Účtovníctvo

4.1  Podvojné účtovníctvo (PÚ)

181. Výsledok hospodárenia

Ako sa zisťuje výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve?

Výsledok hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V PÚ sa zistí tak, že od výnosov sa odpočítajú náklady, pričom ním môže byť zisk alebo strata. V PÚ sa výsledok hospodárenia zisťuje na účte 710, a to:

•    ako výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov – zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov,

•    ako výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný VH, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Základ dane z príjmov, resp. daňová strata, sa v daňovom priznaní zisťuje z výsledku hospodárenia pred zdanením.

Ing. Jana Bielená

182. Daňovo uznaná opravná položka

Spoločnosť TAXA, a.s., poskytla v roku 2020 zálohu na zhotovenie reklamných katalógov v hodnote 30 tis. eur. Termín dodania zákazky bol do 10. 6. 2020. Dodávateľ REKLAMA, s.r.o., termín zákazky nesplnil. Spoločnosť TAXA, a.s. odstúpila od zmluvy a požiadala vrátiť zálohu v termíne do 31. 10. 2020. Dodávateľ zálohu nevrátil v stanovenom termíne a ani do konca roku 2022. V rámci inventarizácie k 31. 12. 2022 spoločnosť zistila, že dodávateľ má značné finančné problémy a hrozí mu úpadok. Spoločnosť sa rozhodla vytvoriť k poskytnutej zálohe opravnú položku vo výške 50 % z hodnoty poskytnutej zálohy.

Bude opravná položka daňovo uznanou opravnou položkou?

Vytvorená opravná položka nie je daňovo uznanou, pretože pôvodná pohľadávka nespĺňa podmienku účtovania do zdaniteľných príjmov. Uvedená pohľadávka bola pri svojom vzniku zaúčtovaná na účte 314 – Poskytnuté preddavky a nie na niektorý z účtov výnosov.

183. Rezerva na odstránenie skládky

V priestoroch sídla obchodnej spoločnosti sa nachádza skládka odpadov. Vedenie spoločnosti sa rozhodlo skládku odstrániť. Predpokladané náklady na odstránenie skládky budú 15 000 eur.

Môže vytvoriť účtovná jednotka na odstránenie skládky rezervu? Bude táto rezerva daňovým výdavkom v zmysle § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov?

Účtovná jednotka môže tvoriť rezervy v zmysle § 19 ods. 7 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve aj na odstránenie odpadov. V prípade, že odstránenie skládky sa predpokladá v roku 2023, účtovná jednotka bude účtovať o krátkodobej rezerve. Ak sa odstránenie skládky predpokladá v dlhšom časovom období ako jeden rok, účtovná jednotka bude účtovať o dlhodobej rezerve.

Rezerva na odstránenie odpadov v priestoroch firmy nie je daňovo uznanou rezervou, pretože nespĺňa podmienky daňovej rezervy uvedenej v § 20 ods. 9 písm. d) zákona o dani z príjmov a ani inej daňovej rezervy vymenovanej v uvedenom ustanovení zákona.

184. Uhradenie dlžnej sumy

Účtovná jednotka ALFA, a. s., fakturovala v roku 2019 odberateľovi za dodávku prác sumu 20 400 eur. Odberateľ faktúru nezaplatil do konca roku 2021. V rámci inventarizácie pohľadávok odberateľ svoj záväzok voči spoločnosti ALFA, a. s., uznal. V januári roku 2022 odberateľ čiastočne uhradil dlžnú sumu vo výške 10 000 eur. V máji 2022 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz.

V akej výške bude vytvorená opraná položka?

Spoločnosť pohľadávku prihlásila na súde v stanovenej lehote v zostatkovej hodnote 10 400 eur. Súčasne spoločnosť vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z prihlásenej hodnoty pohľadávky, t. j. 10 400 eur.

Ak daňovník zmešká stanovenú lehotu prihlásenia pohľadávky správcovi do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, opravné položky k takýmto neskôr prihláseným pohľadávkam nie sú tvorené v súlade s § 20 ZDP a nie sú ani daňovo uznaným nákladom.

