestnancov, týchto zahrnie do jedného prehľadu a hlásenia spolu so zamestnancami zomretého. Prehľady a hlásenie podáva pokračovateľ v živnosti v lehotách podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. prehľady za príslušný mesiac podáva do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a hlásenie do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Ing. Ivana Valterová

§ 49 zákona č. 595/2003 Z. z., zákon o dani z príjmov

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia

(4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.