Úkony zabezpečujúce priebeh
a účel správy daní

Zápisnica a úradný záznam a ich spísanie patrí k povinným náležitostiam správy daní v priebehu správy daní počas ústneho pojednávania. Týmto úkonom sa zabezpečuje priebeh a účel správy daní, respektíve zápisnica obsahuje určitý priebeh skutočností v rámci daňového konania, daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania.

Všetky úradné záznamy a zápisnice sa z priebehu správy daní musia uchovávať

Ako sme už uviedli, povinnosťou správcu dane je spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak zákon pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza. Okrem ústneho pojednávania sa spísanie zápisnice týka aj určitého vykonaného úkonu.

Čo musí zápisnica obsahovať

Podľa daňového poriadku musí zápisnica obsahovať základné skutočnosti, na ktoré je kladený dôraz. Najdôležitejšie je zachytiť, respektíve uviesť v zápisnici z ústneho pojednávania všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Uvedenú povinnosť spísania zápisnice má správca dane, ktorý musí zaznamenať

•    označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili,

•    miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo,

•    predmet pojednávania,

•    označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní,

•    súvislé opísanie priebehu pojednávania.

Daňový poriadok vymedzuje aj ďalšie náležitosti zápisnice, teda čo musí obsahovať. Ide o ďalšie skutočnosti z ústneho pojednávania.

Daňový poriadok prostredníctvom tohto ustanovenia ukladá povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktoré zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom.

Nevyhnutnou súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

Ďalšie skutočnosti a podpis

Úradný záznam – podpisuje zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. Zamestnanec musí zároveň uviesť dátum a čas, kedy bol úradný záznam spísaný. Ak bol poskytnutý zdroj informácie, ktorá je v úradnom zázname zachytená, úradný záznam musí obsahovať odkaz na tento zdroj informácie.

Zápisnica – podpisujú ju všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní rovnako ako osoby, ktoré sa vykonania úkonu zúčastnili, pričom k podpisu dochádza po oboznámení. Zápisnicu nepodpisujú zamestnanci orgánu.

V praxi sa stáva, že osoby odoprú podpísať zápisnicu, nakoľko majú námietky voči jej obsahu. V prípade odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej musia uviesť dôvody odopretia podpísania zápisnice. Zápisnicu obdržia všetky zúčastnené osoby od príslušného orgánu. Nemusí ísť len o originál zápisnice, môže ísť aj len o kópiu. V prípade, že zápisnica obsahuje gramatické chyby alebo nejaké zrejmé nesprávnosti, musí príslušný orgán na základe upozornenia, či z vlastného podnetu opraviť. O oprave chýb sa v zásade nevydáva žiadne rozhodnutie.

Úradný záznam

Zákon ďalej upravuje vyhotovenie úradného záznamu, pri ktorom tiež platí podmienka podpísania zamestnanca príslušného orgánu, ktorý úradný záznam vyhotovil. Okrem podpisu musí úradný záznam obsahovať zdroj, z ktorého príslušný orgán čerpal.

Všetky podmienky týkajúce sa zápisnice, ktoré sme uviedli vyššie, sa priamo vzťahujú aj na úradný záznam.

Kedy sa vykonáva úradný záznam

•    oznámenia,

•    poznámky,

•    telefonické rozhovory,

•    odkazy na iné spisy,

•    výpisy záznamov,

•    ďalšie skutočnosti tákajúce sa určitej veci.

Úradný záznam sa vyhotovuje v prípade každého nazretia do spisu, v prípade neúčasti daňového subjektu na miestnom zisťovaní, tiež v prípade zabezpečenia veci a priebehu zabezpečenia, ak nie je spísaná zápisnica, v prípade vydania osvedčenia o registrácii, v prípade nevyjadrenia sa daňového subjektu k protokolu, alebo ak sa daňový subjekt nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov v daňovom konaní, ktoré predložil, alebo v daňovom exekučnom konaní.

