Účtovníctvo

4.1  Podvojné účtovníctvo (PÚ)

692. Uplatňovanie si zahrnutia tvorby rezerv do nákladov

Klient v rámci interných smerníc požaduje zúčtovať do nákladov tvorbu rezerv na nasledovné účely:

1. Finančná rezerva na náklady na vykonávanie zákonnej servisnej záruky, to znamená na prijaté služby súvisiace s poskytovaním záruky a do skončenia účtovného obdobia nevyfakturované, fakturované v nasledujúcom účtovnom období. Ide o bežné reklamácie za vady na zrealizovaných a predaných rodinných domoch v zmysle Zmluvy o dielo.

2. Finančná rezerva na náklady na poskytnutie záruky na dodaný produkt na statiku a pevnosť konštrukcie v rozsahu 30 rokov. Ide o vyššie uvedené rodinné domy.

3. Finančná rezerva na náklady na prebiehajúce súdne spory. Ide o súdne spory, ktoré klient vedie s rôznymi subjektmi (klienti, Finančná správa a i.).

4. Finančná rezerva na predpokladané iné finančné náklady súvisiace s odstúpením od uzavretých zmluvných záväzkov k realizácii stavby. Ide o situácie, keď klient odstúpi od Zmluvy o dielo. Vtedy sa mu pôvodná prvá faktúra dobropisuje a v dobropise sú odrátané prvotné náklady.

Aj napriek tomu, že takáto forma tvorby rezerv nie je daňovo uznateľná, klient trvá na zúčtovaní do nákladov.

Je možné klientovi vyhovieť?

Rezervy môžeme charakterizovať ako budúce záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo neurčitou výškou, známy je však účel ich použitia. Rezervy sa vytvárajú v okamžiku, keď sú budúce riziká, alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde možno riziká očakávať. Tvoria sa na predpokladané budúce záväzky, ktoré vznikli z minulej činnosti účtovnej jednotky. Z dôvodu, že nie je presne známa ich výška a časové obdobie, neúčtujú sa v rámci záväzkov. Rezervy upravujú v súčasnosti tieto právne predpisy:

•    Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ďalej len „zákon o účtovníctve“ (§ 26 ods. 5),

•    Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, v z.n.p., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ďalej len „postupy účtovania v PÚ“ (§19),

•    Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., ďalej len „zákon o dani z príjmov“ (§ 20).

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv sú upravené v § 19 postupov účtovania v PÚ. Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalosti, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie exitujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Tvorba rezervy sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Použitie rezervy sa účtuje sa ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzku. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje na ťarchu účtu rezervy so súvzťažným zápisom v prospech príslušného nákladového účtu, na ktorom sa tvorba rezervy účtovala.

Rezervy sa tvoria a čerpajú podľa všeobecne platných právnych predpisov v prípade zákonných rezerv alebo podľa interných predpisov v prípade ostatných rezerv. Spôsob tvorby rezerv a ich použitia musí byť uvedený vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Rezerva sa tvorí vždy na konkrétny účel a môže sa použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Spôsob tvorby rezerv a ich výška musia byť preukázateľné. Zostatky rezerv sa prenášajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nesmú mať aktívny zostatok. Pri inventarizácii sa posudzuje výška a odôvodnenosť rezerv. Rezervy sa spravidla evidujú na inventárnych kartách rezerv, na ktorých je uvedený spôsob ich tvorby a použitie.

Podľa § 19 ods. 7 postupov účtovania v PÚ sa rezervy vytvárajú na:

•    náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,

•    reklamácie a záručné opravy,

•    odstránenie odpadov a obalov, povinnosť spätného odkúpenia obalov,

•    rekultiváciu pozemkov, demoláciu budov,

•    odstupné, nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia,

•    odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

•    nevyfakturované dodávky a služby,

•    členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného obdobia,

•    bonusy, skontá, rabaty a iné zľavy, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,

•    náklady na zostavenie a overenie účtovnej závierky a výročnej správy, týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia, náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,

•    pokuty a penále,

•    finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,

•    prebiehajúce a hroziace súdne spory,

•    vyplácanie prémii a odmien, vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov (zamestnanecké požitky),

•    provízie obchodným zástupcom,

•    na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy,

•    náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu,

•    vypustené emisie do ovzdušia,

Uvedený výpočet tvorby rezerv v postupoch účtovania v PÚ nie je úplný, čo vyplýva priamo z § 19 ods. 7 písm. x), v ktorom sa uvádza, že rezervy sa tvoria na iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka môže tvoriť aj iné rezervy ako sú uvedené v postupoch účtovania v PÚ, ak sú riziká strát a znehodnotenia majetku z dôvodu vzniku očakávaných záväzkov z minulej činnosti účtovnej jednotke dostatočne známe. Ak tvorbu niektorej rezervy upravuje zákon o dani z príjmov (v § 20), je tvorba rezervy považovaná za zákonnú rezervu.

Pri zvažovaní o tvorbe rezervy musí byť pri neistých záväzkoch charakteristický vznik dlhu. Účtovná jednotka bude účtovať o rezerve vtedy, ak očakáva vznik záväzku voči cudzej osobe. Táto osoba môže, ale nemusí byť v čase tvorby rezervy známa. Povinnosť voči cudzej osobe môže vyplývať:

•    zo všeobecne právnych predpisov,

•    zo zmlúv, dohôd, uznesení a pod,

•    všeobecne platných zvyklostí.

Ak očakávané budúce straty a znehodnotenia nezakladajú budúcu povinnosť voči tretej osobe, nevzniká budúci neistý očakávaný záväzok.

Členenie rezerv

Rezervy môžeme členiť z viacerých hľadísk:

•    z hľadiska času,

•    z hľadiska účelu tvorby,

•    z hľadiska spôsobu účtovania – daňového hľadiska.

Rezervy môžeme z časového hľadiska deliť na

•    krátkodobé rezervy a 

•    dlhodobé rezervy.

Krátkodobé rezervy sú rezervy s predpokladanou (alebo dohodnutou) dobou použitia najviac do jedného roka. Na účtovanie krátkodobých rezerv je v účtovej osnove určený účet. 323 – Krátkodobé rezervy. Na tomto účte sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok. Tvorbu krátkodobých rezerv účtujeme v prospech účtu 323 - Krátkodobé rezervy a na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy a v prospech vecne príslušného účtu záväzkov.

Dlhodobé rezervy sú rezervy s predpokladanou (alebo dohodnutou) dobou použitia dlhšou ako jeden rok. Dlhodobé rezervy sú účtujú v účtovej skupine 45 – Rezervy. Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú daňovo uznané rezervy podľa § 20 zákona o dani z príjmov. Nedaňové rezervy s dobou vyrovnania dlhšou ako jeden rok sa účtujú na účet 459 – Ostatné rezervy.

Z hľadiska účelu tvorby možno deliť rezervy na

•    rezervy na obstaraný majetok,

•    rezervy na náklady.

Príklady tvorby rezerv

Rezerva na záručné opravy a reklamácie

Ak dodáva účtovná jednotka zákazníkom výrobky, je dôvodný predpoklad, že sa vyskytnú chybné výrobky. Tieto musí výrobca buď opraviť alebo vymeniť. Táto povinnosť mu môže vyplývať priamo zo zákona, zo zmlúv, alebo poskytne záruku dobrovoľne. Podľa Občianskeho zákonníka je pri kúpnej zmluve a pri zmluve o dielo záručná doba 24 mesiacov.

Rezervu je možné tvoriť buď individuálne na jednotlivé výrobky, alebo sa môže tvoriť tzv. paušálna rezerva. Individuálna rezerva sa tvorí na jednotlivé výrobky, alebo dodávky napr. na stavebné dielo, výrobky zhotovené na zákazku. Paušálnu rezervu bude tvoriť účtovná jednotka spravidla v prípade, keď vyrába výrobky vo veľkých množstvách pre rôznych odberateľov. Paušálna rezerva sa vytvára spravidla určitým percentom z objemu výroby výrobku v uplynulom účtovnom období. Rezerva na záručné opravy nie je daňovým výdavkom.

