Účtovníctvo podnikateľov
a zmeny v zdaňovaní daňou z príjmov

- Zavedenie daňovej evidencie
- Uplatňovanie daňových odpisov
- Zmeny podmienok na overenia účtovnej závierky audítorom
- Zvyšovanie súm pri podmienkach oslobodenia od konsolidovanej účtovnej závierky
- Elektronické zasielanie účtovných záznamov
- Zmena v ocenení dlhodobého majetku
- Zriaďovacie náklady
- Predčasné užívanie stavby
- Odpisovanie hmotného majetku
- Dotácia na kúpu nového osobného motorového vozidla

Začiatkom roka 2009 nastali zmeny v oblasti účtovníctva podnikateľov a v dani z príjmov. V účtovnej aj daňovej oblasti sa vzájomne prelínajú spoločné oblasti, ktoré boli predmetom legislatívnych úprav.

Zmeny sú upravené zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na novelu zákona o účtovníctve nadväzuje Opatrenie MF SR č. MF/10531/2009– 74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov v znení neskorších predpisov.

Novely v oblasti daní a účtovníctva sa aplikujú na účtovné a zdaňovacie obdobie, ktoré končí po 28. februári 2009.
Účtovná jednotka a daňovník s účtovným a zdaňovacím obdobím, ktorým je kalendárny rok, postupuje podľa týchto noviel za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009.

Účtovná jednotka a daňovník s účtovným a zdaňovacím obdobím, ktorým je hospodársky rok, postupuje podľa týchto noviel za obdobie, ktoré v roku 2009 nebolo ukončené najneskôr 28. februára 2009.

Účtovná jednotka s hospodárskym rokom od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009, aplikuje novely týchto právnych predpisov na celý uvedený hospodársky rok.
Účtovná jednotka s hospodárskym rokom od 1. marca 2008 do 28. februára 2009 nebude v tomto vymedzenom hospodárskom roku aplikovať novely. Novely bude aplikovať v hospodárskom roku od 1. marca 2009 do 28. februára 2010.

Medzi dôležité zmeny v účtovníctve podnikateľov patria:

1. Zavedenie daňovej evidencie pre fyzické osoby podnikateľov

Fyzická osoba podnikateľ môže postupovať troma rôznymi spôsobmi:

1. Fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť sa môže rozhodnúť, že bude preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V takomto prípade sa fyzická osoba stáva účtovnou jednotkou a vedie jednoduché účtovníctvo. Môže sa rozhodnúť aj pre vedenie podvojného účtovníctva.

2. Fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty), môže miesto preukazateľných výdavkov z dosiahnutých príjmov uplatniť percentuálne výdavky (60 % alebo 40 %) z dosiahnutých príjmov.
3. Fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť preukazujúcu daňové výdavky môže viesť daňovú evidenciu. Táto fyzická osoba nie je účtovnou jednotkou, nevzťahujú sa ňu povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

Pre daňovú evidenciu sa môže rozhodnúť daňovník – fyzická osoba, ktorý podniká (§ 6 ods. 1) alebo vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť (§ 6 ods. 2), nezamestnáva žiadnych zamestnancov a jeho príjem za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahol sumu 170 000 eur. Bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím období je rok 2008, kedy daňovníkove príjmy nesmeli presiahnuť sumu 5 121 420 Sk.
Daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov pozostáva:

– z evidencie príjmov a daňových výdavkov v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
– z evidencie hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť a
– z evidencie zásob, pohľadávok a záväzkov.

Daňovník, ktorý od 1. januára 2009 začal viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve, ale chce prejsť na daňovú evidenciu, uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009.

