Úkony zabezpečujúce priebeh
a účel správy daní
Zápisnica a úradný záznam a ich spísanie patrí k povinným náležitostiam správy daní v priebehu správy daní počas ústneho pojednávania. Týmto úkonom sa zabezpečuje priebeh a účel správy daní, respektíve zápisnica obsahuje určitý priebeh skutočností v rámci daňového konania, daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania. Všetky úradné záznamy a zápisnice sa z priebehu správy daní musia uchovávať.
Povinnosťou správcu dane je spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza. Okrem ústneho pojednávania sa spísanie zápisnice týka aj určitého vykonaného úkonu.
Podľa daňového poriadku musí zápisnica obsahovať základné skutočnosti, na ktoré je kladený dôraz. Najdôležitejšie je zachytiť respektíve uviesť v zápisnici z ústneho pojednávania všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Uvedenú povinnosť spísania zápisnice má správca dane, ktorý musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní, súvislé opísanie priebehu pojednávania.
Daňový poriadok vymedzuje aj ďalšie náležitosti zápisnice, teda čo musí obsahovať. Ide o ďalšie skutočnosti z ústneho pojednávania.
Daňový poriadok prostredníctvom tohto ustanovenia ukladá povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktoré zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Nevyhnutnou súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.
Skutočnosti obsahu zápisnice vrátane podpisu
Úradný záznam – podpisuje zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. Zamestnanec musí zároveň uviesť dátum a čas, kedy bol úradný záznam spísaný. Ak bol poskytnutý zdroj informácie, ktorá je v úradnom zázname zachytená, úradný záznam musí obsahovať odkaz na tento zdroj informácie.
Zápisnica – podpisujú ju všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní rovnako ako osoby, ktoré sa vykonania úkonu zúčastnili, pričom k podpisu dochádza po oboznámení. Zápisnicu nepodpisujú zamestnanci orgánu.
V praxi sa stáva, že osoby odoprú podpísať zápisnicu, nakoľko majú námietky voči jej obsahu. V prípade odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej musia uviesť dôvody odopretia podpísania zápisnice. Zápisnicu obdržia všetky zúčastnené osoby od príslušného orgánu. Nemusí ísť len o originál zápisnice, môže ísť aj len o kópiu. V prípade, že zápisnica obsahuje gramatické chyby alebo nejaké zrejmé nesprávnosti, musí príslušný orgán na základe upozornenia, či z vlastného podnetu opraviť. O oprave chýb sa v zásade nevydáva žiadne rozhodnutie.
Ďalej upravuje vyhotovenie úradného záznamu, pri ktorom tiež platí podmienka podpísania zamestnanca príslušného orgánu, ktorý úradný záznam vyhotovil. Okrem podpisu musí úradný záznam obsahovať zdroj, z ktorého príslušný orgán čerpal.
Všetky podmienky týkajúce sa zápisnice, ktoré sme uviedli vyššie, sa priamo vzťahujú aj na úradný záznam.
Úradný záznam sa vykonáva v prípade oznámenia, poznámky, telefonického rozhovoru, odkazov na iné spisy, výpisov záznamov, ďalších skutočnosti týkajúcich sa určitej veci.
Úradný záznam sa vyhotovuje v prípade každého nazretia do spisu, v prípade neúčasti daňového subjektu na miestnom zisťovaní, tiež v prípade zabezpečenia veci a priebehu zabezpečenia, ak nie je spísaná zápisnica, v prípade vydania osvedčenia o registrácii, v prípade nevyjadrenia sa daňového subjektu k protokolu, alebo ak sa daňový subjekt nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov v daňovom konaní, ktoré predložil, alebo v daňovom exekučnom konaní.
Vyhotovenie zápisnice
– plnomocenstvo a udelenie zastupovania daňového subjektu,
– v prípade podania správcovi dane,
– v prípade miestneho zisťovania,
– v prípade zabezpečenia určitej veci,
– pri vydaní veci, ktorá bola zabezpečená,
– pri prepadnutí veci,
– v prípade daňovej kontroly,
– v prípade dokazovania veci a výsledkoch konania,
– v prípade odvolania alebo o späťvzatí odvolania,
– v prípade vyrubovacieho konania a exekučného konania.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu správy daní, konkrétne pri vyhotovovaní zápisníc ako aj nadväzne na digitalizáciu spoločnosti účinky prijatých záverov a opatrení uvedených v zápisnici nastávajú, tak ako predtým, podpisom zápisnice. V záujme zabezpečenia právnej istoty daňových subjektov došlo k úprave ustanovenia nadväzne na novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v roku 2019.
Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Uvedené však neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Biometrický podpis umožňuje vložiť do elektronického dokumentu vlastnoručný digitálny podpis, obsahujúci nielen samotné vyobrazenie podpisu, ale súčasne i jeho skryté, jedinečné dynamické vlastnosti a individuálne charakteristiky.
Vlastnoručný a proti neoprávneným zmenám dôkladne zabezpečený elektronický podpis i takto podpísaný dokument sú po vecnej i právnej stránke rovnocenné s klasickým podpisom a dokumentom, ktorý ho obsahuje.
PREDVOLANIE A PREDVEDENIE
Pri správe daní sa môže využívať inštitút predvolania a predvedenia. Cieľom uvedených inštitútov je riadne vyriešenie a stanovenie správnej daňovej povinnosti.
K predvolaniu alebo predvedeniu je kompetentným správca dane a predvoláva prípadne predvedie osobu, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná – ide o daňový subjekt, o koho daňovú povinnosť sa týka. Táto osoba je predvolaná písomným spôsobom. V oznámení, respektíve v predvolaní, je daňový subjekt upozornený na následky nedostavenia sa na predvolanie. Následkom je uloženie pokuty v medziach daňového poriadku. Písomné predvolanie musí byť doručené osobe – daňový subjekt zásadne do vlastných rúk. Predvolanie musí obsahovať čoho sa konanie týka, kde a kedy sa má osoba predvolaná dostaviť. V prípade, že svedkovi vzniknú s predvolaním určité výdavky, po predložení potvrdenia a schválenia správcom dane na nárok na úhradu nákladov, uplatňuje sa o cestovných náhradách a potvrdenie od zamestnávateľa o priemernej mesačnej mzde za posledné tri mesiace. Daňový subjekt má nárok na náhradu mzdy, stravného cestovného.
Predvolaná osoba je povinná v súlade s daňovým poriadkom sa dostaviť sa na predvolanie správcu dane k ústnemu pojednávaniu s cieľom stanovenia správnej daňovej povinnosti. V prípade existencie okolnosti, ktoré by predvolanej osobe v tom bránili, má daňový subjekt nárok na ospravedlnenie zo závažných dôvodov a okolností hodné osobitného zreteľa.
V praxi ide najmä o zdravotný stav, ktorý nedovoľuje daňovému subjektu sa dostaviť na predvolanie. Ide teda o okolnosti, ktoré predvolaná osoba nemohla ovplyvniť alebo tieto okolnosti vlastným pričinením nezavinila.
Dôkazy
Od 1. 1. 2022 musí predvolaná osoba spolu s ospravedlnením predložiť aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní.
Správca dane má nárok na opätovné predvolanie daňového subjektu a následne na predvedenie daňového subjektu, a to v prípade, že sa osoba ani po opakovanom predvolaní na ústne konanie nedostavila a zároveň nepodala ospravedlnenie zo zvlášť závažných okolností.
Ústne konanie sa vykonáva najmä z dôvodu dôležitých okolností, o ktorých má povinná osoba vypovedať, a ktoré zároveň majú napomôcť pri výkone daňového konania a určení daňovej povinnosti na strane správcu dane. Zároveň platí, že správca dane nemusí opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia nedostavila k ústnemu konaniu. Uvedeným postupom sa dosiahli najmä prieťahy pri správe daní.
Z dôvodu zabezpečenia operatívnejšej správy daní je účelné, aby colníci predviedli osobu, ktorá sa nedostaví na výzvu správcu dane aj daňovému úradu tak, ako to v minulosti zabezpečovali pre colné úrady. Po novom sa zaviedla možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom. Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie príslušný útvar Policajného zboru, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy.
O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, ustanovilo sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.
Kriminálny úrad finančnej správy
Vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Jeho právomoci a kompetencie sú vymedzené v e o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy. Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy sú organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy má procesnú subjektivitu v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto a. Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred súdom riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy alebo prezidentom.
DOŽIADANIE
Daňový poriadok ustanovením § 21 upravuje inštitút dožiadania, prostredníctvom ktorého je stanovená možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný. K dožiadaniu dochádza, ak existuje predpoklad rýchlejšieho a hospodárnejšieho vykonania úkonu v rámci správy daní.
Na základe dožiadania dochádza napríklad k vypočutiu svedka, ktorý by mohol prispieť k rýchlejšiemu vykonaniu úkonu.
