Ukončenie obdobia

v daňovej a poistnej oblasti

Zamestnávateľ je povinný v oblasti mzdového účtovníctva každoročne vykonať úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky a k príprave ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Aké sú mzdové veličiny platné od 1. 1. 2026 v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré je potrebné nastaviť pred spracovaním miezd za mesiac január 2026? Aké sú daňové veličiny pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti?

Daňové pásma pri výpočte
preddavku na daň

Počnúc 1. 1. 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. V roku 2025 uplatňujeme pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatní vo výške 48 441,43 €.

Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň

zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025, t. j. preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:

•    19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 zo sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, t. j. v roku 2025 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 4 036,79 € vrátane

•    25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176, 8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2025 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 4 036,79 €.

Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok.

Z uvedeného vyplýva, že v roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane použije sadzba 19% a pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 4 036,79 €, sa použije sadzba dane 25%.

Od 1. 1. 2026 sa zmenilo ustanovenie § 35 ods. 2 zákona o dani z príjmov

(ďalej len „ZDP“) týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 (§ 52zzzj ods. 4 zákona), a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4. daňových pásmach:

•    19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima vrátane, t. j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 19% zo zdaniteľnej mzdy, ktorá je najviac vo výške 3 665,28 € vrátane

•    25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t. j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (progresívne zdanenie I),

•    30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t. j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (progresívne zdanenie II),

•    35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (progresívne zdanenie III).

Osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti

Od 1. 1. 2026 dochádza k zvýšeniu osobitnej sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ). Osobitná sadzba dane sa zvyšuje z 5 % na 10 %. Tento postup vyplýva z § 15a novely zákona o dani z príjmov: „Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 10 % (pôvodne 5 %).“ Prvýkrát sa použije sadzba dane 10% pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2025.

Daňový bonus na dieťa
v roku 2025 a v roku 2026

Nárok daňový bonus na dieťa, vzniká daňovníkovi v prípade, ak ide o vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pričom prechodný pobyt dieťaťa nemá vplyv na jeho uplatnenie. Daňový bonus na dieťa si môže uplatniť len jeden daňovník, t. j. jeden z rodičov; v prípade, že sa nedohodnú, zákon o dani z príjmov upravuje nasledovné poradie: matka, otec, iná oprávnená osoba.

Výšku daňového bonusu na dieťa určujú dve veličiny: vek dieťaťa a výška základu dane, resp. čiastkového základu dane, ktorý zamestnanec dosiahol z príjmu plynúceho zo zárobkovej činnosti. Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si môže uplatniť daňový bonus na dieťa:

•    50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a najviac do 18 rokov veku; a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku,

•    100 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

Pri výpočte daňového bonusu sa uplatňuje obmedzenie daňového bonusu

v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane daňovníka. Daňový bonus možno priznať najviac do výšky ustanoveného %-ta základu dane (výška percentuálnej sadzby závisí od počtu vyživovaných detí daňovníka, na ktoré sú splnené podmienky na priznanie daňového bonusu).

Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník nedosiahne dostatočne vysoký základ dane, nevznikne mu nárok na „plnú“ sumu daňového bonusu podľa veku vyživovaného dieťaťa (detí). Pri výpočte sa uplatňuje postupné matematické zaokrúhľovanie na dve desatinné miesta.

Počnúc rokom 2025 je zavedené ohraničenie daňového bonus na dieťa zhora, aby sa zabezpečila vyššia adresnosť daňového bonusu na dieťa - a to postupným znižovaním sumy daňového bonusu pri čiastkovom základe dane prevyšujúcom 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Čím vyšší základ dane zamestnanec dosiahne, tým bude mať nárok na nižšiu (až nulovú) sumu daňového bonusu.

Krátenie sumy daňového bonusu sa vypočíta

podľa zákonom predpísaného vzorca ako rozdiel sumy daňového bonusu podľa veku 100 € (deti do 15 rokov) alebo sumy 50 € (deti nad 15 do 18 rokov) a sumy vo výške 1/10 rozdielu medzi dosiahnutým čiastkovým základom dane daňovníka a parametra vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred 2 rokov. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 11 ZDP: „Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6, nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo základom dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6.“ Pri výpočte ohraničenia daňového bonusu na dieťa, je parameter, t. j. základ dane, kedy sa začína suma daňového bonusu potupne znižovať, vo výške 1,5 násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Limit daňového bonusu
na dieťa za rok 2025

Keďže priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2023 je vo výške 1 430 €, pri krátení daňového bonusu sa použije parameter 2 145 € [1,5 x PMM za rok 2023]. To znamená, že ak zamestnanec dosiahne počas roka 2025 mesačný základ dane vyšší ako 2 145 € (čomu zodpovedá hrubý príjem vo výške 2 477 €), nárok na daňový bonus začne postupne klesať (od príjmu 2 477 €), pričom nárok na daňový bonus zanikne:

•    pri mesačnom príjme nad 3 632 € nebude, ak ide o dieťa do 15 rokov,

•    pri mesačnom príjme nad 3 050 €,
ak ide o dieťa nad 15 rokov.