Účtovanie
Text	MD	D
Tvorba rezervy	548	459
Použitie rezervy	459	321, 331, 112
Zrušenie rezervy	459	548

 

Stanovenie individuálnej rezervy na záručné opravy

Spoločnosť zaoberajúca sa stavebnou činnosťou stavia rodinné domy pre individuálnych zákazníkov. V rámci zmluvy o dielo poskytuje spoločnosť záruku na vykonané dielo v trvaní dvoch rokov od odovzdania diela zákazníkovi. Spoločnosť pri kalkulácii cien diela uvažuje s dodatkovými nákladmi na záručné opravy.

Na základe analýzy reklamácii k odovzdaným zákazkám zákazníkom spoločnosť zistila, že reklamácie sa jej vyskytujú v priemere na každý druhý odovzdaný dom a výška nákladov na jednu reklamáciu nepresahuje 1 % z hodnoty odovzdaného diela.

Spoločnosť postavila a odovzdala zákazníkom v roku v roku 2023 4 rodinné domy v nasledovnej hodnote:

	Cena diela	Odovzdané	Tvorba rezervy
prvý rodinný dom	250 tis. €	30. 7. 2023	2 500 €
druhý rodinný dom	470 tis. €	31. 8. 2023	4 700 €
tretí rodinný dom	360 tis. €	30. 9. 2023	3 600 €
štvrtý rodinný dom	280 tis. €	30. 9. 2023	2 800 €

 

Spoločnosť sa rozhodla tvoriť na rezervu na záručné opravy. Rezervu tvorí individuál­ne na každý rodinný dom samostatne vo výške 1% z hodnoty diela.

Účtovanie v roku 2023
Text	MD	D	Suma v eurách
1. rezerva 30. 7. 2023	548	459	2500
2. rezerva 31. 8. 2023	548	459	4700
3. rezerva 30. 9. 2023	548	459	3600
4. rezerva 30. 9. 2023	548	459	2800

 

Tvorba rezervy nie je daňovým výdavkom roku 2023. Účtovná jednotka je povinná upravovať základ dane z dôvodu tvorby rezervy - pri výpočte základu dane z výsledku hospodárenia pripočíta hodnotu vytvorenej rezervy k základu dane.

Doba použitia rezervy je stanovená na dva roky, z toho dôvodu je rezerva účtovaná na účet dlhodobých rezerv na účte 459. Spoločnosť si vytvorila na každú rezervu k odovzdanému dielu samostatnú kartu rezervy, na ktorej bude sledovať postup požitia rezervy.

Na základe reklamácie zákazníka 2. odovzdaného rodinného domu dňa 15. 4. 2024 uskutočnila spoločnosť opravu vonkajšej fasády. Celkové náklady na opravu dosiahli 1 700 €. V máji 2024 reklamoval zákazník na 4. rodinnom dome zatekanie strechy. Celkový náklad na opravu bol 1 300 €.

Účtovanie v roku 2024
Text	MD	D	Suma v eurách
Oprava 2. domu čerpanie rezervy
1. oprava bola realizovaná dodávateľsky	459	321	1700
Oprava 4. rodinného domu čerpanie rezervy (oprava bola realizovaná vo vlastnej réžii)
2. materiál	459	112	1000
3. mzdy	459	331	300

 

Tvorba rezervy nebola daňovým výdavkom roku 2023. Účtovná jednotka bola povinná upravovať základ dane z dôvodu použitia rezervy – pri výpočte základu dane z výsledku hospodárenia odpočítala hodnotu použitej rezervy od základu dane.

Za predpokladu, že v roku 2024 a 2025 iné reklamácie na opravy rodinných domov už nebudú (predpoklad z dôvodu ilustrácie účtovania) a že sa v priebehu roku 2025 skonči záručná doba, pominú dôvody, pre ktoré bola rezerva vytvorená. Účtovná jednotka po skončení záručnej doby zruší nepotrebné zostatky rezerv na záručné opravy.

Účtovanie v roku 2025
Text	MD	D	Suma v eurách
1. zrušenie rezervy 1. dom	459	548	2500
2. zrušenie zostatku rezervy 2. dom	459	548	3000
3. zrušenie rezervy 3. dom	459	548	3600
4. zrušenie zostatku rezervy 4. dom	459	548	1500

 

Tvorba rezervy nebola daňovým výdavkom roku 2023. Účtovná jednotka bude povinná upravovať základ dane z dôvodu zrušenia rezervy – pri výpočte základu dane z výsledku hospodárenia odpočíta hodnotu zrušenej rezervy od základu dane.

Rezerva na pokuty a penále

Rezervu na zmluvné pokuty a penále môže tvoriť účtovná jednotka v prípade, ak jej hrozí reálne nebezpečenstvo, že na základe nesplnených zmlúv, dodávok oneskoreného plnenia dodávok voči nej uplatnia obchodný partneri uvedené sankcie.

Rezervu tvorí účtovná jednotka aj v prípade, ak hrozí voči nej uplatnenie sankcií vyplývajúcich zo všeobecných predpisov, napr. pokuty za znečisťovanie ovzdušia, životného prostredia. Tvorba rezervy na pokuty a penále nie je daňovým výdavkom.

Účtovanie
Text	MD	D
Tvorba rezervy	544, 545	323, 459
Čerpanie rezervy	323, 459	321, 325
Zrušenie rezervy	323, 459	544, 545

 

Rezerva na neukončené súdne spory

Rezervu na neukončené súdne spory tvorí účtovná jednotka v prípade, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky eviduje neukončené súdne spory, alebo môže s dostatočnou istotou predpokladať, že súdne spory vzniknú. Rezerva sa vytvára vo výške predpokladaných nákladov na súdne trovy, honoráre právnym zástupcom, obstaranie dôkazných materiálov a predpokladaných platieb na základe súdnych rozhodnutí. Tvorba rezervy na neukončené súdne spory nie je daňovým výdavkom.

Účtovanie
Text	MD	D
Tvorba rezervy	548	323
Čerpanie rezervy	323	379
Zrušenie rezervy	323	548

 

Názorný príklad

Spoločnosť vedie súdny spor s odberateľom o náhradu škody vzniknutej z dôvodu neodstránenej reklamácie vád diela. Odberateľ vyzval spoločnosť o odstránenie vád diela v záručnej lehote v stanovenom termíne. Dodávateľ určený termín neakceptoval z dôvodu rozsahu reklamácie a nedostatku výrobných kapacít. Navrhoval jednanie o rozsahu reklamácie a navrhoval neskorší termín odstránenia vád. Odberateľ neakceptoval stanovisko dodávateľa a nedostatky diela odstránil na vlastné náklady. Vzniknutú škodu si uplatňuje na súde.

Spoločnosť v rámci účtovnej závierky zaúčtovala rezervu na očakávanú stratu zo súdneho sporu a to
odporcom požadované náklady na odstránenie vád	5 200 €
súdne trovy	210 €
odmena právnemu zástupcovi	300 €

 

Účtovanie v roku 2023
Text	MD	D	Suma v eurách
1.Tvorba rezervy na súdne spory	548	459	5 710

 

Tvorba rezervy nie je daňovým výdavkom roku 2019. Účtovná jednotka je povinná upravovať základ dane z dôvodu tvorby rezervy - pri výpočte základu dane z výsledku hospodárenia pripočíta hodnotu vytvorenej rezervy k základu dane.

 

Požiadavka klienta je oprávnená. Účtovná jednotka je povinná účtovať o rezervách, ak pozná, alebo na základe doterajšej činnosti predpokladá riziká budúcich záväzkov. Z postupov účtovania vyplýva, že účtovná jednotka je povinná tvoriť rezervy na záručné opravy rodinných domov na obdobie poskytnutej záruky, minimálne obdobie 2 rokov. Podobne je účtovná jednotka povinná tvoriť rezervy na sankcie a pokuty z odstúpených zmlúv alebo ich porušení a taktiež na prebiehajúce súdne spory.

Uvedené rezervy nebudú daňovými výdavkami v čase ich tvorby, a preto účtovná jednotka bude povinná upraviť základ dane v čase ich tvorby a následne v čase ich čerpania.