V praxi sa stáva, že dožiadaný správca dane nemôže, respektíve sa mu nepodarí, zo zvlášť závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať. Jeho povinnosťou je následne bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane, ktorý ho dožiadaním poveril k výkonu stanoveného úkonu v správe daní. Prípadné spory, ktoré spočívajú v námietke opodstatnenosti, rozhoduje druhostupňový orgán – finančné riaditeľstvo.
PREDBEŽNÁ OTÁZKA
V prípade otázky, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane v rámci konania pri správe daní, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok. Zároveň je správca dane viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o danej otázke.
vylučuje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.
Definícia samotnej predbežnej otázky nie je obsahom Daňového poriadku, nakoľko môže ísť o rôzne druhy otázok. Dá sa však hovoriť o dôležitej skutočnosti nevyhnutnej na vykonanie rozhodnutia v rámci správy daní, pričom táto otázka nemusí byť priamo predmetom samotného daňového konania.
Daňový subjekt má v rámci daňového konania om daný nárok nazerať do spisu.
Priamo daňovým poriadkom nie je definovaný pojem spis. Všeobecne však pod týmto pojmom rozumieme nejakú zložku o daňovom subjekte, ktorú vedie správca dane. Uvedená zložka obsahuje všetky dôležité informácie o daňovom subjekte, dôležité dokumenty, písomností, rozhodnutia a rôzne úradné záznamy. Spis môže byť vedený v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom musí ísť o úplné rovnaký totožný obsah spisu o jednom daňovom subjekte.
Nazeranie do spisu
Ako sme už uviedli, Daňový poriadok dáva uvedenú možnosť nazerania do spisu daňovému subjektu, prípadne nému zástupcovi daňového subjektu. Dôvodom nazerania do spisu sú napríklad informácie týkajúce sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.
Rovnako do spisov môže za istých podmienok nazerať aj verejný ochranca práv a komisár pre deti a osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2015 bol rozšírený okruh subjektov oprávnených na sprístupnenie informácií považovaných za daňové tajomstvo. Ide o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Rovnako sa zaviedla povinnosť pre správcu dane, aby v určitých prípadoch umožnil týmto osobám nazerať do spisov. Uvedené doplnenie daňového poriadku bolo výkonom ich právomoci, pri ktorej posudzujú dodržiavanie práv dieťaťa alebo osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklad môžeme uviesť potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Daňovým subjektom je od 1. 1. 2022 umožnené nazrieť do spisu nasledujúci pracovný deň po tom, ako o to požiadajú, pričom požiadať môžu telefonicky, elektronicky alebo listinne. Zároveň sa zo znenia vypustilo ustanovenie upravujúce súhrnný protokol, a to z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.
O každom nazretí do spisu musí byť vyhotovený úradný záznam. Záznam vyhotovuje správca dane a následne je záznam založený v spise daňového subjektu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. Ak má daňový subjekt zástupcu, kópie sa vydajú jemu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti a komisár pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím.
V prípade nazerania do spisov sa zaviedla možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu. Súčasne sa z Daňového poriadku vypustila informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k u o správnych a súdnych poplatkoch.
Daňový poriadok obsahuje aj výnimky, kedy nie je možné nazerať do spisov. v niektorých prípadoch neumožňuje daňovému subjektu ani jeho zástupcovi nazerať do spisu.
Prvá výnimka sú utajované skutočnosti a druhá výnimka sú spisy, v rámci ktorých by mohli byť dotknuté právom chránené záujmy iných osôb.
Ako sme už uviedli, zásadne ide o spis, ktorý obsahuje utajované skutočnosti. Utajované skutočnosti sú upravené om o ochrane utajovaných skutočností. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.
Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.
Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie, alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením. Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.
Daňový subjekt alebo jeho zástupca nebol oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa Trestného poriadku.
Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní a do súhrnného protokolu, pričom to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. V zásade išlo precizovanie ustanovenia o nesprístupňovaní informácií daňovému subjektu o tom, že sa voči nemu plnenia úlohy Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, bez potreby skúmania dôvodov zmarenia ich činnosti pri sprístupnení takýchto informácií daňovému subjektu.
Zaviedol sa teda zákaz sprístupňovania informácií daňovému subjektu o činnosti Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené doplnenie súviselo s novelou daňového tajomstva, v rámci ktorej sa ustanovilo, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva, ukladala v spise daňového subjektu v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo. Rovnako bolo teda potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu, ktorým je, ako sme už uviedli, Trestný poriadok. Zároveň však pripúšťa zásadu, v rámci ktorej sa uvedená výnimka neuplatní, a to ak sa uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz.
Ing. Daniela Ivanáková
