Úhrada trov v daňovom procese

V priebehu daňového konania môžu vzniknúť správcovi dane, a aj ostatným účastníkom daňového konania výdavky súvisiace s jeho priebehom. V daňovom konaní môžu vzniknúť výdavky svedkom, ktorí sa majú dostaviť pred správcu dane na základe predvolania. Taktiež môžu vzniknúť výdavky osobám, ktoré sa dostavili pred správcu dane, aby predložili listiby, podstatné pre dokazovanie v daňovom procese. Určité výdavky môži vzniknúť aj riadne určeným zástupcom daného subjektu. Pre uplatnenie právnych nárokov na uplatnenie náhrady týchto trov platia prísne lehoty, dané platnou právnou úpravou.

Subjekty vystupujúce v daňovom konaní pred obcou

Úprava nákladov správy daní je predmetom napríklad § 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. V rámci daňového konania vystupujú popri daňovom subjekte aj iné zúčastnené subjekty, ktoré taktiež vykonávajú jednotlivé procesné úkony v daňovom konaní pred obcou. Svedok poskytuje svedeckú výpoveď, za účelom poskytnutia ktorej sa musí dostaviť na základe riadne doručeného predvolania pred príslušnú obec a túto svedeckú výpoveď aj poskytnúť. Pokiaľ sa nedostaví svedok na predvolanie obce, vystavuje sa riziku, že pokiaľ sa riadne neospravedlní, bude predvedený za účelom poskytnutia svedeckej výpovede.

Procesné úkony v daňovom konaní vykonáva voči účastníkom daňového konania aj obec, pričom tým sa zabezpečuje priebeh celého daňového konania. Príslušná obec napríklad zabezpečuje vykonávanie a posudzovanie dôkazov a pokiaľ ich účastníci daňového konania nepredkladajú, a to ani na jej výzvu, tak si ich zabezpečuje sama v rámci špecifických konaní, akým je napríklad daňová kontrola vykonávaná obcou.

Preto, aby došlo k rýchlemu a flexibilnému priebehu daňového konania, musia účastníci daňového konania s obcou riadne spolupracovať, napríklad uposlúchnuť jej výzvy, ktoré im riadne doručila a ktorými požaduje vykonanie určitých úkonov v daňovom konaní.

Podstatným právnym úkonom daňového subjektu v daňovom konaní je napríklad podanie daňového priznania, ktorým daňový subjekt preukazuje skutočnosti potrebné pre správne určenie základu dane a výšky daňovej platby.

Pri výkone uvedených úkonov v daňovom konaní, ktoré vykonávajú účastníci daňového konania, a aj obec, im vznikajú určité náklady, ktoré je potrebné im uhradiť v rozsahu, ktorý ustanovuje platná právna úprava.

Procesné úkony v daňovom
konaní pred obcou

Jednotlivé štádiá daňového konania pred obcou ustanovuje daňový poriadok, ktorý ustanovuje aj pojmy „správca dane“ a „osoby zúčastnené na správe daní“, nakoľko týmto subjektom vznikajú náklady v daňovom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku môže byť správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec, pričom vecná príslušnosť obce na správu miestnych daní a poplatkov vyplýva napríklad zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zo zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré tvoria osobitnú právnu úpravu.

Tak napríklad v prípade miestnych daní, ktorou je aj daň z nehnuteľností, vykonáva správu tejto dane, či už ide o daň z pozemkov alebo stavieb príslušná obec alebo mesto, pričom uvedené vyplýva zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), ktorý ustanovuje špecifikáciu a právny režim jednotlivých miestnych daní podľa § 2 ods. 1 tohto zákona a určuje aj obec, ktorá je vecne príslušným správcom dane v daňovom konaní. Preto platí, že správu dane z nehnuteľností vykonávajú príslušné obce a mestá a nevykonávajú ju daňové úrady alebo colné úrady.