693. Účtovanie finančného vysporiadania

Nájomca – prepravná spoločnosť (právnická osoba, platca DPH) si obstarala v roku 2017 na finančný leasing autobus. Leasingová spoločnosť z dôvodu neplatenia splátok odobrala autobus prepravnej spoločnosti. Prepis autobusu u leasingovej spoločnosti prebehol 14. 12. 2022, o čom leasingová spoločnosť informovala. Prepravná spoločnosť uzavrela rok 2022 k 31. 12. 22. Zostatok nesplatenej istiny k 31. 12. 2022 vykazuje v sume 25 000 eur. Daňová zostatková cena je 4 000 eur. Účtovná zostatková cena je 0 eur. Koncom marca 2023 zaslala leasingová spoločnosť finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy pre prepravnú spoločnosť. Leasingová spoločnosť oznamuje v liste prepravnej spoločnosti, že výťažok z predaja predmetu leasingovej zmluvy bez DPH bol 36 000 eur. Zároveň zaslala leasingová spoločnosť faktúru pre prepravnú spoločnosť za náhradu škody v sume 7 200 eur a faktúru za zmluvnú pokutu 1 900 eur. Zostatok nesplatenej istiny bol 25 000 eur. Preplatok vznikol v sume 1 900 eur a bol zaslaný pre prepravnú spoločnosť: 36 000 - 25 000 - 7 200 – 1 900 = 1 900 - preplatok na vrátenie.

Ako správne zaúčtovať finančné vysporiadanie z pohľadu prepravnej spoločnosti (nájomcu) v PÚ? Môže nájomca v roku 2022 vozidlo len vyradiť z evidencie majetku a finančné vysporiadanie urobiť v roku 2023? Má takého vysporiadanie dopad z pohľadu DPH aj na prepravnú spoločnosť (nájomcu)? Treba odviesť u nájomcu z niečoho DPH? Je možné si uplatniť daňovú zostatkovú cenu do nákladov?

Finančný prenájom môže byť ukončený predčasne, teda pred ukončením dohodnutej doby nájmu. Predčasné ukončenie prenájmu môže nastať z viacerých dôvodov:

1. platobná neschopnosť nájomcu,

2. totálna škoda alebo krádež,

3. predčasné odkúpenie predmetu nájmu nájomcom.

Za porušenie podmienok prenájmu sa podľa § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) považuje skutočnosť, keď nie sú dodržané podmienky, ktorými je prenájom vymedzený v danom ustanovení, t. j.:

1)  vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a

2)  doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP.

Pri porušení podmienok finančného prenájmu je daňovník povinný uplatniť postup podľa § 17 ods. 24 ZDP. Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) ZDP u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g) ZDP.

Ak dochádza k predčasnému ukončeniu zmluvy o finančnom prenájme, potom zostatková cena daňová sa zahrnie do základu dane rovnako, ako aj v ostatných prípadoch obstarania HM kúpou, s ohľadom na spôsob vyradenia:

1. predajom – zostatková cena pri predaji je uznaným daňovým výdavkom s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.

Daňovník postupuje podľa tohto ustanovenia v prípade ak dôjde k odobratiu predmetu nájmu z dôvodu insolventnosti, pričom sa jedná o odpisovaný majetok.

2. Predajom – vstupná cena pri predaji je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP.

Daňovník postupuje podľa tohto ustanovenia v prípade ak dôjde k odobratiu predmetu nájmu z dôvodu insolventnosti, pričom sa jedná o majetok vylúčený z odpisovania.

3. V prípade predčasného ukončenia lízingu z dôvodu škody je potrebné rozlišovať škody zavinené a nezavinené podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP.

Predčasné vyradenie z používania hmotného majetku z dôvodu, že ide o škody nezavinené daňovníkom, vstupuje do základu dane:

a)  zostatková cena v plnej výške – ak ide o škody spôsobené živelnými pohromami v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikli, alebo

b)  zostatková cena v plnej výške, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom polícia potvrdí, že páchateľ je neznámy (v roku vzniku škody je zostatková cena pripočítateľná položka k základu dane).

V prípade zavinenej škody musí byť dodržaná aj podmienka podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého sa zostatková cena hmotného a nehmotného majetku zahrnie do základu dane len do výšky náhrad zahrnovaných do základu dane, t. j. zostatková cena prevyšujúca náhradu škody od poisťovne alebo zodpovednej osoby za vznik škody je nedaňovým výdavkom.

Z hľadiska DPH predstavuje lízing opakované dodanie služby počas doby trvania prenájmu. Predčasným ukončením lízingovej zmluvy končí aj opakované dodanie služby. Nájomcovi nevzniká z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy daňová povinnosť k DPH.

Názorný príklad – ukončenie leasingu z dôvodu platobnej neschopnosti nájomcu
Účtovný prípad	Suma	MD	D
Rok 2022
Odpis majetku z dôvodu odovzdania nájomcovi	0	551	082
Vyradenie majetku	xxx	082	022
Rok 2023
Vysporiadanie záväzku z prenájmu do výšky ZC istiny	25 000	474	325
Zaúčtovanie sankcie a)  Náhrada škody b)  Zmluvná sankcia	7 200 1 900	549 544	325 325
Vysporiadanie záväzku z predčasného ukončenia prenájmu	15 900	325	648
Vyúčtovanie lízingu z lízingovou spoločnosťou	1900	221	648

 

Daňová zostatková cena vo výške 4 000 € bude daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 ZDP v roku 2022. Daňovník musí súčasne upraviť základ dane o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou.

Nájomcovi nevzniká z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy odobratia predmetu lízingu žiadna daňová povinnosť k DPH.

694. Náklady do výdaja

Spoločnosť má rozbehnutú výstavbu novej výrobnej haly. S touto činnosťou jej vznikajú náklady: projekt výstavby, stanovisko od vodárni, od elektrárni, od požiarnikov, atď.

Môže si spoločnosť tieto náklady dávať hneď do výdaja, ak suma neprekročí cca 100 €?

Účtovanie obstarania dlhodobého hmotného majetku upravujú Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve v § 35. Uvedené ustanovenie súčasne príkladne obsahuje, ktoré náklady sa do obstarávania dlhodobého hmotného majetku účtujú a naopak, ktoré náklady sa do obstarania dlhodobého hmotného majetku neúčtujú. Uvedené ustanovenie neobsahuje limit 100 eur zahŕňania takýchto nákladov do obstarania dlhodobého hmotného majetku. Do nákladov na obstaranie dlhodobého majetku sa účtujú všetky náklady, ktoré s jeho obstaraním súvisia.

Vychádzajúc zo znenia otázky môžeme konštatovať, že vyššie uvedené náklady súvisia s obstaraním nehnuteľnosti, a preto sa účtujú do obstarávacej ceny nehnuteľnosti na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Otázky 692 – 694 vypracoval Ing. Anton Kolembus

695. Účtovanie FA za poskytnuté služby

Obchodná spoločnosť sa zaoberá servisom a opravou motorových vozidiel. Pri účtovaní faktúr za poskytnuté služby sa osobitne účtuje použitý materiál a osobitne samotná práca.

Na aké účty sa majú tieto položky účtovať? Na účet 602 – Tržby z predaja služieb alebo na účet 642 – Tržby z predaja materiálu? Nákup materiálu sa účtuje na účet 501 – Spotreba materiálu alebo na účet 542 – Predaný materiál?

Spôsob účtovania zásob je upravený v § 43 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ (Opatrenie MF SR č. 23 054-2002-92).

Zásoby sa účtujú spôsobom A alebo spôsobom B.

Spôsob A môžu použiť všetky účtové jednotky, spôsobom B môžu účtovať tie účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Podstata účtovania:

A – spôsob
nákup materiálu	111/321
prevzatie na sklad	112/111
spotreba materiálu	501/112
B – spôsob
nákup materiálu	501/321
zostatok zásob na základe vykonanej inventúry ku koncu účtovného obdobia	112/501
prevod začiatočného stavu účtu na začiatku účtovného obdobia	112/501.
Odberateľská faktúra za vykonané práce – servis a údržba vozidiel
použitý materiál	311/602, 343
vlastná práca	311/602, 343

 

Obidve položky sa účtujú na účet 602 Tržby z predaja služieb. Ak spoločnosť na faktúre uvádza cenu použitého materiálu osobitne, z účtovného hľadiska ide stále o poskytnutie služby, pri ktorej bol použitý potrebný materiál. Vzhľadom na charakter poskytovanej služby, môže pri účtovaní vznikať problém v prípadoch, ak servis predáva zákazníkom náhradné diely alebo súčiastky potrebné na opravu bez vykonania opravy. Účtovná jednotka by v tomto prípade mala zvážiť podľa prevažujúcej činnosti, či to bude považovať za predaj materiálu, alebo za predaj tovaru a v závislosti od toho stanoviť postup účtovania.

Účty 542 a 642 sa použijú vtedy, ak účtovná jednotka nakúpi materiál a rozhodne sa ho neskôr odpredať.

•  Preúčtovanie materiálu        542/501 (B spôsob) alebo 542/112 (A spôsob)

•  Faktúra za predaj materiálu 311/642, 343.

Nákup a predaj tovaru sa účtuje na účtoch 504 – Predaný tovar a 604 – Tržby z predaja tovaru.

696. Neuhradený záväzok

Spoločnosť mala v účtovníctve neuhradený záväzok z roku 2018, o ktorý v nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach postupne zvyšovala základ dane z príjmov. Keďže ide v roku 2022 už o premlčaný záväzok, rozhodla sa ho odpísať, teda zúčtovať do výnosov na účet 648 – Ostatné prevádzkové náklady. Výšku odpísaného záväzku uviedla v daňovom priznaní ako položku znižujúcu základ dane.

Je uvedený postup správny?

Daňovník upraví základ dane o výšku záväzku prislúchajúcu k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a)  360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b)  720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c)  1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený dôjde:

a)  k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku neuhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

b)  k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Ak ide o premlčaný záväzok, spoločnosť môže účtovať o odpise záväzku na účet výnosov: 321/648. V prípade, že účtovná jednotka o celú sumu neuhradeného záväzku v minulosti zvýšila základ dane z príjmov, položka na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti nebude zdaniteľným príjmom, teda bude v daňovom priznaní uvedená ako položka znižujúca základ dane.

Uvedený postup vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 32 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pri úvahe o daňovom dopade vyššie uvedených účtovných a daňových operáciách je potrebné si uvedomiť, že v prípade, ak by v zákone o dani z príjmov nebola stanovená povinnosť postupne zdaniť neuhradený záväzok, daňový dopad by v tomto prípade bol rovnaký. Na jednej strane by bol daňový výdavok, aj keď by záväzok nebol uhradený, a na strane druhej zdaniteľný príjem v sume odpisu pohľadávky. Ak by spoločnosť záväzok uhradila, mala by daňový výdavok.

Otázky 695 – 696 vypracovala Ing. Kolenová Iveta

697. Nové peňažné vklady

Po splnení podmienky uvedenej § 142 ObchZ (spoločníci splatili všetky doterajšie peňažné vklady) valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení základného imania novými peňažnými vkladmi. Doterajší spoločníci využili svoje prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom doterajším vkladom, a to nasledovne:

•    spoločník A prevzal záväzok na nový vklad vo výške   15 000 €,

•    spoločník B prevzal záväzok na nový vklad vo výške   8 000 €,

•    spoločník C prevzal záväzok na nový vklad vo výške  5 000 €.

K spoločenskej zmluve pristúpil nový spoločník D, ktorý písomným prehlásením prevzal záväzok na nový vklad vo výške 20 000 €. Pred zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra jednotliví spoločníci splatili 50 % svojich nových vkladov. 

Ako dochádza k účtovaniu zvýšenia základného imania novými peňažnými vkladmi?

Účtovanie zvýšenia základného imania novými peňažnými vkladmi je obdobné ako účtovanie základného imania pri vzniku spoločnosti s tým rozdielom, že pohľadávku voči spoločníkom z titulu nových vkladov účtovaná na účte 353 sa neúčtuje súvzťažne na účet 411, ale do doby zápisu zmeny v obchodnom registri na účet 419 – Zmeny základného imania. 

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi  vklad spoločníka A (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka B (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka C (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka D (nový spoločník)	15 000 € 8 000 € 5 000 € 20 000 €	353.01 353.02 353.03 353.04	419.11 419.12 419.13 419.14
Splatenie časti vkladov pred zápisom do obchodného registra  spoločník A spoločník B spoločník C spoločník D	7 500 € 4 000 € 2 500 € 10 000 €	221 221 221 221	353.01 353.02 353.03 353.04
Preúčtovanie základného imania ku dňu zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra spoločník A spoločník B spoločník C spoločník D	15 000 € 8 000 € 5 000 € 20 000 €	419.11 419.12 419.13 419.14	411.11 411.12 411.13 411.14

 

V analytickom členení účtu 411 je potrebné zaviesť nové označenie (4) pre spoločníka D, ktorý je novým spoločníkom pristupujúcim k spoločenskej zmluve. Na ostatných analytických účtoch označujúcich spoločníkov A, B, C dôjde k zvýšeniu doteraz vedenej sumy o hodnotu nových vkladov, ku ktorým sa zaviazali pri zvýšení základného imania. Prvé číslo v analytickom označení vyjadruje, že ide o základné imanie tvorené vkladmi spoločníkov.

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Neskoršie doplatenie zostávajúcej časti vkladov,  ktoré neboli splatené do dňa zápisu v obchodnom registri  vklad spoločníka A (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka B (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka C (uplatnenie prednostného práva) vklad spoločníka D (nový spoločník)	7 500 € 4 000 € 2 500 € 10 000 €	221 221 221 221	353.01 353.02 353.03 353.04

 

Zvyšovanie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným je samozrejme možné aj nepeňažnými vkladmi. Na rozdiel od peňažných vkladov je zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi prípustné už pred splatením doterajších vkladov. Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Z pohľadu účtovníctva je princíp účtovania zvýšenia zákaldného imania nepeňažnými vkladmi identický ako pri vkladoch peňažných. Splácanie záväzku spoločníkov na nové vklady by potom podľa druhu nepeňažného vkladu bolo nasledové:

Účtovný prípad	MD	D
Splatenie pohľadávky za upísané vlastné imanie (splatenie vkladov) zásobami dlhodobým majetkom odpisovaným dlhodobým majetkom neodpisovaným nedokončeným dlhodobým majetkom  pohľadávkami	1xx 01x, 02x 03x 04x 3xx	353.0X 353.0X 353.0X 353.0X 353.0X

 

Ing. Ján Mintál

698. Účtovanie o spotrebnej dani

Obchodná spoločnosť dostala faktúru za dodávky plynu s uvedenou spotrebnou daňou.

Ako sa účtuje o spotrebnej dani?

Zálohy na dodávky elektrickej energie a plynu, aj keď sa nazývajú zálohami, je možné v priebehu účtovného obdobia účtovať priamo do nákladov, pretože aj v priebehu roka dochádza k spotrebe týchto energií.

Spotrebná daň je súčasťou ceny energií a zároveň základu dane z pridanej hodnoty. Prijímateľ dodávok energií neúčtuje osobitne o tejto spotrebnej dani.

Platiteľ DPH si môže odpočítať daň na základe splátkového kalendára v období podľa dátumu dodania uvedeného pri jednotlivých splátkach.

Text	Suma	MD	D
základ dane	1 220,01 €	502	321
DPH	243,99 €	343	321
úhrada splátky	1 464,00 €	321	221

 

Ing. Kolenová Iveta

699. Vedenie evidencie spoločníkov

Dvaja spoločníci (A – fyzická osoba, B – s.r.o.) uzavreli spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, kde určili základné imanie vo výške 10 000 eur. Vklad oboch spoločníkov je rovnaký (5 000 eur), oba v peňažnej forme. Peňažný vklad spoločníka A bol splatený pred vznikom spoločnosti v polovičnej výške, vklad spoločníka B bol splatený pred vznikom spoločnosti v plnej výške. Správou vkladov bola poverená banka, v ktorej po vzniku spoločnosť otvorila svoj účet. Spoločníci sa rozhodli v súlade s § 124 ObchZ nevytvoriť pri vzniku s.r.o. rezervný fond.

