Ukončenie podnikania FO
– daňový pohľad
Pojem podnikanie je definovaný v § 2 ObchZ. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. Podnikateľom je fyzická osoba (ďalej FO), ktorá podniká na základe povolenia na výkon podnikateľskej činnosti.
T. j. na základe:
• živnostenského oprávnenia,
• iného oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti, napríklad advokáti, daňoví poradcovia, architekti, súdni exekútori a podobne,
• osvedčenia a zápisu do príslušnej evidencie podľa osobitného predpisu.
Zánik živnostenského oprávnenia
Najviac podnikateľov z radov FO podniká na základe živnostenského oprávnenia. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej ŽZ), živnostenské oprávnenie zaniká:
• smrťou FO – živnostníka, ak nepokračujú v činnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie zanikne najneskôr uplynutím 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve, ak nezískajú dedičia vlastné oprávnenie,
• uplynutím určenej doby, ak bol živnostenský list alebo koncesná listina vydaný na dobu určitú,
• zrušením oprávnenia na základe žiadosti podnikateľa; živnostenské oprávnenie zaniká dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu,
• rozhodnutím živnostenského úradu v súlade s § 58 ŽZ.
Zánik podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka
Podľa § 15 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, v znení neskorších predpisov, súkromne hospodáriaci roľník musí obecnému úradu, ktorý mu vydal osvedčenie o zápise do evidencie, do 15 dní ohlásiť zmenu skutočností uvedených v evidencii a táto lehota sa týka aj oznámenia o ukončení jeho poľnohospodárskej výroby.
Podnikanie v postavení súkromne hospodáriaceho roľníka (ďalej SHR) sa neriadi ŽZ. Činnosť SHR nie je živnosťou, preto ju nie je potrebné ohlasovať a ani registrovať na Živnostenskom úrade. Ohlasuje sa na Obecnom úrade alebo na mestskom úrade.
Zánik oprávnenia na základe iných predpisov
Časť podnikateľov vykonáva svoju činnosť na základe oprávnenia podľa osobitných predpisov. U týchto podnikateľov ku skončeniu podnikania dochádza väčšinou vyčiarknutím zo zoznamu príslušnej komory a zrušením osvedčenia o spôsobilosti na výkon danej činnosti. FO môže byť vyčiarknutá zo zoznamu, podľa ustanovení zákona príslušnej komory, ak:
• písomne požiada o vyčiarknutie zo zoznamu,
• bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
• bola právoplatne odsúdená,
• zomrela.
Úprava základu dane pri skončení podnikania
Ustanovenie § 17 ods. 8 a ods. 9 ZDP ukladá podnikateľom, ktorí ukončili podnikanie, upraviť základ dane (ďalej ZD) v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti.
Skončením podnikania sa, podľa § 17 ods. 9 ZDP, rozumie:
• zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
• prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činnosti,
• skončenia poberania príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti,
• skončenia poberania príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti z dôvodu úmrtia daňovníka (úpravu základu dane a vyčíslenie daňovej povinnosti vykoná dedič).
Podnikateľ upravuje ZD podľa toho, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej JU) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP (daňová evidencia) alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva (ďalej PU) alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP (paušálne výdavky).
Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ
alebo eviduje svoje príjmy a daňové výdavky v daňovej evidencii má povinnosť pri skončení podnikateľskej činnosti upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Podnikateľ má povinnosť upraviť ZD v zdaňovacom období, v ktorom došlo ku skončeniu podnikania alebo ku skončeniu inej samostatne zárobkovej činnosti. ZD upraví tak, že:
• zvýši základ dane o:
- cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú a pestovateľskú činnosť,
- výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) 1. až 5. a 7. bod ZDP,
• zníži základ dane o:
- výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje podľa § 19 ZDP za daňový výdavok,
- pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť (považuje za daňový výdavok),
• zvýši alebo zníži o:
- zostatok opravných položiek k nadobudnutému majetku podľa charakteru opravnej položky.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP ak dôjde k ďalšiemu predaju nespotrebovaných zásob, do ZD sa zahrnie iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do ZD.
Ak podnikateľ, ktorý účtuje v JÚ, pri skončení podnikania upravuje ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP, úpravu ZD vykoná v účtovníctve v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií. Podnikateľ nevyplňuje riadky v daňovom priznaní k dani z príjmov FO, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce ZD a položky znižujúce ZD.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, pri úprave ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP, položky upravujúce ZD neuvádza na riadkoch daňového priznania k dani z príjmov FO. Tieto položky sú súčasťou príjmov a daňových výdavkov, ktoré v daňovej evidencii eviduje.
