5. Ukončenie zdaňovacieho obdobia
5.1 Predmet dane z MV
Podnikateľ koncom októbra 2025 obstaral nové motorové vozidlo kategórie N1, ktoré hneď začal používať v rámci podnikania. K prvému zápisu na dopravnom inšpektoráte došlo až v novembri 2025, kedy bolo predmetnému motorovému vozidlu pridelené evidenčné číslo vozidla.
Odkedy je motorové vozidlo predmetom dane z motorových vozidiel?
Predmetom dane z motorových vozidiel je vozidlo kategórie L, M, N a O, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v zdaňovacom období. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Motorové vozidlo, ktorému bolo pridelené evidenčné číslo vozidla v novembri 2025, je predmetom dane z motorových vozidiel od 1. 11. 2025, nakoľko v októbri 2025 ešte nespĺňalo podmienku evidencie v Slovenskej republike, aj keď sa už používalo na podnikanie.
5.2 Možnosť zániku daňovej povinnosti
Podnikateľ používal v zdaňovacom období roku 2024 vozidlo na podnikanie, ktoré uviedol aj v daňovom priznaní podanom za toto zdaňovacie obdobie. Predmetné vozidlo nemal zaradené do obchodného majetku. Avšak v zdaňovacom období roku 2025 vôbec toto vozidlo na podnikanie nepoužil.
Môže zaniknúť daňová povinnosť?
Ak predmetné vozidlo v celom zdaňovacom období roka 2025 nebolo predmetom dane (nepoužilo sa na podnikanie ani jediný krát) a súčasne o vozidle nebolo v roku 2025 vôbec účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla, zanikla daňová povinnosť spätne k 31. decembru 2024.
Túto skutočnosť bude podnikateľ povinný oznámiť správcovi dane v lehote do 31. januára 2026.
Otázky 5.1 – 5.2 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.3 Vplyv na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa
Daňovník (rezident SR) dosahuje za rok 2025 príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP zo zdroja v zahraničí, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí (nakoľko daňovníkom na území iného štátu nevznikla/nevniká stála prevádzkareň)
Má dosiahnutie týchto príjmov vplyv na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa?
Daňovník, ktorý si chce uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ZDP z titulu dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si po splnení ustanovených podmienok môže tento nárok uplatniť až po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, a to osobne, prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.
Jedna z podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus je ustanovená v § 33 ods. 9 ZDP. V zmysle predmetného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2025, nárok na daňový bonus si môže (za predpokladu splnenia aj ďalších ustanovených podmienok) uplatniť len ten daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, a to bez ohľadu na to, či ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) alebo ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta).
Ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 cit. zákona, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.
Vzhľadom na znenie predmetného ustanovenia sa na uvedený účel nesleduje úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale sleduje sa úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí a ako je uvedené aj v spomínanom usmernení, ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.
Ing. Miroslava Brnová
5.4 Benzínový motor
Podnikateľ používa na podnikanie motorové vozidlo s benzínovým motorom ale aj s možnosťou režimu LPG. V dokladoch vozidla nie je uvedené, že ide o hybridné motorové vozidlo.
Môže podnikateľ napriek tomu použiť pre výpočet sadzby dane z motorových vozidiel 50 %-né zníženie?
Zápis, že ide o hybridné motorové alebo elektrické vozidlo, v doklade vozidla nie je. Je uvedený len druh paliva. Pri hybridných vozidlách musia byť dva zdroje energie, t. j. spaľovací motor a elektromotor. Kombinácia benzín a LPG nie je hybrid, ide o dvojpalivové vozidlo.
5.5 Vozidlo počas trvania opravy
Z dôvodu opravy vozidla, ktorá trvala dva mesiace, došlo u podnikateľa k prerušeniu používania vozidla, ktoré je evidované v Slovenskej republike.
Bude z tohto titulu vozidlo počas trvania opravy predmetom dane z motorových vozidiel?
Jedným z významných pojmových znakov podnikania je sústavnosť, teda úmysel podnikateľa vykonávať túto činnosť opakovane, pričom kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas preruší, napr. z dôvodu práceneschopnosti, nedostatku pracovných príležitostí, voľných dní, a pod. Na základe uvedeného, aj keď počas prerušenia činnosti sú vozidlá nevyužité, je naplnený predmet dane z motorových vozidiel. Skutočnosť, že podnikateľ nepoužíva vozidlo každý deň, nespôsobí prerušenie samotnej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že vozidlo je predmetom dane naďalej.