Je potrebné, aby bola osobitne na analytických účtoch účtu 411 vedená evidencia podľa jednotlivých spoločníkov, ktorí vložili vklad do základného imania?

Pri účtovaní základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným sa postupuje v zmysle § 25 ods. 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve obdobne ako pri akciovej spoločnosti. Aj v prípade novovzniknutej s.r.o. je prvým účtovným prípadom zaúčtovanie pohľadávky za upísané základné imanie spoločníkmi na účte 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 411 – Základné imanie. Účtuje sa na základe interného účtovného dokladu vyhotoveného v súlade so spoločenskou zmluvou a výpisom z obchodného registra. Aj v tomto prípade je potrebné naplniť požiadavku § 59 ods. 4 písm. d) postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, aby bola osobitne na analytických účtoch účtu 411 vedená evidencia podľa jednotlivých spoločníkov, ktorí vložili vklad do základného imania.

Účtovný prípad	Suma	MD	D
vklad do základného imania spoločníkom A	5 000 eur	353.01	411.01
vklad do základného imania spoločníkom B	5 000 eur	353.02	411.02

 

Analytické členenie
353.01	pohľadávka za vytvorené základné imanie voči spoločníkovi A
353.12	pohľadávka za vytvorené základné imanie voči spoločníkovi B
411.11	základné imanie vytvorené vkladom spoločníka A
411.12	základné imanie vytvorené vkladom spoločníka B
Pozn.: Druhé číslo v analytickom označení označuje spoločníka.

 

Ing. Ján Mintál

 

4.2  Jednoduché účtovaníctvo (JÚ)

700. Vznik škody

Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba, účtuje v sústave JÚ, mal zaradený v obchodnom majetku osobný automobil. Obstarávacia cena automobilu bola 22 000 eur. V januári 2023 mu automobil ukradli. Koncom mája 2023 dostal od polície potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. Automobil mal poistený a poisťovňa mu vyplatila náhradu škody vo výške 7 000 eur. Sumu 7 000 eur mu banka pripísala na bankový účet 1. 7. 2023. 

Ako bude podnikateľ postupovať pri účtovaní vzniknutej škody?

Podnikateľ bude pri účtovaní vzniknutej škody postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP, lebo podmienky stanovené zákonom splnil: 

•    vzniknutú škodu nahlásil polícii,

•    škodu nezavinil a

•    páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom mu polícia vydala potvrdenie. 

Škoda, ktorá podnikateľovi vznikla podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, je u podnikateľa daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdila, t. j. v máji 2023. Podnikateľ môže do daňových výdavkov zaúčtovať daňovú ZC automobilu. Výšku ZC zistí z knihy dlhodobého majetku. 

Časť knihy dlhodobého majetku
Poradové číslo	3
Doba odpisovania	4 roky
Názov	Automobil
Obstarávacia cena	22 000 eur
Dátum obstarania	20. 1. 2020
Vstupná cena	22 000 eur

 

Časť knihy dlhodobého majetku
Dátum uvedenia do užívania	20. 1. 2020
Dátum vyradenia	31. 1. 2023
Odpisová skupina	1
Dôvod vyradenia	krádež
Spôsob odpisovania	rovnomerný
Poznámky: účtovné odpisy = daňovým odpisom

 

Rok	OC [eur]	VC [eur]	OR	Výpočet OR [eur]	Výpočet ZC [eur]
2020	22 000	22 000	¼	22 000 : 4 = 5 500	22 000 – 5 500 = 16 500
2021	22 000	22 000	¼	22 000 : 4 = 5 500	16 500 – 5 500 = 11 000
Kde: OC – obstarávacia cena v eur, VC – vstupná cena v eur, OR – odpis ročný v eur

 

Škodu vzniknutú krádežou zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka a do pomocnej účtovnej knihy, ktorou je kniha dlhodobého majetku. Do knihy dlhodobého majetku zaeviduje vyradenie majetku, dôvod vyradenia a dátum vyradenia. Do peňažného denníka bude účtovať vzniknutú škodu a prijatú náhradu. Prijatú náhradu vo výške 7 000 eur zaúčtuje ako zdaniteľný príjem.

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Príjmy ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné príjmy
333.	1. 7.	Príjem od poisťovne	BU: 7 000	7 000 7 000

 

Vzniknutú škodu vo výške ZC automobilu 11 000 eur zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka 31. 12. 2023 v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácii. Postupovať bude podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ. 

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné výdavky
1 333.	31. 12.	ZC ukradnutého automobilu	BU: 7 000	11 000        11 000
Kde: BU – bankový účet

 

701. Škody, ktoré presahujú prijaté náhrady

Podnikateľ mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorého vstupná cena bola 24 000 eur. V marci 2023 podnikateľovi automobil ukradli. V máji 2023 sa ku krádeži priznal syn zamestnanca, ktorý ukradnutý automobil predal. Podnikateľ sa s páchateľom dohodli na úhrade náhrady za spôsobenú škodu vo výške 5 000 eur. Predpokladajme, že náhradu škody uhradí páchateľ 20. 12. 2023 vo výške 5 000 eur vkladom na bankový účet podnikateľa.

Môžu sa škody uplatniť ako daňové výdavky?

Podľa § 21ods. 2 písm. e) ZDP škody, ktoré presahujú prijaté náhrady, okrem škôd podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, sa nemôžu uplatniť ako daňové výdavky. Keďže osobný automobil je hmotným majetkom a páchateľ krádeže je známy, platí aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého ZC automobilu vyradeného z dôvodu škody (krádeže) je daňovým výdavkom do výšky prijatých náhrad. 

O vzniknutej škode bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku a v knihe dlhodobého majetku, z ktorej zistí aj výšku ZC automobilu.

Časť knihy dlhodobého majetku
Poradové číslo	3	Doba odpisovania	4 roky
Názov	osobný automobil	Obstarávacia cena	24 000 eur
Dátum obstarania	19. 1. 2019	Vstupná cena	24 000 eur
Dátum uvedenia do užívania	19. 1. 2019	Dátum vyradenia	23. 3. 2023
Odpisová skupina	1	Dôvod vyradenia	krádež
Spôsob odpisovania	rovnomerný
Poznámky: účtovné odpisy = daňovým odpisom

 

Rok	OC [eur]	VC [eur]	OR	Výpočet OR [eur]	Výpočet ZV [eur]
2019	24 000	24 000	¼	24 000 : 4 = 6 000	24 000 – 6 000 = 18 000
2020	24 000	24 000	¼	24 000 : 4 = 6 000	18 000 – 6 000 = 12 000
2021	24 000	24 000	¼	24 000 : 4 = 6 000	000 – 6 000 = 6 000

 

ZC automobilu 6 000 eur je z hľadiska ustanovení ZDP nedaňový výdavok podnikateľa, lebo ide o škodu spôsobenú známym páchateľom. Do peňažného denníka podnikateľ v čase krádeže neúčtuje. V roku 2023 automobil už nebude odpisovať, lebo ho k 31. 12. 2023 ho nemá zaradený v obchodnom majetku (ukradli mu ho). Ak páchateľ uhradí podnikateľovi náhradu škody 5 000 eur, podnikateľ upraví ZD v roku 2023 takto:

•    do zdaniteľných príjmov zaúčtuje príjem náhrady škody 5 000 eur,

•    do daňových výdavkov zaúčtuje, podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, ZC automobilu, ale len do výšky prijatých náhrad, t. z. sumu 5 000 eur.

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Príjmy ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné príjmy
999.	20. 12.	Náhrada škody OA	BU: 7 000	5 000 5 000

 

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné výdavky
1 000.	31. 12.	Uzávierkové účt.operácie
1 001.	31. 12.	ZC ukradnutý OA	BU: 7 000	5 000 5 000
Kde: BU – bankový účet

 

Ak by páchateľ podnikateľovi náhradu škody neuhradil, ZC by podnikateľ do daňových výdavkov nemohol zaúčtovať.