185. Zvýšenie opravnej položky

Účtovná jednotka Fikcia, a. s., eviduje voči dlžníkovi AXON, s.r.o., pohľadávku v celkovej výške 50 000 eur, ktorá pozostáva z dvoch faktúr:

•    faktúra č. 1 na sumu 30 000 eur splatná 10. 2. 2018,

•    faktúra č. 2 na sumu 20 000 eur splatná 20. 4. 2018.

V roku 2020 bolo na spoločnosť AXON, s.r.o., vyhlásené konkurzné konanie. Spoločnosť Fikcia, a.s., prihlásila pohľadávky do konkurzného konania v stanovenej lehote určenej súdom, t. j. do 30. 6. 2020. Na základe prihlásenia pohľadávky do konkurzu spoločnosť Fikcia, a.s., účtovala opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní. Spoločnosť sa v rámci daňovej optimalizácie rozhodla vytvoriť opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní v roku 2020 len vo výške 50 % hodnoty prihlásenej pohľadávky. Z analýzy majetkovej situácie dlžníka predpokladá (má dostatočný majetok), že v rámci konkurzného konania bude jej pohľadávka uspokojená na 50 %.

Môže byť zvýšená opravná položka k pohľadávke?

V priebehu rokov 2021 až 2022 spoločnosť AXON, s.r.o., nezaslala veriteľovi žiadne finančné prostriedky. Konkurzné konanie naďalej pokračuje. Na základe poznatkov zo schôdze veriteľov spoločnosť zmenila prvotný názor a predpokladá, že získať akúkoľvek úhradu od dlžníka je málo pravdepodobné. Z toho dôvodu sa rozhodla zvýšiť opravnú položku k pohľadávke až do výšky 100 % hodnoty prihlásenej pohľadávky.

186. Vrátenie zálohy

Spoločnosť ALKA, a.s., poskytla v roku 2020 zálohu na zhotovenie reklamných katalógov v hodnote 30 tis. eur. Termín dodania zákazky bol do 10. 6. 2020. Dodávateľ REKLAMA, s.r.o., termín zákazky nesplnil. Spoločnosť ALKA, a.s. odstúpila od zmluvy a požiadala vrátiť zálohu v termíne do 31. 10. 2020. Dodávateľ zálohu nevrátil v stanovenom termíne a ani do konca roku 2022. V rámci inventarizácie k 31. 12. 2022 spoločnosť zistila, že dodávateľ má značné finančné problémy a hrozí mu úpadok. Spoločnosť sa rozhodla vytvoriť k poskytnutej zálohe opravnú položku vo výške 50 % z hodnoty poskytnutej zálohy.

Je vytvorená opravná položka aj daňovou položkou?

Vytvorená opravná položka nie je daňovou položkou, pretože vymáhaná pohľadávka nespĺňa podmienku účtovania do zdaniteľných príjmov. Uvedená pohľadávka bola pri svojom vzniku zaúčtovaná na účte 314 – Poskytnuté preddavky a nie na niektorý z účtov výnosov.

187. Neprihlásená pohľadávka

Spoločnosť BETA, a. s., poskytla dodávateľovi zálohu na dodávku tovaru v roku 2020 vo výške 14 000 eur. Dodávateľ GAMA, s.r.o., dodávku do konca roku 2021 nesplnil. V rámci inventarizácie pohľadávok odberateľ pohľadávku – poskytnutú zálohu, uznal.

Na dodávateľa bol dňa 15. 2. 2022 vyhlásený konkurz. Spoločnosť si prihlásila pohľadávku v celkovej výške 14 000 eur dňa 30. 5. 2022, 5 dní pred termínom prieskumného pojednávania. Súd uvedenú prihlášku akceptoval, aj keď bola doručená po prihlasovacej lehote.

Spoločnosť BETA sa rozhodla vytvoriť k 31. 12. 2022 na prihlásenú pohľadávku opravnú položku vo výške 100 % prihlásenej pohľadávky. Vytvorená opravná položka nie je daňovou opravnou položku.

Ide v uvedenom prípade o opravnú položku?

Vytvorená opravná položka nespĺňa všetky podmienky stanovené § 20 ZDP, pretože spoločnosť neprihlásila pohľadávku v určenej lehote 45 dní. Z toho dôvodu nejde o zákonnú opravnú položku.

Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní sa uznávajú za výdavky počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Zákon stanovuje len začiatočné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa môžu začať tvoriť opravné položky. Z toho je možné usudzovať, že opravné položky je možné tvoriť aj v neskorších zdaňovacích obdobiach, najneskôr však do skončenia konkurzného konania. Zákon nezakazuje tvoriť opravnú položku aj postupne v priebehu viacerých zdaňovacích období.

Účtovná jednotka môže tvorbu opravnej položky rozdeliť do viacerých zdaňovacích období, ak je to pre ňu výhodnejšie!

188. Uznanie záväzku

Účtovná jednotka ABC, a. s., fakturovala v roku 2019 odberateľovi za dodávku prác sumu 24 tis. eur. Odberateľ faktúru nezaplatil do konca roku 2021. V rámci inventarizácie pohľadávok odberateľ svoj záväzok voči spoločnosti ABC uznal. V roku 2022 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Spoločnosť ABC, a. s., si prihlásila pohľadávky v stanovenej lehote na súde v celkovej menovitej hodnote 24 000 eur. Súčasne spoločnosť vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z hodnoty pohľadávky, t. j. 24 000 eur.

Ako bude účtovná jednotka postupovať pri účtovaní?

Vzhľadom na to, že na účtoch 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam a 391 – Opravné položky k pohľadávkam sa účtujú zákonné opravné položky (daňové) a súčasne aj ostatné (nedaňové) opravné položky, odporúčame účtovnej jednotke účtovať daňové opravné položky na samostatných analytických účtoch.

189. Tvorba opravnej položky

Spoločnosť BERTA, s.r.o., evidovala ku dňu účtovnej závierky 31. 12 2019 nezaplatenú pohľadávku za poskytnuté služby voči spoločnosti GRAMA, a. s., splatnú 15. 9. 2018 vo výške 12 000 eur. Spoločnosť sa rozhodla vytvoriť k nezaplatenej pohľadávke opravnú položku vo výške 20 % hodnoty pohľadávky.

V akej výške budú spoločnosti vytvárať opravnú položku?

Spoločnosť GRAMA, a. s., neuhradila napriek urgenciám faktúru ani v roku 2020. Súčasne vytvorí v rámci účtovnej závierky za rok 2020 opravnú položku k pohľadávke do výšky 50 % jej hodnoty.

Spoločnosť GRAMA, a. s., neuhradila napriek urgenciám faktúru ani v roku 2021. Spoločnosť BERTA, s. r. o., postúpila nezaplatenú faktúru na súdne vymáhanie. Súčasne vytvorí v rámci účtovnej závierky za rok 2021 opravnú položku k pohľadávke do výšky 100 % jej hodnoty.

Na základe súdneho rozhodnutia bola faktúra uhradená v roku 2022.

190. Hotovostná platba

Spoločnosť prijala v decembri 2022 faktúru od dodávateľa, ktorá však bola vystavená v auguste 2022 a bola tiež uhradená spoločníkom s.r.o. v hotovosti v auguste 2022. Do účtovníctva s.r.o. je možné tuto faktúru zaradiť až v decembri 2022.

Akým spôsobom zaúčtovať hotovostnú platbu, ak príjmový pokladničný doklad od dodávateľa je z augusta 2022 a spätne sa už tento doklad nedá zaradiť do pokladne za august 2022?

Ak účtovná jednotka nemala účtovný doklad k dispozícii v období jeho vzniku zaúčtuje ho v období, v ktorom ho má k dispozícií. Najneskôr však v posledný deň príslušného účtovného obdobia. Vychádzajúc z uvedeného účtovná jednotka zaúčtuje prijatú faktúru a pokladničný doklad v období, v ktorom ich prijala, to je v decembri 2022.

Otázky 182 – 190 vypracoval Ing. Anton Kolembus

4.2  Jednoduché účtovníctvo (JÚ)

191. Zahrnovanie dotácie

Daňovník účtujúci v sústave JÚ prijal v roku 2021 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 80 000 eur. Stroj daňovník aj kúpil za 80 000 eur, ale až v roku 2022. Obstarávacia cena stroja je 80 000 eur a doba odpisovania je 4 roky. Stroj zaradil do majetku v januári 2022 (mal nárok na celý ročný odpis – 12 mesiacov, počas ktorých vyžíval majetok aj v prvom roku odpisovania).