Kedy sa vyhotovuje zápisnica

•    plnomocenstvo a udelenie zastupovania daňového subjektu,

•    v prípade podania správcovi dane,

•    v prípade miestneho zisťovania,

•    v prípade zabezpečenia určitej veci,

•    pri vydaní veci, ktorá bola zabezpečená,

•    pri prepadnutí veci,

•    v prípade daňovej kontroly,

•    v prípade dokazovania veci a výsledkoch konania,

•    v prípade odvolania alebo o späťvzatí odvolania,

•    v prípade vyrubovacieho konania a exekučného konania.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu správy daní, konkrétne pri vyhotovovaní zápisníc ako aj nadväzne na digitalizáciu spoločnosti s účinnosťou od 1. 1. 2019, účinky prijatých záverov a opatrení uvedených v zápisnici nastávajú, tak ako predtým, podpisom zápisnice.

V záujme zabezpečenia právnej istoty daňových subjektov došlo k úprave ustanovenia nadväzne na platnú novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Odovzdanie zápisnice

Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Uvedené však neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Biometrický podpis umožňuje vložiť do elektronického dokumentu vlastnoručný digitálny podpis, obsahujúci nielen samotné vyobrazenie podpisu, ale súčasne i jeho skryté, jedinečné dynamické vlastnosti a individuálne charakteristiky. Vlastnoručný a proti neoprávneným zmenám dôkladne zabezpečený elektronický podpis i takto podpísaný dokument sú po vecnej i právnej stránke rovnocenné s klasickým podpisom a dokumentom, ktorý ho obsahuje.

Pri správe daní sa môže využívať inštitút predvolania a predvedenia

Cieľom uvedených inštitútov je riadne vyriešenie a stanovenie správnej daňovej povinnosti.

Osobná účasť daňového subjektu

K predvolaniu alebo predvedeniu je kompetentným správca dane a predvoláva prípadne predvedie osobu, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná – ide o daňový subjekt, o koho daňovú povinnosť sa týka.

Táto osoba je predvolaná písomným spôsobom. V oznámení, respektíve v predvolaní, je daňový subjekt upozornený na následky nedostavenia sa na predvolanie. Následkom je uloženie pokuty v medziach daňového poriadku.

Písomné predvolanie musí byť doručené osobe – daňový subjekt zásadne do vlastných rúk. Predvolanie musí obsahovať čoho sa konanie týka, kde a kedy sa má osoba predvolaná dostaviť. V prípade, že svedkovi vzniknú s predvolaním určité výdavky, po predložení potvrdenia a schválenia správcom dane na nárok na úhradu nákladov, uplatňuje sa zákon o cestovných náhradách a potvrdenie od zamestnávateľa o priemernej mesačnej mzde za posledné tri mesiace. Daňový subjekt má nárok na náhradu mzdy, stravného cestovného. Predvolaná osoba je povinná v súlade s daňovým poriadkom sa dostaviť sa na predvolanie správcu dane k ústnemu pojednávaniu s cieľom stanovenia správnej daňovej povinnosti. V prípade existencie okolnosti, ktoré by predvolanej osobe v tom bránili, má daňový subjekt nárok na ospravedlnenie zo závažných dôvodov a okolností hodné osobitného zreteľa.

V praxi ide najmä o zdravotný stav, ktorý nedovoľuje daňovému subjektu sa dostaviť na predvolanie. Ide teda o okolnosti, ktoré predvolaná osoba nemohla ovplyvniť alebo tieto okolnosti vlastným pričinením nezavinila.

Predloženie dôkazov

Novelou zákona č. 408/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2022 doplnilo znenie odseku 2, z čoho vyplýva, že musí predvolaná osoba spolu s ospravedlnením predložiť aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní.

Správca dane má nárok na opätovné predvolanie daňového subjektu a následne na predvedenie daňového subjektu, a to v prípade, že sa osoba ani po opakovanom predvolaní na ústne konanie nedostavila a zároveň nepodala ospravedlnenie zo zvlášť závažných okolností.

