18. 5. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

3. Účtovníctvo

Účtovníctvo podnikateľa

3.1    Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka v lehote na podanie daňového priznania uložila do registra účtovných závierok schválenú účtovnú závierku.

Musí ÚJ uložiť do registra účtovných závierok súčasne aj oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky?

Ak účtovná jednotka uložila do registra účtovných závierok schválenú účtovnú závierku, oznámenie o dátume schválenia už do registra účtovných závierok neposiela.

3.2    Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia

Účtovná jednotka oznamuje správcovi dane dátum schválenia účtovnej závierky.

Prikladá sa k tomuto oznámeniu účtovná závierka alebo zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia, na ktorom bola účtovná závierka schválená?

Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky stanovilo MF SR samostatným opatrením, ktoré je zverejnené na stránkach FR SR v daňových a colných tlačivách. Súčasťou oznámenia nie je žiadna príloha. Posiela sa len oznámenie, na ktorom je uvedený dátum, kedy bola účtovná závierka schválená.

3.3    Zisk

Spoločnosť dosiahla v roku 2023 výsledok hospodárenia – zisk.

Ktorý zisk je predmetom rozdelenia na valnom zhromaždení? Účtovný zisk alebo daňový zisk?

Výsledok hospodárenia spoločnosti ako účtovnej jednotky je zistený ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Tento sa mimo účtovníctva systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) upraví na základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Daň sa účtovala v rámci uzávierkových operácií za rok 2023.

Po vypracovaní účtovnej závierky sa v sústave účtovníctva zistí výsledok hospodárenia, a to účtovný zisk po zdanení, alebo účtovná strata. Predmetom rozdelenia je zisk po zdanení vykázaný v účtovnej závierke.

3.4    Rozdelenie zisku

V ktorom účtovnom období sa účtuje o rozdelení vytvoreného zisku v akciovej spoločnosti.

Musí byť rozdelenie zisku za príslušný rok zaúčtované ako súčasť účtovnej závierky a účtovnej uzávierky, alebo to môže byť až v nasledujúcom roku?

V akciovej spoločnosti platí pre účtovanie rozdelenia zisku pravidlo:

Výsledkom hospodárenia bežného roka sa rozumie účtovný zisk alebo účtovná strata. Výsledok hospodárenia sa v bežnom účtovnom období zistí a zdaní v prípade zisku v rámci účtovnej závierky. Rozdelenie zisku alebo úhrada straty sa v akciovej spoločnosti účtuje v nasledujúcom účtovnom období.

3.5    Konateľ spoločnosti

Konateľ spoločnosti podľa mandátnej zmluvy koná vo všetkých záležitostiach v mene spoločnosti.

Môže o rozdelení zisku rozhodnúť konateľ? Môže konateľ rozhodnúť, že spoločníkom nebudú vyplatené podiely na zisku z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov?

Rozdelenie zisku patrí do právomoci valného zhromaždenia spoločnosti. Táto právomoc nemôže byť delegovaná na iný orgán, a to ani prostredníctvom spoločenskej zmluvy, ani iného právneho úkonu. Valné zhromaždenie rozhoduje o rozdelení účtovného zisku vykázaného v účtovnej závierke. To sa pri rozdeľovaní zisku musí riadiť spoločenskou zmluvou, stanovami spoločnosti, prípadne kolektívnou zmluvou, prípadne inými právnymi predpismi. Jedinou, zo zákona povinnou položkou rozdelenia zisku, je v spoločnosti s ručením obmedzeným tvorba zákonného rezervného fondu.

3.6    Rezervný fond

Spoločnosť s r.o. dosiahla v účtovnom období 2023 výsledok hospodárenia pred zdanením – stratu vo výške 1 660 €. Pri úprave účtovného výsledku hospodárenia na daňový základ však dosiahla daňový základ (zisk) vo výške 2 656 €. Zo základu dane odviedla daň z príjmu vo výške 584,32 €. Výsledok hospodárenia po zdanení bola strata 2 244,32 €.