V jednoduchom účtovníctve uzavrie peňažný denník, zistí súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov podľa členenia v peňažnom denníku. V knihe pohľadávok, knihe záväzkov a ostatných pomocných knihách sa zistia súhrnné sumy. Podľa prechodných ustanovení zákona o účtovníctve vzniká povinnosť v sústave jednoduchého účtovníctva uzavrieť účtovné knihy. Účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku, t.j. zostaviť výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Informácie, ktoré sa musia nachádzať v daňovej evidencii za celé zdaňovacie obdobie roka 2009, sa prevedú z účtovníctva vedeného do 28. februára 2009.
Daňovú evidenciu za celé zdaňovacie obdobie roka 2009 si môže vybrať aj daňovník, ktorý predpokladal, že za rok 2009 bude postupovať pri výpočte základu dane z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Ide o daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pôvodne bol rozhodnutý, že si nebude uplatňovať preukázateľné daňové výdavky, ale že si uplatní percentuálne výdavky (40 % alebo 60 %) z úhrnu príjmov.

Ak nastane situácie, že daňovník v priebehu roka prestane spĺňať podmienky na vedenie daňovej evidencie, napríklad v priebehu roka 2009 príjme zamestnanca, pokračuje vo vedení daňovej evidencie do konca zdaňovacieho obdobia. Od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia je povinný viesť účtovníctvo alebo evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Daňovník je povinný daňovú evidenciu uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.

2. Uplatňovanie daňových odpisov fyzickými osobami

Novela zákona o účtovníctve upravuje uplatňovanie účtovných odpisov fyzickou osobou podnikateľom, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctve v § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve. Pre úplnosť treba uviesť, že § 28 ods. 3 sa vzťahuje na každú účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si môže stanoviť účtovné odpisy v odpisovom pláne podľa zákona o dani z príjmov. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť uplatniť dobu odpisovania podľa zákona o dani z príjmov, pričom v rámci uzavierkových účtovných operácii na konci účtovného obdobia účtuje výšku daňových odpisov do peňažného denníka.

3. Zmeny podmienok na overenia účtovnej závierky audítorom

Povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky audítorom (ďalej len „audit“) má tá účtovná jednotka, ktorej táto povinnosť vyplýva z § 19 zákona o účtovníctve.
Povinnosť auditu má:

a) každá akciová spoločnosť,
b) účtovná jednotka, ktorej povinnosť auditu je vymedzená vo vecnom zákone,
c) účtovná jednotka, ktorá zostavuje individuálnu účtovná závierku podľa IFRS.

Tieto účtovné jednotky auditujú každú individuálnu účtovnú závierku.
Zákon vymedzuje tiež účtovné jednotky, ktorým vzniká mať auditovanú individuálnu účtovnú závierky len vtedy, ak splnia podmienky ustanovené v § 19 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Ide o obchodné spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie, okrem akciovej spoločnosti, a družstvo. Novelou sa zmenili podmienky na audit, pričom zmenené podmienky sa posudzujú pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. marcu 2009 a neskôr.
Podľa § 19 ods. 1 písmeno a) zákona o účtovníctve obchodné spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie, okrem akciovej spoločnosti a družstvo musia mať audit, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

Do konca roka 2008 obchodné spoločnosti, ktoré povinne vytvárali základné imanie, okrem akciovej spoločnosti a družstvo museli mať audit, ak v roku predchádzajúcom roku, za ktorý sa táto účtovná závierka audituje spĺňajú aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 663 878,38 eura, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat presiahol 1 327 756,76 eura, pričom čistým obratom na tento účel sú tržby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovania služieb,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 20.

Auditu podliehala účtovná závierka toho účtovného obdobia, ktoré nasleduje po účtovnom období, v ktorom boli podmienky splnené.
Účtovná jednotka, ktorá posudzuje splnenie podmienok na audit k 31. decembru 2008 podľa zákona pred jeho novelou (starý zákon), pričom spĺňa podmienky na aduit mala mať auditovanú účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembru 2009.