Keďže v otázke opísanom prípade nepoužívanie vozidla nespôsobí prerušenie samotnej podnikateľskej činnosti, vozidlo evidované v Slovenskej republike je predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia – tzn. aj počas trvania jeho opravy.
Negatívne je vymedzený predmet dane z motorových vozidiel v tom zmysle, že predmetom tejto dane nie je vozidlo, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S, ako ani vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo.
5.6 Predávajúci nepodnikateľ
Podnikateľ zakúpil ojazdené motorové vozidlo. K zmene držiteľa vozidla došlo 15. októbra 2025 a vozidlo v tomto mesiaci podnikateľ začal používať aj na podnikanie.
Je pre určenie momentu vznik daňovej povinnosti dôležité, či predávajúci je podnikateľ, ktorý toto auto používal na podnikanie alebo je predávajúci nepodnikateľ – občan?
Áno, to aký status má predávajúci, môže mať dopad na rozdielne posúdenie vzniku daňovej povinnosti pre daň z motorových vozidiel. V prípade, ak je predávajúcim podnikateľ, ktorý používal predmetný automobil pred predajom na svoje podnikanie, daňová povinnosť kupujúcemu podnikateľovi vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k zmene v osobe daňovníka, t. j. 1. novembra 2025.
V prípade, ak predávajúcim bola súkromná osoba (občan), daňová povinnosť v otázke spomínanom prípade vznikla 1. októbra 2025, t. j. prvým dňom mesiaca, v ktorom došlo k prvému použitiu vozidla na podnikanie.
5.7 Osobné motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike
Podnikateľ používa na podnikanie osobné motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike s kubatúrou 1 600 cm3. Dátum prvej evidencie tohto automobilu je 10. apríl 2022.
Akú daň z motorových vozidiel zaplatí za rok 2025?
V danom prípade v marci 2025 uplynulo od prvej evidencie vozidla prvých 36 mesiacov, preto v zdaňovacom období roku 2025 vozidlo prechádza zo základnej sadzby dane na sadzbu dane zvýšenú o 10 %. Pre výpočet pomernej časti v zdaňovacom období roku 2025 za mesiace január až marec (vrátane) sa použije základná sadzba dane (148 €) a za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom apríl 2025 do decembra 2025 sa pre výpočet pomernej časti dane použije základná sadzba dane zvýšená o 10 % (162,80 €).
To znamená, že daňová povinnosť bude 159,10 €. V zmysle doteraz uvedeného ide tak o súčty súm 37,00 € (148 € / 12 mesiacov x 3 mesiace) a 122,10 € (162,80 € / 12 mesiacov x 9 mesiacov).
5.8 Prenájom vozidla
Fyzická osoba – podnikateľ, prenajala svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, na základe zmluvy o prenájme inému podnikateľovi.
Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ (podnikateľ), ktorý je v doklade vozidla zapísaný ako držiteľ vozidla (prenajímateľ totiž vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom prenájmu).
5.9 Zaplatenie dane z MV
Fyzická osoba nepodnikateľ požičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi na podnikanie.
Kto má povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel?
Ak fyzická osoba – nepodnikateľ vypožičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi, ktorý vozidlo použije na podnikanie, daňovníkom dane z motorových vozidiel je podnikateľ, čiže užívateľ vozidla.
5.10 Úprava ročnej sadzby
Ako sa upraví ročná sadzba dane pre hybridné elektrické vozidlo s dátumom prvej evidencie v decembri 2020 pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2025?
V danom prípade je rok 2025 päťdesiatym až šesťdesiatymprvým mesiacom používania od prvej evidencie vozidla. Ročná sadzba dane sa teda zvýši o 10 % a následne sa upraví znížením o 50 % pre hybridné elektrické vozidlo.
5.11 Optimalizácia základu dane z príjmov
Podnikateľ dosahuje v roku 2025 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH. Preukázateľné výdavky súvisiace s jeho činnosťou sú zanedbateľné.
Môže daňovník s cieľom optimalizácie základu dane z príjmov za týchto okolností uplatniť pri príjmoch zo živnosti tzv. paušálne výdavky?
Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2025 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.
5.12 Výška dane
Podnikateľ používa na podnikanie osobné motorové vozidlo evidované v SR s kubatúrou 1 600 cm3. Dátum prvej evidencie tohto automobilu je 20. 12. 2024.
Akú daň z motorových vozidiel podnikateľ zaplatí za rok 2025?
Podnikateľ bude v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2025 aplikovať úpravu ročnej sadzby dane v zmysle zákona o dani z motorových vozidiel v znení účinnom od 1. 1. 2025. Keďže počas zdaňovacieho obdobia 2025 sa automobil radí do rozpätia prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej evidencie vozidla, uplatní sa ročná sadzba dane 148 €.
5.13 Vozidlo v podnikaní
Podnikateľ používa na podnikanie osobné motorové vozidlo evidované v SR s kubatúrou 1 400 cm3. Dátum prvej evidencie tohto automobilu je 20. 12. 2020.
Akú daň z motorových vozidiel zaplatí podnikateľ za rok 2025?
V danom prípade je rok 2025 päťdesiatym až šesťdesiatymprvým mesiacom používania od prvej evidencie vozidla. V zdaňovacom období 2025 sa tak uplatní 10 % zvýšenie základnej sadzby dane (115 €), a teda podnikateľ zaplatí daň vo výške 126,50 €.
5.14 Vznik daňovej povinnosti
Podnikateľ zakúpil dve nové osobné motorové vozidlá nasledovne:
• prvý automobil kúpil dňa 10. januára 2025, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 20. januára 2025,
• druhý automobil kúpil dňa 27. januára 2025, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 3. februára 2025.
Kedy vznikla daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel?
Daňová povinnosť vznikla pri prvom motorovom vozidle 1. januára 2025. Pri druhom vozidle vznikla daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel 1. februára 2025.
5.15 Výkon súkromného lekára
Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.
Môže si lekár uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?
Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.
5.16 Vedenie peňažného denníka
Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z poľnohospodárskej výroby, je platiteľom DPH. Na daňové účely uplatňuje skutočné preukázateľné daňové výdavky. Je platiteľom DPH.
Musí daňovník viesť peňažný denník a účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva?
Zákon o dani z príjmov umožňuje aj daňovníkovi, ktorý je platiteľom DPH viesť tzv. daňovú evidenciu. Z ustanovenia § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplýva, v akej štruktúre má byť spomínaná evidencia vedená. Okrem tejto evidencie je v predmetnom prípade povinný viesť navyše aj evidenciu DPH, nakoľko platiteľ DPH je povinný dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
5.17 Nezaplatený záväzok
Podnikateľ účtujúci v PÚ uzatvoril v roku 2025 zmluvu s účtovníckou firmou na vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania za rok 2025. Účtovnícka firma mu vyfakturovala v roku 2025 za poskytnuté služby sumu 1 200 eur. Túto faktúru podnikateľ zaúčtoval na účet 518 – Ostatné služby. Faktúru do konca roku 2025 neuhradí.
Bude podnikateľ FA evidovať ako nezaplatený záväzok na účte 321 – Dodávatelia a bude môcť uplatniť sumu 1 200 eur v daňových nákladoch za rok 2025?
V zdaňovacom období 2025 môže byť daňovým nákladom výdavok na účtovnícke služby len za podmienky jeho skutočného zaplatenia. Za zdaňovacie obdobie 2025 bude tak suma 1 200 eur položkou zvyšujúcou základ dane podnikateľa. Ak podnikateľ uvedený záväzok uhradí napr. v roku 2026, potom bude tento výdavok súčasťou jeho základu dane za zdaňovacie obdobie 2026 prostredníctvom položky znižujúcej základ dane za zdaňovacie obdobie 2026.
Otázky 5.4 – 5.17 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.18 Možnosť na uplatnenie daňového bonusu
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR je zamestnaný v dopravnej špedičnej firme, pre ktorú jazdí na kamióne a rozváža tovar po celej Európe.
Ovplyvňujú príjmy, ktoré dostáva za prácu a cestovné náhrady, ktoré sú mu vyplácané na zahraničnej pracovnej ceste, jeho možnosť na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia?