Ústne konanie sa vykonáva najmä z dôvodu dôležitých okolností, o ktorých má povinná osoba vypovedať, a ktoré zároveň majú napomôcť pri výkone daňového konania a určení daňovej povinnosti na strane správcu dane.

Od 1. 1. 2017 platí, že správca dane nemusí opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia nedostavila k ústnemu konaniu. Uvedeným postupom sa dosiahli najmä prieťahy pri správe daní. Z dôvodu zabezpečenia operatívnejšej správy daní je účelné, aby colníci predviedli osobu, ktorá sa nedostaví na výzvu správcu dane aj daňovému úradu tak, ako to v minulosti zabezpečovali pre colné úrady. Po novom sa zaviedla možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom. Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie príslušný útvar Policajného zboru, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, ustanovilo sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.

Kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Jeho právomoci a kompetencie sú vymedzené v zákone o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy. Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy sú organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy má procesnú subjektivitu v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred súdom riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy alebo prezidentom.

Daňový poriadok ustanovením upravuje inštitút dožiadania

prostredníctvom ktorého je stanovená možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný. K dožiadaniu dochádza, ak existuje predpoklad rýchlejšieho a hospodárnejšieho vykonania úkonu v rámci správy daní.

Na základe dožiadania dochádza napríklad k vypočutiu svedka, ktorý by mohol prispieť k rýchlejšiemu vykonaniu úkonu.

V praxi sa stáva, že dožiadaný správca dane nemôže, respektíve sa mu nepodarí, zo zvlášť závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať. Jeho povinnosťou je následne bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane, ktorý ho dožiadaním poveril k výkonu stanoveného úkonu v správe daní.

Prípadné spory, ktoré spočívajú v námietke opodstatnenosti, rozhoduje druhostupňový orgán – finančné riaditeľstvo.

Predbežná otázka

V prípade otázky, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane v rámci konania pri správe daní, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok. Zároveň je správca dane viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o danej otázke.

Zákon vylučuje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

Definícia samotnej predbežnej otázky nie je obsahom Daňového poriadku, nakoľko môže ísť o rôzne druhy otázok. Dá sa však hovoriť o dôležitej skutočnosti nevyhnutnej na vykonanie rozhodnutia v rámci správy daní, pričom táto otázka nemusí byť priamo predmetom samotného daňového konania.

Daňový subjekt má v rámci daňového konania zákonom daný nárok nazerať do spisu

Priamo daňovým poriadkom nie je definovaný pojem spis. Všeobecne však pod týmto pojmom rozumieme nejakú zložku o daňovom subjekte, ktorú vedie správca dane. Uvedená zložka obsahuje všetky dôležité informácie o daňovom subjekte, dôležité dokumenty, písomností, rozhodnutia a rôzne úradné záznamy. Spis môže byť vedený v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom musí ísť o úplné rovnaký totožný obsah spisu o jednom daňovom subjekte.

Kto môže nazerať do spisu

Ako sme už uviedli, Daňový poriadok dáva uvedenú možnosť nazerania do spisu daňovému subjektu, prípadne zákonnému zástupcovi daňového subjektu. Dôvodom nazerania do spisu sú napríklad informácie týkajúce sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

Rovnako do spisov môže za istých podmienok nazerať aj verejný ochranca práv a komisár pre deti a osoby so zdravotným postihnutím.

V roku 2015 bol rozšírený okruh subjektov oprávnených na sprístupnenie informácií považovaných za daňové tajomstvo. Ide o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Rovnako sa zaviedla povinnosť pre správcu dane, aby v určitých prípadoch umožnil týmto osobám nazerať do spisov. Uvedené doplnenie daňového poriadku bolo výkonom ich právomoci, pri ktorej posudzujú dodržiavanie práv dieťaťa alebo osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklad môžeme uviesť potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Nazeranie do spisov

Úprava znenia odseku 1 po novele zákona č. 408/2021, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2022, vyplynula z aplikačnej praxe. Daňovým subjektom je po novom umožnené nazrieť do spisu nasledujúci pracovný deň po tom, ako o to požiadajú, pričom požiadať môžu telefonicky, elektronicky alebo listinne.

