Úhrada zdravotnej starostlivosti

Poistenci, ktorí majú príslušnú zdravotnú poisťovňu (na základe potvrdenej prihlášky na verejné zdravotné poistenie), majú právo na úhradu zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Poistenec mal právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak bol dlžníkom v medziach zákona o zdravotnom poistení. Toto sa nevzťahuje na vymedzené prípady podľa odseku 2.

Obmedzenie práva len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa teda vzťahovalo na dlžníka definovaného v § 25a ods. 1 s vylúčením dlžníkov, ktorí z objektívnych dôvodov (napr. konkurz, reštrukturalizácia) nemôžu uhradiť zo svojho majetku nedoplatok, dlžníkov, ktorí majú povolené splátky a plnia podmienky uvedené v dohode o splátkach (uzavreté so zdravotnou poisťovňou alebo so súdnym exekútorom), dlžníkov, ktorí majú súdom nariadenú ochrannú liečbu alebo ktorí sú zamestnancami, za ktorých nezaplatil poistné zamestnávateľ.

Pretože v praxi sa stáva, že po úspešnom uplatnení námietky premlčania, a teda právnej nevykonateľnosti premlčanej pohľadávky, sú dotknutí dlžníci naďalej evidovaní v zozname dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, sa vylúčilo aj u takýchto dlžníkov obmedzenie práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Všetci títo vylúčení dlžníci budú vedení naďalej v zozname dlžníkov, avšak s právom na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/­2004 Z. z.

Uvedená úprava predstavuje určitý postih takýchto poistencov, ale jej prvoradým cieľom je preventívne pôsobiť na poistencov, aby plnili zákonom ustanovenú povinnosť platiť poistné. Potreba takejto úpravy vyplynula z nevyhnutnej požiadavky zabezpečiť finančné prostriedky na verejné zdravotné poistenie vo výške ustanovenej zákonom a plynulosť týchto finančných prostriedkov do verejného zdravotného poistenia, čo je predpokladom pre riadne fungovanie systému verejného zdravotného poistenia. Neodkladnú zdravotnú starostlivosť definuje zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výnimky, ktoré predstavujú vylúčení dlžníci, sa po novom upravili v odseku 2 novelou zákona č. 356/­2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2017.

Vzhľadom na rozšírenie možností riešenia úpadku fyzických osôb o súdom určený splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa v § 9 ods. 2 zákona č. 580/­2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje uhrádzanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov, doplnil do taxatívne určeného výpočtu dlžníkov, na ktorých sa toto ustanovenie nevzťahuje, aj dlžník, ktorému súd určil splátkový kalendár; dlžník, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je do tohto výpočtu už zaradený.

Novelou zákona č. 351/­2018 Z. z. sa od 30. 12. 2018 k vylúčeným dlžníkom pridal aj dlžník, ktorý bol zaradený do programu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, a to len do času jeho vyradenia z tohto programu. To znamená, že pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, bolo potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť, ak sa najmä z dôvodu toho, že boli obeťami obchodovania s ľuďmi, stali dlžníkmi.

Ak ide o poistenca, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Uvedené však neplatí, ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca.

Čo sa týka nákladov v týchto prípadoch vzniknutých, uhradí ich zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Následne pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku.

V prípade bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca a ak ani po kontrole v centrálnom registri poistencov sa nezistí poistný vzťah, vzniknuté náklady uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.

Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/­2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov).

Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. (Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.)

Aby tieto osoby získali prístup k plnému rozsahu zdravotnej starostlivosti, musia splatiť svoj dlh, alebo spĺňať niektorú z nasledovných podmienok:

–   uzavretá dohoda o splátkach dlhu, pričom dlžník dohodu riadne plní,

–   splácanie dlhu splátkami exekútorovi,

–   vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia,

–   súdom nariadená ochranná liečba.

Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia (obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti), ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov (osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí).

Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti (napr. osoba dostane v práci výpoveď, nezaregistruje sa na úrade práce, prípadne sa zaregistruje oneskorene, odíde na určitý čas do cudziny, kde však nie je zdravotne poistená alebo ekonomicky činná). Tejto osobe vzniká v zdravotnej poisťovni za toto obdobie dlh ako samoplatiteľovi. Vzhľadom k nízkym príjmom takejto osoby táto nemá voľné finančné prostriedky ani na úhradu minimálnej splátky splátkového kalendára a ostáva osobou s nárokom iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť de facto až do smrti – a to aj napriek skutočnosti, že sa stane dôchodcom, za ktorého už platí v plnej výške poistné štát).

Súčasný systém neanalyzuje, a preto nepozná, aké skupiny obyvateľov SR sú dlžníkmi. Nepoznáme, aké je ich vekové, socioekonomické alebo vzdelanostné zloženie; ktoré skupiny sú dlžníkmi dlhodobo a ktoré sú dlžníkmi opakovane. Nedá sa ani zistiť, ako dopadá postih vylúčenia na ľudí so zdravotnými problémami a odkiaľ a za akú cenu získavajú financie na splatenie dlhu v prípade potreby zdravotnej starostlivosti.

Okrem znižovania kapacity jednotlivcov vrátiť sa do platby-schopnej situácie toto opatrenie dopadá aj na nákladovosť dlžníkov pre zdravotný systém. Zo systémového hľadiska sú náklady na zdravotnú starostlivosť vylúčených osôb vyššie pre ich neschopnosť riešiť zdravotné problémy včas a ambulantne. Mnohé štúdie preukázali, že dostupná štandardná zdravotná starostlivosť, zahŕňajúca skorý záchyt ochorení a ich liečbu v raných štádiách, je z dlhodobého hľadiska pre systém lacnejšia.

Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch.

Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažuje jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti je zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu. V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že má nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.). Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.

Ako bolo uvedené vyššie, obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov nemalo slúžiť na šetrenie zdrojov zdravotných poisťovní, ale mal to byť jeden z nástrojov na zlepšenie výberu poistného, ktorý mal prinútiť osoby, ktoré neplatili poistné zo špekulatívnych dôvodov, aby toto poistné začali platiť.

Na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia má právo poistenec v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu podľa ustanovenia § 2 odsek 11 zákona č. 576/­2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Aj v prípade užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, poistenec má nárok na poskytnutie neodkladnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poistenec má právo podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Verejné zdravotné poistenie sa poskytuje pre prípad potreby prijatia zdravotnej starostlivosti poistencom, to znamená, že ak nastane situácia a poistenec potrebuje zdravotnú starostlivosť. Podľa zákona o zdravotnom poistení má poistenec nárok na úhradu v takom rozsahu, ktorý je stanovený zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pri porušení stanovených podmienok podľa zákona o zdravotnom poistení. Do zdravotnej starostlivosti patria rôzne činnosti, ktoré sú nevyhnutné na predĺženie života každej osoby, na skvalitnenie života tejto osoby. Uvedené činnosti, ktoré patria do zdravotnej starostlivosti vykonávajú zdravotnícki pracovníci, pričom dochádza aj k poskytovaniu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. K zdravotnej starostlivosti patrí prevencia, dispenzarizácia, diagnostika, liečba, liečebný režim, biomedicínsky výskum, ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská prax a pôrodná asistencia.

Do zdravotnej starostlivosti patrí aj ústavná zdravotná starostlivosť, primárna ambulantná starostlivosť vrátane stomatológie, preventívne prehliadky a lekárska služba prvej pomoci, odborná starostlivosť so všetkými náročnými vyšetreniami, dopravná zdravotná a letecká záchranná služba, kúpeľná liečba na predvolanie pre deti a dospelých a špecializovaná liečba v zahraničí, ak takú neposkytujú slovenské zdravotnícke zariadenia.

Každý poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde. Všeobecný lekár pre dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára v písomnej forme najmenej na šesť mesiacov.

Osoba, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, môže po 6 mesiacoch odstúpiť od dohody aj bez uvedenia dôvodu, odstúpenie od dohody musí mať písomnú formu. Ak všeobecný lekár odmietne návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, treba sa obrátiť na príslušný samosprávny kraj, ktorý preverí túto skutočnosť a bezodkladne určí, ktorý lekár uzatvorí takúto dohodu. Pri zmene všeobecného lekára z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je všeobecný lekár povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým osoba uzatvorila dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje lekár – špecialista na základe písomného odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje pri vyšetrení u psychiatra, dermatovenerológa a oftalmológa, ak ide o predpísanie okuliarov, odporúčanie sa nevyžaduje pri ďalšom súvisiacom kontrolnom vyšetrení, ktoré následne určí lekár špecialista, odporúčanie sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, odporúčanie sa nevyžaduje v prípade dispenzarizácie a v prípade ochranného ambulantného liečenia. Poistenec má právo na údaje zo zdravotnej dokumentácie.