Pokiaľ jeho príjem, ktorý dosahuje zo zamestnania vykonávaného pre slovenského zamestnávateľa nie je zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí, čo v tomto prípade nie je, potom takto dosiahnuté príjmy neovplyvňujú jeho možnosť uplatňovať si nárok na daňový bonus aj v priebehu roka u slovenského zamestnávateľa, ak spĺňa ďalšie podmienky uvedené v § 33 ZDP.
Ing. Miroslava Brnová
5.19 Celoročný odpis
Podnikateľ má v obchodnom majetku lisovaciu technologickú linku. V roku 2025 by spolu s jej daňovým odpisom dosiahol daňovú stratu 2 500 eur. Ročná výška daňového odpisu uvedeného majetku predstavuje čiastku 5 000 eur.
Môže podnikateľ do základu dane za rok 2025 zahrnúť celoročný odpis vo výške 5 000 eur?
Ak sa podnikateľ rozhodne neuplatniť daňový odpis z technologickej linky, do základu dane za rok 2025 nesmie zahrnúť celoročný odpis vo výške 5 000 eur. Nemôže sa rozhodnúť vylúčiť len jednu polovicu z ročného odpisu a druhú polovicu ponechať v základe dane ako daňový výdavok tak, aby jeho základ dane bol 0.
5.20 Prerušené odpisovanie
Podnikateľ v roku 2021 obstaral kúpou v hotovosti automobil, ktorý využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Obstarávacia cena automobilu bola 10 000 eur. Podnikateľ v roku 2021 uplatnil výdavky percentom z príjmu, v roku 2022 uplatnil preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2023 preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2024 uplatnil výdavky percentom z príjmu a v roku 2025 uplatní opäť preukázateľne vynaložené výdavky.
Ako bude podnikateľ pri prerušení odpisovania postupovať?
Podnikateľ mohol pri prerušení odpisovania postupovať takto:
▪ V roku 2021 nemohol uplatniť inštitút prerušenia uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatnil výdavky percentom z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Rok 2021 bol však prvým rokom daňového odpisovania. Podnikateľ však musel viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť – vypočíta ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku zníži o príslušnú výšku daňového odpisu.
▪ V roku 2022 a 2023 podnikateľ mohol uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky.
▪ Za rok 2024 podnikateľ nemohol uplatniť inštitút prerušenia uplatňovania daňových odpisov, pretože opäť uplatnil výdavky percentom z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Rok 2024 bol však druhým rokom daňového odpisovania (samozrejme za predpokladu, že v rokoch 2022 a 2023 podnikateľ využil možnosť prerušenia odpisovania). Podnikateľ však musel viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť – vypočíta ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku zníži o príslušnú výšku daňového odpisu.
▪ V roku 2025 daňovník bude opäť môcť uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky.
Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy v zmysle ustanovenia § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov.
5.21 Delenie príjmov a výdavkov združenia jednotlivých účastníkov
V rámci združenia troch podnikateľov – fyzických osôb, je v zmluve dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia jednotlivých účastníkov X : Y : Z v pomere 30 % : 45 % : 25 %. Zmluva o združení je platná iba do konca roka.
Je možné, aby sa tento pomer menil na základe dodatku zmluvy o združení každý rok?
V zmysle § 10 ods. 2 ZDP okrem iného platí, že príjmy dosiahnuté z titulu spoločného podnikania na základe zmluvy o združení a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom ak nie je v zmluve o združení uvedené inak. Z uvedeného vyplýva, že príjmy a výdavky je potrebné rozdeliť v rovnakom pomere ako sú definované v zmluve o združení. Tzn., že pre daňové účely nutné rozdeľovať príjmy a výdavky (vrátane odpisov) v pomere 30 : 45 : 25.
Platná právna úprava SR nezakazuje, aby bola zmluva o združení zmenená pred, prípadne v priebehu zdaňovacieho obdobia. Musí však ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musia byť dodržané spomínané ustanovenie zákona o dani z príjmov.
Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom. Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia, resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.
5.22 Príjem z kapitálového majetku z BSM
Manželia nadobudli podielové listy počas existencie BSM v roku 2020. V zmluve o obstaraní podielových listov je uvedený iba manžel, ktorý dostal v roku 2025 vyplatené príjmy z vrátenia podielových listov, z ktorých bola vybraná zrážková daň.