Zároveň sa zo znenie vypustilo ustanovenie upravujúce súhrnný protokol, a to z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.

Vyhotovenie záznamu o nazretí do spisu

O každom nazretí do spisu musí byť vyhotovený úradný záznam. Záznam vyhotovuje správca dane a následne je záznam založený v spise daňového subjektu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. Ak má daňový subjekt zástupcu, kópie sa vydajú jemu.

V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti a komisár pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím.

S účinnosťou od 1. 1. 2017 sa v prípade nazerania do spisov zaviedla možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu. Súčasne sa z Daňového poriadku vypustila informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k zákonu o správnych a súdnych poplatkoch.

Výnimky z nazerania do spisov

Daňový poriadok obsahuje aj výnimky, kedy nie je možné nazerať do spisov. Zákon v niektorých prípadoch neumožňuje daňovému subjektu ani jeho zástupcovi nazerať do spisu.

•    Prvá výnimka sú utajované skutočnosti.

•    Druhá výnimka sú spisy, v rámci ktorých by mohli byť dotknuté právom chránené záujmy iných osôb.

Ako sme už uviedli, zásadne ide o spis, ktorý obsahuje utajované skutočnosti. Utajované skutočnosti sú upravené zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.

Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie, alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením. Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa od 1. 1. 2018 odstránili nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.

Medzinárodné dožiadanie

sa sprecizovalo pôvodne od roku 2013, pričom daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, teda aj do žiadosti o výmenu informácií, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, bol daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

Daňový subjekt alebo jeho zástupca bol oprávnený nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, len ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, na žiadosť ktorého správca dane vykonal medzinárodné dožiadanie, neuviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.

Daňový subjekt alebo jeho zástupca nebol oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa Trestného poriadku.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní a do súhrnného protokolu, pričom to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

V zásade išlo o precizovanie ustanovenia o nesprístupňovaní informácií daňovému subjektu o tom, že sa voči nemu plnenia úlohy Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, bez potreby skúmania dôvodov zmarenia ich činnosti pri sprístupnení takýchto informácií daňovému subjektu.

Zaviedol sa teda zákaz sprístupňovania informácií daňovému subjektu o činnosti Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené doplnenie, respektíve zmena, od 1. 1. 2020 súvisela s novelou daňového tajomstva, v rámci ktorej sa ustanovilo, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva, ukladala v spise daňového subjektu v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo. Rovnako bolo teda potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu, ktorým je, ako sme už uviedli, Trestný poriadok. Zároveň však zákon pripúšťa zásadu, v rámci ktorej sa uvedená výnimka neuplatní, a to ak sa uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní.

Daňový poriadok upravuje účel dokazovania pri správe daní

Kompetentným k dokazovaniu je správca dane.

Inštitút dokazovania sa najčastejšie v rámci daňového konania využíva pri daňovej kontrole.

Účel dokazovania

Prostredníctvom dokazovania sa preukazujú všetky skutočnosti, ktoré daňový subjekt uvádza v daňovom priznaní i v ďalších podaniach.

Ďalšie skutočnosti, na ktoré je daňový subjekt vyzvaný zo strany správcu dane, sa tiež preukazujú prostredníctvom dokazovania.

Daňový subjekt má teda v rámci daňového konania dôkazné bremeno, čo znamená, že on musí dokázať vyššie uvedené skutočnosti.

Pri dokazovaní daňový subjekt ďalej dokazuje (ide o jeho povinnosť):

•    vierohodnosť záznamov,

•    správnosť záznamov,

•    úplnosť povinných evidencií alebo záznamov.

Týka sa to najmä podania daňových priznaní a iných skutočností v súlade so zákonom o účtovníctve a skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie jeho daňovej povinnosti.

Od 1. 1. 2020 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, čo znamená, že sa ustanovilo, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nakoľko správca dane vyzýva daňový subjekt nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní, ale v rámci celej správy daní.