V rámci daňového konania
vykonáva vecne a miestne príslušná obec rad úkonov, ktoré sú významné pre celý jeho priebeh

Tak napríklad obec preveruje správnosť podaného daňového priznania, ktoré podal daňový subjekt. Taktiež na základe podaného daňového priznania a pokiaľ podané nebolo ani na výzvu obce, tak na základe určenia dane podľa pomôcok, vyrubí výšku daňovej povinnosti daňového subjektu.

V dôkaznom konaní je primárnym oprávnením obce vykonávať a posudzovať jednotlivé dôkazy navrhnuté účastníkmi daňového konania a taktiež si obec sama zadovažuje pomôcky v konaní o určenie dane podľa pomôcok alebo dôkazy pri výkone daňovej kontroly.

Taktiež má obec oprávnenie zabezpečiť vec potrebnú pre priebeh daňového konania, pričom o tom vyhotoví daňovému subjektu potvrdenie.

Pokiaľ dôjde k ukončeniu dôkazného konania a obec má dostatočný počet dôkazov, aby došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, tak vydá rozhodnutie v daňovom konaní. V súlade s § 63 ods. 3 písmena d) daňového poriadku musí rozhodnutie obce obsahovať aj výrok, v ktorom obec rozhodne o nákladoch daňového konania, ktoré sú špecifikované v § 12 daňového poriadku, pričom výrok je obligatórnou obsahovou súčasťou rozhodnutia obce vydaného v daňovom konaní. Taktiež je povinnosťou obce zabezpečiť výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, pričom môže využiť právne prostriedky, ktoré ustanovuje v § 98 ods. 1 písm. a) až i) daňový poriadok, prípadne ich kombináciu v danom prípade.

Pri plnení uvedených právnych povinností obcou jej vznikajú určité náklady

ktorých vynaloženie je nevyhnutné v záujme zabezpečenia riadneho, efektívneho a správneho priebehu daňového konania.

V rámci daňového konania vystupuje nielen obec, ktorá je správca dane, ale aj osoby zúčastnené na správe daní, ktoré taktiež vykonávajú určité procesné úkony na základe daňového poriadku a ktorým pri plnení týchto úkonov vznikajú určité náklady v daňovom konaní.

Pod „osobami zúčastnenými na správe daní“ sa v súlade s § 2 ods. 2 daňového poriadku rozumie popri zamestnancoch správcu dane a odvolacom orgáne aj daňový subjekt a iné osoby, ktorým vyvstávajú určité práva a povinnosti v daňovom konaní.

Pojem „daňový subjekt“ zahŕňa každú osobu, ktorej daňový poriadok alebo osobitná právna úprava (tou je napríklad zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku) ukladajú určité právne povinnosti alebo priznávajú práva v daňovom konaní. Tak napríklad daňový subjekt má právnu povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, a to nielen na základe § 15 ods. 1 daňového poriadku, ale aj na základe § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, ktorý predstavuje osobitnú právnu úpravu. Preto výklad pojmu „daňový subjekt“ je potrebné vykonať nielen na základe daňového poriadku, ale aj v kontexte osobitnej právnej úpravy.

Určité výdavky môžu v daňovom konaní vzniknúť aj iným subjektom

ktorým daňový poriadok ukladá určité právne povinnosti v daňovom konaní. Takýmito subjektmi sú napríklad zástupca daňového subjektu ustanovený obcou, ktorý v jeho mene vykonáva procesné úkony voči obci alebo odvolaciemu orgánu. Taktiež môžu vzniknúť určité výdavky napríklad svedkovi v súvislosti s poskytnutím svedeckej výpovede na základe predvolania obce v súlade s § 20 ods. 1 daňového poriadku, ktoré je mu adresované.

Tak napríklad môže ísť o cestovné výdavky v súvislosti s dostavením sa na miesto poskytnutia svedeckej výpovede pred obcou. Taktiež znalec, ktorý vyhotovuje znalecký posudok na základe výzvy obce môže mať určité výdavky v súvislosti s jeho vyhotovením.

Určité náklady pri správe daní môže mať aj osoba, ktorá síce nemusí mať záujem, a ani súvis s vecou, ktorá je predmetom daňového konania, má však vo vlastníctve alebo držbe veci alebo listiny, ktoré sú významné pre objasnenie skutkového stavu veci v daňovom konaní pred obcou a je povinná ich na základe výzvy obce predložiť. Taktiež jej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s prevozom tejto veci a osobným dostavením sa pred príslušnú obec, a to za účelom predloženia dôkazu potrebného v daňovom konaní. Určité náklady môžu súvisieť aj s ochranou veci pred znehodnotením v prípade, že takéto riziko existuje.

Jednotlivé prípady úhrady nákladov v daňovom konaní pred obcou

V § 12 daňového poriadku sa diferencujú jednotlivé spôsoby úhrady nákladov, ktoré vznikajú pri správe daní v daňovom konaní. Pritom je podstatné napríklad aj to, či náklady vznikli obci, ktorá je správcovom dane alebo daňovému subjektu, či osobe zúčastnenej na daňovom konaní, ktorou je napríklad svedok. Taktiež je potrebné diferencovať, či nešlo o zbytočné náklady obce alebo iných subjektov, ktoré vznikli zavineným opomenutím plnenia si právnych povinností napríklad daňového subjektu.

V súlade s § 12 ods. 1 daňového poriadku platí, že ak daňový poriadok neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušná obec, ktorá je správcom dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

Úhrada nákladov svedka v daňovom konaní

Výpoveď svedka je podstatný dôkaz v daňovom konaní, pričom v súlade s § 25 ods. 1 daňového poriadku platí, že každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Príslušná obec môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, obec môže postupovať podľa § 20 daňového poriadku, teda aj požiadať príslušný orgán o jeho predvedenie.

V súlade s § 12 ods. 2 písm. a) daňového poriadku platí, že ak sa na výzvu obce zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku. Pojmy „hotové výdavky“, a ani „ušlý zárobok“ daňový poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje, a ani neobsahuje odkaz v poznámke pod čiarou na osobitnú právnu úpravu. Preto je zváženie obsahovej náplne uvedených pojmov na obci, ktorá je príslušným správcom dane v daňovom procese.

Pod „hotovými výdavkami“ možno rozumieť napríklad cestovné výdavky, ktoré vznikli svedkovi v súvislosti s dostavením sa do sídla obce za účelom poskytnutia svedeckej výpovede, prípadne výdavky ubytovania.

Výšku týchto hotových výdavkov je povinný svedok obci riadne preukázať. Tak napríklad výdavok na vlak môže svedok preukázať predložením cestovných lístkov a výdavky ubytovania potvrdením z hotela o úhrade platby za ubytovanie.

Pod „ušlým zárobkom“ možno rozumieť napríklad výšku ušlej mzdy, o ktorú svedok prišiel v dôsledku toho, že sa zúčastnil na výsluchu pred obcou v daňovom konaní. Pritom ak je svedok predvolaný obcou na výsluch v daňovom konaní, zamestnávateľ mu musí poskytnúť pracovné voľno, náhradu mzdy za daný čas mu však podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce nemusí poskytnúť. Práve z tohto dôvodu poskytne zodpovedajúcu náhradu ušlého zárobku svedkovi obec v daňovom konaní. Uvedenú výšku ušlého zárobku má svedok právnu povinnosť obci riadne preukázať.

Právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku si musí svedok uplatniť u obce

ktorá je správcom dane, na ktorej výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, ide teda o prekluzívnu lehotu. Uplynutím tejto lehoty dôjde teda nielen k zániku právneho nároku, ale aj práva svedka. Prekludované právo teda súd nemôže svedkovi priznať.

V prípade počítania uvedenej lehoty piatich pracovných dní je potrebné použiť pravidlá pre počítanie lehôt v daňovom konaní. Pretože ide o procesnú lehotu určenú v dňoch, tak sa podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do jej plynutia nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Úhrada nákladov osoby, ktorá má listiny alebo iné veci

V súlade s § 12 ods. 2 písm. b) daňového poriadku platí, že každej osobe, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením. Pritom nehrá rolu, či daná osoba má listiny alebo iné veci potrebné v súvislosti s daňovým konaním vo vlastníckom práve alebo len v oprávnenej držbe, musí ich obci na základe jej výzvy poskytnúť. V porovnaní so svedkom má táto osoba právo len na úhradu hotových výdavkov, ktorých existenciu a výšku musí obci, ktorá je správcom dane preukázať.