Môžu si manželia rozdeliť tieto príjmy a daň vybranú zrážku odpočítať ako preddavok v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2025?
V súlade so znením § 7 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa môžu manželia rozhodnúť o tom, ako si rozdelia príjem z kapitálového majetku, ktorý im plynul z BSM. Dôležité je, aby si tým istým pomerom rozdelili aj výdavky a daň vybranú zrážkou, napr. aby nenastala situácia, pri ktorej by si obaja manželia duplicitne odpočítali tú istú daň vybranú zrážkou. Pri uplatnení postupu uvedeného v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov je rozhodujúce to, že podielové listy nadobudli počas existencie BSM, toto BSM trvá, preto aj príjem z vyplatenia podielových listov podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je príjmom patriacim do BSM.
Vôbec nie je podstatné, na meno ktorého z manželov boli podielové listy obstarané, resp. komu z manželov bol príjem poukázaný.
5.23 Príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti
Piatim súrodencom plynuli v roku 2025 príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti, v ktorej každý z nich mal rovnaký 20 %-ný podiel. Jeden zo súrodencov však z titulu trvalého pobytu v zahraničí nemá záujem o tento príjem, nakoľko nechce mať starosti s jeho súvisiacim zdaňovaním, preto ostatným odkázal, aby si celkový príjem rozdelili na štvrtiny.
Je takýto postup v súlade so zákonom?
Uvedený postup v súlade so zákonom nie je. Znenie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti možnosť dohodnúť si ľubovoľný podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch a daňových výdavkoch súvisiacich s prenájmom alebo predajom nehnuteľnosti. Možné je akceptovať len účastníkmi dohodnutý iný podiel v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktorý spomínaný zákon odkazuje. Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti je dohodou, ktorou sa menia práva a povinnosti spoluvlastníkov k nehnuteľnosti a nakladá sa so spoluvlastníckymi podielmi. Dochádza k prevodu podielov na nehnuteľnej veci medzi spoluvlastníkmi a účinky takejto zmluvy môžu nastať až vkladom do katastra nehnuteľností.
Podiel určuje veľkosť vlastníckeho práva a je východiskovým predpokladom pre posúdenie právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti, preto aj pre prípad dohody spoluvlastníkov o hospodárení s nehnuteľnosťou, musia byť zmeny podielov vždy zapísané v katastri nehnuteľnosti.
Otázky 5.19 – 5.23 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.24 Uznanie dodatočných nákladov pri dodaní nekvalitného tovaru
V rámci obchodných vzťahov medzi platiteľmi došlo k dodaniu tovaru (farby) platiteľom A platiteľovi B a ten ju následne dodal platiteľovi C, ktorý ju použil pri montáži svojich výrobkov u zákazníkov. V rámci týchto dodávok došlo k uplatneniu DPH v súlade so zákonom.
Musí byť fakturácia uvedených nákladov bez DPH?
Dodanie tovaru platiteľom C bolo zákazníkmi reklamované, v rámci reklamačného konania bolo zistené, že použitý tovar (farba) nebol požadovanej kvality. Platiteľ C odstránil vady u zákazníkov, náklady, ktoré mu pritom vznikli, zákazníkom nefakturoval. Tieto dodatočné náklady, ktoré mu spôsobil jeho dodávateľ B, žiadal od neho nahradiť – za tým účelom mu ich fakturoval.
Fakturácia uvedených nákladov musí byť bez DPH, pretože v danom prípade platiteľ C nedodáva ani tovar ani službu platiteľovi B, žiada od neho náhradu spôsobených zvýšených nákladov z titulu nekvalitného tovaru. Ide teda o finančné vyrovnanie, ktoré nie je predmetom DPH.
Rovnaký princíp potom musí platiť i pre žiadaná náhrady škody za nekvalitný tovar zo strany platiteľa B voči platiteľovi A, t. j. rovnako bude vyhotovená faktúra bez DPH.
5.25 Vznik škody na skladovanom tovare
Platiteľ DPH mal zapožičaný skladový priestor, v ktorom skladoval tovar. V dôsledku víchrice a dažďa došlo k zatopeniu tovaru, jeho poškodeniu ktoré nebolo možné odstrániť – išlo o elektronické prístroje, ktoré už nespĺňali požadované normy. Uvedený stav bol komisionálne zistený a skonštatovaná neodstrániteľná závada.