Limit daňového bonusu
na dieťa za rok 2026

Keďže priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2024 je vo výške 1 524 €, pri krátení daňového bonusu sa použije nový parameter 2 286 € [1,5 x PMM za rok 2024]. To znamená, že ak zamestnanec dosiahne počas roka 2026 mesačný základ dane vyšší ako 2 286 € (čomu zodpovedá hrubý príjem vo výške 2 640 €), nárok na daňový bonus začne postupne klesať (od príjmu 2 645 €), pričom nárok na daňový bonus zanikne:

•    pri mesačnom príjme nad 3 800 € nebude, ak ide o dieťa do 15 rokov.

•    pri mesačnom príjme nad 3 220 €, ak ide o dieťa nad 15 rokov

Sociálne poistenie

Vymeriavací základ na odvod poistného na sociálne poistenie v roku 2026

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení zamestnanec a zamestnávateľ platí poistné na:

•    nemocenské poistenie,

•    dôchodkové poistenie, ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,

•    poistenie v nezamestnanosti,

•    garančné poistenie, ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,

•    úrazové poistenie,

•    do rezervného fondu solidarity,

•    do fondu na poistné na financovanie podpory, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (od 1. 1. 2022).

Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity s výnimkou úrazového poistenia za každého jeho zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí toto poistné, t. j. pre rok 2026 sa uplatní v nasledovnej výške:

Dočasná pracovná neschopnosť a výpočet DVZ v roku 2026

Od 1. 1. 2026 bude zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi náhradu príjmu počas DPN prvých 14 kalendárnych dní. Uvedená legislatívna zmena vyplýva novely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (článok VI. konsolidačného zákona – zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií).

Podľa prechodného ustanovenia § 13d tohto zákona, ak nárok na náhradu príjmu vznikol zamestnancovi ku koncu roka 2025 a tento nárok trvá aj po tomto dátume, uplatňuje sa právna úprava účinná do 31. 12. 2025, t. j. zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi náhradu príjmu najviac prvých 10 kalendárnych dní.

Náhrada príjmu pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa považuje za základný parameter (DVZ), a ktorého výška závisí od hrubého príjmu zamestnanca:

Hrubý príjem
 VZ na nemocenské poistenie
 DVZ
 Náhrada príjmu počas DPN

DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (NP) v rozhodujúcom období (spravidla ide o úhrn hrubých zárobkov zamestnanca) a počtu dní trvania nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné v rozhodujúcom období:

Príklad

Zamestnanec bol v mesiaci 08/2026 práceneschopný 20 kalendárnych dní. Denný vymeriavací základ (ďalej len "DVZ") je vo výške 74,9202 €. V akej výške bude zamestnancovi vyplatená náhrada príjmu pri DPN?

Na výpočet náhrady príjmu sa použije DVZ vo výške 74,9202 € a pri výpočte postupujeme nasledovne:

-   Náhrada príjmu za prvé 3 dni trvania DPN: 3 x [25% z 74,9202] = 56,19015 €.

-   Náhrada príjmu za ďalších 11 dní trvania DPN: 11 x [55% z 74,9202] = 453,26721 €.

Náhrada príjmu spolu 509,457 po zaokrúhlení na eurocent nahor 509,46 €.

Od 1. 1. 2026 vzniká zamestnancovi podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenské od 15. kalendárneho dňa DPN (podľa pôvodnej právnej úpravy od 11. dňa). V prípade, že by zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti skončil pracovný pomer (a zaniklo tak nemocenské poistenie) počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia. Aj tu podľa prechodného ustanovenia § 293gmb novely zákona platí, že na prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli pred 31. 12. 2025 a trvajú aj po tomto dátume, sa naďalej vzťahuje právna úprava účinná do 31. 12. 2025. To znamená, že ak zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť napr. 29. 12. 2025, podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2025 mu vznikne nárok na nemocenské už od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 8. 1. 2026.

Zrušenie povinnosti prekladať ELDP od 1. 1. 2026

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (eELDP) sa od 1. 1. 2026 ruší. Dôvodom zrušenia tejto povinnosti je aj tá skutočnosť, že väčšina údajov, ktoré sú zamestnávatelia povinní evidovať na formulároch eELDP sú údaje, ktoré zamestnávateľ Sociálnej poisťovni počas trvania dôchodkového poistenia zamestnanca už priebežne (mesačne) zasiela/zaslal, a ktoré už Sociálna poisťovňa postupne eviduje aj v elektronickej podobe. Takže po zaslaní údajov aj formou eELDP, ide o duplicitné zasielanie údajov. So zrušením povinnosti predkladať eELDP súvisí aj zavedenie jednorazovej oznamovacej povinnosti zamestnávateľov, ktorá je upravená v prechodnom ustanovení § 293gl novely zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. 1. 2026. Ide o doplnenie údajov Sociálnej poisťovni za obdobie dôchodkového poistenia zamestnancov za obdobie pred 31. 12. 2025.