Úloha správcu dane pri dokazovaní

Povinnosťou správcu dane je zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane musí preukázať všetky skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

Dôkazy v rámci konania

Daňový poriadok nevymedzuje presný výpočet dôkazov. Uvádza len niektoré dôkazy, ktoré sa najčastejšie pri dokazovaní využívajú s cieľom určenia správnej daňovej povinnosti. Pod dôkazom rozumieme všetko, na základe čoho bola alebo je určitá skutočnosť zistená, objasnená alebo určená. Dôkazom je aj skutočnosť, na základe ktorej je alebo bola správne určená daň v daňovom konaní. Ani jeden z dôkazov však v daňovom konaní nemôže byť získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a inými právnymi predpismi.

Dôkazy:

•    podania daňového subjektu,

•    protokoly o daňovej kontrole,

•    svedecké výpovede,

•    znalecké posudky,

•    rôzne listiny,

•    doklady,

•    zápisnice o obhliadke,

•    protokoly o určení dane podľa pomôcok,

•    iné dôkazy.

Protokol o určení dane

Novelou zákona č. 408/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2022 ustanovenie odseku 4 sprecizovalo tak, aby bolo jednoznačné, že aj protokol o určení dane podľa pomôcok možno považovať za dôkaz.

Zhodnotenie dôkazov

Po poskytnutí dôkazov zo strany daňového subjektu dochádza k ich zhodnoteniu. Zhodnotenie dôkazov ako posledný krok dokazovania má v kompetencii správca dane, ktorý sa priamo stáva zodpovedným za poskytnuté dôkazy.

Zhodnotený musí byť každý jeden dôkaz (listina, záznam, doklad, ...) samostatne. Následne dochádza aj k zhodnoteniu dôkazov v ich súvislostiach. Správca dane k zhodnoteniu musí disponovať aj odôvodnením. Daňový poriadok obsahuje výnimku, a to že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Všetky skutočnosti, ktoré sú daňovým subjektom uvedené napríklad v daňovom priznaní, musí byť schopný aj preukázať. V prípade, ak však nemá možnosť určitý dôkaz zabezpečiť, pričom je presvedčený, že taký dôkaz existuje a je možné ho preukázať zo strany správcu dane, dá návrh na takýto spôsob preukázania.

V prípade vydania dôkazov týkajúcich sa osoby, ktorá neexistuje, sa v rámci konania nevyužijú. Môže ísť napríklad o osobu mŕtvu, alebo spoločnosť, ktorá ukončila svoju činnosť a tým pádom už neexistuje.

Spoločné konanie

Ustanovenie sa doplnilo odsekom 6 po novele zákona č. 408/2021, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Správcovia dane môžu na účely dokazovania vykonávať aj tzv. spoločné úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov, oboznámenie s obsahom rozhodujúcich skutočností zistených u iných daňových subjektov a oboznámenie s dôkazmi. Spoločným úkonom nie je len úkon viacerých správcov dane, ale aj úkon jedného správcu dane u viacerých daňových subjektov súčasne. Tieto úkony majú smerovať na odbremenenie daňových subjektov, keďže sa často museli zúčastňovať prakticky tých istých úkonov. Účelom tejto úpravy je tiež zníženie času výkonu kontroly a zvýšenie hospodárnosti. Z uvedeného vyplýva, že na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

Vypočutie svedka a znalca

Za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti sa po novele zákona č. 408/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2022 ustanovila pre správcu dane možnosť uskutočniť vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z takéhoto vypočutia sa vyhotoví zápisnica podľa § 19 daňového poriadku. Podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, nakoľko ide aj o podrobnosti informačno-technického charakteru, ako napríklad hardvérového alebo softvérového riešenia, ktoré môžu podliehať častej aktualizácii.