Kedy vzniká všeobecne daňová povinnosť?
Pri DPH vzniká všeobecne daňová povinnosť dňom dodania tovaru, alebo služby – podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona, vznik škody na tovare platiteľa, z ktorého bola odpočítaná DPH, nezakladá vznik daňovej povinnosti.
5.26 Spôsobenie škody na tovare prepravcom
Obchodná spoločnosť fakturovala tuzemskému prepravcovi za škodu na tovare, ktorý bol dovezený z iného členského štátu s DPH.
Je požadovaná odplata za dodanie tovaru alebo dodanie služby?
DPH môže byť uplatnená na faktúrach za zdaniteľné obchody. Zdaniteľným obchodom na účely DPH je dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH a dodanie služby podľa § 9 zákona o DPH. Fakturáciou škody nie je požadovaná odplata za dodanie tovaru alebo dodanie služby, predstavuje určité finančné plnenie, to však nie je predmetom DPH (predmetom DPH v danom prípade bolo dodanie služby – prepravy tovaru).
Okrem toho obchodná spoločnosť neposkytovala žiadnu službu dopravcovi, teda okrem vyššie uvedeného aj to je dôvod, prečo na faktúre, ktorou žiada náhradu spôsobenej škody, nemôže uplatniť DPH.
5.27 Exspirovaný tovar (lieky)
Lieky, ktoré lekárne nakupujú s cieľom ďalšieho predaja, sa považujú za tovar. Vyradenie liekov po lehote exspirácie sa účtuje ako ostatný náklad.
Považujú sa náklady súvisiace s vyradením liekov po lehote exspirácie za výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou lekární?
Z dôvodu špecifickej maloobchodnej činnosti vykonávanej lekárňami sa náklady súvisiace s vyradením liekov po lehote exspirácie považujú za výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou lekární, pretože dôvodom ich vyradenia je skutočnosť, že lieky po lehote exspirácie už nemajú žiadnu realizačnú hodnotu, nesmú sa ďalej predávať, nepredstavujú už žiadnu úžitkovú hodnotu. Nespĺňajú definíciu manka a škody.
Z hľadiska DPH vyradenie liekov po lehote exspirácie nepredstavuje dodanie tovaru, daňová povinnosť platiteľovi – lekárni – teda nevzniká.
Otázky 5.24 – 5.27 vypracovala Ing. Naďa Vašková
5.28 Rozdelenie príjmov v BSM
Manželia prenajímajú počas roku 2025 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Za rok 2025 dosiahnu príjmy z prenájmu vo výške 3400 eur. Manžel bol počas celého roka 2025zamestnaný na pracovný pomer a manželka bola celý rok 2025 na rodičovskej dovolenke.
Akým spôsobom je možné rozdeliť spomínané príjmy tak, aby daňové zaťaženie manželov bolo čo najnižšie?
Zákon o dani z príjmov umožňuje manželom rozdeliť si príjmy z prenájmu v nimi zvolenom pomere. Pri optimalizácii ich daňových povinností je potrebné brať na zreteľ nasledujúce skutočnosti:
▪ podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) spomínaného právneho predpisu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu;
▪ príjem z prenájmu patrí medzi tzv. „pasívne“ príjmy, čo znamená, že od takéhoto príjmu nie je možné odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane;
▪ podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník – fyzická osoba, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (tzn. za rok 2025 ide o sumu 2 876,90 eur), s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov;
Z doteraz uvedeného je možné odporučiť rozdeliť príjmy na manželku vo výške 2 900 eur a na manžela vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v sume 500 eur.
Manžel tak po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy z prenájmu a teda nebude mať povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie, a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 900 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že jej zdaniteľné príjmy z prenájmu za rok 2025 budú vo výške 2 400 eur.
Nakoľko v roku 2025 nedosiahne manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 876,90 eura.
Ing. Ján Mintál
5.29 Nárok na náhradu škôd
Účtovnej jednotke bola v novembri 2025 spôsobená škoda na majetku. Poisťovňa do konca roku prípad neuzatvorila, no s určitosťou možno očakávať výplatu poistného plnenia v roku 2026 v súlade s ustanoveniami poistnej zmluvy a obchodných podmienok poisťovne.