Podnikateľ, ktorý účtuje v PÚ
upraví základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ukončí podnikanie, v súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP, o:
• zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek,
• príjmov budúcich období,
• výdavkov budúcich období a
• nákladov budúcich období.
Podnikateľ, ktorý uplatňuje paušálne výdavky,
t. z. výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, ktoré sú stanovené percentom z príjmov, upraví ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP pri ukončení podnikateľskej činnosti o:
• cenu nespotrebovaných zásob a
• výšku pohľadávok okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).
Ak podnikateľ, ktorý uplatňuje pri stanovení ZD paušálne výdavky, upravuje pri ukončení podnikania ZD, postupuje tak, že položky zvyšujúce ZD sú u neho súčasťou príjmov, ktoré uvedie v evidencii. Úpravu nerobí v daňovom priznaní k dani z príjmov FO.
Úprava základu dane
o nespotrebované zásoby
Nespotrebovanými zásobami sa rozumejú všetky zásoby, ktoré podnikateľ vykázal v inventúre ku dňu ukončenia podnikania, t. z. aj zásoby, ktoré ešte nezaplatil. Ako daňové výdavky sa potom započítajú:
• zaplatené výdavky na nákup zásob, ktoré sú v zmysle § 2 písm. i) ZDP považované za daňový výdavok a
• nezaplatené výdavky na nákup zásob (záväzky voči dodávateľom materiálu alebo tovaru) zistené ku dňu skončenia podnikania, ktoré sú považované podľa § 2 písm. i) ZDP za daňové výdavky.
Podnikateľ musí zvýšiť ZD o všetky nespotrebované zásoby vrátane nezaplatených zásob.
o pohľadávky
Základ dane u podnikateľa, ktorý ukončil podnikanie, sa zvyšuje o výšku pohľadávok, ktoré podnikateľ k dátumu končenia podnikania eviduje v daňovej evidencii alebo v účtovníctve. Výška takto zistených pohľadávok sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v ustanovení § 19 ods. 2 písm. h) bod 1. až 5 a 7. bode ZDP.
o záväzok
Ak podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JU alebo vedie daňovú evidenciu, ukončí podnikanie, má povinnosť upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Táto úprava sa týka všetkých záväzkov, ktoré vyčísli dokladovou inventúrou ku dňu ukončenia podnikania.
o pomernú výšku nájomného
Podnikateľ má povinnosť upraviť ZD pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP aj o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Aj keď podnikateľ zaplatil nájomne napríklad na celý rok dopredu, nemôže si zaplatenú čiastku uplatniť v plnej výške do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD. Daňovým výdavkom bude, v súlade s ustanovením p 17 ods. 8 ZDP, len pomerná časť nájomného, t. z. časť nájomného za obdobie, keď podnikal (do ukončenia podnikania).
pri vysporiadaní majetku
Pri ukončení podnikateľskej činnosti si podnikateľ musí vysporiadať majetok, ktorý vložil do podnikania. Postupovať môže tak, že si majetok ponechá v osobnom užívaní alebo ho predá inej osobe.
Prevod majetku do osobného užívania
Podnikateľ, ktorý sa rozhodol ukončiť podnikateľskú činnosť, môže postupovať tak, že majetok, ktorý mal v podnikaní, si ponechá na svoje osobné účely, t. z. prevedie ho do osobného užívania. Takýto majetok nebude u podnikateľa predmetom zdanenia bezprostredne po preradení z obchodného majetku do osobného užívania.
V prípade, že podnikateľ majetok predá do piatich rokov po jeho vyradení z obchodného majetku, bude mať povinnosť príjem z predaja tohto majetku zdaniť. Ak majetok, ktorý mal zaradený v obchodnom majetku, predá po uplynutí lehoty piatich rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku, je príjem z jeho predaja oslobodený od dane. Takýto postup vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZDP.
Odpredaj majetku inej osobe
Ak podnikateľ odpredá majetok inej osobe, príjem z predaja bude súčasťou príjmov z podnikania, pretože podľa § 6 ods. 5 písm. a) ZDP je príjmom z podnikania aj príjem z akékoľvek nakladania s obchodným majetkom podnikateľa. Výdavkom pri predaji bude zostatková cena pri predaji odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, pretože podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom.
Ing. Jarmila Strählová
ZÁKON
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov
§ 19
(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,
b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,
c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
3. vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4. odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium, hmotné zabezpečenie žiaka, poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,
5. príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ...