Z akej sumy má s.r.o. vytvoriť rezervný fond? Má vôbec povinnosť v tomto účtovnom období uskutočniť prídel do rezervného fondu?

Spoločnosť s r.o. v súlade s § 124 ObchZ vytvára rezervný fond z vytvoreného čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určeného v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Ak spoločnosť v konkrétnom účtovnom období vykázala v účtovníctve stratu, rezervný fond v tomto roku nedopĺňa.

Rezervný fond je účtovná kategória, ktorý je tvorený z čistého zisku, vykázaného v účtovnej závierke, jeho tvorba nesúvisí so základom dane.

3.7    Účtovný postup

Valné zhromaždenie s.r.o. v roku 2023 nerozhodlo o rozdelení zisku za rok 2022 a nebol vykonaný prídel do zákonného rezervného fondu spoločnosti. Doteraz je celý zisk za rok 2022 vedený ako nerozdelený zisk minulých období. Účtovníčka spoločnosti taktiež nezúčtovala povinný prídel do rezervného fondu zo zisku za rok 2022. Spoločnosť má rezervný fond vytvorený do výšky 5 % základného imania, a to zo zisku z predchádzajúcich rokov.

Aký je správny účtovný postup?

O rozdelení zisku v s.r.o. je oprávnené rozhodovať len valné zhromaždenie spoločníkov (pozri § 125 ObchZ). Podľa § 128 ObchZ sa valné zhromaždenie musí uskutočniť najmenej jedenkrát za rok. Pracovník zodpovedný za účtovanie môže účtovať o rozdelení zisku len na základe uznesenia (zápisnice) z valného zhromaždenia.

Podľa § 124 ObchZ spoločnosť tvorí rezervný fond v čase a vo výške podľa spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia. Keďže valné zhromaždenie nerozhodlo o pridelení časti zisku vo výške 5 % do rezervného fondu za rok 2022, je potrebné oznámiť túto skutočnosť konateľovi spoločnosti a požiadať ho, aby zvolal mimoriadne valné zhromaždenie za účelom rozdelenia zisku a povinného prídelu do rezervného fondu.

Je však potrebné upozorniť, že sa jedná o porušenie povinnosti podľa § 124 ObchZ. Zostatok zisku po povinnom prídele do rezervného fondu je možné rozdeliť podľa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti.

3.8    Povinnosti spoločníka

Daňové a odvodové povinnosti pri výplate podielov na zisku spoločníkovi z ČR a zamestnancovi. Pri rozdeľovaní zisku za rok 2023 vyplateného v marci 2024.

Akú povinnosť má spoločník:

•    občan Českej republiky s trvalým pobytom na území ČR, ktorý ma 100 % podiel na základnom imaní slovenskej s.r.o.,

•    zamestnanec spoločnosti, ktorý nemá podiel na základnom imaní?

Podiel na zisku za rok 2023 vyplácaný spoločnosťou spoločníkovi z ČR je predmetom dane z príjmu, zdaňuje sa sadzbou dane vo výške 7 %. Spoločnosť odvedie zrážku dane v sadzbe 7 % daňovému úradu, spoločníkovi vyplatí podiel na zisku znížený o daň, o zrážke je povinná podať oznámenie na daňový úrad.

Podiel na zisku vyplatený zamestnancovi sa zdaňuje ako súčasť mzdy preddavkovým spôsobom na daň z príjmu a platia sa z nich odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Vyplatený podiel na zisku zamestnancovi, ktorý nemá podiel na základnom imaní, je súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociálnej poisťovne (§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a aj do zdravotnej poisťovne (§ 13 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení).

3.9    Postup pri vyplácaní zisku

Daňové povinnosti pri výplate podielov spoločníkom, tuzemskému občanovi a občanovi Nemecka: Spoločnosť s r.o. chce rozdeliť zisk po zdanení za rok 2023 dvom spoločníkom, ktorí majú rovnaký podiel na firme. Jeden zo spoločníkov je Slovák, druhým spoločníkom je občan Nemecka.

Čo všetko má spoločnosť pri vyplácaní podielu na zisku nemeckému spoločníkovi urobiť:

•    Je potrebné hlásiť vyplatenie podielu na daňový úrad?

•    Je potrebné platiť daň?

•    Ako a kedy vyúčtovať vyplatenie podielu na zisku?

Podiely na zisku za rok 2023 vyplácané spoločnosťou spoločníkom fyzickým osobám rezidentom SR a aj nerezidentom SR sú predmetom dane z príjmu, zdaňujú sa sadzbou dane vo výške 7 %. Spoločnosť odvedie zrážku dane v sadzbe 7 % daňovému úradu, spoločníkom vyplatí podiel na zisku znížený o daň, o zrážke je povinná podať oznámenie na daňový úrad. Spoločníci nemusia túto daň uvádzať v daňovom priznaní, podiel na zisku je zrážkou dane vysporiadaný.

3.10  Vykázaný zisk

Spoločnosť s r.o. vykázala za rok 2023 zisk, ktorý si chce spoločník vyplatiť.

Vzniká povinnosť najprv uhradiť z vykázaného zisku v účtovníctve predchádzajúcu stratu z roku 2022, alebo si spoločník vykázaný zisk v roku 2023 môže vyplatiť celý, bez uhradenia predchádzajúcej straty z roku 2022?

Vyplácanie podielov na zisku spoločníkov s.r.o. upravuje § 123 a § 179 ods. 3 a ods. 4 ObchZ. Medzi spoločníkov môže byť rozdelený vždy len čistý zisk:

▪    znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu minulých rokov.

▪    zvýšený o nerozdelený zisk minulých rokov a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok a ak vlastné imanie zistené podľa riadnej schválenej účtovnej uzávierky je, alebo by bolo v dôsledku rozdelenia nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom prípadne ďalšími fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie akcionárom.

Vykázaný čistý zisk v účtovnej závierke za rok 2023 musí spoločnosť najprv použiť:

▪    na doplnenie rezervného fondu, ak tento nie je vo výške najmenej 10 % základného imania alebo podľa spoločenskej zmluvy,

▪    úhradu straty z minulých rokov, to je v konkrétnom prípade za rok 2022.

Zostávajúcu sumu čistého zisku zvýšenú o prípadný nerozdelený zisk minulých rokov si spoločník môže vyplatiť na základe uznesenia valného zhromaždenia.

Otázky 3.1 – 3.10 vypracoval Ing. Anton Kolembus

3.11  Nevyfakturovaná pohľadávka voči poisťovni 

Účtovná jednotka mala škodovú udalosť v októbri 2023 havária vozidla, totálna škoda. Doklad od poisťovne, v ktorom oznamuje ukončenie šetrenia poistnej udalosti, obdrží až 12. 1. 2024.

Má výšku tohto poistného plnenia zaúčtovať do výnosov v roku 2023 alebo až v roku 2024, kedy poisťovňa rozhodla o výške náhrady?

Ak došlo k poistnej udalosti a účtovná jednotka má vozidlo poistené, a zo všetkých okolností účtovného prípadu je zrejmé, že náhrada škody jej bude poskytnutá, potom o nároku na náhradu škody bude účtovať ešte do účtovného obdobia, v ktorom sa škoda na vozidle stala (rok 2023).

Nárok na náhradu škody od poisťovne sa účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné Pohľadávky (§ 55 ods. 9 Postupov účtovania) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. 

V súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Postupov účtovania, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte.

Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka do dňa zostavenia účtovnej závierky obdrží informáciu o výške poistnej náhrady, k 31. 12 zaúčtuje závierkovú, resp. upravujúcu zavierkovú účtovnú operáciu v riadnej, resp. predpokladanej výške poistnej náhrady za poistnú udalosť.

Ak zo všetkých okolností účtovného prípadu (náhrada od poisťovne) nie je zrejmé, či náhradu od poisťovne účtovná jednotka obdrží alebo nie, o nároku na náhradu poisťovne účtovať nebude. Potom pôjde o účtovný prípad roka 2024. 

3.12  Prechod z kalendárneho roka na hospodársky rok

ÚJ do 31. 12. 2023 uplatňovala účtovné obdobie kalendárny rok. Od 1. 8. 2024 chce uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok.

Čo s obdobím od 1. 1. 2024 do 31. 7. 2024?

ÚJ za obdobie od 1. 1. 2024 do 31. 7. 2024 uzavrie účtovné knihy a zostaví riadnu účtovnú závierku (kratšie účtovné obdobie ako 12 kalendárnych mesiacov), ktorú v lehote na podanie DP doručí do registra ÚZ. Hospodársky rok potom musí uplatňovať jedno celé účtovné obdobie, t. j. od 1. 8. 2024 do 31. 7. 2025. K prípadnej zmene účtovného obdobia môže dôjsť až po tomto dátume. Oznámenie o zmene účtovného obdobia musí ÚJ doručiť daňovému úradu najneskôr do 17. 7. 2024.

DP za zdaňovacie obdobie „kratší“ kalendárny rok sa podáva podľa § 49 ZDP v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ÚJ neoznámi predĺženie termínu na podanie DP. Tým sa predĺži aj lehota na uloženie účtovnej závierky do registra ÚZ.

3.13  Vyúčtovanie energie – preplatok 

Dňa 28. 3. 2024 účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku a v tejto lehote aj uložila do registra účtovných závierok. Spoločnosť, prostredníctvom ktorej odoberá plyn, jej posiela vyúčtovaciu faktúru až po zostavení účtovnej závierky, v danom prípade dňa 19. 4. 2024, kde bol uvedený nedoplatok, alebo preplatok. Účtovná jednotka dňa 29. 12. 2023 odčítala z plynomera stav v m3 a vypočítala približne spotrebu plynu za rok 2023 a na základe výpočtu jej vyšiel preplatok odhadom 1 500 €. Keďže nemá presnú sumu, tento odhad účtovala ako zníženie nákladov za spotrebu elektrickej energie do roku 2023.

Je to správny postup? 

Nedoplatok alebo preplatok z vyúčtovacej faktúry za odobratý plyn za rok 2023 musí byť zaúčtovaný do účtovného obdobia roka 2023, aj keď vyúčtovacia faktúra do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je účtovnej jednotke doručená. Ak ide o preplatok, účtovná jednotka bude postupovať podľa § 48 ods. 3 Postupov účtovania.

Podľa tohto ustanovenia, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad v prípade elektrickej energie odhadom po odmeraní stavu elektromeru, alebo odhadom podľa stavu z predchádzajúceho účtovného obdobia. Pohľadávka z preplatku sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. 

Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka nemá doklad o preplatku a sumu stanoví odhadom, bude účtovať na základe interného účtovného dokladu na ťarchu príslušného analytického účtu vytvorenému k účtu 315, t. j. 315 - Aú a v prospech účtu 502, prípadne stornom na strane Má dať účtu 502.

3.14  Prechod z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok

ÚJ uplatňovala účtovné obdobie hospodársky rok od 1. 5. 2023 do 30. 4. 2024. Od 1. 10. 2024 chce uplatňovať iný hospodársky rok.

Má ÚJ povinnosť voči daňovému úradu?

ÚJ môže od 1. 10. 2024 uplatniť účtovné obdobie „nový“ hospodársky rok, musí ho však uplatňovať 12 kalendárnych mesiacov, t. j. do 30. 9. 2025. Na daňový úrad musí podať oznámenie o zmene účtovného obdobia najneskôr do 16. 9. 2024. Za obdobie hospodársky rok od 1. 5. 2024 do 30. 9. 2024 musí zostaviť riadnu účtovnú závierku, za toto obdobie musí podať aj DP a účtovnú závierku doručiť do registra ÚZ v lehote na podanie DP.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré je hospodársky rok, sa podáva podľa § 49 ZDP v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ÚJ neoznámi predĺženie termínu na podanie DP.

Otázky 3.11 – 3.14 vypracovala Ing. Ľudmila Novotná