Tým, že nastala zmena podmienok pre audit účtovná jednotka nanovo posudzuje splnenie, ale už nových podmienok pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. marcu 2009 a neskôr.
Pri novom posudzovaní berie splnenie nových podmienok za dve účtovné obdobia.
Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok a k 31. decembru 2008 splnila podmienky na audit počítala s tým, že si musí dať auditovať účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembru 2009. V roku 2009 novelou zákona však pri posudzovaní, či musí mať auditovanú účtovnú závierku k 31. decembru 2009 zohľadňuje nové podmienky a tiež posudzuje ich splnenie za dve účtovné obdobia, t.j. za bežné účtovné obdobie a za bezprostredne predchádzajúce obdobie. Ak spĺňa podmienky za rok 2008 a aj za rok 2009, musí si dať auditovať účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembru 2009. Ak účtovná jednotka spĺňa podmienky na audit za rok 2008, ale nespĺňa vymedzené podmienky za rok 2009, nemusí si dať auditovať účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembra 2009.

Podobne sa postupuje pri hospodárskom roku.

Novela zákona o účtovníctve okrem zmeny účtovných období, za ktoré sa posudzuje splnenie podmienok, zmenila aj obsah vymedzených podmienok.

Zákon ustanovuje povinnosť posúdiť tri ukazovatele:

1. Celkovú sumu majetku. Suma majetku sa berie zo súvahy z riadku 1 stĺpec 1 časť 1. Ide o celkovú brutto hodnotu majetku. Novelou sa zvýšila suma majetku na sumu 1 000 000 eur. Pri posudzovaní splnenia podmienok za rok 2008 sa posudzuje suma majetku 30 126 000 Sk.
2. Sumu čistého obratu, ktorá sa zvýšila na sumu 2 000 000 eur. Pri posudzovaní podmienok za rok 2008 sa zohľadňuje suma 60 252 000 Sk. Nastala zmena čistého obratu. Do čistého obratu sa zahrnujú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav. Ide o výnosy účtované na účtoch účtovej skupiny 60 až 66.
3. Priemerný prepočítaný počet zamestnancov sa zvýšil na 30. Pri výpočte priemerného prepočítaného počtu zamestnancov sa vychádza z evidenčného počtu zamestnancov, ktorý zahŕňa všetky kategórie stálych aj dočasných zamestnancov, ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere. Do tohto počtu sa nezahŕňajú osoby, s ktorými účtovná jednotka uzavrela dohodu o vykonaní práce mimo pracovného pomeru, ženy na materskej dovolenke, učni a podobne.

Na zmenené podmienky auditu nadväzujú aj postupy účtovania. V § 43 ods. 1 postupov účtovania sa z dôvodu posudzovania nových podmienok auditu za dve účtovné obdobia upravuje povinnosť účtovania zásob podľa spôsobu A.

Účtovná jednotka, ktorá za bežné účtovné obdobie splní podmienky na audit, od nasledujúceho účtovného obdobia musí začať viesť zásoby spôsobom A. Ak v nasledujúcom účtovnom období splní podmienky na audit, už bude mať vedené zásoby spôsobom A.

V nadväznosti na zmeny ohľadom povinnosti auditu je potrebné upozorniť na § 19 ods. 2 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje, že audítora schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. Tým, že ak účtovná jednotka spĺňa podmienky na audit za dve po sebe idúce účtovné obdobia, a musí mať za druhé účtovné obdobie auditovanú účtovnú závierku, musí myslieť aj na požiadavku schvaľovania audítora valným zhromaždením alebo členskou schôdzou.

4. Zvyšovanie súm pri podmienkach oslobodenia od konsolidovanej účtovnej závierky

Novelou zákona o účtovníctva sa zvýšili sumy pri stanovení podmienok na oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve.
Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu má materská účtovná jednotka v nasledujúcom účtovnom období, ak podľa údajov z posledných individuálnych účtovných závierok materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok jej dcérskych účtovných jednotiek na všetkých úrovniach konsolidácie v každom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období boli splnené aspoň dve z týchto podmienok:

a) celková sumu majetku materskej účtovnej jednoty a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 17 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
b) čistý obrat materskej účtovnej jednoty a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 34 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú tržby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovania služieb,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250.