702. Výber peňažných prostriedkov

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO a účtuje v JÚ, zamestnáva 3 zamestnancov, ktorí majú výplatný termín 15. deň v mesiaci. V ten istý deň si podnikateľ vyberá aj finančné prostriedky pre seba. Dňa 15. 7. 2023 vyplatil zamestnancom mzdu 2 654 eur a vybral si peňažné prostriedky z bankového účtu pre svoju potrebu vo výške 660 eur. 

Je výber peňažných prostriedkov daňovým výdavkom?

Výber peňažných prostriedkov pre osobnú spotrebu nie je, podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, daňovým výdavkom podnikateľa. Daňovým výdavkom sú, podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP, vyplatené mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov. Výber finančných prostriedkov pre osobnú spotrebu zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka ako nedaňový výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD. 

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky neovplyvňujúce ZD Osobná spotreba
555.	15. 7.	Osobná spotreba	BÚ: 660	660

 

703. Platenie nájomného

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO a účtuje v JÚ, začal využívať na podnikanie priestory (sklad a kanceláriu), ktoré má prenajaté od FO – občana. S prenajímateľom má uzavretú zmluvu o nájme na 5 rokov s platnosťou od 1. 7. 2023. Podnikateľ má podľa zmluvy zaplatiť nájomné vždy na jeden celý štvrťrok dopredu, v roku 2023 vo výške 900 eur za štvrťrok (300 eur mesačne). Nájomné je splatné, podľa nájomnej zmluvy, najneskôr 1. deň štvrťroku, za ktorý ho podnikateľ platí. Predpokladajme, že v roku 2023 zaplatí nájomné takto:

•    nájomné 900 eur za 3. štvrťrok 2023 zaplatil 30. 6. 2023 prevodom z účtu, 

•    nájomné 900 eur za 4. štvrťrok 2023 zaplatí 30. 9. 2023 prevodom z účtu. 

Prenajímateľ zvýšil platbu nájomného na rok 2024 na 330 eur mesačne. Podnikateľ si chce v roku 2023 zvýšiť daňové výdavky a znížiť daň z príjmov FO, preto nájomné uhradí v hotovosti (990 eur) pri podpise dodatku zmluvy 15. 12. 2023.

Ako bude podnikateľ v uvedenom prípade účtovať?

Podnikateľ nemôže všetky úhrady nájomného zaúčtovať ako daňový výdavok roku 2023, aj keď nájomné skutočne v roku 2023 zaplatil. Pri účtovaní musí vychádzať z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP a nájomné časovo rozlíšiť. Do výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD (daňové výdavky), bude v jednotlivých rokoch účtovať:

•    v roku 2023 len tú časť nájomného, ktorú zaplatil za rok 2023, t. j. 1 800 eur (900 x 2),

•    nájomné 990 eur, ktoré zaplatil v decembri 2023 za 1. štvrťrok roku 2024 bude daňovým výdavkom roku 2024. Nájomne 990 eur zaúčtuje do peňažného denníka v roku 2023 (vtedy ho zaplatil) a aj v roku 2024, lebo nájomné je daňovým výdavkom roku 2024. 

Nájomné zaúčtuje aj do knihy záväzkov.

Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2023

Nájomné, ktoré podnikateľ zaplatil za rok 2023, zaúčtuje ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD v deň úhrady. Nájomné, ktoré zaplatil 15. 12. 2023 za 1. štvrťrok 2024, zaúčtuje 15. 12. 2023 ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky ovplyvňujúce ZD Celkom       Ostatné výdavky	NZD
606.	30. 6.	Nájomné 3. Q. 2023	BU: 900	900    900
777.	30. 9.	Nájomné 4. Q. 2023	BU: 900	900    900
...
999.	15. 12.	Nájomné 1. Q. 2024	H: 990	990
Kde: NZD – výdavky neovplyvňujúce ZD

 

Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2024

V roku 2024 zaúčtuje podnikateľ uzávierkovú účtovnú operáciu Nájomné za 1. Q. 2024 ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD. Účtovným dokladom bude kópia dokladu o úhrade s uvedením poznámky, že nájomné bolo zaplatené v roku 2023 a kópia zmluvy o nájme, poprípade faktúry.

Časť peňažného denníka, rok 2024 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky ovplyvň. ZD Celkom       Služby
1 010.	31. 12.	Uzávierkové účt. operácie
1 011.	31. 12.	Nájomné 1. Q. 2024		990    990

 

704. Výdavky pri prevádzke nehnuteľnosti

Podnikateľ v roku 2021 obstaral nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť vložil do obchodného majetku a začal rovnomerne odpisovať v odpisovej skupine č. 5 (doba odpisovania je 20 rokov). V roku 2023 začal časť nehnuteľnosti využívať aj na súkromné účely. Predpokladajme, že výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti budú v roku 2023 takéto: 

•    výdavky na bežnú údržbu a opravy 3 000 eur, 

•    výdavky na kúrenie, elektriku, plyn a vodu 2 000 eur. 

Všetky výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v priebehu roku 2023 zaúčtoval podnikateľ do peňažného denníka ako výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD (daňové výdavky).

Čo môže podnikateľ započítať do daňových výdavkov?

Podnikateľ v roku 2023 využíval na podnikanie len časť nehnuteľnosti, ktorú má vloženú v obchodnom majetku. Časť nehnuteľnosti využíval na súkromné účely, preto môže do daňových výdavkov započítať len pomernú časť odpisov tohto majetku a pomernú časť výdavkov spojených s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti.

Podnikateľ by mal postupovať takto
1.	zisti celkovú plochu nehnuteľnosti, ktorá predstavuje 100 % celková podlahová plocha nehnuteľnosti je   200 m2
2.	zistí podlahovú plochu, ktorú využíval na podnikanie  a vypočíta % podlahovej plochy využívanej na podnikanie plocha nehnuteľnosti využívaná na podnikanie je 150 m2 75 % (150 : 200 x 100)
3.	výpočtom stanoví % plochy využívanej na súkromné účely plocha nehnuteľnosti využívaná na súkromné účely je 50 m2     25 % (50 : 200 x 100)
4.	k 31. 12. 2023 vypočíta daňové odpisy

 

Kniha dlhodobého hmotného majetku – nehnuteľnosť
Poradové číslo	DHM č. 2	Doba odpisovania	20 rokov
Názov	Nehnuteľnosť	Obstarávacia cena	100 000 eur
Dátum obstarania	21. 1. 2021	Vstupná cena	100 000 eur
Dátum uvedenia do používania:	21. 1. 2021	Odpisová skupina	č. 5
Spôsob odpisovania:	rovnomerný	Dátum a spôsob vyradenia:
Poznámka: Účtovné odpisy = daňové odpisy; Daňové odpisy v roku 2 023 = 75 %, t. j. 3 750 eur

 

Rok	OC [eur]	VC [eur]	Ročný odpis	OR [eur]	ZC [eur]
2021	100 000	100 000	1/20	100 000 : 20 = 5 000	100 000 – 5 000 = 95 000
2022	100 000	100 000	1/20	100 000 : 20 = 5 000	95 000 – 5 000 = 90 000
2023	100 000	100 000	1/20	100 000 : 20 = 5 000	90 000 – 5 000 = 85 000

 

5.	vypočíta výšku daňových odpisov k 31. 12. 2023, ktoré zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci ZD a výšku odpisov, ktoré majú charakter osobnej spotreby podnikateľa OR k 31. 12. 2023 je       5 000 eur OR uznaný ako daňový výdavok v roku 2023 je 75 % z OR      3 750 eur (5 000 x 75: 100) OR, ktorý má charakter osobnej spotreby podnikateľa je  1 250 eur (5 000 – 3 750)
6.	zisti z peňažného denníku celkovú výšku výdavkov na prevádzku nehnuteľnosti a na bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti v roku 2023 výdavky na prevádzku nehnuteľnosti boli     2 000 eur výdavky na bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti boli     3 000 eur  celkové výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti boli        5 000 eur
7.	vypočíta výšku výdavkov, ktoré majú charakter osobnej spotreby podnikateľa, lebo sú spojené s využívaním časti nehnuteľnosti na súkromné účely výdavky na prevádzku nehnuteľnosti charakteru osobnej spotreby = 25 %     500 eur (2 000 x 25: 100) výdavky na bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti charakteru osobnej spotreby podnikateľa = 25 %      750 eur (3 000 x 25: 100) celkové výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti, ktoré majú charakter osobnej spotreby podnikateľa sú 1 250 eur (500 + 750)
8.	zaúčtuje odpisy a zistené rozdiely do peňažného denníka a)  účtovanie odpisov nehnuteľnosti do peňažného denníka:      daňový odpis vo výške 3 750 eur zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ, ako výdavok ovplyvňujúci ZD, b)  zníženie výdavkov na prevádzku nehnuteľnosti a bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti o výdavky charakteru osobnej spotreby (výdavky spojené s využívaním časti nehnuteľnosti na súkromné účely) zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu, podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1 d) Postupov účtovania, ako výdavok ovplyvňujúci ZD so záporným hodnotou (účtuje so znamienkom -, lebo výdavky znižuje).