Je potrebné o nároku na škodu účtovať už v roku 2025, keďže nie je známa suma poistného plnenia?
Nárok na náhradu škôd, ktoré vznikli v priebehu roka 2025 a boli v tomto roku aj účtované, vecne prislúchajú roku 2025. To znamená, že o nároku na náhradu škody je potrebné účtovať v uzávierkových operáciách roku 2025, keďže do 31. 12. 2025 nedošlo k vysporiadaniu poistného prípadu. Podľa § 48 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ sa výšku nároku voči poisťovni určí kvalifikovaným odhadom na základe výšky vzniknutej škody a znenia poistnej zmluvy a obchodných podmienok v oblasti výšky spoluúčasti a pohľadávka sa zaúčtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí, a vedie sa na samostatnom analytickom účte (MD 378.A / D 648).
5.30 Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý majetok
Spoločnosť bezodplatne nadobudla náves.
Akým spôsobom má určiť jeho ocenenie na účtovné účely?
Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý majetok sa na účtovné účely oceňuje podľa § 25 ods. 1 písm. d) bodu 1 zákona o účtovníctve tzv. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve. V danom prípade je určujúca v prvom rade tzv. trhová cena, ktorou treba rozumieť najpočetnejšiu cenu ponuky alebo, ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.
Ak by nebolo možné určiť reálnu hodnotu návesu podľa doteraz uvedeného postupu, potom sa vychádza z posudku znalca.
Otázky 5.29 – 5.30 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.31 Zásoby drogériového tovaru po záruke alebo pred koncom záruky
Platiteľ zistil na sklade zásoby drogériového tovaru, ktorý je po záruke a chce ho preto vyradiť zo zásob a zlikvidovať.
Akú DPH musí platiteľ odviesť?
Napriek tomu, že ide o tovar, z ktorého si odpočítal DPH, pri vyradení zo skladu z dôvodu nepoužiteľnosti tohto tovaru nevzniká daňová povinnosť. Je potrebné, aby pre daňové účely platiteľ túto skutočnosť písomne zaevidoval. Ak platiteľ zistí tovar, pri ktorom záruka končí už o krátku dobu, môže sa rozhodnúť predať tovar s výraznou zľavou (i pod nákupnú cenu).
V takom prípade odvedie DPH zo základu dane zníženého o sumu zľavy (§ 22 ods. 4 zákona o DPH).
Ing. Naďa Vašková
5.32 Nevyfakturovaná dodávka
Účtovnej jednotke boli odovzdané zmluvne dohodnuté práce v decembri 2025. Do konca roku však tieto práce dodávateľ nevyúčtoval.
Pôjde na strane odberateľa o nevyfakturovanú dodávku účtovanú na účte 326, alebo nie je nutné o týchto prácach účtovať?
Na účte 326 sa účtujú také dodávky majetku a služieb, ktoré boli odberateľom prevzaté, ale ktoré dodávateľ do uzavierania účtovných kníh nevyúčtoval (nevyfakturoval), pritom suma nevyúčtovaného záväzku je známa. Nevyfakturovaná dodávka prác sa zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu majetku alebo nákladov (v danom prípade 518) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 326.
Nevyfakturovaná dodávka sa zúčtuje po obdržaní faktúry účtovným zápisom na ťarchu účtu 326 a v prospech účtu 321 (zo zúčtovania by nemal vzniknúť rozdiel).
5.33 Tvorba opravnej položky
Účtovná jednotka tvorila v roku 2024 opravnú položku k materiálu, u ktorého na základe výsledkov inventarizácie sa predpokladá zhoršenie jeho využiteľnosti, vo výške 7 000 €. V roku 2025 bude potrebné opravnú položku zvýšiť na hodnotu 12 000 €.
Ako sa bude upravovať výška opravnej položky?
V súvislosti s tvorbou opravnej položky možno poznamenať, že v praxi sa používajú dva spôsoby úpravy výšky opravnej položky
1. zaúčtuje sa zrušenie opravných položiek za minulé účtovné obdobie v celkovej výške a vytvorí sa nová opravná položka k 31. 12. aktuálneho roku,
2. v aktuálnom roku sa iba rozdielovo zaúčtuje zvýšenie, resp. zníženie opravnej položky, tzn. že sa neruší celková pôvodne vytvorená opravná položka, iba sa upraví jej výška v nadväznosti na inventarizáciu.