Úpravou nastalo zvýšenie súm takmer o 1,5 násobok pôvodnej sumy, čim sa zvýšil okruh materských účtovných jednotiek, ktoré nebudú musieť z dôvodu nesplnenia veľkostných kritérií zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.

5. Elektronické zasielanie účtovných záznamov

Novela zákona o účtovníctve úpravou v § 32 ods. 2 umožňuje pre účely účtovných záznamov akcpetovať predložený písomný záznam, ktorý bol prevedený z technickej podoby bez elektronického podpisu. Ide o tie doklady, ktoré sú elektronicky zasielané a v písomnej forme vkladané medzi účtovné záznamy. Spôsob ochrany pri prenose a akceptovanie obsahu musí byť dohodnutá medzi zúčastnenými účtovnými jednotkami. Účtovný doklad zasielaný elektronicky, ktorý je zároveň faktúrou podľa zákona o dani z pridanej hodnoty (podľa § 75 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty) musí byť zaručený elektronickým podpisom.

6. Zmena v ocenení dlhodobého hmotného majetku

V účtovníctve sa suma ocenenia, od ktorej sa považuje majetok za dlhodobý hmotný majetok určuje podľa zákona o dani z príjmov. Novelou zákona o dani z príjmov nastalo zvýšenie sumy, od ktorej sa povinne hmotný majetok považuje za dlhodobý hmotný majetok.
Na povinné zaradenie majetku do dlhodobého hmotného majetku do 28. februára 2009 bola suma vyššia ako 996 eur a od 1. marca 2009 je podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov suma vyššia ako 1 700 eur.
Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa používa stanovená suma ocenenia pre samostatne hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko – ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a pri technickom zhodnotení prenajatého majetku, ktoré odpisuje nájomca.
Podľa dátumu obstarania sa zohľadňuje suma ocenenia na zaradenie dlhodobého hmotného majetku.
Ak účtovná jednotka obstarala, napríklad počítač 5. februára 2009, ktorého obstarávacia cena bola 1 050 eur, musí ho účtovať na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Začne ho odpisovať podľa odpisového plánu.

Po 1. marci 2009 pokračuje v odpisovaní. Jednorazový odpis zostatkovej ceny môže uplatniť len na účely vyčíslenia základu dane.

Inak sa postupuje pre daňové účely. S účinnosťou od 1. marca 2009 sa zvyšuje vstupná cena, od ktorej majetok musí byť daňovo odpisovaný.

Zmena vstupnej ceny sa týka hmotného majetku odpisovaného, ktorým sú:

1. samostatne hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

2. technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,
3. technické zhodnotenie prenajatého majetku vykonané a odpisované nájomcom,
4. technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku.

Pre daňové účely vstupná cena, ktorá je vyššia ako 996 eur sa uplatňuje na hmotný majetok obstaraný najneskôr 28. februára 2009. Vstupná cena, ktorá je vyššia ako 1 700 eur sa uplatňuje na hmotný majetok obstaraný 1. marca 2009 a neskôr.

Daňovník môže postupovať dvoma spôsobmi ustanovenými v prechodných ustanoveniach § 52g ods. 6 zákona o dani z príjmov.
1. Môže pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani príjmov, tak ako zaradil hmotný majetok podľa ustanovenej vstupnej ceny, t.j. do 1. marca 996 eur a po 1. marci 1 700 eur,

V prípade, ak účtovná jednotka obstarala napríklad počítač 5. februára 2009, ktorého obstarávacia cena bola 1 050 eur, musí ho účtovať na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. V zdaňovacom období 2009 uplatní daňové odpisy podľa prvej odpisovej skupiny vo výške Ľ vstupnej ceny.

2. Môže zahrnúť zostatkovú cenu hmotného majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 eur a menej do základu dane v zdaňovacom období, ktoré sa končí po 28. februári 2009.

V prípade, ak účtovná jednotka obstarala napríklad počítač 5. februára 2008, ktorého obstarávacia cena bola 1050 eur, musí ho účtovať na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. V zdaňovacom období 2009 celú vstupnú cenu zahrnie do daňových výdavkov.