Daňový poriadok definuje osobu svedka pri správe daní, jej povinnosti, práva a úlohy, ktoré plní v rámci konania

O svedkovi hovoríme ako o tretej osobe. Inštitút svedka je považovaný za istý spôsob dokazovania v daňovom konaní. Vypovedať ako svedok má povinnosť každý, kto má informácie o dôležitých okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok daňového konania. Týka sa to skutočností a okolností týkajúcich sa tretích osôb (daňového subjektu), ak osoba svedka má vedomosť o dôležitých skutočnostiach alebo sú mu známe. Pri vypočutí musí svedok vypovedať pravdivo a nezamlčať žiadne skutočnosti. Výsluch svedka sa môže uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom.

Ciele vypočutia svedka

•    objasnenie skutočností v rámci daňového konania,

•    poskytnutie presnejších informácii pre správne vyrubenie dane.

Okolnosti svedeckej výpovede

Zásadne ide vždy o ústnu výpoveď. Svedok sa výpovede musí vždy zúčastniť osobne. V prípade zvlášť dôležitých dôvodov sa výpovede zúčastniť nemusí, ale podmienkou je ospravedlnenie s uvedením dôvodu neúčasti (vážne zdravotné dôvody, ...). Samotné ospravedlnenie musí byť doručené alebo oznámené správcovi dane ešte pred samotným plánovaným výsluchom. Ako náhle tieto dôvody pominú, je povinný sa výpovede zúčastniť. V opačnom prípade, ak sa nedostaví na výpoveď, Daňový poriadok umožňuje využiť inštitút predvedenia policajným zborom.

Z každej svedeckej výpovede sa spíše zápisnica za strany správcu dane, ku ktorej je možné dávať určité námietky alebo návrhy na doplnenie. Daňový subjekt musí byť informovaný o tom, že dôjde k výsluchu svedka.

Kto dáva návrh na vypočutie svedka

•    daňový subjekt, ktorého sa výpoveď týka,

•    správca dane,

•    tretia osoba.

Poučenie pred výpoveďou

Svedok je pred výpoveďou poučený zo strany správcu dane o možnosti odopretia výpovede. Zároveň musí byť overená jeho totožnosť pred samotným výsluchom.

Správca dane poučí svedka a upozorní ho, že jeho výpoveď musí byť pravdivá a nemôže zamlčať žiadnu informáciu, v opačnom prípade mu môžu z takej výpovede plynúť určité následky. Zároveň je správcom dane upozornený na možnosť nevypovedať o informáciách, ktoré môžu byť daňovým tajomstvom.

Uloženie pokuty za nepravdivú výpoveď

Svedok sa v prípade výpovede, ktorá sa nezakladá na pravde, dopúšťa priestupku, nakoľko jeho konanie bolo úmyselné a vedome uviedol nesprávny alebo neúplný údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe. Rovnako sa dopustí priestupku, ak nejaký z dôležitých údajov zatají, hoci má o ňom vedomosť.

Daňový poriadok umožňuje za uvedené priestupky mu uložiť pokutu do výšky 99 eur.

Odopretie výpovede

Svedok má možnosť výpoveď odoprieť. Túto možnosť má v prípade, ak by jeho výpoveďou buď sebe alebo svojim príbuzným (blízkej osobe definovanej Obchodným zákonníkom) spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Rovnako môže svedok odoprieť výpoveď aj v prípade utajovaných skutočností alebo v prípade informácii, o ktorých má vypovedať, je povinný dodržiavať mlčanlivosť.

Kto môže byť zúčastnený pri výpovedi svedka

•    správca dane, ktorý svedka vypočúva,

•    svedok,

•    daňový subjekt, ohľadom ktorého sa výpoveď uskutočňuje,

•    zástupca daňového subjektu.

Okrem tohto, že sa výpovede môže zúčastniť daňový subjekt alebo jeho zástupca, daňový poriadok mu dáva možnosť zákonnú možnosť počas vypočúvania klásť otázky.

Na vypočúvanie svedka je daňový subjekt upozornený v dostatočnom predstihu, aby sa prípadne mohol výsluchu zúčastniť. Upozornenie by malo mať písomný charakter. Zároveň správca dane písomným spôsobom upovedomí aj svedka o vypočúvaní.