Tie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie danej osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu a osobe splnomocnenej na základe písomného splnomocnenia s osvedčeným podpisom.

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je lekár povinný viditeľne označiť druh zdravotníckeho zariadenia, jeho odborné zameranie, umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať, umiestniť na viditeľnom mieste cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť osoby, informovať vopred osobu alebo jej zákonného zástupcu o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti, bezodkladne písomne informovať osobu o odstúpení od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o dôvodoch odstúpenia od tejto dohody, zabezpečiť zastupovanie počas dočasnej neprítomnosti a súčasne na viditeľnom mieste bezodkladne uviesť poskytovateľa, ktorý zastupovanie vykonáva.

Ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu; žiadosť sa podáva písomne. Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrenie, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Do zdravotnej starostlivosti patria aj preventívne prehliadky. Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky, a to deväť preventívnych prehliadok poistenca do jedného roku veku, jedna preventívna prehliadka poistenca vo veku 18 mesiacov, jedna preventívna prehliadka poistenca od troch rokov veku do 18 rokov veku raz za dva roky, jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 rokov veku raz za dva roky u všeobecného lekára, jedna preventívna prehliadka poistenca, ktorý je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív raz za rok u všeobecného lekára, dve preventívne prehliadky v kalendárnom roku u poistenca do 18 rokov veku u zubného lekára, jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 rokov veku raz za rok u zubného lekára, dve preventívne prehliadky tehotnej poistenkyne u zubného lekára, jedna gynekologická preventívna prehliadka poistenkyne od 18 rokov veku alebo od prvého tehotenstva raz za rok, jedna gynekologická preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka šesť týždňov po pôrode, jedna urologická preventívna prehliadka poistenca od 50 rokov veku raz za tri roky alebo poistenca vo veku nad 40 rokov veku s výskytom karcinómu prostaty v prvostupňovom príbuzenstve s frekvenciou raz za tri roky, raz za dva roky alebo raz za kalendárny rok podľa hodnoty PSA, jedna preventívna prehliadka konečníka a hrubého čreva kolonoskopom poistenca nad 50 rokov raz za desať rokov alebo poistenca so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka bez vekového obmedzenia raz za päť rokov.

Podľa tohto ustanovenia poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace, nedoplatok za poistné, poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v zákonom stanovenom rozsahu v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname neplatičov, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Uvedené neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa.

Náklady vzniknuté na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva, a to jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.

Z dôvodu vypustenia inštitútu preukazu poistenca s elektronickým čipom bolo potrebné vykonať úpravy ustanovenia v odseku 4 po novele zákona č. 41/­2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 6. 2017 tak, aby zostalo zachované vydávanie európskeho preukazu poistenca, ako aj vydávanie preukazu poistenca pre tie osoby, ktoré nemajú vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom. Zároveň sa vypustili aj prechodné ustanovenia upravujúce jednotlivé povinnosti príslušnej zdravotnej poisťovne súvisiace s vydávaním preukazov poistenca s elektronickým čipom. Formu preukazu poistenca určuje úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metodickým usmernením.

Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 581/­2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zdravotná poisťovňa je povinná uvedenú skutočnosť potvrdiť najneskôr do 24 hodín od doručenia žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Potvrdenie žiadosti musí mať písomnú formu; za jeho doručenie sa považuje aj doručenie faxom alebo elektronickou poštou.

Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu, zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu, zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c), neodkladnú starostlivosť poistencovi voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá porušila povinnosť uhradiť náklady vzniknuté pri jej ďalšom poskytnutí.

Ing. Jana Prušíková

§ 23 zákona č. 580/2004 Z. z., o zdravotnom poistení

Oznamovacie povinnosti

(1) Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní

a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu; táto povinnosť nevzniká, ak je poistenec štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2,

c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3),

d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r),

e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).

(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) a odseku 15 sa nevzťahujú na zamestnanca a platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 z dôvodu ich účasti na štrajku, za ktorých tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24. Ak zamestnávateľ neoznámil za zamestnanca skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) časti vety pred bodkočiarkou, zamestnanec môže preukázať túto skutočnosť riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou a dokladom o príjme zo závislej činnosti alebo inými relevantnými dokladmi.

(3) Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb. Ak ide o skutočnosť podľa

a) § 11 ods. 7 písm. g), poistenec je povinný uviesť identifikačné...