Pre úplnosť treba uviesť, že zahrnovanie daňovej zostatkovej ceny do základu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí po 28. feburári 2009, sa týka každého v minulosti obstaraného majetku so vstupnou cenou 1 700 eur a nižšou, a to nezávisle, či bol obstaraný v roku 2008 alebo 2007 alebo v iných predchádzajúcich rokoch.

7. Zmena v ocenení dlhodobého nehmotného majetku

V účtovníctve sa suma ocenenia, od ktorej sa považuje majetok za dlhodobý nehmotný majetok určuje podľa zákona o dani z príjmov.
Týka sa to dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú:

a) aktivované náklady na vývoj,
b) softvér,
c) oceniteľné práva,
d) goodwill,
e) ostatný dlhodobý nehmotný majetok.

Na povinné zaradenie majetku do dlhodobého nehmotného majetku do 28. februára 2009 bola suma vyššia ako 1 660 eur a od 1. marca 2009 je podľa § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov suma vyššia ako 2 400 eur.

Podľa dátumu obstarania sa zohľadňuje suma ocenenia na zaradenie do dlhodobého nehmotného majetku. Po zaradení do dlhodobého nehmotného majetku si účtovná jednotka uplatňuje ňou stanovené účtovné odpisy. Aj po 1. marci 2009 pokračuje v uplatňovaní účtovných odpisov.

Účtovná jednotka, ktorá kúpila softvér 5. februára 2009 za 2 100 eur, účtuje o ňom na účte 013 – Softvér. V odpisovaom pláne si určila dobu odpisovania na 3 roky. Za rok 2009 uplatní účtovné odpisy hodnote 1/3 z obstarávacej ceny, t.j. 700 eur.

Podľa zákona o dani z príjmov nehmotným majetkom sú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva, práva príbuzné autorskému právu, vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti.

- Technické zhodnotenie

Osobitne zákon o dani príjmov ustanovuje vstupnú cenu na technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku, ktorého suma je vyššia ako 996 eur, na technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vykonaného najneskôr 28. februára 2009.

Ocenenie technického zhodnotenia plne odpísaného nehmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov platí aj pre účtovníctvo.

Daňovník uplatňuje daňové odpisy dlhodobého nehmotného majetku vo výške účtovných odpisov. Po 1. marci 2009 pokračuje aj na účely vyčíslenia základu dane v uplatňovaní daňových odpisov vo výške účtovných odpisov dlhodobého nehmotného majetku.

Účtovná jednotka, ktorá kúpila softvér 5. februára 2009 za 2 100 eur, účtuje o ňom na účte 013 – Softvér, V odpisovom pláne si určila dobu odpisovania na 3 roky. Daňové a účtovné odpisy sú rovnaké a daňovník za rok 2009 uplatní daňové odpisy hodnote 1/3 so vstupnej ceny, t.j. 700 eur.
Tým, že zákon o dani z príjmov osobitne neumožňuje jednorázový odpis zostatkovej ceny, musí sa nehmotný majetok doodpisovať v súlade s účtovníctvom.

8. Zriaďovacie náklady

Zriaďovacie náklady už nie je možné aktivovať ako dlhodobý nehmotný majetok. Účtovná jednotka, ktorej prvé účtovné obdobie začína od 1. marca 2009 náklady súvisiace so založením a vznikom účtovnej jednotky bez ohľadu na celkovú sumu týchto nákladov účtuje na vecne príslušné nákladové účty, a to v prvom účtovnom období účtovnej jednotky.
Účtovná jednotka, vznikla 10. marca 2009 náklady spojené so zriadením účtovnej jednotky v prvom účtovnom období účtuje na vecne príslušné nákladové účty.

Účtovná jednotka, ktorá v minulých účtovných obdobia mala aktivované zriaďovacie náklady podľa prechodných ustanovení § 86f postupov účtovania zriaďovacie náklady, tieto sa vyradia z účtovníctva.

Účtovná jednotka, ktorá zostavuje svoju prvú účtovnú závierku k 1. marcu 2009 a neskôr, celú zostatkovú hodnotu zriaďovacích nákladov účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a súvzťažne v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom.
Účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku k 1. marcu 2009 a neskôr, pričom nejde o jej prvú účtovnú závierku, účtuje zostatkovú hodnotu zriaďovacích nákladov na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov a súvzťažne v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom.
Samotné vyradenie dlhodobého nehmotného majetku z účtovníctva, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa účtuje na ťarchu účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom a súvzťažne prospech účtu 011– Zriaďovacie náklady.

Pre daňové účely od 1. marca 2009 sú zriaďovacie výdavky vypustené z nehmotného majetku v § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý vznikol 10. marca 2009 má v podvojnom účtovníctve na príslušných nákladových účtoch účtované náklady spojené so vznikom a založením účtovnej jednotky, tieto náklady vstupujú do daňových nákladov v zdaňovacom období 2009.
Podľa prechodných ustanovení § 52g ods. 7 zákona o dani z príjmov sa zostatková hodnota zriaďovacích výdavkov v plnej výške zahrnie do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009, a to v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009.
Na daňové účely sa rozdiel na začiatku účtovného obdobia začiatočného stavu účtu 011– Zriaďovacie náklady a účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom, zahrnú do základu v roku 2009.

9. Predčasné užívanie stavby alebo dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku

Podľa novelizovaného § 33 ods. 1 postupov účtovania sa stavba na základe vydania povolenia na predčasné užívanie stavby alebo vydania rozhodnutia na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku (ďalej len „povolenie“) môže uviesť do užívania. V prípade, ak má účtovná jednotka splnené povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov po nadobudnutí povolenia, účtuje stavbu na účet 021 – Stavby a začne ju odpisovať.
Pred novelou sa mohlo účtovať na účte 021 – Stavby až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. V čase vydania povolenia bola stavba účtovaná na účet 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku a zníženie hodnoty aj z dôvodu opotrebovania sa účtovalo prostredníctvom opravných položiek.

Postupy účtovania riešia postup účtovania, ak bolo vydané povolenie:

1. po 20. marci 2009,

2. pred 20. marcom 2009, ale účtovné obdobie končí po 28. februári 2009,

3. v období pred 1. januárom 2009 alebo po 1. januári 2009, ale účtovné obdobie konči pred 28. februárom, t.j. pri zostavovaní účtovnej závierky bola vytvorená opravná položka.

Na základe vydaného povolenia po 20. marci 2009, ak nie sú iné prekážky, ukončí sa obstarávanie stavby, účtovaním v prospech účtu 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 021 – Stavby. Na základe vypracovaného odpisového plánu sa bude stavba odpisovať.

? PRÍKLAD 1

Účtovnej jednotke bolo vydané povolenie 25. marca 2009. Konečný zostatok na účet 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku je 1 200 000 € .Predpokladaná doba užívania je 12 rokov. Podľa odpisového plánu sa bude majetok odpisovať rovnomerne. Mesačný odpis tvorí 8 334 € .

Ak bolo vydané povolenie pred 20. marcom 2009, ale účtovné obdobie účtovnej jednotky sa končí po 28. februári 2009 a náhodou začala účtovná jednotka tvoriť mesačne opravnú položku, opravnú položku zruší. Ide skôr o tie účtovné jednotky, ktoré robia informatívne účtovné závierky v priebehu účtovného obdobia. Vytvorí odpisový plán a od času vydania povolenia si uplatňuje účtovné odpisy. Ak účtovná jednotka netvorila predbežne mesačné opravné položky, ale dostala povolenie v období účtovného obdobia, ktoré končí po 28. februári 2009, tak od dátumu vydania povolenia si vypracuje odpisový plán a bude stavbu odpisovať.