Vznik nákladov vypočúvania svedka

Daňový poriadok umožňuje svedkovi náhradu nákladov, ktoré mu vznikli svedeckou výpoveďou. K nákladom patrí napríklad ušlá mzdy, cestovné náhrady a stravné.

Znalecká výpoveď je po výpovedi svedka ďalšou možnosťou pre odborné posúdenie skutočností a správne určenie dane v rámci správy daní

Zo znaleckej výpovede sa vypracuje znalecký posudok alebo odborné stanovisko. K daňovému konaniu predvoláva znalca správca dane. Rovnako sa znaleckej výpovede môže zúčastniť daňový subjekt alebo jeho zástupca, pričom daňový subjekt o tejto možnosti musí byť zo strany správcu dane vopred informovaný písomným spôsobom spolu s upozornením na možnosť kladenia otázok.

Znalecká činnosť

Je ňou špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených najmä v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích predpisov. Zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. V prípade otázok ku problematike znaleckej činnosti je možné sa obrátiť na odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti.

Znalec

Ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu splnomocnenú štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorá je zapísaná v zozname znalcov. Znalec vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu, pričom môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. Znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu (znalečné), náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Znalec je oprávnený od každého požadovať súčinnosť. Výkon činnosti nie je podnikanie. Znalec spracúva osobné údaje zadávateľov a iných fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na výkon činnosti. Zoznam znalcov vedie ministerstvo. Oddiel na zápis znalcov sa člení na odbory, ktoré sa ďalej členia na odvetvia. Údaje zapisované do zoznamu sú verejne prístupné; ministerstvo zabezpečuje ich zverejnenie na svojej internetovej stránke.

Znalec zapísaný v zozname môže vykonávať činnosť, len ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Znalec zapísaný v zozname pri výkone svojej činnosti používa úradnú pečiatku s priemerom 36 mm a preukaz, ktorým sa na požiadanie oprávnenej osoby preukazuje.

Ministerstvo vydá znalcovi pri zápise do zoznamu preukaz a povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky. Každý písomne vyhotovený znalecký úkon a vyúčtovanie opatrí znalec v zozname odtlačkom úradnej pečiatky. Odtlačok úradnej pečiatky sa nesmie používať na osobné účely. Znalec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom. V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.

Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá. Zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

Znalecký posudok

Znalecký posudok sa podáva

•    písomne,

•    ústne do zápisnice v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci.

Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého. Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, znaleckú doložku. Pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

K znalcovi a znaleckej činnosti pozri zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v aktuálnom znení!

Novela zákona č. 408/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2022, rovnako ako v § 25, za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti ustanovila pre správcu dane možnosť uskutočniť vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, pričom sa následne vyhotoví zápisnica

Poskytovanie údajov

je istá forma súčinnosti zo strany tretích osôb voči správcovi dane. Ide v podstate o istú povinnosť poskytnutia súčinnosti.

Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v jednotlivých ustanoveniach vymedzený demonštratívnym spôsobom.

Tretie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti

•    súdy,

•    iné štátne orgány,

•    orgány územnej samosprávy,

•    notári,

•    banky,

•    pošty,

•    orgány spojov,

•    vydavatelia tlače,

•    zdravotné poisťovne,

•    ďalšie osoby a orgány.

Daňový poriadok rozlišuje medzi povinnosťou súčinnosti stanovenou zo zákona a povinnosťou súčinnosti na výzvu správcu dane.

Pri poskytnutí informácii dochádza na strane správcu dane k získaniu dôležitých informácii nevyhnutných pre správu daní, respektíve pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Od 1. 1. 2016 bol v daňovom poriadku spresnený okruh subjektov, ktoré poskytujú platobné služby, ku ktorým popri bankách patria aj inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, či platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie. Do zákona sa tiež doplnila povinnosť poštového podniku oznamovať okrem iných údajov potrebných na účely správy daní aj informácie o zásielkach doručovaných na dobierku, nakoľko ide o najčastejší spôsob platenia za tovar pri obchodovaní prostredníctvom internetu.

Podľa Daňového poriadku je správca dane oprávnený získať na účely správy daní od podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby alebo siete údaje o účastníkoch ako aj prevádzkové údaje na základe svojej konkrétnej požiadavky.

Poskytovateľom platobných služieb sa rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Poskytovatelia platobných služieb oznamujú daňovému úradu údaje, medzi ktoré patria skutočnosti týkajúce sa klienta (Eximbanka len na písomné vyžiadanie, ktoré musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže Eximbanka príslušnú záležitosť identifikovať). Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa, ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytovať informácie právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu podieľajúcej sa na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na programe poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy. Poskytovatelia platobných služieb oznamujú finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi veciach správy daní alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní.

Kto musí poskytovať súčinnosť zo zákona

•    súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa daňových zákonov,

•    štátne kontrolné orgány oznamujú výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti,

•    poskytovatelia platobných služieb,

•    poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oznamuje výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka,

•    obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík oznamuje oznámenia o úmrtiach,

•    daňové úrady a colné úrady sa navzájom informujú o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach,

•    právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky v elektronickej forme poskytuje finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania,

•    sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu poskytuje údaje na účely správy daní.

Kto musí poskytovať súčinnosť na výzvu správcu dane

•    štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku oznamujú údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku,

•    každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní,

•    poštový podnik povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť,

•    podniky podľa zákona o elektronických komunikáciách poskytujú údaje účastníkov podľa zákona o elektronických komunikáciách a prevádzkové údaje (údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie),

•    vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén oznamujú totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní,

•    verejní prepravcovia oznamujú odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky,

•    zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí oznamujú informácie potrebné na účely správy daní,

•    poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti oznamuje údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa zákona o elektronickom obchode.

Povinná osoba podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je povinná na účely správy daní poskytnúť finančnej správe na výzvu údaje získané pri plnení povinností podľa tohto zákona. Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

Plnenie povinností povinnou osobou

-   overenie identifikácie,

-   základná starostlivosť,

-   uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod,

-   zjednodušená starostlivosť,

-   zvýšená starostlivosť,

-   spracovanie a uchovávanie údajov.

Povinná osoba

Povinnou osobou na účely daňového poriadku je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Povinnou osobou je aj banka, finančná inštitúcia, ak nie je bankou, ktorou je centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, komoditná burza, správcovská spoločnosť a depozitár, obchodník s cennými papiermi, finančný agent, finančný poradca okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením, zahraničný subjekt kolektívneho investovania, poisťovňa pri vykonávaní poisťovacej činnosti v životnom poistení, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať zmenárenskú činnosť, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom alebo iné finančné činnosti podľa osobitného predpisu, platobná inštitúcia, agent platobných služieb a inštitúcia elektronických peňazí, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, prevádzkovateľ hazardnej hry, poštový podnik, súdny exekútor, pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, správca, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu, audítor, účtovník, daňový poradca, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností, advokát alebo notár, ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, poskytovateľ služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu, veriteľ, iná osoba, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Povinnou osobou je tiež pobočka, organizačná zložka alebo prevádzka zahraničnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, vrátane zastúpenia zahraničnej banky a zastúpenia zahraničnej finančnej inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

K transpozícii Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5), došlo s účinnosťou od 1. 1. 2018.

V smernici 2011/16/EÚ je stanovené, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence).

Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.

Povinnosť ďalších osôb obchodujúcich prostredníctvom internetu

Povinnosťou týchto osôb je oznámiť na výzvu správcu dane všetky požadované údaje týkajúce sa správy daní. K ďalších osobám patria:

•    vydavatelia tlače,

•    prevádzkovatelia webových sídiel,

•    poskytovatelia webhostingu,

•    registrátori a držitelia domén.

Správca dane tieto osoby vyzve a upozorní ich na povinnosť oznámiť totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní. V prípade užívateľov ide najmä o klientov tých podnikateľov, ktorí obchodujú prostredníctvom svojich webových sídiel.