Akým spôsobom bude dotácia zahrnovaná do základu dane?

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania (§ 27 ZDP) bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

(Uvedené platí vtedy, ak daňovník počas rokov 2021 až 2024 uplatňovanie odpisov nepreruší).

Dotácie, ktoré príjme daňovník účtujúci v sústave JÚ a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu).

Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní tzv. paušálne výdavky.

192. Výška prijatej dotácie

Daňovníkovi v roku 2022 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2022 účtuje v sústave JÚ. V roku 2022 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2023.

V akej výške zahrnie prijatú dotáciu v roku 2022 do základu dane?

Daňovník účtujúci v sústave JÚ, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2022 do základu dane za rok 2022 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2022, t. j. sumu 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2022 je neutrálny. Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v roku jej čerpania (rok 2023).

193. Základ dane a vyradenie pohľadávky

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ sa v roku 2022 rozhodne, že z účtovníctva vyradí pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorú nadobudol v roku 2021 postúpením za 3 000 eur od podnikateľa B (pohľadávka nespĺňa podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona). Menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur.

Aký vplyv na základ dane bude mať vyradenie pohľadávky u podnikateľa A?

Základ dane za rok 2022 v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) ZDP podnikateľ A zvýši o sumu 3 000 eur, čo je obstarávacia cena pohľadávky.

194. Nepoužitá časť príspevku

Živnostníčka dostala z úradu práce dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2022 vo výške 9 000 eur. Časť z dotácie vo výške 5 000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2022) a suma 5 000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2022, nakoľko daňovníčka v roku 2022 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2023 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Ostal jej však nepoužitý príspevok vo výške 4 000 eur, pričom túto sumu na úrad práce nedokladovala a podľa zmluvy podpísanej s úradom práce nie je povinná vrátiť nepoužitú časť príspevku z dôvodu, že živnosť musela ukončiť zo zdravotných dôvodov.

Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4 000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2023, alebo je to nezdaniteľný príjem? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2023, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov za rok 2023? Iný zdaniteľný príjem v roku 2023 nemala.

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania, je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, dotácia predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia alebo jej časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Časť dotácie, v tomto prípade príspevku z úradu práce, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania.

Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 ZDP.

195. Zostatková cena hmotného majetku

Daňovník účtujúci v sústave JÚ k 30. 7. 2022 ukončil živnosť. Daňovník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral v roku 2019 a jeho zostatková cena ku dňu skončenia podnikania je vo výške 8 500 eur. Ku dňu skončenia podnikania daňovník neeviduje žiadne zásoby, pohľadávky a záväzky.

Je povinný upraviť základ dane o hodnotu zostatkovej ceny hmotného majetku?

Z ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP v prípade skončenia podnikania nevyplýva pre daňovníka povinnosť upraviť základ dane aj o zostatkovú cenu hmotného majetku. Daňovník teda nie je povinný zvýšiť základ dane o zostatkovú cenu hmotného majetku evidovanú ku dňu skončenia podnikania. Daňovník len auto vyradí z obchodného majetku.

Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP, daňovník účtujúci v sústave JÚ vykonáva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ dane, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, resp. daňovníka účtujúceho v sústave JÚ podávajúceho dodatočné daňové priznanie.

U daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, resp. u daňovníka, ktorý uplatňuje skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, sú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v účtovníctve alebo v evidencii podľa týchto ustanovení zákona.

To znamená, že daňovník tieto sumy neuvádza na riadkoch daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane.

196. Vysporiadanie zásob

Daňovník zomrel 31. 8. 2022. V účtovníctve mal zaúčtované nespotrebované zásoby (materiál, tovar) v obstarávacej cene 5 800 eur.

Akým spôsobom sa tieto zásoby vysporiadajú?

O túto obstarávaciu sumu zásob sa zvýši základ dane zomretého daňovníka k dátumu úmrtia daňovníka.

Nespotrebované zásoby boli predmetom dedičského konania po zomretom manželovi, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a zdedila ich manželka. Hodnota týchto zdedených zásob určená v dedičskom konaní nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Manželka (dedička) nepokračuje v živnosti po manželovi a tieto zásoby predá.

Príjem plynúci z predaja týchto zásob je príjmom z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré vzhľadom na to, že daňovníčka nepodnikala a nezaradila ich do obchodného majetku, sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona.

197. Zahrnutie obstaranej pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, obstará v roku 2022 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota pohľadávky je 60 000 eur. Obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2021. V roku 2023 podnikateľ A túto pohľadávku postúpil ďalej, a to podnikateľovi D, od ktorého mu v roku 2023 aj prišla úhrada za túto pohľadávku, a to v dohodnutej výške 55 000 eur.

Ako bude postupovať podnikateľ A pri zahrnutí obstaranej pohľadávky do základu dane, keď vedie paušálne výdavky?

Podľa § 17 ods. 12 písm. d) ZDP, daňovník môže zahrnúť obstarávaciu cenu, ktorú zaplatil za obstaranie pohľadávky až v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky. Keďže daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v roku 2023 zahrnie do príjmov uhradenú pohľadávku od daňovníka D vo výške 55 000 eur, pričom obstarávacia cena pohľadávky, ktorú zaplatil podnikateľovi B v roku 2022, je už zahrnutá v uplatňovaných paušálnych výdavkoch (v roku 2023), t. j. daňovník nezvyšuje výdavky o obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur, ale počíta paušálne výdavky z príjmov zvýšených o úhradu z ďalšieho postúpenia pohľadávky.

Paušálne výdavky sú vo výške 60 % z dosiahnutých celkových príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, avšak len do výšky 20 000 eur ročne.

198. Úprava základu dane pri skončení podnikania

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom k 30. 9. 2022 ukončil živnosť. Iné príjmy podľa § 6 ZDP nedosahoval. Za zdaňovacie obdobie 2022 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (splnil všetky podmienky určené zákonom pre uplatnenie tohto spôsobu odpočtu výdavkov). Ku dňu skončenia podnikania mal evidované nespotrebované zásoby vo výške 1 200 eur a pohľadávky vo výške 3 620 eur.

Je daňovník povinný upraviť základ dane (zvýšiť príjmy) o hodnotu týchto zásob a hodnotu pohľadávok?

Ak dôjde k skončeniu podnikania u daňovníka, ktorý v tomto zdaňovacom období uplatňuje výdavky percentom z príjmov (podľa § 6 ods. 10), daňovník upraví základ dane (príjmy) o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Daňovník v tomto prípade o sumu evidovaných pohľadávok a nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia podnikania, t. j. k 30. 9. 2021, zvýši svoje zdaniteľné príjmy za rok 2022 (vo vedenej daňovej evidencii) a z takto navýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, a to do maximálne zákonom stanovenej výšky.

199. Pozastavenie živnosti a úprava základu dane

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pozastavil živnosť k 31. 5. 2022 na jeden rok, t. j. do 31. 5. 2023. Ku dňu pozastavenia živnostenského oprávnenia evidoval tak nespotrebované zásoby, ako aj pohľadávky a záväzky. Na základe podaného oznámia si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 do 30. 6. 2023.

Vzniká daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane za rok 2022 ako pri skončení podnikania?

Nakoľko si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 do konca júna 2023 a živnostenské oprávnenie obnoví k 31. 5. 2023, živnostenské oprávnenie obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2022 a v súlade s ustanovením § 17 ods. 9 ZDP nejde o skončenie podnikania pre daňové účely. Z uvedeného dôvodu daňovník nemá povinnosť vykonať úpravu základu dane za rok 2022 o výšku evidovaných nespotrebovaných zásob, evidovaných pohľadávok a záväzkov ku dňu pozastavenia podnikania v roku 2022.

Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia daňovníka.

200. Skončenie podnikania

Daňovník, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty, nemal ku dňu ukončenia činnosti uhradené pohľadávky za predaj tovaru od odberateľov vo výške 30 000 eur.

Akým spôsobom daňovník vysporiada pohľadávky ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky za predaj tovaru v sume 30 000 eur. V prípade, ak by bol daňovník platiteľom DPH, podľa § 3 ods. 2 písm. e) ZDP daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb, základ dane sa upraví o výšku pohľadávky bez DPH (DPH je príjem neovplyvňujúci základ dane).

Následná úhrada pohľadávky odberateľom už nie je predmetom dane, nakoľko o tento príjem bol zvýšený základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP, a teda už bola zdanená.

201. Evidované záväzky

Daňovník, neplatiteľ DPH účtujúci v sústave JÚ, k 30. 5. 2022 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania eviduje záväzky voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške 256 eur. Tieto povinné odvody za mesiac apríl 2022 uhradil v auguste 2022, kedy už podnikateľskú činnosť nevykonával.

Upravuje daňovník základ dane za rok 2022 o výšku takto evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník účtujúci v sústave JÚ uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku k tomuto dňu (k 30. 5. 2022). V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník upraví základ dane za zdaňovacie obdobie 2022 o výšku evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania. To znamená, že daňovník cez uzávierkové účtovné operácie zvýši výdavky za rok 2022 o výšku evidovaných záväzkov voči poisťovniam ku dňu skončenia podnikania (ich úhrada sa považuje za daňový výdavok).

202. Nevymožiteľná pohľadávka

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ v knihe pohľadávok eviduje pohľadávku voči podnikateľovi C. Predmetnú pohľadávku nadobudol v roku 2022 postúpením od podnikateľa B za 20 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur). Obstarávaciu cenu pohľadávky (20 000 eur) podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2023. V roku 2024 dlžník (podnikateľ C) zomrel, pričom pohľadávka nemôže byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov.

Aký dopad bude mať uvedené pri určení základu dane daňovníka, ak ju daňovník vyradí z knihy pohľadávok ako nevymožiteľnú pohľadávku?

Zaplatená obstarávacia cena pohľadávky základ dane za rok 2023 neovplyvní. V roku 2024 došlo k splneniu ustanovenej podmienky [§ 19 ods. 2 písm. h) v treťom bode zákona], podnikateľ A preto vyradí pohľadávku z účtovníctva a základ dane za rok 2024 zníži o sumu 20 000 eur (uplatní ako výdavok), čo je zaplatená obstarávacia cena pohľadávky.

203. Postúpenej pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2022 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur. Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2023.

Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov)?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2022 zvýši o sumu 30 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 2023.

204. Zahrnutie pohľadávky do základu dane – paušálne výdavky

Podnikateľ A uplatňujúci paušálne výdavky vyradí v roku 2022 z evidencie vedenej podľa § 6 ods. 10 ZDP vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi B. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 15 000 eur. Pohľadávka nespĺňa podmienky jej nevymožiteľnosti určené v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP.

Akým spôsobom postupuje daňovník A pri zahrnutí tejto pohľadávky do základu dane (príjmov) v prípade, ak uplatňuje paušálne výdavky?

Podnikateľ A základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2022 zvýši o sumu 15 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky). Od takto navýšených zdaniteľných príjmov o menovitú hodnotu vyradenej pohľadávky odpočíta paušálne výdavky avšak len do maximálne stanovenej ročnej výšky. Pre rok 2022 sú paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov, ale maximálne do výšky 20 000 eur.

205. Postúpenie pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ obstará v roku 2022 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 15 000 eur. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 12 000 eur podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2022. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpi v roku 2023 ďalej podnikateľovi D za 13 000 eur, pričom túto postúpenú pohľadávku mu podnikateľ D aj v roku 2023 uhradí.

Ako postupuje podnikateľ A pri postúpení pohľadávky do základu dane?

Zaplatenie obstarávacej ceny pohľadávky v roku 2022 základ dane za toto zdaňovacie obdobie u podnikateľa A neovplyvní.

V roku 2023 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 13 000 eur, čo je prijatá úhrada za ďalšie postúpenie obstaranej pohľadávky a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 12 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky pri jej nadobudnutí postúpením.

Otázky 191 – 205 vypracovala Ing. Miroslava Brnová