? PRÍKLAD 2

Účtovnej jednotke bolo vydané povolenie 25. januára 2009. Konečný zostatok na účte 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku k 20. marcu 2009 je 14 334 €. Účtovná jednotka má účtovné obdobie od 1. mája 2008 do 30. apríla 2009. Vo vytvorenom odpisovom pláne k danej stavbe má predpokladanú dobu odpisovania stavby 20 rokov a uplatňuje rovnomerné odpisy s mesačným odpisom 60 €.

? PRÍKLAD 3

Účtovná jednotka začala tvoriť predbežne mesačné opravné položky k 28. februáru 2009 vytvorila opravnú položku vo výške 59,73 €. K 31. marcu zruší opravnú položku a účtuje mesačný odpis 60 €.

V prípade, ak bolo vydané povolenie po 1. januári 2006, účtovná jednotka tvorila opravné položky. V roku 2009 tieto opravné položky zúčtuje podľa § 86f ods. 2 postupov účtovania. Účtuje ich na ťarchu účtu 094 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku súvzťažne v prospech účtu 081 – Oprávky k stavbám. V roku 2009 sa vytvorí odpisový plán, v ktorom sú pri tvorbe výšky odpisov zohľadnené už vytvorené opravné položky.

? PRÍKLAD 4

– k 25. 8. 2006 bol 11 000 000 Sk,
– k 31. 12. 2007 bol 11 500 000 Sk,
– k 31. 12. 2008 bol 11 700 000 Sk.

Novela zákona o dani z príjmov prijíma nový prístup k povoleniu na stavbu. Umožňuje na základe vydania povolenia uplatniť daňový odpis, a to prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré končí po 28. februári 2009.

Zákon o dani príjmov musí riešiť niekoľko skutočností, a to:

1. povolenie bolo vydané v zdaňovacom období, ktoré končí po 28. februári 2009,

2. povolenie, ktoré bolo vydané v zdaňovacom období, ktoré sa skončilo pred 28. februárom 2009.

Zákon o dani z príjmov tieto skutočnosti rieši rovnakým spôsobom, podľa prechodných ustanovení § 52g ods. 5 zákona o dani z príjmov, prvýkrát sa môže uplatniť daňový odpis z dôvodu vydania povolenia v zdaňovacom období, ktoré končí po 28. februári 2009.

Ak bolo vydané povolenie v zdaňovacom období, ktoré končí po 28. februári 2009, zaradí daňovník stavbu do odpisovej skupiny a uplatní daňové odpisy podľa § 27 alebo § 28.

Ak bolo vydané povolenie v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v zdaňovacom období, ktoré končí po 28. februári 2009 zaradí stavbu do odpisovej skupiny a uplatní prvýkrát daňový odpis podľa § 27 alebo § 28.

? PRÍKLAD 5

V § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovník musí prerušiť uplatňovanie daňových odpisov v zdaňovacom období, v ktorom nedôjde k predĺženiu povolenia, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

10. Odpisovanie hmotného majetku podľa jednotlivých oddeliteľných súčastí

V účtovníctve podnikateľa sa môže v odpisom pláne rozdeliť dlhodobý hmotný majetok na jednotlivé oddeliteľné časti, z ktorých sa budú uplatňovať odpisy. Takéto odpisovanie má význam predovšetkým pri dlhodobom hmotnom majetku, pri ktorom je dôležité sledovanie rôznej doby opotrebenia oddeliteľných častí.
Pri dlhodobom majetku sa jedná o majetok pri ktorom sa v pravidelných intervaloch uskutočňujú generálne opravy, kedy prichádza k výmene najmä významných častí, a to z dôvodu, že tieto časti majú kratšiu dobu životnosti ako dlhodobý majetok ako celok.

Novela zákona o dani z príjmov umožňuje rozložiť hmotný majetok na jednotlivé oddeliteľné súčasti a uplatňovať za tieto oddeliteľné súčasti daňové odpisy.

Zákon o dani z príjmov stanovuje pre daňové účely podmienky odpisovania hmotného majetku podľa jednotlivých súčastí.
Ide o tieto podmienky:

1. vstupná cena každej oddeliteľnej súčastí hmotného majetku je vyššia ako 1 700 eur,
2. jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli zabezpečené technické a hodnotové údaje jednotlivých oddeliteľných súčastí a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí,

3. pri budovách a stavbách je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, t.j. rozvody počítačových sietí, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky, klimatizačné zariadenia,

4. jednotlivé oddeliteľné súčasti sa zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok, okrem stavieb,
5. pri stavbách, ktoré sa odpisujú 20 rokov sa vymedzené oddeliteľné súčasti, ktorými môžu byť klimatizačné zariadenia, osobné a nákladné výťahy, eskalátory pohyblivé chodníky sa odpisujú 12 rokov,
6. súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí sa musí rovnať vstupnej cene hmotného majetku.

Prvýkrát sa môže odpisovanie podľa jednotlivých oddeliteľných častí použiť na majetok, ktorý daňovník uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.

11. Dotácia na kúpu nového osobného motorového vozidla

Na základe § 7a Výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2009, ktorým sa mení a dopĺňa Výnos MH SR č. 1/2005 v znení neskorších predpisov, vzniká možnosť získať dotáciu na kúpu nového osobného motorového vozidla.

Dotácia sa poskytuje fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá si kúpi nové osobné motorové vozidlo a zlikviduje staré motorové vozidlo.
Dotácia sa môže získať pri priamo pri kúpe, kedy predajca o dotáciu upraví cenu osobného motorového vozidla.
Prvotnou podmienkou je preukázanie zošrotovania starého motorového vozidla. Staré motorové vozidlo musí spĺňať nasledovné podmienky:

- bolo vyrobené pred 1. januárom 1 999,
- bolo k 31. decembru 2008 zaregistrované v evidencii motorových vozidiel,
- bolo k 31. decembru 2008 vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá si kupuje nové osobné motorové vozidlo,
- fyzická alebo právnická osoba trvalo vyradí staré motorové vozidlo po 9. marci 2009 z evidencie motorových vozidiel,
- fyzická alebo právnická osoba odovzdá staré motorové vozidlo po 9. marci 2009 autorizovanému spracovateľovi starých motorových vozidiel.

1. nové osobné motorové vozidlo, pričom novým osobným motorovým vozidlom sa rozumie motorové vozidlo, ktoré nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo pri ktorom v čase jeho predaja neuplynulo viac ako šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
2. kúpna cena môže byť maximálne 25 000 eur vrátane DPH pred znížením o dotáciu.

Samotná dotácia sa poskytla

- s účinnosťou od 4. marca 2009 vo výške:

– 1 500 eur za podmienky, ak predajca poskytol zľavu najmenej 500 eur,
– alebo vo výške 1 000 eur, ak predajca zľavu neposkytol,

- s účinnosťou od 3. apríla 2009 vo výške:

– 1 000 eur za podmienky, že predajca poskytol zľavu najmenej 1 000 eur.

Postup účtovania u kupujúceho i u predávajúceho je upravený v novele § 52 ods. 15 a 16 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Podľa postupov účtovania predávajúci, ktorý je sprostredkovateľ dotácie pre fyzickú alebo právnickú osobu účtuje čiastku dotácie na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky.

U kupujúceho sa suma dotácie premietne v obstarávacej cene, kedy obstarávacia cena bude nižšia o poskytnutú dotáciu. Tým, že pri osobných motorových vozidlách nevzniká nárok na odpočítanie DPH, DPH vstupuje do obstarávacej ceny osobného motorového vozidla.

Postup účtovania u predávajúceho, ktorý neposkytne zľavu z ceny

Postup účtovania u predávajúceho, ktorý poskytuje zľavu

Postup účtovania u kupujúceho v sústave podvojného účtovníctva, ak predávajúci neposkytuje zľavu

Postup účtovania u kupujúceho v sústave podvojného účtovníctva, ak predávajúci poskytuje zľavu

ING. MÁRIA RENDEKOVÁ