Voľba medzi týmito spôsobmi účtovania o opravných položkách má rozdielny dopad na štruktúru vykazovaného hospodárskeho výsledku. Vzhľadom k podstate tohto účtovného prípadu možno považovať prvý spôsob za nesprávny. Podstatou účtovného prípadu je posúdenie výšky opravnej položky a jej vykázanie vo výške stanovenej na základe zásady opatrnosti. Ak dochádza k zvýšeniu (zníženiu) tejto opravnej položky v porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím, prejaví sa táto skutočnosť v úprave tejto opravnej položky, avšak nie je v jej zrušení a opätovnom vytvorení. Aj keď majú obidva spôsoby účtovania rovnaký dopad na vykazovanú výšku opravnej položky, štruktúra hospodárskeho výsledku bude iná. V prípade plného rozpustenia a novej tvorby opravnej položky by boli obraty na príslušných riadkoch výkazu ziskov a strát skreslené.
Preto je potrebné pri uzávierkových operáciách roku 2025 opravnú položku vytvorenú v roku 2024 zvýšiť o hodnotu 5 000 € (MD 505 / D 191).
5.34 Nevyfakturované dodávky
Účtovnej jednotke boli odovzdané zmluvne dohodnuté práce v decembri 2025. Do konca roku však tieto práce dodávateľ nevyúčtoval.
Pôjde na strane odberateľa o nevyfakturovanú dodávku účtovanú na účte 326, alebo nie je nutné o týchto prácach účtovať?
Na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napr. nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku. Účtujú sa tu také dodávky majetku a služieb, ktoré boli odberateľom prevzaté ale ktoré dodávateľ do uzavierania účtovných kníh nevyúčtoval (nevyfakturoval), pritom suma nevyúčtovaného záväzku je známa.
Nevyfakturovaná dodávka prác sa zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu majetku alebo nákladov (v danom prípade 518) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky sa zúčtuje po obdržaní faktúry účtovným zápisom na ťarchu účtu 326 a v prospech účtu 321 (zo zúčtovania by nemal vzniknúť rozdiel).
Otázky 5.32 – 5.34 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.35 Prvotné použitie investičného majetku bolo iné, ako bolo zamýšľané
Platiteľ DPH si v januári 2025 kúpi automobil, ktorý plánuje používať výlučne na účely svojho podnikania, pri ktorom mu vzniká daňová povinnosť, preto si uplatnil odpočítanie dane v plnej výške DPH na základe § 49 ods. 2 zákona o DPH, t. j. v sume 10 000 eur. Ku skutočnému používaniu automobilu začalo dochádzať vo februári 2025, platiteľ ale zmenil pôvodný zámer a začal automobil čiastočne používať aj na súkromný – nepodnikateľský účel, a to v rozsahu 25 % na nepodnikateľský účel (bez nároku na odpočítanie) a 75 % na účel podnikateľský (s nárokom na odpočítanie). Takéto používanie automobilu bude do konca roku 2025.
Aké povinnosti sa na platiteľa vzťahujú?
Pre posúdenie povinnosti opravy a úpravy už odpočítanej DPH je nevyhnutné zistiť, aké bolo skutočné prvotné použitie uvedeného investičného majetku. Pretože vo februári 2025 došlo k prvotnému použitiu automobilu a bolo iné ako bolo zamýšľané pri odpočítaní DPH v januári 2025, vznikla povinnosť vykonania opravy odpočítanej dane.
V daňovom priznaní za február 2025 platiteľ vykoná opravu odpočítanej DPH na základe § 53 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, t. j. dôjde k vráteniu časti odpočítanej DPH vo výške 2 500 eur (25 % z 10 000), teda sumy odpočítanej dane, na ktorú nemá nárok z dôvodu použitia automobilu na iný účel ako na podnikateľský.
Ak uvedený rozsah použitia automobilu – 75 % na podnikanie nezmení do konca roku, nevznikne mu v poslednom zdaňovacom období roka 2025 povinnosť úpravy odpočítanej dane, pretože nedošlo k zmene účelu vo vzťahu k prvotnému použitiu.
Ing. Naďa Vašková