 

Časť peňažného denníka, rok 2023 [v eur]
P. č.	Dátum	Položka	Peňažné prostriedky Príjmy        Výdavky	Výdavky ovplyvň. ZD Celkom       Služby OV
991.	31. 12.	Uzávierk. účt. operácie
992.	31. 12.	OR – nehnuteľnosť		3 750 3 750
993.	31. 12.	Výdavky – nehnuteľnosť		-1 250         -1 250
Kde: OV – ostatné výdavky

 

Otázky 700 – 704 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

 

 

4.3  Odpisy

705. Daňová zostatková cena budovy využívanej na niekoľko účelov

Obchodná spoločnosť obstarala v roku 2019 budovu za 440 000 eur. Budovu zaradila k 19. 1. 2019 do obchodného majetku a začala využívať v podnikaní. Spoločnosť má v priestoroch budovy zriadené sídlo firmy, kancelárie pre zamestnancov, obchodnú prevádzku a sklady. Celková úžitková plocha budovy je 2 220 m², z toho 1 660 m² využíva na obchod a sklady a 560 m² na administratívne účely. Spoločnosť uvažuje o predaji budovy, a preto potrebuje vedieť jej daňovú ZC k 31. 12. 2022.

Do ktorej odpisovej skupiny bude patriť budova spoločnosti využívaná na obchodné účely?

Podľa § 26 ods. 2 ZDP pri používaní budovy na niekoľko účelov, je na zaradenie budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy. Ktoré budovy patria do odpisovej skupiny č. 6 je uvedené v predchádzajúcom príklade. Do odpisovej skupiny č. 5 s dobou odpisovania 20 rokov patria budovy pre obchod a služby, budovy pre dopravu, budovy pre elektronické komunikácie, stanice, terminály a pridružené budovy, garážové budovy, priemyselné budovy, nádrže, silá a sklady, nebytové poľnohospodárske budovy a inžinierske stavby okrem inžinierskych stavieb uvedených v 4. a 6. odpisovej skupine. Nakoľko väčšiu časť budovy spoločnosť využíva na obchodné účely, budovu zaradí do odpisovej skupiny č. 5 s dobou odpisovania 20 rokov.

Výpočet daňovej ZC budovy využívanej v prevažnej miere na obchodné účely
Rok	VC v eur	OR	Výpočet daňového OR v eur	Daňová ZC v eur
2019	440 000	1/20	440 000 : 20 = 22 000	440 000 – 22 000 = 418 000
2020	440 000	1/20	440 000 : 20 = 22 000	418 000 – 22 000 = 396 000
2021	440 000	1/20	440 000 : 20 = 22 000	396 000 – 22 000 = 374 000
2022	440 000	1/20	440 000 : 20 = 22 000	375 000 – 22 000 = 352 000

 

Ing. Jarmila Strählová

706. Technické zhodnotenie prenajatého majetku

Podnikateľ má v prenájme nebytové priestory. Obstaral si bezpečnostné dvere v hodnote 2 700 €.

Ide o technické zhodnotenie prenajatého majetku (ak áno, ako má postupovať pri odpisovaní)?

Modernizáciou (technickým zhodnotením) sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok. Montáž bezpečnostných dverí je potrebné považovať za technické zhodnotenie prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko ide o modernizáciu prenajatých nebytových priestorov s výdavkami na obstaranie bezpečnostných dverí prevyšujúcimi 1 700 €.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia prenajatého majetku sa postupuje podľa § 24 ods. 2 ZDP. Na základe tohto ustanovenia technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca. Ten zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, do ktorej patrí prenajatý hmotný majetok.

Výpočet daňových odpisov
Zaradenie do odpisovej skupiny/doba odpisovania	5 / 20 rokov
Vstupná cena	2 700 €
Ročný odpis	(2 700 / 20) = 135 €

 

Daňovník zaradí technické zhodnotenie do účtovníctva ako samostatný majetok. Ročne bude do daňových výdavkov uplatňovať 135 €.

707. Technické zhodnotenie so súhlasom majiteľa budovy

Podnikateľ mal v prenajatej budove zriadenú prevádzku reštaurácie a kaviarne. Na prenajatej budove vykonal technické zhodnotenie so súhlasom majiteľa budovy a toto odpisoval ako iný majetok. Podnikateľ predal prevádzku – zariadenie reštaurácie spolu s technickým zhodnotením budovy inému podnikateľovi. Zostatková cena technického zhodnotenia je vyššia ako cena, za ktorú ho odpredáva.

Môže si podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu technického zhodnotenia v celej výške? Ako má zaúčtovať nadobúdateľ technické zhodnotenie? Ide o jednorazový daňový výdavok alebo musí technické zhodnotenie odpisovať?

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP daňovým výdavkov je aj daňová zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou, z čoho vyplýva, že daňová zostatková cena technického zhodnotenia pri jeho predaji je daňovým výdavkom podnikateľa, a to v celkovej výške. Podnikateľ zahrnie daňovú zostatkovú cenu do daňových výdavkov v rámci účtovných uzávierkových operácií.

Kupujúci podnikateľ zaradí nadobudnuté technické zhodnotenie do daňových výdavkov alebo do hmotného majetku podľa výšky nadobúdacej ceny. Ak je nadobúdacia cena technického zhodnotenia vyššia ako 1 700 €, podnikateľ zaradí technické zhodnotenie do dlhodobého hmotného majetku ako iný majetok a do daňových výdavkov si zahrnie výdavky na jeho obstaranie postupne vo forme odpisov.

Technické zhodnotenie budovy zaradí do odpisovej skupiny podľa charakteru prenajatej budovy, na ktorej bolo technické zhodnotenie vykonané.

708. Účtovanie a odpisovanie technického zhodnotenia 

Spoločnosť s r.o. si v roku 2022 prenajala výrobnú halu odpisovanú v 5. odpisovej skupine. V januári 2023 vykonala na základe písomného súhlasu prenajímateľa dodávateľským spôsobom technické zhodnotenie v sume 5 400 €, ktoré sa rozhodla odpisovať rovnomerne. Zmluva o nájme je uzatvorená na dobu neurčitú.

Ako má spoločnosť postupovať pri účtovaní a odpisovaní technického zhodnotenia?

Predmetné technické zhodnotenie je uhradené nájomcom, pričom existuje podpísaná písomná zmluva s vlastníkom, na základe ktorej vlastník o sumu technického zhodnotenia nezvýši vstupnú cenu. Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku bude odpisovať nájomca.

Pri účtovaní je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. c) Postupov účtovania v PÚ. To znamená, že o technickom zhodnotení bude účtovať nájomca na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Uvedené platí na základe § 41 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ.

Účtovanie u nájomcu
P. č.	Účtovný prípad	MD	D	Suma v €
1.	Faktúra za technické zhodnotenie	042	321	5 400
2.	Zaradenie technického zhodnotenie	021	042	5 400

 

Nájomca súčasne vypracuje plán daňových odpisov v zmysle § 22 až § 27 ZDP a plán účtovných odpisov v zmysle § 20 Postupov účtovania v PÚ.