Zamestnávateľ má povinnosť za všetkých svojich zamestnancov (aj za tých za, ktorých zamestnanie trvá aj po 31. decembri 2025) jednorazovo predložiť evidenciu na účely dôchodkového poistenia za obdobie pred 1. januárom 2026 v zákonom určenej lehote a na formulároch, na ktorých ich predkladal pred týmto dátumom.

Zamestnávateľ povinný predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu o svojich zamestnancoch vedenú na účely nároku na dávku dôchodkového poistenia podľa § 231 ods. 1 písm. j) v znení účinnom do 31. decembra 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026 prostredníctvom elektronického formulára určeného Sociálnou poisťovňou (eELDP) do:

•    31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak povinnosť predložiť túto evidenciu nesplnil pred 1. januárom 2026,

•    30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,

•    30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,

•    31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

Zdravotné poistenie

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa zvyšuje sadzba odvodu na zdravotné poistenie pre fyzické osoby sa o 1 percentuálny bod a pre zdravotne postihnuté osoby je to navýšenie o 0,5 percentuálneho bodu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sadzba odvodu na zdravotné poistenie sa už zvyšovala pre zamestnávateľa, SZČO a samoplatiteľa z 14 % na 15 % (s prechodnou platnosťou od roku 2024 do konca roka 2027). Sadzby odvodov na zdravotné poistenie osobitne pre zamestnanca s a bez zdravotného postihnutia a pre ďalšie kategórie platiteľa poistného sa podľa § 12 a § 38ezg novely č. 261/2025 Z. z. zákona o zdravotnom poistení uplatnia nasledovne:

* Upozornenie: Podľa § 38ezg zákona č. 530/2023 Z.z. účinného od 1. 1. 2024 zamestnávateľ platí odvod na zdravotné poistenie počas rokov 2024 - 2027 vypočítaný sadzbou 11 %, a ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, zvýšenie sadzbou 5,5 % vymeriavacieho základu. Toto zvýšenie bolo schválené pre prechodné obdobie rokov 2024 - 2027.

Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie na rok 2026

Podľa zákona o zdravotnom poistení platí, že zamestnanec musí zaplatiť minimálne zdravotné odvody aspoň v takej výške, ako keby mesačne dosiahol príjem vo výške životného minima – pri platení odvodov na ZP sa uplatňuje tzv. minimálny preddavok na poistné (od roku 2023).

Podstata spočíva v tom, že zamestnávateľovi vzniká povinnosť zraziť zamestnancovi zo mzdy preddavok v zákonom stanovenej minimálnej výške, a to na úrovni odvodu na ZP vypočítaných zo sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Keďže suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu je podľa navrhovaného Opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima k 1. 7. 2025 vo výške 284,13 €, minimálny preddavok na poistné sa od 1. 1. 2026 uplatní vo výške 42,61 €:

MPZ = preddavok zamestnanca_{VZ = ŽM}
+ preddavok zamestnávateľa_{VZ = ŽM}

MPZ = 42,61 € [(4% z 284,13 = 11,36)
+ (11% z 284,13 = 31,25)]

Príklad

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa na dohodu o vykonaní práce celý mesiac február. Odmena bola vyplatená vo výške 270 €. V akej výške bude preddavok zamestnanca a zamestnávateľa na zdravotné poistenie?

Rozdiel medzi minimálnym preddavkom zamestnanca a celkovým skutočným preddavkom je 42,61 – 40,50 = 2,11 €; tento rozdiel je zamestnanec povinný doplatiť zdravotnej poisťovni.

Ak je za zamestnanca platiteľom poistného štát alebo je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, minimálne poistné sa neuplatní, resp. sa uplatní v nižšej výške. Minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol zamestnanec:

•    samostatne zárobkovo činnou osobou,

•    poistencom štátu (napr. osobou poberajúcou nemocenské, materské, dôchodkovú dávku),

•    osobou so zdravotným postihnutím (poznámka: podľa usmernenia MZ SR, ak sa zamestnanec považuje za osobu so zdravotným postihnutím čo len jeden deň v kalendárnom mesiaci, minimálny preddavok sa neuplatní za celý kalendárny mesiac),

•    vyhlásený za nezvestnú osobu,

•    sa nepovažoval za zamestnanca (napr. mal neplatené voľno, čerpal rodičovskú dovolenku).

Zamestnanec, ktorý má v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov

sa môže aj v roku 2025 rozhodnúť, že doplatok do minimálneho preddavku nezaplatí prostredníctvom zamestnávateľa pri každomesačnom spracovaní výplat [podľa § 16a ods. 5 ZZP]; v takomto prípade vypočíta doplatok do minimálneho preddavku zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného podľa § 19 ZZP.

§ 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Citácia na str. 59

Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je povinný

a)  prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca,

b)  prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,

c)  oznámiť pobočke

1. pri prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti,

2. každú zmenu skutočností podľa prvého bodu do desiatich dní od tejto zmeny,

d)  oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca okrem prerušenia tohto poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a) do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,

e)  oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2,

f) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola potvrdená vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva a ak trvá dlhšie ako štrnásť dní, a to do troch dní po štrnástom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ...