Účtovníctvo

4.1 Podvojné účtovníctvo

Podvojné účtovníctvo

_{362. Účtovanie vzájomného zápočtu pohľadávky a záväzku}

Firma vlastní budovu, ktorú využíva na podnikanie. Časť priestorov sa uvoľnilo, preto ich plánuje prenajať na obdobie 2 rokov (24 mesiacov) – celkom za sumu 6 408 eur (267 eur mesačne). Budúci nájomca ako protihodnotu ponúka, že tieto priestory zrekonštruuje – rekonštrukcia by stála 7 533 eur. Rozdiel medzi celkovou sumou nájomného a cenou rekonštrukcie je 725 eur.

Je v danom prípade možné vzájomné započítanie záväzkov a pohľadávok?

Základnú úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v § 580 až 581, ktoré ustanovujú, že ak majú dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie (kompenzácia) je teda zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Stretnutie vzájomných pohľadávok nadobudne právne účinky až kompenzačným prejavom, a to ku dňu stretnutia pohľadávok. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, ak sa vzájomne kryjú, avšak nie tým okamihom, keď ku kompenzačnému prejavu došlo, ale zánik sa posunuje späť až v okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Zánik pohľadávok nastáva v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. Základná úprava zániku záväzku započítaním je síce obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pre obchodno-záväzkové vzťahy platí zvláštna úprava Obchodného zákonníka. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa nepoužívajú ustanovenia Občianskeho zákonníka ustanovujúce, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilé na započítanie, Obchodný zákonník upravuje pre obchodné vzťahy spôsobilosť na započítanie odlišne v rámci ustanovení § 358 až 364. Účtovne evidovať len rozdiel po započítaní pohľadávky a záväzku v sume 725 euro nie je správny, takýto postup by bol v rozpore s § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Tento totiž ustanovuje povinnosť účtovať majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania. Správne by mali podnikateľské subjekty postupovať nasledovne

Budúci nájomca by mal fakturovať výkon rekonštrukcie prenajímateľovi v plnej výške, t.j. v sume 7 533 eur, ktorý by zaúčtoval ako MD 311 / D 602. Vlastník budovy (za predpokladu, že sa rekonštrukciou vykonalo jej technické zhodnotenie) zaúčtuje sumu 7 533 eur účtovným zápisom MD 042 / D 321. Následne po uzatvorení nájomného vzťahu by sa mesačne fakturované sumy nájomného neuhrádzali, ale postupne započítavali s pohľadávkou, resp. záväzkom vznikajúcom z titulu rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti.

Účtovanie u dodávateľa stavebných prác (budúceho nájomcu)

Účtovanie u prenajímateľa

_{363. Disponibilný zisk ako zdroj sociálneho fondu v účtovníctve s.r.o.}

Spoločnosť s ručením obmedzeným by chcela ako zdroj prídelu do sociálneho fondu použiť aj zisk po zdanení.

Je uvedený postup spoločnosti možný? Ako sa daná skutočnosť prejaví v účtovníctve?

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) umožňuje zamestnávateľovi, ktorý vytvára zisk, prispievať k tvorbe sociálneho fondu prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Prídel do tohto fondu je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku. Z pohľadu tvorby sociálneho fondu však ide o nepovinný prídel. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že súbežne so sociálnym fondom tvoreným v zmysle zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ vytvárať z použiteľného zisku aj ďalšie fondy na sociálne účely, resp. na účely realizácie podnikovej sociálnej politiky, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, resp. v zmysle kolektívnej zmluvy. Problematiku účtovania prídelu do sociálneho fondu z použiteľného zisku v zmysle § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde je potrebné riešiť prostredníctvom § 61 ods. 6 postupov účtovania, na základe ktorého sa príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Pri účtovaní tohto prípadu bude potrebné využiť analytickú evidenciu v rámci syntetického účtu 221 – Bankové účty, keďže prevod peňažných prostriedkov je potrebné vykonať z analytického účtu peňažných prostriedkov bežného účtu na analytický účet peňažných prostriedkov sociálneho fondu.

_{364. Oceňovanie zásob vlastnej výroby pomocou operatívnych kalkulácií}

Pri kontrole z daňového úradu spoločnosti vytýkali oceňovanie zásob vlastnej výroby pomocou operatívnych kalkulácií.

Aká je možnosť používania operatívnych kalkulácií?

Použitie operatívnych kalkulácií pre oceňovanie zásob vlastnej výroby umožňuje § 22 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (Opatrenie MF SR 23054/2002-92). Definuje pojem náklady podľa operatívnej kalkulácie ako náklady, ktoré sú stanovené v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach technickou prípravou výroby pre uskutočňovanie výkonov, čím sú prakticky zhodné so skutočnými vlastnými nákladmi. Ak nie je splnená podmienka, že náklady boli určené technickou prípravou výroby môžu vznikať rôzne názory na správnosť ocenenia zásob vlastnej výroby pretože toto ocenenie môže byť zneužité za účelom zníženia daňového základu. Zabezpečenie dodržania zásady vernosti a pravdivosti účtovníctva možno v súvislosti s uvedeným dosiahnuť zabezpečením preukazných podkladov pre ocenenie zásob a ostatných výkonov vytvorených vlastnou činnosťou. Túto preukaznosť je možné zabezpečiť napr. tým, že rozdiel medzi skutočnými a plánovanými nákladmi sa zaúčtuje ako korekcia k použitým plánovaným nákladom. Ak účtovná jednotka využije pre ocenenie zásob operatívnu kalkuláciu, je nevyhnutné v priebehu účtovného obdobia sledovať výšku tejto kalkulácie vo vzťahu k skutočným nákladom.

Vo vnútropodnikovej smernici pre vedenie účtovníctva môže účtovná jednotka stanoviť prípady, keď dôjde k zmene operatívnych kalkulácií napr. v dôsledku zmien cien materiálu, energií, zvýšenia miezd a pod. V prípade vzniku podstatných rozdielov medzi nákladmi stanovenými kalkuláciou a skutočnými nákladmi, možno odporučiť vykonať zmenu operatívnych kalkulácií, pričom ich štruktúra zostane zachovaná. Tým sa dodrží zásada oceňovania, ktorú vyžaduje § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve.

_{365. Opravná položka k pohľadávke}

Príspevková organizácia zostavuje účtovnú závierku k 31. decembru 2015. Dňom zostavenia účtovnej závierky je 16. marec 2016. Vo februári 2016 však príspevková organizácia obdržala informáciu o tom, že na jej odberateľa – spoločnosť XYZ, a.s. – bol vyhlásený v tomto mesiaci konkurz. Príspevková organizácia eviduje voči spoločnosti XYZ, a.s. pohľadávku vo výške 7 000 eur.

Aký je správny postup účtovania?

K 31. decembru 2015 príspevková organizácia nepoznala skutočnosť, že jej obchodný partner – spoločnosť XYZ, a.s. má nejaké problémy so svojou platobnou schopnosťou. Preto o tvorbe opravnej položky k 31. decembru 2015 neúčtovala. Keďže príspevková organizácia sa o vyhlásení konkurzu na spoločnosť XYZ, a.s. dozvedela vo februári 2016 (čo bolo v lehote na zostavenie účtovnej závierky), preto v zmysle § 15 ods. 8 postupov účtovania bude v rámci tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtovať opravnú položku k pohľadávke voči spoločnosti XYZ, a.s., na ktorú bol vyhlásený vo februári 2016 konkurz nasledovne

_{366. Účtovanie dlhodobého drobného majetku}

Akciová spoločnosť zakúpila kopírovacie zariadenie do kancelárie za 1 500 eur + DPH (platené v hotovosti) a luxusnú stoličku pre riaditeľa firmy za 800 eur + DPH (platené na faktúru). V rámci vnútropodnikovej smernice o účtovaní je uvedené, že hmotný majetok, ktorého ocenenie je 1 700 eur a menej a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok sa účtuje do priamej spotreby.

Ako má účtovná jednotka postupovať?

Je pravdou, že účtovanie zásob podľa spôsobu B (t.j. zložky obstarávacích cien nakupovaných zásob sa účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50– Spotrebované nákupy so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov alebo na finančných účtoch) akciové spoločnosti použiť nesmú. Avšak postupy účtovania dávajú možnosť účtovnej jednotke rozhodnúť o určitých druhoch materiálov účtovaných priamo do spotreby, t.j. bez zaúčtovania na sklad.

V otázke spomínané kopírovacie zariadenie a stolička spĺňajú svojou cenou a dobou použitia podmienky pre ich zaradenie medzi hmotný majetok, ktorý je možné považovať v zmysle § 17 ods. 3 postupov účtovania za materiál. Keďže v rámci internej smernice o vedení účtovníctva v predmetnej akciovej spoločnosti je ustanovené účtovanie o nákupe takéhoto majetku ako o priamej spotrebe, účtovať o spomínaných nákupoch je potrebné nasledovne

_{367. Zákon o štatutárnom audite}

Počnúc rokom 2016 nadobúda účinnosť nový zákon o štatutárnom audite.

V čom zákon o štatutárnom audite mení a dopĺňa zákon o účtovníctve?

Skutočnosť, že nový zákon o štatutárnom audite mení aj zákon o účtovníctve je pravdou. V zmysle tohto právneho predpisu dochádza od 1. januára 2016 k spresneniu sledovania vymedzených podmienok v § 2 ods. 6 až 8 zákona o účtovníctve na zatriedenie účtovnej jednotky do veľkostných skupín. Tieto podmienky sa sledujú za dve po sebe bezprostredne idúce účtovné obdobia, pričom sa účtovná jednotka zatriedi do veľkostnej skupiny na začiatku účtovného obdobia a na základe zatriedenia postupuje podľa zákona pri účtovaní a zostavení účtovnej závierky. Rovnako od 1. 1. 2016 sa ustanovuje povinnosť uvádzať v poznámkach údaje o nákladoch za audítorské služby sa v súlade s čl. 18 smernice 2013/34/EÚ iba pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu ustanovené zákonom o účtovníctve. V rámci údajov o nákladoch za audítorské služby sa už nebudú uvádzať súvisiace audítorské služby. Ďalšou novinkou je, že materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, môže využiť oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí 31. decembra 2016. Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí v priebehu roka 2017.

V kontexte s novým zákonom o štatutárnom audite sa s účinnosťou od 17. júna 2016 upravujú v zákone o účtovníctve aj ustanovenia týkajúce sa výboru pre audit, pričom sa celý § 19a zákona o účtovníctve, ktorý ustanovoval zriadenie výboru pre audit, presúva do nového zákona o štatutárnom audite. V § 38 sa vypúšťajú sankcie účtovným jednotkám, ak nezriadili výbor pre audit. Tieto sankcie sa budú ukladať v súlade so zákonom o štatutárnom audite.

_{368. Krátkodobá rezerva}

Príspevková organizácia XY zostavuje účtovnú závierku k 31. decembru 2015. Dňom zostavenia účtovnej závierky bude 16. marec 2016. K 31. decembru 2015 príspevková organizácia nepoznala presnú výšku záväzku za nevyfakturovanú dodávku poradenských služieb za rok 2015 od dodávateľa ABC, s.r.o. a preto vytvorila krátkodobú rezervu na predpokladanú výšku záväzku. Vo februári 2016 však príspevková organizácia obdržala účtovný doklad o presnej výške záväzku.

Ako má príspevková organizácia účtovať o rezerve?

Príspevková organizácia z dôvodu dodržania zásady opatrnosti správne účtovala o rezerve na spomínaný záväzok z nevyfakturovanej dodávky služby na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Nepoznala totiž presnú výšku záväzku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (k 31. decembru 2015), a preto jej vznikol predpoklad na tvorbu rezervy na nevyfakturované dodávky na účte 323.

Pretože príspevková organizácia do zostavenia účtovnej závierky obdržala od dodávateľa účtovný doklad, čím spoznala presnú výšku záväzku, ku dňu zostavenia účtovnej závierky, t.j. k 31. decembru 2015, je povinná spomínanú rezervu zúčtovať a zaúčtovať obchodný záväzok voči dodávateľovi ABC, s.r.o.

_{369. Tvorba opravnej položky}

Príspevková organizácia zostavuje účtovnú závierku k 31. decembru 2015. Dňom zostavenia účtovnej závierky je 16. marec 2016. Vo februári 2016 obdržala príspevková organizácia informáciu o tom, že na jej odberateľa – spoločnosť XYZ, a.s. – bol vyhlásený v tomto mesiaci konkurz. Príspevková organizácia pritom eviduje voči spoločnosti XYZ, a.s. pohľadávku vo výške 8 000 eur a k 31. 12. 2015 zaúčtovala z titulu opatrnosti opravnú položku k predmetnej pohľadávke vo výške 60 %, nakoľko ju spoločnosť XYZ, a.s. nesplatila ani po 3 mesiacoch po lehote splatnosti.

Ako má príspevková organizácia postupovať?

K 31. decembru 2015 príspevková organizácia predpokladala skutočnosť, že jej obchodný partner XYZ, a.s. má nejaké problémy so svojou platobnou schopnosťou, a preto správne účtovala z titulu opatrnosti o tvorbe opravnej položky k 31. decembru 2015 a to vo výške 60 %. Keďže príspevková organizácia sa o vyhlásení konkurzu na spoločnosť XYZ, a.s. dozvedela vo februári 2016 (čo bolo v lehote na zostavenie účtovnej závierky), preto v zmysle § 15 ods. 8 postupov účtovania zaúčtuje v rámci tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov úpravu zaúčtovanej opravnej položky k predmetnej pohľadávke voči spoločnosti XYZ, a.s., na ktorú bol vyhlásený vo februári 2016 konkurz nasledovne

Otázky č. 362 – 369 spracoval Ing. J. Mintál (I/2016)

_{370. Časové rozlíšenie}

V postupoch účtovania pre podnikateľov § 56 ods. 14 sa píše, že na účtoch časového rozlíšenia sa neúčtuje, ak ide o nevýznamné sumy...., napr. náklady na telefón, predplatné.... Otázkou je, či náklady na telefón, kde je na faktúre uvedené obdobie napr. 15. 12. 2015 – 14. 1. 2016, je možné dať priamo celú sumu do nákladov roka 2015. Týka sa to aj poistky na auto, budovu, poistenie podnikateľa atď.

Aké je správne riešenie?

V zmysle § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. To znamená, že sa náklady a výnosy časovo rozlišujú vo veľkých účtovných jednotkách ako aj v malých účtovných jednotkách. Vo veľkých účtovných jednotkách ako aj v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia, a to v zmysle Opatrenia MF SR z 3. decembra 2014 č. MF/23635/2014-74 už za účtovné obdobie roku 2014. V zmysle § 56 ods. 14 novelizovaných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ platí, že v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať plnenia, ak sú

•    každoročne opakujúce sa a súčasne

•    v nevýznamných sumách výnosov a nákladov.

Medzi náklady a výnosy, ktoré nie je nutné časovo rozlišovať, môžeme zaradiť niektoré prevádzkové náklady, napr. poplatky za telefón, internet, webhosting, povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, havarijné poistenie motorových vozidiel, poistenie majetku, predplatné novín a časopisov v prípade, že sú každoročne sa opakujúce a v nevýznamnej sume. Sumy nákladov a výnosov sa posudzujú podľa rôznych kritérií v závislosti od ich dôležitosti a významnosti. Veličina významnosti ani jej hranica nie sú legislatívne upravené. Určiť hranicu významnosti zostáva teda na účtovnej jednotke, a to na základe jej rozhodnutia (odhad 3 % až 5 % z celkových nákladov resp. výnosov). Náklady a výnosy, ktoré sa účtovná jednotka rozhodne časovo nerozlišovať, ako aj určenie miery významnosti týchto nákladov alebo výnosov by mala účtovná jednotka uviesť v internej účtovnej smernici.

Mikro ÚJ – v zmysle § 56 ods. 14 novelizovaných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ mikro ÚJ nemusia časovo rozlišovať náklady a výnosy medzi dvoma účtovnými obdobiami (t.j. obdobie roka 2015 a 2016).

Malá ÚJ a veľká ÚJ – v zmysle § 56 ods. 14 novelizovaných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ malá ÚJ a veľká ÚJ nemusia časovo rozlišovať náklady a výnosy týkajúce sa posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia (t.j. obdobie napr. 12/2015 a 1/2016).

Účtovné jednotky sú povinné od 1. 1. 2015 podľa zákona o účtovníctve v platnom znení sa zatriediť do veľkostných skupín ako mikro ÚJ, malá ÚJ alebo veľká ÚJ. Od tohto zatriedenia závisí aj spôsob účtovania časového rozlíšenia nákladov v ÚJ. Ak ide o malú ÚJ, potom sa časovo rozlišovať nemusia náklady a výnosy týkajúce sa posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia, ako napr. náklady na telefón, kde je na faktúre uvedené obdobie, kde do nákladov roku 2015 je možné zaúčtovať celú čiastku. Poistenie na auto, poistenie majetku sa musí časovo rozlišovať aj v prípade, že sú vyúčtované za obdobie napr. 12/2015 – 12/2016.

Ing. A. Rizmanová (I/2016)

_{371. Obchodný podiel}

Podnikateľ kúpil spoločnosť s ručením obmedzeným. K dátumu, kedy sta stal majiteľom spoločnosti, je potrebné urobiť účtovnú závierku a zostaviť začiatočný účet súvahový.

Aké je správne riešenie?

Pre účely tejto odpovede predpokladáme, že podnikateľ sa stal majiteľom spoločnosti s ručením obmedzeným na základe prevodu obchodného podielu podľa § 115 Obchodného zákonníka, ktorý môže byť odplatný alebo bezodplatný.

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu. Je teda daná už pri vzniku spoločnosti a zapisuje sa do obchodného registra. Cena, za ktorú spoločník predá svoj obchodný podiel, je na jeho rozhodnutí. Výška základného imania a vlastného imania, teda aj výška dlhodobého majetku spoločnosti môže, ale nemusí mať vplyv na predajnú cenu obchodného podielu, teda na sumu, za ktorú spoločník spoločnosť predá. Spoločnosť s ručením obmedzeným účtuje o prevode obchodného podielu len v rámci analytickej evidencie k účtu 411 – Základné imanie na základe nového výpisu z obchodného registra, do ktorého je potrebné zmenu spoločníkov zaregistrovať. Cena, za ktorú pôvodní spoločníci alebo spoločník predajú svoje obchodné podiely, nemá na účtovanie ani ocenenie v účtovnej jednotke vplyv. Je to obchodný prípad týkajúci sa spoločníkov. Tí predávajú svoje obchodné podiely a ak sú účtovnými jednotkami, budú o predaji obchodného podielu účtovať vo svojom účtovníctve.

Spoločnosť k dátumu zmeny spoločníka nemá povinnosť zostavovať účtovnú závierku, ani podávať daňové priznanie, ani otvárať začiatočný účet súvahový. Spoločnosť pokračuje v účtovaní a podávaní daňových priznaní obvyklým spôsobom. Nový spoločník kúpou obchodného podielu preberá za spoločnosť všetky práva a povinnosti, teda aj povinnosť viesť účtovníctvo, zostaviť účtovnú závierku a podať daňové priznania ku všetkým druhom daní, pre ktoré je spoločnosť registrovaná, alebo je povinná daňové priznania predkladať.

Ing. I. Kolenová (I/2016)

_{372. Mikro účtovná jednotka versus malá účtovná jednotka}

Spoločnosť s r.o. bola ešte do roku 2014 mikro účtovná jednotka, v roku 2015 splnila už dve z troch podmienok pre vznik malej účtovnej jednotky. Otázkou je, či musí spoločnosť s r.o. zostavovať výkazy ako malá účtovná jednotka, alebo ešte ako mikro účtovná jednotka.

Aký je správny postup?

Účtovné obdobie rok 2014

Účtovná jednotka testuje splnenie podmienok za účtovné obdobie kalendárny rok 2013 a za účtovné obdobie kalendárny rok 2012. Ak spĺňa podmienky za rok 2013 a taktiež aj za rok 2012 môže sa stať mikro účtovnou jednotkou za účtovné obdobie začínajúce 1. 1. 2014.

Účtovné obdobie rok 2015

V zmysle prechodných ustanovení (§ 39k zákona o účtovníctve) pre zaradenie do veľkostných skupín pre rok 2015 platí, že účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku podľa pravidiel platných do 31. 12. 2014, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa pravidiel platných od 1. 1. 2015.

Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 mohla byť mikro účtovnou jednotkou, ale sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku. Účtovné jednotky sa zatriedia do príslušnej veľkostnej skupiny na základe splnenia vymedzených veľkostných podmienok. K zmene triedenia do veľkostných skupín dochádza na základe ustanovených veľkostných podmienok za dve bezprostredne po sebe idúce účtovné obdobia. Novovzniknutá účtovná jednotka sa sama zatriedi do príslušnej veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, sa môže vždy rozhodnúť, že bude postupovať ako malá účtovná jednotka. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 (§ 39k zákona o účtovníctve) sa účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2015.

Ing. A. Rizmanová (I/2016)

K rubrike „Účtovníctvo“ sme uverejnili:

•    Zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) – str. 534, Opatrenie o postupoch účtovania
v sústave PÚ (č. 23054/2002-92) – str. 580, Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84, Zákon o sociálnom fonde (č. 152/1994 Z. z.) – str. 172 – Zákony I/2016

•    Občiansky zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 343, Obchodný zákonník (č. 513/1991 Zb.) – str. 7 – Zákony IIA/2016

•    Zákon o účtovníctve s komentárom – mesačník Poradca 13/2015

•    Novela zákona o účtovníctve – mesačník DUO 1/2016

•    Inventarizačné rozdiely a ich účtovanie – mesačník DUO 2/2016

•    Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky – mesačník DÚVaP 2-3/2016

•    Zákon o účtovníctve, postupy účtovania – Zákony do vrecka

•    Účtovné súvzťažnosti – monotematika

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.