Plán účtovných odpisov
Obstarávacia cena	5 400
Predpokladaná doba odpisovania	20 rokov / 240 mesiacov
Mesačný odpis (5400 €/240 mesiacov)	22,50 €
Nájomca bude účtovať do výdavkov mesačne odpis vo výške	22,50 €

 

Plán daňových odpisov
Rok	Obstarávacia cena v €	Výpočet odpisov (OC / počet rokov odpisovania)	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2022	5 400	5 400 / 20	270	5 380
2024	5 400	5 400 / 20	270	5 110
2025	5 400	5 400 / 20	270	4 840
2026	5 400	5 400 / 20	270	4 570
2027 atď. až do roku	5 400	5 400 / 20	270	4 300
2041	5 400	5 400 / 20	270	0
Spolu			5 400
Legenda: OC – obstarávacia cena.

 

709. Predčasné ukončenie zmluvného vzťahu 

Spoločnosť uzatvorila 1. 1. 2022 zmluvu o prenájme skladu odpisovaného v piatej odpisovej skupine na dobu 48 mesiacov. Dňa 1. 7. 2022 uviedla na základe písomnej zmluvy s vlastníkom skladu do užívania technické zhodnotenie v hodnote 9 600 €, pričom zostavila rovnomerný účtovný odpisový plán. K 30. 6. 2023 došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu.

Ako účtovne a daňovo vysporiadať v účtovníctve nájomcu uvedenú skutočnosť?

Za predpokladu, že sa s.r.o. s prenajímateľom dohodla o odplatnom prevode technického zhodnotenia (za zostatkovú cenu), účtuje sa o takomto prevode v účtovníctve nájomcu ako o predaji dlhodobého hmotného majetku. S.r.o. v roku 2023 zaúčtovala na účte 551 odpisy v celkovej výške 1 200 € (6 mesiacov x 9 600 / 48 mesiacov). V roku 2023 (január – jún) na účte 551 zaúčtovala odpisy technického zhodnotenia v celkovej výške 1 200 €. Zostatková cena tohto technického zhodnotenia bola teda pri ukončení nájomnej zmluvy vo výške 7 200 €.

Účtovanie u nájomcu v tomto prípade bude vyzerať nasledovne
P. č.	Účtovný prípad	MD	D	Suma v €
1.	Výnos z predaja technického zhodnotenia	311	641	7 200
2.	Zostatková cena technického zhodnotenia	541	082	7 200
3.	Vyradenie technického zhodnotenia	082	022	9 600

 

Z daňového hľadiska bude výnos z predaja technického zhodnotenia predstavovať na strane nájomcu zdaniteľný výnos a do nákladov možno uplatniť daňovú zostatkovú cenu tohto technického zhodnotenia vo výške 9 120 € [t. j 9 600 – (9 600 / 20)]. To znamená, že suma rozdielu medzi účtovnou zostatkovou cenou technického zhodnotenia a daňovou zostatkovou cenou technického zhodnotenia vo výške 1 920 € bude odpočítateľnou položkou od základu dane pri podávaní daňového priznania za rok 2023.

Ak sa spoločnosť s prenajímateľom nedohodla o odplatnom prevode technického zhodnotenia, účtuje sa o takomto prevode v účtovníctve nájomcu takto:

P. č.	Účtovný prípad	MD	D	Suma v €
1.	Zúčtovanie zostatkovej ceny	541	082	7 200
2.	Vyradenie technického zhodnotenia	082	022	9 600

 

Z daňového hľadiska nebude v tomto prípade do nákladov možné uplatniť daňovú zostatkovú cenu tohto technického zhodnotenia vo výške 7 200 €. Táto suma bude pripočítateľnou položkou k základu dane pri podávaní daňového priznania za rok 2023.

710. Odpisovanie zrekonštruovanej budovy

Spoločnosť s r.o. si prenajala nehnuteľnosť. Doba nájmu budovy bola dohodnutá na 10 rokov. Po písomnej dohode s vlastníkom budovy vykonala rekonštrukciu prízemných priestorov, v ktorých zriadi predajňu. Na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom (vlastníkom budovy) vykonané technické zhodnotenie bude odpisovať nájomca, vlastník nezvýši obstarávaciu cenu prenajatého majetku vo svojom účtovníctve o toto technické zhodnotenie. Účtovná jednotka (nájomca) stavebné práce na rekonštrukcii realizovala dodávateľským spôsobom. Dodávateľská faktúra za stavebné práce bola vo výške 6 000 €.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

Podľa § 24 ods. 2 ZDP, technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradil v januári 2023 technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.

Výpočet daňových odpisov:

Spoločnosť musí postupovať podľa § 24 ods. 2 ZDP. Technické zhodnotenie zaradí do odpisovej skupiny, v akej by bol zaradený prenajatý hmotný majetok. Budovy na obchodné účely sú v prílohe č. 1 k ZDP zaradené v 5. odpisovej skupine s dobou odpisovania 20 rokov.

Vstupná cena technického zhodnotenia	6 000 €
Odpisová skupina/doba odpisovania	5 / 20 rokov
Ročný daňový odpis (6 000 €/20 rokov)	300 €
Spoločnosť bude uplatňovať do daňových výdavkov ročný daňový odpis vo výške	300 €

 

Podľa § 32 ods. 2 písm. c) Postupov účtovania v PÚ, v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok účtuje účtovná jednotka – nájomca o technickom zhodnotení, ktoré vykonala na prenajatom dlhodobom hmotnom majetku a ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom bude odpisovať za podmienok ustanovených v ZDP. Nájomca zaúčtuje vykonané technické zhodnotenie na prenajatom majetku na účet, na ktorom by o ňom účtoval, ak by bol jeho vlastníkom, teda na účte 021 – Stavby.

Výpočet účtovných odpisov:

Na účtovné účely podľa § 41 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ, technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované nájomcom sa odpíše v priebehu nájmu. Keďže nájomné bolo dohodnuté na 10 rokov a nájomca stavebné úpravy (technické zhodnotenie) vykonal hneď na začiatku nájmu, účtovný odpisový plán si stanoví na 10 rokov (120 mesiacov).

Výpočet mesačných odpisov

6 000 / 120 = 50 €

 

Č.	Účtovný prípad	MD	D	Suma
1.	Faktúra za technické zhodnotenie	042	321	6 000
2.	Úhrada dodávateľskej faktúry stavebné práce	321	221	6 000
3.	Zaradenie technického zhodnotenia do majetku	021	042	6 000
4.	Mesačný účtovný odpis technického zhodnotenia	551	081	50

 

711. Bezplatné nadobudnutie technického zhodnotenia 

Spoločnosť mala v operatívnom prenájme budovu, na ktorej vykonala technické zhodnotenie v roku 2020. Na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom technické zhodnotenie odpisovala. V máji 2023 spoločnosť ukončila nájomnú zmluvu výpoveďou. Technické zhodnotenie nie je odpísané. Spoločnosť sa rozhodla ponechať ho prenajímateľovi bezplatne, čo uviedli aj v protokole o prevzatí nehnuteľnosti prenajímateľom.

Je zostatková cena technického zhodnotenia daňovým výdavkom? Aký vplyv bude mať bezplatné nadobudnutie technického zhodnotenia na daňový základ prenajímateľa?

Keďže pri skončení nájmu nie je technické zhodnotenie odpísané, môže sa nájomca dohodnúť s prenajímateľom na odplatnom prevode zostatkovej ceny technického zhodnotenia. Ak prenajímateľ zostatkovú cenu technického zhodnotenia od nájomcu neodkúpi, táto je u nájomcu nedaňovým nákladom v zmysle § 21 ods. 2 písm. g) ZDP. U prenajímateľa je zostatková cena technického zhodnotenia nepeňažným príjmom, ktorý mu zvyšuje základ dane, a to v zdaňovacom období, v ktorom bol nájom ukončený.

Otázky 706 – 711 vypracoval Ing. Anton Kolembus