Účtovné prípady

deň, ku ktorému sa zostavuje ÚZ

Postupy účtovania v § 2a definujú pojem účtovný prípad ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ako účtovanie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva,

a)  pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka („závierkové účtovné prípady“),

b)  týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky („upravujúce závierkové účtovné prípady“).

c)  z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do dňa schválenia účtovnej závierky.

Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje

Podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo hospodársky rok. Keďže účtovná závierka sa zostavuje ku dňu skončenia účtovného obdobia, potom ak účtovným obdobím je kalendárny rok, deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. december kalendárneho roka. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. od 1. 5. 2024 do 30. 4. 2025, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka musí zostaviť, je k 30. 4. 2025.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve, predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov (účty vlastného imania u podnikateľskej účtovnej jednotky), o výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Dňom zostavenia účtovnej závierky

je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví a to je spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie.

Podľa § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve deň zostavenia účtovnej závierky si stanovuje účtovná jednotka sama. Stanovenie tohto dňa má význam pre účtovnú jednotku, pretože do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Závierkovými účtovnými prípadmi

je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Ide o účtovné prípady,

•    pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a

•    ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).

Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“ používa v prípadoch:

•    oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,

•    prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,

•    oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,

•    oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),

•    ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Medzi závierkové účtovné prípady možno zaradiť najmä:

1. účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania,

2. účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania,

3. účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania,

4. tvorba opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania,

5. zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania,

6. tvorba rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania,

7. zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania,

8. účtovanie pohľadávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania,

9. účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania,

Upravujúce závierkové
účtovné prípady

sú také účtovné prípady, ktoré sa týkajú ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania nasledovne:

1. v § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,

2. v § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,

3. v § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,

4. v § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2024), ktorý sa nazýva aj súvahový deň, t. j. či zaúčtované účtovné prípady vyžadujú úpravu alebo úpravu nevyžadujú.

Udalosti po súvahovom dni (súvahový deň = deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka), ktoré si vyžadujú úpravu, sú udalosťami (skutočnosťami), na základe ktorých sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady podľa § 2a postupov účtovania, pretože poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Udalosti po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky, ktoré si nevyžadujú úpravu, ale ktoré by mala účtovná jednotka uviesť v poznámkach.

Účtovanie o časovom rozlíšení
(§ 5 postupov účtovania)

Medzi závierkové účtovné prípady súvisiace so zostavením účtovnej závierky patrí aj časové rozlišovanie nákladov a výnosov, čím sa zabezpečí požiadavka ustanovená v § 3 zákona o účtovníctve, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Časové rozlišovanie nákladov a výnosov je ustanovené v § 5 a § 56 postupov účtovania.

Podľa § 5 postupov účtovania, náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa účtujú vtedy, ak:

•    je známy vecný obsah účtovného prípadu,

•    je určená presná suma, o ktorej sa účtuje,

•    je určené obdobie, ktorého sa týkajú.

Podľa § 56 postupov účtovania, časové rozlišovanie nákladov a výnosov sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov.

Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5, napríklad vopred platené nájomné a predplatné.

Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu.

Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku.

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné. Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia. Prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení sa časovo rozlišujú vo výške odpisov týchto zariadení. Na účte sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a.

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach (výnos súvisí s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa naň vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období), napríklad nájomné prijaté pozadu.

Časové nerozlišovanie v mikro,
malej a veľkej účtovnej jednotke

Podľa § 56 ods. 14 postupov účtovania:

•    v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót;

•    vo veľkých a malých účtovných jednotkách sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých a malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia.

Účtovné jednotky majú možnosť, nie povinnosť, účtovné prípady časovo nerozlišovať, samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Mikro účtovné jednotky nemusia časovo rozlišovať nevýznamné sumy a stále sa opakujúce účtovné prípady medzi dvoma účtovnými obdobiami. Napríklad účtovná jednotka platí nájomné uzatvorené na základe zmluvy na dobu neurčitú, teda ide o stále sa opakujúci účtovný prípad. Nájomné platí vopred raz za rok. V roku 2024 zaplatila nájomné na obdobie od 1. 5. 2024 do 30. 4. 2025. Výška ročného nájomného je stanovená na 1 200 €. V prípade, že pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu, tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať, nájomné vo výške 1 200 € bude nákladom v roku 2024.

Malé a veľké účtovné jednotky náklady a výnosy časovo rozlišujú aj naďalej. Prípady, kedy môžu od časového rozlišovania nákladov a výnosov upustiť, sú nevýznamné sumy a stále sa opakujúce účtovné prípady týkajúce sa prvého a posledného mesiaca účtovného obdobia.

Napríklad 16. 12. 2024 zaúčtuje firma faktúru za telefónne poplatky v sume 60 eur, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 16. 12. 2024 do 15. 1. 2025. Tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať. Rovnako môže postupovať aj v prípade poplatku za odvoz odpadu, poistenie alebo rôzne on-line služby.

Účtovné prípady, ktoré sa časovo nerozlišujú

V § 56 ods. 6 postupov účtovania sú uvedené prípady, ktoré sa časovo nerozlišujú. Ide o: náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady na rozšírenie výroby, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti a so zmenou ich právnej formy, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, náklady na získanie vlastného imania, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získania noriem a certifikátov.

Ak sú tieto služby vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.

Ing. Ivana Hudecová