Pritom nárok je potrebné uplatniť u obce, na ktorej výzvu sa konkrétna osoba na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, teda ide o prekluzívnu lehotu.

Úhrada nákladov zástupcu daňového subjektu

V súlade s § 12 ods. 1 písm. c) daňového poriadku platí, že ak je zástupca daňového subjektu riadne ustanovený obcou rozhodnutím vydaným v daňovom konaní a vykonáva určitý procesný úkon, tak má právo na úhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku vyčísleného podľa pracovnoprávnej úpravy.

Špecifické prípady, za splnenia ktorých môže obec, ktorá je správcom dane, rozhodnutím určiť daňovému subjektu zástupcu sú ustanovené v § 9 ods. 6 daňového poriadku a nastanú vtedy, ak ide o daňový subjekt, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj vtedy, ak nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, pričom v týchto prípadoch je teda určenie zástupcu obcou fakultatívne. Uvedené rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže obec vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu.

V súlade s § 9 ods. 8 daňového poriadku platí, že ustanovenie zástupcu daňovému subjektu nebráni obci, aby určité procesné úkony v nevyhnutných prípadoch vykonávala s daňovým subjektom priamo alebo aby obec vyzvala daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov.

Pritom môže ísť napríklad o výzvu obce na poskytnutie potrebnej súčinnosti, trebárs na predloženie dôkazu, ktorý má v držbe daňový subjekt. Pokiaľ sa tak stane, tak daňový subjekt je povinný danej výzve obce vyhovieť a nemôže poukazovať, že má ustanoveného zástupcu v daňovom konaní. Príslušná obec však musí vyrozumieť zástupcu daňového subjektu, že požiadala daňový subjekt o vykonanie procesného úkonu, daňový poriadok však neustanovuje, akým spôsobom sa tak má stať, teda postačuje aj neformálne informovanie zástupcu daňového subjektu.

Právny nárok zástupcu daňového subjektu na úhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku si zástupca uplatní u obce, na ktorej výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká, takže ide o prekluzívnu lehotu ustanovenú daňovým poriadkom, ktorá je kogentne ustanovená právnou úpravou.

Podľa § 12 ods. 3 daňového poriadku platí, že pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a rozhodovaní o sume uplatneného nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.

Rozhodovanie obce o výške
nákladov v daňovom konaní

V súlade s § 12 ods. 4 daňového poriadku platí, že o uplatnenom nároku príslušná obec rozhodne do 15 dní odo dňa jeho uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže obec v uvedenej lehote.

V súvislosti s nákladmi daňového konania je však potrebné poznamenať, že každé meritórne rozhodnutie vydané obcou v daňovom konaní musí v súlade s § 63 ods. 3 písm. a) až f) daňového poriadku okrem iných náležitostí vo svojej výrokovej časti obsahovať rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Pretože v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku musí meritórne rozhodnutie vydané obcou v daňovom konaní obsahovať odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, tak sa v odôvodnení rozhodnutia musí obec vysporiadať aj s otázkou odôvodnenia výšky a priznania alebo nepriznania právneho nároku subjektov ustanovených v § 12 ods. 2 písm. a) až c) daňového poriadku na úhradu nákladov v daňovom konaní.

V súlade s § 12 ods. 5 daňového poriadku rieši právna úprava prípad, keď obec uhrádza náklady správy daní jednotlivým subjektom podľa § 12 ods. 2 daňového poriadku, a to z dôvodu nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby.

V takomto prípade môže obec rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Pritom náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

Náklady správy daní

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

(2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní

a)  svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,

b)  osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká,

c)  zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.

(3) Pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a rozhodovaní o sume uplatneného nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.

(4) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.

(5) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo ...