1.  Účtovná závierka v PÚ pre podnikateľov

        Ing. Ivana Hudecová

Každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo, je povinná zostaviť účtovnú závierku. Táto povinnosť jej vyplýva z § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa ktorého je účtovná jednotka povinná zostavovať riadnu, mimoriadnu, priebežnú alebo konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá sa zostavuje za skupinu účtovných jednotiek (konsolidovaný celok).

Do skupiny účtovných jednotiek patrí

materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v prípade konkurzu alebo likvidácie účtovnej jednotky. To, či sa bude účtovná závierka zostavovať k 31. 12. kalendárneho roka alebo k inému dátumu, záleží od skutočnosti, či účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok alebo nie. Ak má účtovné obdobie kalendárny rok, zostavovať bude účtovnú závierku k 31. 12. kalendárneho roka. Ak má účtovné obdobie hospodársky rok, teda iné obdobie po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov ako kalendárny rok, zostavovať bude účtovnú závierku k inému dňu, než k 31. 12., napr. k 30. 6.

Bez ohľadu na dátum, ku ktorému bude účtovná jednotka zostavovať účtovnú závierku, môže pri jej zostavovaní postupovať podľa tohto príspevku, aj keď je zameraný na zostavenie účtovnej závierky k 31. 12. kalendárneho roka, pretože pri zostavovaní účtovnej závierky za hospodársky rok platia rovnaké princípy a pravidlá.

Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka

V zákone o účtovníctve sa stretávame s pojmom individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka. Individuálna účtovná závierka je účtovná závierka zostavená za každú účtovnú jednotku samostatne. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje za skupinu účtovných jednotiek ako za jeden ekonomický celok (tzv. fikcia ekonomickej jednotky). Konsolidovanú účtovnú závierku zvyčajne zostavuje materská účtovná jednotka za seba a za všetky svoje dcérske účtovné jednotky.

Z individuálnych účtovných závierok zostaví jednu účtovnú závierku za konsolidovaný celok.

Účtovná závierka je spracovaná v členení				Strana
I.	Povinnosť zostavenia účtovnej závierky			4
	1. 2.	Podľa medzinárodných účtovných noriem. Podľa slovenských účtovných noriem.		4 7
II.	Slovenské právne predpisy upravujúce účtovníctvo a účtovnú závierku za rok 2025			4
	1. 2.	Právne predpisy upravujúce účtovníctvo a účtovnú závierku v roku 2025. Zmeny v právnych predpisoch upravujúcich účtovníctvo a účtovnú závierku v roku 2025.		7 8
III.	Činnosti pred zostavením účtovnej závierky			18
	1. 2. 3. 4.	Inventúra a inventarizácia. Kontrola bilančnej kontinuity. Zúčtovanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie. Doúčtovanie účtovných prípadov bežného roka, ktoré musia byť zaúčtované z dôvodu účtovnej závierky.		18 24 24 27
IV.	Definície účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka			30
	IV.A.	Závierkové účtovné prípady		32
		1. 2.   3.   4. 5.   6. 7. 8.   9.	Účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania. Účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania. Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania. Tvorba opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania. Zaúčtovanie zvýšenia alebo zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania. Tvorba rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania. Zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania. Účtovanie pohľadávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania (nevyfakturované pohľadávky). Účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania (nevyfakturované záväzky).	32 37   38   41 52   52 58 69   70
	IV.B.	Zaúčtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov		74
		1.   2. 3.   4.	v zmysle § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek, v zmysle § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv, v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez účtovného dokladu, v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok (záväzkov) bez účtovného dokladu.	74   74 74   74
V.	Zistenie výsledku hospodárenia v účtovníctve pred zdanením, výpočet dane z príjmov a jej zaúčtovanie, zistenie výsledku hospodárenia po zdanení a uzavretie účtovných kníh			75
	1. 2. 3. 4.	Vyčíslenie výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia. Odložená daň z príjmov. Splatná daň z príjmov. Uzatvorenie účtovných kníh.		75 77 78 78
VI.	Zostavenie riadnej individuálnej účtovnej závierky			78
	1. 2. 3.	Definícia účtovnej závierky a jej súčasti. Lehota na zostavenie účtovnej závierky. Druhy účtovných závierok.		78 78 80
VII.	Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky			80
VIII.	Účtovná závierka malej účtovnej jednotky			82
IX.	Účtovná závierka veľkej účtovnej jednotky			86
X.	Činnosti po zostavení účtovnej závierky			91
	1. 2. 3. 4.	Overovanie účtovnej závierky audítorom. Výročná správa. Opravy chýb minulých účtovných období. Znovuotvorenie uzavretých účtovných kníh.		91 95 98 98
XI.	Register účtovných závierok			99

 

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA 2025

I.  POVINNOSŤ ZOSTAVOVANIA
ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

Zákon o účtovníctve vo vzťahu k povinnosti zostavovania účtovnej závierky delí účtovné jednotky na dve skupiny:

1.  účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných noriem,

2.  účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa slovenských účtovných noriem.

1.  Účtovné jednotky,
ktoré zostavujú účtovnú závierku
podľa medzinárodných účtovných noriem (§17a)

V § 17a zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré povinne zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, alebo sa rozhodli zostaviť účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov dobrovoľne, ak im zákon o účtovníctve takúto možnosť dáva.

Účtovné jednotky, ktoré sú povinné zostaviť účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS):

Banky, poisťovne, zaisťovne,
správcovské spoločnosti

Povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva majú účtovné jednotky, ktoré sú uvedené v § 17a ods. 1 písm. a) a b) zákona o účtovníctve. Ide o slovenské účtovné jednotky, ktorými sú banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti a o zahraničné pobočky bánk, správcovských spoločností, poisťovní a zaisťovní.

Povinnosť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva majú aj Železnice SR.

Veľké účtovné jednotky
(obchodné spoločnosti)
– stav do 1. 9. 2022

®  ak splnili veľkostné kritériá, museli účtovnú závierku zostavovať podľa IAS/IFRS

V § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve sú definované veľké obchodné spoločnosti, ktoré ak najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnia aspoň dve z nasledujúcich kritérií, musia individuálnu účtovnú závierku zostaviť podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva. Prvým kritériom je, že celková suma majetku musí byť vyššia ako 170 000 000 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, t. j. o oprávky a opravné položky, teda ide o sumu majetku „brutto“. Druhým kritériom je čistý obrat, ktorý musí byť vyšší ako 170 000 000 € a tretím kritériom je priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období vyšší ako 2 000.

Do čistého obratu sa zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav (účty 601, 602, 604, 606, 607). Napr., ak účtovná jednotka poskytuje služby, ktoré účtuje na účte 602 – Tržby z predaja služieb, do čistého obratu tejto účtovnej jednotky sa započíta len hodnota zaúčtovaná na tomto účte. Ak táto účtovná jednotka predá majetok, ktorý sa účtuje na účte 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, do čistého obratu sa táto hodnota nezapočíta.

Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov, ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Napr. ide o účtovné jednotky, ktoré dosahujú výnosy v rámci poskytovania služieb v oblasti finančného prenájmu, ktoré sa účtujú podľa § 30a ods. 3 postupov účtovania na účte 662 - Úroky. Potom do čistého obratu týchto účtovných jednotiek bude vstupovať hodnota zaúčtovaná na tomto účte.

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov – zákon o účtovníctve tento pojem nedefinuje, ale ide o objektívny ukazovateľ vychádzajúci zo štatistických metód, ktorý je používaný bežne v personálnej agende.

Nepreliadnite!

Čistý obrat, ktorý je v zákone o účtovníctve zadefinovaný v § 2 ods. 15, sa použije pre všetky ustanovenia zákona o účtovníctve, t. j. aj pri overovaní účtovnej závierky audítorom, pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky a účtovnej závierky zostavovanej podľa medzinárodných účtovných štandardov.

Od 1. 6. 2024 na základe zákona č. 105/2024 Z. z. sa ustanovila definícia čistého obratu pre vybrané druhy účtovných jednotiek.

Na účely zákona o účtovníctve sa do čistého obratu účtovnej jednotky, ktorou je

a)  banka a pobočka zahraničnej banky, zahŕňajú výnosy z úrokov, výnosy z cenných papierov a z podielových účastí, výnosy z odplát a provízií, čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií, iné prevádzkové výnosy,

b)  poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, kaptívna poisťovňa,^4g) kaptívna zaisťovňa,^4h) Slovenská kancelária poisťovateľov, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, zahŕňajú výnosy z poistných služieb.

Odkazy

4g)  § 4 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4h)  § 4 ods. 8 zákona č. 39/2015 Z. z.

Stav od 1. 9. 2022

Podľa novelizovaného znenia § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) zákonom č. 249/2022 Z. z., čl. III, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, od 1. 9. 2022 obchodné spoločnosti, ktoré spĺňajú veľkostné kritériá uvedené v § 17a ods. 2 ZoÚ, sa môžu rozhodnúť, že budú zostavovať účtovnú závierku podľa IAS/IFRS (povinnosť sa zmenila na možnosť).

Podľa prechodného ustanovenia § 39x ZoÚ možnosť zostavovať účtovnú závierku podľa IAS/IFRS sa vzťahuje na účtovnú závierku, ktorá sa zostavuje k 1. 1. 2023 a neskôr.

Neprehliadnite!

Ak účtovná jednotka, ktorá bola povinná zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS do 31. 12. 2022, je aj naďalej povinná zostavovať úč­tovnú závierku podľa IAS/IFRS.

Uvedené vyplýva z § 17a ods. 5 ZoÚ, podľa ktorého účtovná jednotka, ktorá začne zostavovať účtovnú závierku podľa IAS/IFRS, zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie. Novelizované ustanovenie sa vzťahuje na tie účtovné jednotky, ktoré po 1. 1. 2023 prvýkrát dosiahnu veľkostné kritériá pre zostavovanie účtovnej závierky podľa IAS/IFRS.

Účtovné jednotky, ktoré tiež
môžu zostavovať účtovnú závierku
podľa IAS/IFRS

V § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve je uvedená ďalšia skupina účtovných jednotiek, ktoré sa môžu rozhodnúť, že individuálnu účtovnú závierku budú zostavovať podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva (toto ustanovenie platilo aj pred vyššie citovanou zmenou zákona od 1. 9. 2022).

Ide o účtovnú jednotku, ak emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, alebo účtovnú jednotku, ktorou je obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi (nesmie však súčasne ísť o banku, pobočku zahraničnej banky, správcovskú spoločnosť alebo o pobočku správcovskej spoločnosti – tieto účtovné jednotky musia zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov).

Od 31. 12. 2022 na základe zákona č. 407/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval ZoÚ, v § 17a ods. 3 písm. a) ZoÚ vzhľadom na celú úpravu v ZoÚ sa doplnila terminológia „na regulovanom trhu“ o slová „členského štátu“.

Podľa § 17a ods. 3 ZoÚ účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva môže zostaviť aj platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.

Účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov môže zostavovať aj

•    nástupnícka účtovná jednotka, ak zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov,

•    novovzniknutá dcérska spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa veľkostné kritéria podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva,

•    európska spoločnosť a európske družstvo so sídlom na území SR, európske zoskupenie hospodárskych záujmov so sídlom na území SR, ak pred premiestnením sídla na územie SR zostavovali účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov.

Účtovné jednotky, ktoré začnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, budú individuálnu účtovnú závierku zostavovať týmto spôsobom aj v prípade, keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie (napr. nesplnia sa veľkostné kritériá).

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, sa zákon o účtovníctve vzťahuje iba primerane. To znamená, že na tieto účtovné jednotky sa ustanovenia zákona vzťahujú iba za časti, ktoré medzinárodné štandardy finančného výkazníctva neupravujú (napr. náležitosti účtovných dokladov, účtovné zápisy, účtovné knihy, inventarizácia, archivácia).

Účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, sú povinné zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví Ministerstvo financií SR opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov SR. Výkaz vybraných údajov je zverejnený aj na stránkach Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk; v časti Dane, clá a účtovníctvo, Účtovníctvo a audit a Legislatíva SR.

2.  Účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa slovenských predpisov

Tie účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostavenia účtovnej závierky podľa medzinárodných účtovných predpisov, zostavujú účtovnú závierku podľa slovenských účtovných predpisov.

II. SLOVENSKÉ PREDPISY
UPRAVUJÚCE ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÚ ZÁVIERKU

1.  Právne predpisy upravujúce účtovníctvo a účtovnú závierku

•    Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

•    Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení n.p. (ďalej len „postupy účtovania“).

Opatrenia pre zostavenie
účtovnej závierky

•    Opatrenie MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky v znení n.p.

•    Opatrenie MF SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky v znení n.p. Toto opatrenie sa vzťahuje aj na účtovné jednotky podľa § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona, t. j. na zahraničné osoby, ktoré na území SR podnikajú.

•    Opatrenie MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky, subjekty verejného záujmu a štátny podnik v znení n.p.

Účtovné výkazy pre rok 2025 sa nemenili.

Z ďalších noriem, ktoré sú potrebné k vedeniu účtovníctva a k zostaveniu účtovnej závierky, vyberáme:

•    zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p.,

•    zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení n.p.,

•    zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení n.p.

2.  Zmeny v právnych predpisoch upravujúcich účtovníctvo
v roku 2025

Skôr, ako účtovná jednotka pristúpi k zostaveniu účtovnej závierky, je dôležité odkontrolovať, či v účtovníctve vedenom počas roka 2025 aplikovala do svojho účtovníctva zmeny právnych predpisov, za ktorý sa účtovná závierka bude zostavovať.

Zmeny zákona o účtovníctve
pre rok 2025

Novela zákona o účtovníctve
účinná od 1. 1. 2025

Zákon o účtovníctve bol novelizovaný zákonom č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v Čl. VI s účinnosťou od 1. januára 2025. Hlavnou zmenou je, že pojmy „virtuálna mena“ sa nahrádza pojmom „kryptoaktíva“ a zaviedol sa nový druh majetku, ktorým sú tokeny elektronických peňazí.

Zákonom č. 248/2024 Z. z. sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“). Vzhľadom na to, že nariadenie MiCA obsahuje definíciu kryptoaktíva, ktorou je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, sa v zákone o účtovníctve v § 24 ods. 10, § 25 ods. 1 písm. h), § 25 ods. 5 a § 27 ods. 13 nahrádza pojem „virtuálna mena“ pojmom „kryptoaktívum“, ktoré v sebe zahŕňa aj pojem virtuálna mena.

Okrem týchto zmien sa do ustanovení týkajúcich sa ocenenia majetku a záväzkov dopĺňa nový druh majetku, ktorým sú tokeny elektronických peňazí. Podľa nariadenia MiCA token elektronických peňazí je druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny.

Zmeny súvisiace s tokenmi elektronických peňazí sa týkajú nasledovných ustanovení zákona o účtovníctve:

•    § 25 ods. 1 písm. c), v ktorom sa dopĺňa ocenenie tokenov elektronických peňazí menovitou hodnotou,

•    § 25 ods. 1 písm. d) prvého bodu a druhého bodu, v zmysle ktorého tokeny elektronických peňazí nemožno oceniť reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve,

•    § 25 ods. 1 písm. h) druhý bod, podľa ktorého tokeny elektronických peňazí nemožno oceniť ani reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve.

Novela zákona o účtovníctve
s účinnosťou od 1. 6. 2025,
ktorá sa týka neziskových organizácií

Neziskové organizácie budú zostavovať výkaz o transparentnosti podľa osobitných predpisov, podľa ktorých sú zriadené a nakoľko sa tento výkaz bude tiež ukladať do registra účtovných závierok, dopĺňa sa ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve, v ktorom sú ustanovené účtovné dokumenty, ktoré sa do registra účtovných závierok ukladajú.

Národná rada SR dňa 16. apríla 2025 schválila zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 109/2025 Z. z.“). V článku VII s účinnosťou od 1. júna 2025 sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve.

Ako sme uviedli, zmeny a doplnenia v zákone o účtovníctve súvisia s novým výkazom o transparentnosti pre účtovné jednotky (subjekty), ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania a vzniká im povinnosť tento výkaz vypracovať podľa osobitných predpisov. Povinnosť vypracovať výkaz o transparentnosti po splnení určených podmienok je stanovená pre:

•    organizácie s medzinárodným prvkom podľa zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení n.p. (§ 6b),

•    združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení n.p. (§ 17b),

•    neinvestičné fondy podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady SR č. 207/1996 Z. z. v znení n.p. (§ 25a),

•    neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p. (§ 34a),

•    nadácie podľa zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení n.p. (§ 35a).

Výkaz o transparentnosti za kalendárny rok uvedených subjektov sa podľa osobitných predpisov vypracúva do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka a ukladá sa do registra účtovných závierok do 15. júla kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť výkaz vypracovať. Výkaz o transparentnosti sa podľa osobitných predpisov vypracuje prvýkrát za obdobie od 1. júna 2025 do 31. decembra 2025.

V nadväznosti na povinnosť ukladania výkazu o transparentnosti do registra účtovných závierok podľa osobitných predpisov sa o tento výkaz doplnil § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve, v ktorom sú uvedené dokumenty, ktoré sa ukladajú do registra účtovných závierok.

Ďalšia zmena sa týka § 23b ods. 1 zákona o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že Finančné riaditeľstvo SR overí, či doručený výkaz o transparentnosti obsahuje správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o účtovníctve, tzn. overí, či výkaz o transparentnosti obsahuje správne vyplnené obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby a identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené. Obsahovú náplň výkazu Finančné riaditeľstvo nekontroluje. Za správnosť vyhotoveného dokumentu je zodpovedná nezisková organizácia.

Novela zákona o účtovníctve
s účinnosťou od 10. 7. 2025 a od 1. 1. 2026

Národná rada SR dňa 10. júna 2025 schválila zákon č. 187/2025 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 187/2025 Z. z.“).

V článku VI s účinnosťou 10. júla 2025 a 1. januára 2026 mení a dopĺňa aj zákon o účtovníctve.

•    Zmeny účinné od 10. júla 2025

Hlavná zmena sa týka správy s informáciami o dani z príjmov, ktorá sa bude predkladať v elektronickom formáte a vzore podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2024/2952.

Zmeny a doplnenia sa týkajú nasledovných ustanovení zákona o účtovníctve.

     Register účtovných závierok

§ 23a ods. 11

Spresňujú sa požiadavky na elektronický formát správy s informáciami o dani z príjmov podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2024/2952 z 29. novembra 2024, ktorým sa stanovuje spoločný vzor a elektronické formáty na podávanie správ na účely uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú predkladať v správach s informáciami o dani z príjmov (Ú. v. EÚ L, 2024/2952, 2. 12. 2024) pre účtovné jednotky, ktorým vznikne povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov do registra účtovných závierok podľa § 21a ods. 5 zákona o účtovníctve (ide o konečnú materskú účtovnú jednotku a samostatnú účtovnú jednotku, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 21a ods. 1 zákona o účtovníctve). Tzn. účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a zákona o účtovníctve sú povinné uložiť správu s informáciami o dani z príjmov v elektronickom formáte a vzore podľa cit. vykonávacieho nariadenia. Účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21b alebo 21c zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok, sú povinné uložiť ju v elektronickom formáte podľa opatrenia MF SR zo 14. 6. 2023 č. MF/006455/2023-74 o správe s informáciami o dani z príjmov v znení opatrenia MF SR č. MF/008447/2025-74. Uvedené opatrenia sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk.

§ 23b ods. 1 a 4

Pojem „elektronická podateľňa“ používaná v týchto ustanoveniach sa nahrádza pojmom „špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom“, a to v nadväznosti na zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.p.

§ 23c ods. 1

Spresňuje sa sprístupňovanie dokumentov uložených vo verejnej časti registra účtovných závierok v nadväznosti na znenie § 23 ods. 6 zákona o účtovníctve (Prevádzkovateľ registra – DataCentrum sprístupní dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené vo verejnej časti registra všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku).

§ 39zc Prechodné ustanovenia

Odkladá sa začatie povinnosti vykazovania informácií o udržateľnosti o dva roky pre tie účtovné jednotky, ktoré prvýkrát mali túto povinnosť za účtovné obdobie začínajúce 1. 1. 2025 (posunutie na 1. 1. 2027), resp. od 1. 1. 2026 (posunutie účinnosti na 1. 1. 2028).

V § 39zc ods. 5 až 7 zákona o účtovníctve v nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/794 zo 14. apríla 2025, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2022/2464 a (EÚ) 2024/1760, pokiaľ ide o dátumy, od ktorých majú členské štáty uplatňovať určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti (Ú. v. EÚ L, 2025/794, 16. 4. 2025), sa odkladá začatie povinnosti vykazovania informácií o udržateľnosti o dva roky pre tie účtovné jednotky, ktoré prvýkrát mali mať túto povinnosť za účtovné obdobie začínajúce 1. januára 2025 (posunutie na 1. januára 2027), resp. 1. januára 2026 (posunutie na 1. januára 2028). K uvedenému odkladu sa viaže prechodné ustanovenie účinné od 10. júla 2025 § 39zd ods. 4 zákona o účtovníctve týkajúce sa nezahrnovania vykazovania informácií o udržateľnosti do výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 39zc ods. 5 a 6 zákona o účtovníctve, ktorým vznikla povinnosť vyhotovenia výročnej správy za účtovné obdobie začínajúce 1. januára 2025 a končiace najneskôr 9. júla 2025, ak sa táto výročná správa vyhotovuje po 9. júli 2025.

V prechodných ustanoveniach účinných od 10. júla 2025 § 39zd ods. 1 až 3 zákona o účtovníctve sa spresňuje rozsah účtovných jednotiek z tzv. prvej vlny (tie účtovné jednotky, ktorým vznikla povinnosť prvýkrát vykazovať informácie o udržateľnosti vo výročnej správe za účtovné obdobie začínajúce 1. 1. 2024), na ktoré sa naďalej vzťahuje povinnosť zahrnúť vykazovanie informácií o udržateľnosti do výročnej správy, ktorá sa vyhotovuje za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025, ale najneskôr v priebehu roka 2026

     Nadobúdanie účinnosti podľa prechodného ustanovenia § 39zc zákona o účtovníctve

Vykazovanie informácií o udržateľnosti - posunutá účinnosť

Od 1. 6. 2024 sa do zákona o účtovníctve ustanovili nové ustanovenia § 20c až § 20i a prechodné ustanovenie § 39zc, ktoré sa týkajú individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti a budú sa vykazovať v samostatnej osobitne označenej časti výročnej správy.

Povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti sa vzťahuje na účtovné jednotky definované:

•    v § 20c ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve – pre individuálne vykazovanie informácií o udržateľnosti,

•    v § 20g ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve – pre konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti.

Povinnými účtovnými jednotkami sú:

•    banky okrem NBS,

•    poisťovne a zaisťovne,

•    obchodné spoločnosti,

a to po splnení veľkostných kritérií, pričom sa rozlišuje, či ide o emitenta (tzn. účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu).

Povinnosť vykazovania sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré spĺňajú nasledovné veľkostné kritériá:

1.  všetky veľké účtovné jednotky (emitenti aj neemitenti) – ide o veľké účtovné jednotky podľa účtovnej Smernice európskeho parlamentu a rady („veľké podniky“) tzn. účtovné jednotky, ktoré v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období splnili aspoň 2 z týchto podmienok:

•    netto hodnota majetku viac ako 25 mil. eur,

•    čistý obrat viac ako 50 mil. eur,

•    priemerný prepočítaný počet zamestnancov viac ako 250,

2.  malé a stredne veľké účtovné jednotky, ktoré sú emitentmi (okrem mikro účtovné jednotky),

3.  veľké dcérske účtovné jednotky, ktorých konečný materský subjekt má sídlo mimo EÚ.

     Nadobúdanie účinnosti podľa prechodného ustanovenia § 39zc zákona o účtovníctve

•    Od 1. 1. 2024: banky, poisťovne, zaisťovne a obchodné spoločnosti – emitenti, pričom testovanie bude podľa pôvodných kritérií.

•    Od 1. 1. 2025: všetky veľké účtovné jednotky (splnenie aspoň dve z veľkostných kritérií: majetok > 25 mil. eur, čistý obrat > 50 mil. eur, počet zamestnancov > 250).

•    Od 1. 1. 2026: kótované malé a stredne veľké účtovné jednotky okrem mikro ÚJ (zjednodušené štandardy).

•    Od 1. 1. 2028: veľké dcérske účtovné jednotky s konečným materským subjektom mimo EÚ.

Pôvodná účinnosť podľa zákona č. 105/ 2024 Z. z. bola od 1. 1. 2025

•    všetky veľké účtovné jednotky (splnenie aspoň dve z veľkostných kritérií: majetok > 25 mil. eur, čistý obrat > 50 mil. eur, počet zamestnancov > 250)

Účinnosť posunutá na 1. 1. 2027.

Pôvodná účinnosť podľa zákona č. 105/ 2024 Z.z. bola od 1. 1. 2026

•    kótované malé a stredne veľké účtovné jednotky okrem mikro ÚJ (zjednodušené štandardy)

Účinnosť posunutá na 1. 1. 2028.

Zmeny zákona účinné od 1. 1. 2026

Zmeny v zákone o účtovníctve na základe zákona č. 187/2025 Z. z. podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 sa prvýkrát použijú na sprístupňovanie dokumentov po 9. januári 2028, tzn. povinnosť prvýkrát sprístupniť dokumenty sa na určené účtovné jednotky vzťahuje na dokumenty za účtovné obdobie 2027.

Dobrovoľné sprístupňovanie dokumentov sa prvýkrát použije po 9. januári 2030, tzn. účtovné jednotky budú môcť dobrovoľne sprístupňovať svoje dokumenty na ESAP prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré začína 1. januára 2029.

     Sprístupnenie informácií na jednotnom európskom mieste prístupu

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zmeny a doplnenia v zákone o účtovníctve týkajú jednotného európskeho miesta prístupu (ďalej len „ESAP“) zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859 z 13. decembra 2023, ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti (Ú. v. EÚ L, 2023/2859, 20. 12. 2023) v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2023/2859 v platnom znení“]. Cieľom ESAP je zriadenie centralizovaného elektronického prístupu verejnosti k informáciám o subjektoch a ich produktoch, ktoré sa zverejňujú podľa práva EÚ a týkajú sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti.

V tejto súvislosti sa v zákone o účtovníctve dopĺňa nové ustanovenie § 23e, ktoré upravuje sprístupňovanie informácií na ESAP a dopĺňajú sa správne delikty.

     Povinnosť predkladať určené dokumenty orgánu zberu údajov na účely ich sprístupňovania na ESAP

Doplnenie nového ustanovenia § 23e zákona o účtovníctve Povinnosť predkladať určené dokumenty orgánu zberu údajov na účely ich sprístupňovania na ESAP budú mať nasledovné účtovné jednotky (§ 23e ods. 1 zákona o účtovníctve):

•    účtovné jednotky podľa § 20c ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, tzn. účtovné jednotky, ktorým vzniká povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe,

•    účtovné jednotky podľa § 20d ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, tzn. dcérske účtovné jednotky a organizačné zložky zahraničného subjektu, ktorým vzniká povinnosť uložiť do registra účtovných závierok správu o udržateľnosti týkajúcu sa ich zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu,

•    účtovné jednotky podľa § 20g ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, tzn. materské účtovné jednotky, ktorým vzniká povinnosť konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti v konsolidovanej výročnej správe.

Podľa § 23e ods. 3 zákona o účtovníctve tieto účtovné jednotky identifikujú povinnosť sprístupnenia určených dokumentov na ESAP vyznačením v príslušnom informačnom systéme a sú povinné získať identifikátor právnickej osoby.

Medzi dokumenty, ktoré sa predkladajú na účely ich sprístupňovania na ESAP, patria (§ 23e ods. 1 zákona o účtovníctve):

•    riadne a mimoriadne individuálne účtovné závierky,

•    riadne a mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

•    správy audítorov,

•    individuálne výročné správy,

•    konsolidované výročné správy,

•    ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,

•    správy o udržateľnosti a dokumenty s názorom týkajúcim sa uistenia uvedené v § 20d ods. 6,

•    správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Požiadavky, ktoré musia spĺňať sprístupňované dokumenty, sú ustanovené v § 23e ods. 4 zákona o účtovníctve. Medzi tieto požiadavky, patrí predkladanie dokumentov vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov alebo v strojovo čitateľnom formáte, pripojenie určených metaúdajov a ďalších údajov podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 v platnom znení. V zmysle § 23e ods. 7 zákona o účtovníctve finančné riaditeľstvo overí, či dokumenty spĺňajú tieto požiadavky a v prípade chýb daňový úrad účtovnú jednotku vyzve na ich odstránenie.

Orgánom zberu údajov je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom v zmysle § 23e ods. 2 zákona o účtovníctve plnenie úloh podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) a ods. 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 v platnom znení zabezpečuje Národná Banka Slovenska (NBS). Úlohou NBS v zmysle cit. nariadenia je zavedenie aplikačného programovacieho rozhrania a bezplatné poskytovanie informácií (dokumentov) a metaúdajov k uvedeným informáciám jednotnému európskemu miestu prístupu.

Podľa § 23e ods. 6 zákona o účtovníctve si účtovná jednotka splní povinnosť predloženia dokumentov orgánu zberu údajov ich doručením prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom podľa § 23b ods. 1 zákona o účtovníctve alebo, ak ide o subjekt verejnej správy, prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa § 23b ods. 2 zákona o účtovníctve.

V zmysle § 23e ods. 7 zákona o účtovníctve finančné riaditeľstvo pri prijímaní dokumentu overí, či doručený dokument je uložený v správnom formáte podľa § 23e ods. 4 písm. a) zákona o účtovníctve a obsahuje metaúdaje podľa § 23e ods. 4 písm. b) zákona o účtovníctve. Ak účtovná jednotka

•    neidentifikovala svoju povinnosť sprístupnenia informácií na ESAP,

•    neuložila dokumenty podľa § 23e ods. 1 zákona o účtovníctve,

•    neuložila dokumenty v správnom formáte,

•    dokumenty neobsahujú metaúdaje, a 

účtovná jednotka chyby neodstránila v príslušných lehotách podľa § 23a ods. 3 až 8, 12 a 13 zákona o účtovníctve, daňový úrad účtovnú jednotku vyzve na odstránenie týchto nedostatkov v nim určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Ustanovenie § 23e ods. 8 zákona o účtovníctve upravuje priebežné zasielanie doručených dokumentov NBS na sprístupnenie na ESAP, a to orgánom zberu údajov. NBS zabezpečí ich sprístupnenie na ESAP.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 § 39ze ods. 1 sa ustanovenia § 23e ods. 1, 3, 4 a 6 až 8 prvýkrát použijú na sprístupňovanie dokumentov podľa § 23e ods. 4 po 9. januári 2028, tzn. povinnosť prvýkrát sprístupniť dokumenty sa na určené účtovné jednotky vzťahuje na dokumenty za účtovné obdobie 2027.

V § 23e ods. 5 zákona o účtovníctve je ustanovená možnosť dobrovoľného sprístupňovania dokumentov na ESAP. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 § 39ze ods. 2 zákona o účtovníctve sa ustanovenie § 23e ods. 5 prvýkrát použije na dobrovoľné sprístupňovanie dokumentov podľa § 23e ods. 4 po 9. januári 2030, tzn. účtovné jednotky budú môcť dobrovoľne sprístupňovať svoje dokumenty na ESAP prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré začína 1. januára 2029.

     Doplnenie správnych deliktov

V nadväznosti na nové povinnosti ustanovené v § 23e zákona o účtovníctve sa v § 38 ods. 1 dopĺňajú správne delikty o nové písmeno q), podľa ktorého sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak porušila ustanovenia § 23e ods. 1, 3 alebo ods. 4 alebo nevyhovela výzve podľa § 23e ods. 7 v určenej lehote alebo určenom rozsahu. Daňový úrad za tento správny delikt uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. f) zákona o účtovníctve v rozpätí od 100 eur do 100 000 eur.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 § 39ze ods. 3 zákona o účtovníctve sa ustanovenie § 38 ods. 1 písm. q) v znení účinnom od 1. januára 2026 použije na správne delikty spáchané po 9. januári 2028.

Novela postupov účtovania s účinnosťou
od 31. 12. 2024 a od 1. 1. 2025

Opatrenie Ministerstva financií SR z 11. decembra 2024 č. MF/014948/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“), nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 a 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií SR o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov SR pod číslom 370/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 22/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 24/2024, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobudli účinnosť 31. decembra 2024, sa týkajú účtovania dorovnávacej dane. Dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín upravuje zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.p. v znení zákona č. 355/2024 Z. z.

Spôsob účtovania dorovnávacej dane je rovnaký ako pri splatnej dani z príjmov, keďže výpočet dorovnávacej dane vychádza zo zisku alebo straty za účtovné obdobie zistené v účtovníctve, tzn. dorovnávacia daň sa podľa § 52 ods. 1 a 67 ods. 1 postupov účtovania účtuje na účte 341 – Daň z príjmov a na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty - účet 591 – Splatná daň z príjmov. V zmysle § 10 ods. 20 postupov účtovania sa pri výpočte odloženej dane dorovnávacia daň nezohľadňuje, pričom informácie o dorovnávacej dani sa uvádzajú v poznámkach účtovnej jednotky, ktorá účtuje o odloženej dani z príjmov.

Podľa § 86n prechodného ustanovenia sa o dorovnávacej dani účtovalo už v účtovnej závierke zostavovanej k 31. 12. 2024.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, sa týkajú účtovania kryptoaktív a účtovania dane z finančných transakcií.

     Účtovanie kryptoaktív

Zmeny a doplnenia v oblasti kryptoaktív vyplývajú zo zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmeny a doplnenia v nasledovných ustanoveniach:

§ 4 – dopĺňa sa nové hľadisko pri vytváraní analytických účtov, a to členenie podľa jednotlivých kryptoaktív.

Pojem „kryptoaktívum“ je definované v Čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“) ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, pričom v rámci tejto definície je obsiahnutý aj doteraz používaný pojem „virtuálna mena“;

     Tokeny elektronických peňazí sú krátkodobým finančným majetkom

§ 17 ods. 10 písm. a) a § 46 ods. 2 postupov účtovania – dopĺňa sa nový pojem „tokeny elektronických peňazí“, ktoré sú krátkodobým finančným majetkom obdobným ako peňažné prostriedky a v zmysle čl. 48 ods. 2 nariadenia MiCA sa považujú za elektronické peniaze, preto sa o nich účtuje ako o peňažných prostriedkoch, a to v rámci účtovej skupiny 22 – Účty v bankách, napríklad na účte 222 – Tokeny elektronických peňazí, ktorý si v účtovnom rozvrhu vytvorila účtovná jednotka;

§ 17 ods. 10 písm. c), § 46 ods. 6, § 80 ods. 8 a § 85 ods. 2 písm. n) postupov účtovania – zosúladenie znenia ustanovení s novou terminológiou používanou v súlade s nariadením MiCA a tiež v § 25 ods. 1 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. Pojem „virtuálna mena“ sa nahrádza pojmom „kryptoaktívum“ a pojem „virtuálna mena nadobudnutá ťažbou“ sa nahrádza pojmom „kryptoaktívum nadobudnuté overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva“;

§ 30f postupov účtovania - dopĺňa sa účtovanie:

•    v účtovníctve emitenta úžitkového tokenu, ktorým sa v zmysle čl. 3 ods. 1 bod 9 nariadenia MiCA rozumie druh kryptoaktíva, ktoré je určené len na poskytovanie prístupu k tovaru alebo službe, ktoré poskytuje jeho emitent, pričom o výnose sa účtuje až pri uplatnení úžitkového tokenu za dodaný tovar alebo službu (pri poskytnutí prístupu k tovaru alebo službe), ku ktorému sa emitent úžitkového tokenu zaviazal v informačnom dokumente podľa čl. 6 nariadenia MiCA (ide o tzv. biely doklad);

•    v účtovníctve emitenta ostatného kryptoaktíva, ktorým je iné kryptoaktívum ako token elektronických peňazí a úžitkový token, pričom o výnose sa účtuje pri plnení povinností spojených s týmto ostatným kryptoakívom podľa bieleho dokladu. V prípade, ak z bieleho dokladu emitentovi nevyplýva voči držiteľovi ostatného kryptoaktíva žiadna povinnosť, účtuje sa o výnose ku dňu prijatia protiplnenia z emisie ostatného kryptoaktíva.

     Účtovanie dane z finančných transakcií na účte 538 – Ostatné dane a poplatky

V nadväznosti na zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. sa do § 67 ods. 2 postupov účtovania dopĺňa účtovanie dane z finančných transakcií, o ktorej sa účtuje na účte 538 – Ostatné dane a poplatky.

Ak daň z finančných transakcií stiahne z bankového účtu banka priamo pri platbe, účtovný predpis sa nerobí a účtuje sa priamo MD 538, Dal 221 (nevzniká záväzok voči daňovému úradu). Ak daň z finančných transakcií bude účtovná jednotka platiť na základe daňového priznania, potom účtovný predpis bude 538/345.

Okrem vyššie uvedených zmien došlo od 1. januára 2025 k aktualizácii poznámok pod čiarou:

•    k odkazu 2, ktorý sa nachádza v § 1 ods. 2 – v poznámke pod čiarou k odkazu 2 sú aktualizované opatrenia, podľa ktorých postupujú osoby, na ktoré sa nevzťahuje Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 a 

•    k odkazu 31, ktorý sa nachádza v § 52 ods. 12 – v poznámke pod čiarou k odkazu 31 sú aktualizované osobitné predpisy určujúce daňovú povinnosť, ktorá sa účtuje v prospech účtu 345 – Ostatné dane a poplatky, pričom bol doplnený zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzn. o dani zo sladených nealkoholických nápojov sa účtuje rovnako ako o iných spotrebných daniach.

Pripravovaná novela postupov
účtovania, ktorá by mala vstúpiť
do platnosti 31. 12. 2025 a od 1. 1. 2026

Aktuálne prebieha pripomienkované konanie novely postupov účtovania č. MF/013819/ 2025-74, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť 31. decembra 2025 okrem šiesteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2026, t. j. v § 52 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Pri nadobudnutí majetku, pri ktorom účtovnej jednotke vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozsahu ustanovenom podľa osobitného predpisu (zákon o DPH) je daň z pridanej hodnoty v rozsahu, v akom nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, súčasťou obstarávacej ceny.“.

V predkladanom návrhu opatrenia sú zapracované úpravy týkajúce sa najmä účtovania dane z pridanej hodnoty v nadväznosti na posledné novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n.p. v oblasti finančného prenájmu a úpravy dane z pridanej hodnoty odpočítanej pri investičnom majetku.

§ 30a ods. 1 písm. d)

Upresnenie, že istinou sa rozumie suma bez dane z pridanej hodnoty v situácii, kedy prenajímateľ a nájomca sú platitelia dane z pridanej hodnoty, pričom nájomca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v plnom rozsahu, a to v nadväznosti na stav do konca roka 2024, kedy sa na účely dane z pridanej hodnoty považoval finančný prenájom za dodanie služby a v momente odovzdania predmetu finančného prenájmu sa suma istiny u prenajímateľa rovnala sume istiny u nájomcu.

§ 30a ods. 7, nový § 86o

V nadväznosti na novelizovaný § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n.p. a priebežné účtovanie úroku (finančného nákladu) ku dňu splatnosti dohodnutých platieb v účtovníctve nájomcu sa navrhuje úprava, ktorou sa na účely dane z pridanej hodnoty v účtovníctve nájomcu zabezpečí prostredníctvom zúčtovacieho účtu zobrazenie hodnoty úrokov už ku dňu prijatia majetku nájomcom.

§ 52 ods. 7

Navrhuje sa doplnenie druhej vety v nadväznosti na čl. X druhý bod zákona č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, ktorým sa zavádza § 85n ako prechodné ustanovenie k odpočítaniu DPH pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026. Zároveň sa navrhuje vloženie odkazu na novú poznámku pod čiarou.

§ 52 ods. 8

Upresňuje sa účtovanie DPH pri zmene účelu využitia majetku a zmene rozsahu použitia majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie, podľa zákona o DPH, pričom do uvedenia dlhodobého majetku do užívania je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku aj daň z pridanej hodnoty vrátená účtovnou jednotkou.

§ 52 ods. 11

Upresňuje sa účtovanie zníženia DPH (u dodávateľa) a opravy odpočítanej DPH (u odberateľa). V nadväznosti na § 4 ods. 1 opatrenia ide o tvorbu analytických účtov k účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty používaných na účtovanie skutočností vyplývajúcich z § 25a a § 53b zákona o dani z pridanej hodnoty.

III. ČINNOSTI PRED ZOSTAVENÍM ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

1.   Inventarizácia majetku a záväzkov.

2.   Kontrola bilančnej kontinuity.

3.   Vyporiadanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie.

4.   Doúčtovanie účtovných prípadov bežného účtovného obdobia.

1.   Inventarizácia majetku a záväzkov

Inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva, t. j. či stav majetku, záväzkov a vlastného imania v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Základnou právnou normou upravujúcou inventarizáciu je zákon o účtovníctve.

Inventarizácia majetku a záväzkov	Ustanovenia zo zákona o účtovníctve
Povinnosť vykonať inventarizáciu	§ 6 ods. 3
Inventarizácia ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva	§ 8 ods. 4
Cieľ inventarizácie	§ 29 ods. 1
Deň, ku ktorému sa inventarizácia vykonáva	§ 29 ods. 2
Termíny vykonávania inventarizácie	§ 29 ods. 3
Druhy inventúr: fyzická a dokladová	§ 30 ods. 1
Inventúrny súpis	§ 30 ods. 2
Inventarizačný zápis	§ 30 ods. 3
Lehoty na vykonanie inventúry	§ 30 ods. 4
Inventarizačný rozdiel	§ 30 ods. 5
Čo sa nepovažuje za inventarizačný rozdiel	§ 30 ods. 6
Účtovanie inventarizačného rozdielu	§ 30 ods. 7

 

1.1 Povinnosť vykonať inventarizáciu, inventarizácia ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva,
cieľ inventarizácie

Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov (vlastné imanie u podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve) spôsobom podľa § 29 a 30 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť účtovným jednotkám vyplýva z § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Vykonanie inventarizácie je jednou z podmienok preukázateľnosti účtovníctva a podmienkou správnosti zostavenej účtovnej závierky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu (§ 8 ods. 4 zákona o účtovníctve). Súčasťou inventarizácie je inventúra, t. j. zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov. Cieľom inventarizácie je overiť, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

1.2 Deň, ku ktorému sa inventarizácia vykonáva

Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva

•    ku dňu zostavenia riadnej účtovnej závierky, ktorým je 31. december kalendárneho roka, ak účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo k inému dátumu, ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. k 30. 4. bežného účtovného obdobia;

•    ku dňu zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje napr. ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu účtovnej jednotky do likvidácie alebo ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a pod.

Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, to znamená, že účtovná jednotka je povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a zaúčtovať odpisy v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka.

1.3 Termíny vykonávania inventarizácií

Zákon o účtovníctve ustanovuje dve lehoty vykonávania inventarizácie majetku a záväzkov, a to ročnú a štvorročnú lehotu. Dlhodobý hmotný majetok môžu účtovné jednotky inventarizovať raz za štyri roky, ostatný majetok a záväzky raz za účtovné obdobie.

Predmet inventarizácie	Inventarizované obdobie
Dlhodobý hmotný majetok	raz za štyri účtovné obdobia
Dlhodobý nehmotný majetok	raz za účtovné obdobie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
Dlhodobý finančný majetok
Krátkodobý finančný majetok
Zásoby
Peňažná hotovosť, ceniny
Pohľadávky, záväzky
Vlastné imanie

 

Inventarizáciu hmotného majetku musia účtovné jednotky vykonať aspoň raz za štyri roky. To znamená, že ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a naposledy vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2021, potom ďalšiu musí vykonať k 31. 12. 2025. Účtovné jednotky môžu vykonávať inventarizáciu DHM aj každoročne, resp. podľa svojich potrieb.

Vlastné imanie v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov predstavuje rozdiel medzi majetkom a záväzkami. Ide o vlastný zdroj krytia majetku, ktorý sa vykazuje na r. 80 účtovnej závierky malej a veľkej účtovnej jednotky a na r. 25 účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky.

1.4 Druhy inventúr

•    fyzická

•    dokladová

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastné imanie) sa zisťuje inventúrou. Inventúra môže byť fyzická alebo dokladová. Pri majetku hmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach, záväzkoch, rezervách, atď.), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (napr. inventarizácia DHM sa vykoná fyzickou obhliadkou a dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo k tomuto majetku).

Fyzická inventúra sa uskutočňuje počítaním, meraním, vážením, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii). Dokladová inventúra – správnosť zostatku účtu sa overuje prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré ho tvoria.

Pri jednotlivých druhoch majetku a záväzkov sa pri inventarizácii môžu sledovať aj tieto skutočnosti:

Dlhodobý hmotný majetok:

•    u budov a stavieb je treba posúdiť celkový stav s účtovnou hodnotou a prípadne navrhnúť vytvorenie opravných položiek,

•    u strojov, prístrojov, zariadení, dopravných prostriedkov sa zisťuje ich technický stav, úplnosť ich vybavenia, navrhujú sa opravy, vyradenie a podobne.

Dlhodobý nehmotný majetok:

•    u nehmotného majetku, napr. u softvéru sa preveruje legálnosť nadobudnutia.

Zásoby:

•    u zvierat sa zisťujú jednotlivé kusy,

•    u zásob vlastnej výroby pri výrobe s dlhodobým výrobným cyklom, sa posudzuje oprávnenosť výšky vzniknutých nákladov,

•    u materiálu, ktorý sa na základe vnútorného predpisu účtovnej jednotky účtuje priamo do spotreby, sa zisťuje hodnota nespotrebovaného materiálu, o ktorú sa potom zníži spotreba materiálu a zvýši stav materiálu na sklade.

Pohľadávky a záväzky:

•    posudzuje sa správnosť údajov v účtovníctve a navrhuje sa tvorba opravnej položky, prípadne odpis pohľadávky, overuje sa splnenie povinnosti prihlásenia do konkurzu,

•    doloženie a evidencia pohľadávok, rezerv, opravných položiek,

•    preddavky – skutočný stav sa porovnáva s dokladmi o zaplatení preddavkov, tvorba opravných položiek,

•    účty časového rozlíšenia,

•    podsúvahová evidencia.

1.5 Inventúrny súpis
a inventarizačný zápis

Skutočné stavy majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrneho súpisu. Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise.

Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4). Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,

c)  stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,

d)  miesto uloženia majetku,

e)  meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,

f)  zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,

g)  zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,

h)  odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a§ 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

j) poznámky.

V poznámkach v inventúrnych súpisoch sa uvádza napríklad:

1.  prehľad prírastkov a úbytkov hmotného majetku odo dňa skončenia inventúry vykonanej pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

2.  prehľad prírastkov a úbytkov dlhodobého hmotného majetku po 1. 1. do dňa skončenia inventúry,

3.  zoznam poškodeného alebo zničeného majetku,

4.  zoznam poškodeného a opraviteľného majetku,

5.  zoznam nepoužiteľného alebo prebytočného majetku,

6.  návrh na zmenu ocenenia,

7.  návrh na odpis pohľadávky,

8.  návrh na zmenu odpisového plánu,

9.  zistenie nedostatočnej ochrany majetku alebo náležitej starostlivosti.

Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať:

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c)  výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,

d)  meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

1.6 Lehoty na vykonanie inventúry

Fyzickú inventúru hmotného majetku (okrem zásob), ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Tzn., že inventúru dlhodobého hmotného majetku môže účtovná jednotka vykonávať od 1. 10. 2025 do 31. 1. 2026 a zistený skutočný stav musí upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby výsledok inventarizácie bol vykázaný k 31. 12. 2025.

Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, avšak podľa § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V prípade, že fyzická inventúra zásob je vykonaná v priebehu účtovného obdobia, napr. v novembri, potom zistený stav zásob sa musí upraviť:

-   o prírastky zásob odo dňa, ku ktorému bola vykonaná inventúra, do 31. 12. (zistené stavy sa zvýšia),

-   o úbytky zásob odo dňa, ku ktorému bola vykonaná inventúra, do 31. 12. (zistené stavy sa znížia).

Zákonom č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2022 inventarizáciu zásob možno vykonávať aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. počas januára nasledujúceho účtovného obdobia. Ak účtovná jednotka fyzickú inventúru zásob vykoná k 31. 1. 2026, potom musí zistený skutočný stav upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby výsledok inventarizácie bol vykázaný k 31. 12. 2025.

Povinnosť vykonať inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti (v eurách alebo v cudzej mene) je raz za účtovné obdobie, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2025, ak účtovným obdobím je kalendárny rok). Účtovná jednotka počas účtovného obdobia môže inventarizáciu pokladne vykonať kedykoľvek podľa jej potrieb.

1.7 Inventarizačný rozdiel

Fyzický stav majetku a záväzkov zistený inventúrou sa porovná so stavom účtovným, vyčísli sa a zaúčtuje inventarizačný rozdiel (ak rozdiel vznikol).

Inventarizačným rozdielom je

•    manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovný doklad); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

•    prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

1.8 Čo sa nepovažuje
za inventarizačný rozdiel

Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 zákona o účtovníctve (odpisy, opravné položky) a § 27 zákona o účtovníctve (ocenenie reálnou hodnotou) sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (účty vlastného imania).

1.9 Účtovanie inventarizačných rozdielov

Účtovanie inventarizačných rozdielov je ustanovené v § 11 a v § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa § 11 postupov účtovania, na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve (do obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov) okrem

a)  chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte Cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie,

b)  schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Umorovacie konanie = vyhlásenie cenného papiera za neplatný pri strate, odcudzení alebo zničení do doby, kým sa umorovacie obdobie neskončí a nevydajú sa náhradné cenné papiere.

Účtovanie prebytku

Prebytok nakupovaných zásob (§ 11 ods. 2 postupov účtovania)

•    ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, účtuje sa v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy;

•    ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Podľa § 11 ods. 3 postupov účtovania sa prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Prebytok materiálu a tovaru, ak sa chybne účtovalo pri jeho vyskladnení do spotreby	112, 132	501,504
2.  Prebytok zásob vlastnej výroby, napr. nedokončenej výroby, zistený pri inventarizácii	121	611
3.  Prebytok zvierat zistený pri inventarizácii	124	614
4.  Prebytok zásob, ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení	112, 132, 12x

 

Prebytok dlhodobého odpisovaného majetku sa účtuje podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia dlhodobý nehmotný majetok a DHM novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený (prebytok) ocenený reálnou hodnotou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania ako dotácie do výnosov vo výške odpisov z majetku.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného, napr. prebytok stroja ako novozistený v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený v reálnej hodnote	022	384
2.  Zúčtovanie hodnoty zaúčtovanej na účte 384 v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov a)  zúčtovanie odpisov zo stroja b)  zúčtovanie výnosov vo výške odpisov	551 384	082 648

 

Prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Prebytok neodpisovaného majetku, napr. prebytok pozemku, ako novozistený v účtovníctve nezachytený ocenený v reálnej hodnote	031	648

 

Účtovanie manka

Podľa postupov účtovania manká sa účtujú na nasledujúcich nákladových účtoch:

•    účet 549 – Manká a škody

na tomto účte sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko na nakúpených zásobách ako aj na zásobách vlastnej výroby. Ich náhrada sa účtuje na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

•    účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku

na tomto účte sa účtujú manká a škody na finančnom majetku. Ich náhrada sa účtuje na účte 668 – Ostatné finančné výnosy.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Manko dlhodobého majetku (DM) a)  zostatková cena chýbajúceho majetku b)  vyradenie DM z evidencie v obstarávacej cene	549 07x, 08x	07x, 08x 01x, 02x
2.  Manko nedokončeného DM	549	04x
3.  Účtovanie manka na zásobách	549	účty zásob
4.  Schodok pokladničnej hotovosti a cenín	335	211, 213

 

Schodok v pokladni alebo na ceninách (manko) sa účtuje voči hmotne zodpovednej osobe (účet 335), ale účtová jednotka môže schodok zaúčtovať aj na ťarchu účtu 569 – Manká a škody na finančnom majetku, teda schodok v pokladni alebo schodok na ceninách bude znášať účtovná jednotka sama z vlastných prostriedkov.

Mankom nie sú preukázané manká v rámci noriem prirodzených úbytkov. Pri zásobách postupy účtovania uvádzajú pojem prirodzený úbytok. Ide o rozdiel zistený inventarizáciou, ktorý vznikol z titulu nutných technologických strát vysychaním, rozprášením a pod. Výšku prirodzených úbytkov určí účtovná jednotka v internej smernici na základe skutočne preukázaných technologických strát v predchádzajúcich obdobiach. V zmysle § 43 ods. 2 písm. d) postupov účtovania sa prirodzené úbytky účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy (účty 501, 504 alebo na stranu MD účtov účtovej skupiny 61 pri zásobách vlastnej výroby).

Okrem manka a prebytku môže na zásobách vzniknúť aj škoda, ktorá podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je definovaná ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo zistená strata majetku (napr. krádež zásob neznámym páchateľom, zničené zásoby pri požiari a pod.). Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

 2. Kontrola bilančnej kontinuity

Zásada bilančnej kontinuity je ustanovená v § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov. Tzn., že konečné stavy účtov súvahy vykázané v účtovnej závierke k 31. 12. 2024 musia byť zhodné so začiatočnými stavmi účtov súvahy vykázanými v účtovníctve k 1. 1. 2025. Účtovanie začiatočných stavov sa vykoná na základe interného účtovného dokladu.

Zmena začiatočných stavov
k 1. 1. 2025 v priebehu roka 2025

Ustanovenie § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve dáva účtovným jednotkám možnosť do dňa schválenia účtovnej závierky účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, že sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7 zákona o účtovníctve). Inak povedané, ak účtovná jednotka do dňa schválenia účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie zistí podstatnú chybu (závažný rozdiel medzi skutočnosťou a obrazom, ktorý o účtovnej jednotke podáva zostavená účtovná závierka), môže opätovne otvoriť už uzavreté účtovné knihy a chybu v účtovníctve opraviť. Potom znova uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku opäť ako riadnu, pretože opravná alebo dodatočná účtovná závierka neexistuje. Ak výsledkom opravy je aj zmena konečných súvahových stavov niektorých účtov k 31. 12. 2023, potom sa musia opraviť aj stavy účtov k 1. 1. 2025 (účet 701 – Začiatočný účet úvahový).

3.  Zúčtovanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie

Výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia sa pri otvorení účtov v nasledujúcom účtovnom období zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nasledovne:

-   účtovný zisk:           MD 701 D 431

-   účtovná strata:         MD 431 D 701

Účet 431 ku dňu zostavenia účtovnej závierky nesmie vykazovať zostatok. Preto pred zostavením účtovnej závierky za bežné účtovné obdobie je potrebné odkontrolovať, či účtovná jednotka zaúčtovala vysporiadanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie.

3.1 Rozdelenie zisku v obchodnej spoločnosti a družstve

Obchodné spoločnosti pri rozdeľovaní zisku musia najskôr pristúpiť k povinnému prídelu zo zisku do rezervného fondu a družstvá do nedeliteľného fondu. Táto povinnosť im vyplýva z Obchodného zákonníka. Ďalšie rozdelenie zisku sa vykoná podľa rozhodnutia účtovnej jednotky.

a) Povinný prídel zo zisku
do rezervného fondu

Akciová spoločnosť (a.s.) podľa § 217 Obchodného zákonníka vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a to vo výške najmenej 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určeného v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) podľa § 124 Obchodného zákonníka rezervný fond pri svojom vzniku povinne nevytvára. Spoločnosť je povinná vytvoriť rezervný fond až v roku, kedy zisk po prvý raz vytvorí, a to najmenej vo výške 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Podľa § 235 Obchodného zákonníka družstvá namiesto rezervného fondu vytvárajú nedeliteľný fond, a to už pri svojom vzniku sú povinné zriadiť nedeliteľný fond vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Stanovy môžu určiť, že sa vytvára vyšší nedeliteľný fond alebo ďalšie zabezpečovacie fondy.

Účtovné jednotky môžu tvoriť rezervný fond a nedeliteľný fond aj nad zákonom stanovenú výšku.

Účtovanie povinného prídelu zo zisku do rezervného fondu
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
a)  v akciovej spoločnosti	431	421
b)  v s.r.o.	431	421
c)  v družstvách	431	422

 

b)  Účtovanie ďalšieho rozdelenia zisku podľa rozhodnutia
príslušného orgánu účtovnej jednotky

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Rozdelenie zisku spoločníkom alebo zamestnancom (podiely na zisku, tantiémy, dividendy)	431	361, 364 365, 333
2.  Prídel do štatutárnych fondov a do ostatných fondov	431	423, 427
3.  Prídel do sociálneho fondu	431	472
4.  Vykrytie straty z minulých rokov	431	429
5.  Zvýšenie základného imania v súlade s Obchodným zákonníkom	431	419

 

Ak účtovná jednotka počas účtovného obdobia roka 2025 nerozdelila a nezaúčtovala rozdelenie zisku za rok 2024 jedným z vyššie uvedených spôsobov, potom musí v rámci závierkových účtovných prípadov účtovaných k 31. 12. 2025 zaúčtovať na nerozdelený zisk na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, pretože účet 431 nesmie ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok. Účet 431 v prípade zisku sa preúčtuje nasledovne:

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
6.  Preúčtovanie zisku na účet nerozdeleného zisku minulých rokov	431	428

 

3.2 Strata a jej vysporiadanie v obchodných spoločnostiach a v družstve

V akciovej spoločnosti pri vykázanej strate v súlade s § 187 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem iných skutočností aj rozhodnutie o úhrade straty. V akciovej spoločnosti úhradu straty nemožno požadovať od akcionárov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným podľa § 121 Obchodného zákonníka môže v spoločenskej zmluve určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov.

V družstve podľa § 222 Obchodného zákonníka stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Vysporiadanie účtovnej straty
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Zo zákonného rezervného fondu a z rezervného fondu z kapitálových vkladov v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným	421, 417	431
2.  Z nedeliteľného fondu v družstvách	422	431
3.  Z nerozdeleného zisku minulých rokov	428	431
4.  Zo štatutárneho fondu a z ostatných fondov vytvorených zo zisku	42x	431
5.  Úhrada spoločníkmi alebo členmi, ak to umožňuje spoločenská zmluva alebo stanovy	351, 354, 355	431
5.  Zo základného imania	419	431
6.  Preúčtovaním na účet neuhradenej straty	429	431

 

     Príklad 2

Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v roku 2023. Za toto účtovné obdobie vykázala stratu vo výške 20 000 €. Pri schvaľovaní rozdelenia výsledku hospodárenia za tento rok na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 18. 6. 2024, bolo prijaté rozhodnutie, že strata vykázaná za rok 2023 zostane neuhradená a zaúčtuje sa na účet 429 - Neuhradená strata minulých rokov, a to na základe interného účtovného dokladu, ktorý sa vyhotovil na základe zápisu zo zasadnutia valného zhromaždenia. K 31. 12. 2024 bol vykázaný zostatok účtu 429 - Neuhradená strata minulých rokov vo výške 20 000 €.

Výsledkom hospodárenia za rok 2024 bol zisk vo výške 18 000 €. Valné zhromaždenie na zasadnutí dňa 14. 7. 2025 určilo prídel do rezervného fondu vo výške 900 € (5 % zo sumy 18 000 €) a zvyšok sa použilo na úhradu straty z roku 2023. Na účte 429 zostala neuhradená strata vo výške 2 900 € (20 000 € – 17 100 €).

P. č.	Dátum	Účtovný prípad	Suma	Účtovný zápis
			v €	MD	D
1.	1. 1. 2024	Výsledok hospodárenia za rok 2023: strata	20 000	431	701
2.	18. 6. 2024	Zúčtovanie straty z roku 2023 na účet 429	20 000	429	431
3.	1. 1. 2025	Výsledok hospodárenia za rok 2024: zisk	18 000	701	431
4.	14. 7. 2025	Zúčtovanie výsledku hospodárenia za rok 2024 prídel do rezervného fondu úhrada straty z roku 2023	900 17 100	431 431	421 429

 

Na účte 429 zostáva neuhradená strata vo výške 2 900 €, ktorá sa prenáša do ďalšieho účtovného obdobia.

Rozdelenie zisku
a kapitálový fond z príspevkov

Od 1. 1. 2018 kapitálový fond z príspevkov (ďalej len „KFzP“) nie je možné vytvoriť priamo zo zisku (účtovný zápis MD 431/ D 413 už nie je možný). Uvedené vyplýva z Obchodného zákonníka a z postupov účtovania. Podľa § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka sa KFzP môže použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo spoločníkov alebo na zvýšenie základného imania. Ak akcionári alebo spoločníci rozhodnú, že zisk spoločnosti vykázaný ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení alebo ako výsledok hospodárenia minulých rokov sa nevyplatí akcionárom alebo spoločníkom, ale akcionári alebo spoločníci ho použijú ako príspevok do KFzP, je potrebné najskôr zaúčtovať záväzok spoločnosti voči akcionárom a spoločníkom ako ich nárok na podiel na zisku (účtovný zápis MD 431 / D 361, 364, 365) a následne akcionári alebo spoločníci ho vložia ako príspevok do KFzP.

Obchodná spoločnosť svoju pohľadávku voči akcionárom alebo spoločníkom z titulu tvorby KFzP zaúčtuje účtovným zápisom MD 353 / D 413 a zároveň dochádza k splateniu príspevku do KFzP, a to kapitalizáciou záväzku (účtovný zápis: MD 361, 364, 365 / D 353). V účtovníctve akcionára sa účtuje najskôr nárok na vyplatenie podielu na zisku (účtovný zápis MD 351, 355 / D 665) a až následne sa účtuje o vytvorení KFzP v spoločnosti (účtovný zápis MD 061, 062, 063 / D 367). Zo strany akcionára alebo spoločníka dôjde k splateniu príspevku do KFzP vkladom pohľadávky (účtovný zápis: MD 367/ D 351, 355).

 

Účtovný prípad	Prispievateľ (akcionár, spoločník)		Prijímateľ príspevku (spoločnosť)
	MD	D	MD	D
Záväzok / nárok na podiel na zisku	351, 355	665	431	361, 364, 365
Prípadná zrážková daň	591	351, 355	361, 364, 365	342
Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov (považuje sa za splatený, keďže zisk je vytvorený)	061, 062, 063	367	353	413
Splatenie nepeňažne, vkladom pohľadávky prispievateľa (zápočet pohľadávky so záväzkom)	367	351, 355	361, 364, 365	353

 

4.  Doúčtovanie účtovných prípadov bežného účtovného obdobia,
ktoré sa účtujú z dôvodu zostavenia účtovnej závierky

Ide o účtovanie takých účtovných prípadov, ktorými sa zabezpečí úplnosť účtovníctva bežného účtovného obdobia a v účtovnej závierke sa tak vykážu pravdivé údaje o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.

Ide najmä o tieto účtovné prípady:

•    v účtovnom období by mali byť zaúčtované všetky výpisy z bankových účtov do 31. 12. 2025 vrátane bankového výpisu z tohto dňa,

•    interné účtovné doklady vystavené po 31. 12. 2025, ktoré vecne súvisia a dokladujú operácie bežného roka (napr. mzdy za december 2025 vyhotovené a vyplatené v januári 2026 a pod.),

•    vystavené faktúry a došlé faktúry za všetky dodávky splnené do 31. 12. 2025,

•    zaúčtovanie nákladov, na ktoré boli v bežnom roku poskytnuté preddavky (pracovné cesty, drobný nákup, pohonné hmoty a pod.),

•    zaúčtovanie predpisu neuhradených položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka (penále, pokuty – ako náklad, ak to vyplýva z niektorého účtovného dokladu alebo zmluvy),

•    zaúčtovanie predpisu (nárok) nevyfakturovaných a doteraz neuhradených položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka (penále, pokuty – ako výnos, ak to vyplýva z niektorého účtovného dokladu alebo zmluvy),

•    doúčtovanie výšky tvorby sociálneho fondu a jeho použitia,

•    ročné vysporiadanie DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení n.p.,

•    zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok (účet 111, účet 131, účet 395 – Vnútorné zúčtovanie a účet 431).

Z uvedených prípadov vyberáme:

     Doúčtovanie výšky tvorby sociálneho fondu a jeho použitia – sociálny fond ako jediný fond, ktorého tvorba sa účtuje do nákladov

Sociálny fond sa účtuje na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Povinný prídel do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n.p.] sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady.

Ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, napr. peňažné dary, sa účtujú v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty.

Príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (prídel zo zisku) sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Tvorba sociálneho fondu na ťarchu nákladov	527	472
2.  Prídel do sociálneho fondu zo zisku	431	472
3.  Poskytnutie pôžičky zamestnancom zo sociálneho fondu (poskytnutá pôžička sa sleduje na podsúvahovom účte)	472	221
4.  Príspevok poskytnutý zamestnancom na rekreáciu, dopravu, sociálnu výpomoc a pod. (nárok)	472	333
5.  Príspevok na stravovanie zamestnancov a)  vo vlastnom stravovacom zariadení b)  v cudzom zariadení formou stravovacích poukážok	472 472	602 213

 

     Odkontrolovanie zúčtovania poskytnutých preddavkov, prípadne ich vyúčtovanie (pracovné cesty, preddavky na drobné nákupy a pod.)

V rámci uzávierkových prác sa preveruje zaúčtovanie nákladov, na ktoré boli v bežnom roku poskytnuté preddavky (pracovné cesty, drobný nákup, pohonné hmoty a pod.). Takéto preverovanie je možné vykonať výlučne dokladovou inventúrou. Na zúčtovanie a vysporiadanie preddavkov by si mala účtovná jednotka stanoviť internú smernicu, v ktorej budú spracované zásady poskytovania a vysporiadania poskytnutého preddavku a to najmä vo vzťahu ku dňu zostavenia účtovnej závierky, pretože všetky náklady, na ktoré bol preddavok poskytnutý, musia byť zaúčtované do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V praxi sa často objavuje otázka, či sa musia aj fyzicky peniaze z preddavkov, najmä stálych, vrátiť do pokladnice. Postupy účtovania túto skutočnosť konkrétne neupravujú, preto je vecou účtovnej jednotky, ako k danému problému vo vzťahu k účtovnej závierke pristúpi, či sa preddavok vráti a v januári nasledujúceho účtovného obdobia sa znova poskytne, alebo v rámci dokladovej inventúry sa skonštatuje, že stály preddavok je u konkrétneho pracovníka a nevracia sa do pokladnice. Teda nezáleží, či budú fyzicky peniaze vrátené do pokladnice, ale dôležité je, aby náklad z preddavku, na ktorý bol poskytnutý, bol v danom účtovnom období aj zaúčtovaný.

     Ročné vysporiadanie DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení n.p.

Platitelia DPH, ktorí si počas roka uplatňovali nárok na odpočítanie DPH na vstupe koeficientom, musia vykonať celoročný prepočet koeficientom a zistené rozdiely nároku na odpočítanie DPH podľa celoročného koeficientu a koeficientov jednotlivých zdaňovacích období vysporiadať so štátnym rozpočtom (§ 50 zákona o DPH).

O tejto skutočnosti sa účtuje:

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
a)  ak priebežne odpočítaná daň je vyššia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu (platiteľ musí vrátiť časť odpočítanej dane do ŠR)	548	343
b)  ak priebežne odpočítaná daň je nižšia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu (podnikateľ má nárok na vrátenie DPH zo ŠR)	343	648

 

     Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch zásob, ktoré nesmú ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok

Podľa § 44 ods. 1 a ods. 9 postupov účtovania, účty:

•    111 – Obstaranie materiálu a

•    131 – Obstaranie tovaru

pri uzatvorení účtovných kníh nevykazujú zostatok. Pri ich preúčtovaní sa postupuje nasledovne:

a)  aktívny zostatok účtu 111 predstavujúci vyfakturovaný, ale neprevzatý materiál na sklad, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste a v prospech účtu 111,

b)  pasívny zostatok predstavujúci nevyfakturovaný materiál prevzatý na sklad, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 111 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa, napr. z dodacieho listu); ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy,

c)  aktívny zostatok účtu 131 predstavujúci vyfakturovaný ale neprevzatý tovar na sklad alebo do predajne, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 139 – Tovar na ceste a v prospech účtu 131,

d)  pasívny zostatok predstavujúci nevyfakturovaný tovar prevzatý na sklad alebo do predajne, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 131 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa, napr. z dodacieho listu), ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy.

Neprehliadnite!

Ako sme už uviedli, ani účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní a ani 395 – Vnútorné zúčtovanie nesmú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vykazovať zostatok. Účet 431 sa rozdelí podľa rozhodnutia účtovnej jednotky (viď. bod 3 – Zúčtovanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie). Ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa nachádza zostatok na účte 395, účtovné jednotky ho môžu preúčtovať na účet 379 - Aú a potom v nasledujúcom účtovnom období opäť preúčtovať na účet 395.

IV.       ÚČTOVNÉ PRÍPADY KU DŇU, KU KTORÉMU SA ZOSTAVUJE ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

•    závierkové účtovné prípady

•    upravujúce závierkové účtovné prípady

Postupy účtovania v § 2a definujú pojem účtovný prípad ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ako účtovanie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva,

a)  pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“),

b)  týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“); upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia,

c)  z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do dňa schválenia účtovnej závierky.

Neprehliadnite!

Podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve, predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov (účty vlastného imania u podnikateľskej účtovnej jednotky), o výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Deň, ku ktorému sa
účtovná závierka zostavuje

Podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím je kalendárny rok alebo hospodársky rok. Keďže účtovná závierka sa zostavuje ku dňu skončenia účtovného obdobia, potom ak účtovným obdobím je kalendárny rok, deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. december kalendárneho roka. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. od 1. 5. 2025 do 30. 4. 2026, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka musí zostaviť, je k 30. 4. 2026.

Deň zostavenia účtovnej závierky

Dňom zostavenia účtovnej závierky je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví, a to je spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie.

Účtovné obdobie kalendárny rok
Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje	Deň zostavenia účtovnej závierky
napr.: k 31. 12. 2025	25. 3. 2026
obdobie, počas ktorého sa účtovná závierka zostavuje
× __________________________________ ×
(od 1. 1. 2026 – 25. 3. 2026)

 

Neprehliadnite!

Podľa § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve deň zostavenia účtovnej závierky si stanovuje účtovná jednotka sama. Stanovenie tohto dňa má význam pre účtovnú jednotku, pretože do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Závierkové účtovné prípady

Ako sme uviedli, závierkovými účtovnými prípadmi je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Ide o účtovné prípady,

-   pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a

-   ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).

Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“ používa v prípadoch:

•    oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t. j. reálnou hodnotou,

•    prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,

•    oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,

•    oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),

•    ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Medzi závierkové účtovné prípady možno zaradiť najmä:

1.  účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania,

2.  účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania,

3.  účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania,

4.  tvorba opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania,

5.  zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania,

6.  tvorba rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania,

7.  zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania,

8.  účtovanie pohľadávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania,

9.  účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania.

Upravujúce závierkové účtovné prípady

sú také účtovné prípady, ktoré sa týkajú ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania nasledovne:

1.  v § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,

2.  v § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,

3.  v § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,

4.  v § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2025), ktorý sa nazýva aj súvahový deň, t. j. či zaúčtované účtovné prípady vyžadujú úpravu alebo úpravu nevyžadujú.

Udalosti po súvahovom dni (súvahový deň = deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka), ktoré si vyžadujú úpravu, sú udalosťami (skutočnosťami), na základe ktorých sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady podľa § 2a postupov účtovania, pretože poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Udalosti po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky, ktoré si nevyžadujú úpravu, ale ktoré by mala účtovná jednotka uviesť v poznámkach.

IV.A ZÁVIERKOVÉ ÚČTOVNÉ
PRÍPADY

1.  Účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania

Medzi závierkové účtovné prípady súvisiace so zostavením účtovnej závierky patrí aj časové rozlišovanie nákladov a výnosov, čím sa zabezpečí požiadavka ustanovená v § 3 zákona o účtovníctve, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Časové rozlišovanie nákladov a výnosov je ustanovené v § 5 a § 56 postupov účtovania.

Podľa § 5 postupov účtovania, náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa účtujú vtedy, ak:

•    je známy vecný obsah účtovného prípadu,

•    je určená presná suma, o ktorej sa účtuje,

•    je určené obdobie, ktorého sa týkajú.

Podľa § 56 postupov účtovania, časové rozlišovanie nákladov a výnosov sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov.

Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5, napríklad vopred platené nájomné a predplatné.

Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Účtovné súvzťažnosti nákladov budúcich období	MD	D
1.  v bežnom roku: výdavok	381	211, 221, 321
2.  v budúcich rokoch: náklad	5xx	381

 

Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu.

Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Účtovné súvzťažnosti účtovania komplexných nákladov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: výdavok	účty nákladov	rôzne účty zásob, záväzkov a pod.
v bežnom roku aktivácia nákladov	382	655
v budúcich rokoch: náklad časovo rozlíšený	555	382

 

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu.

Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku.

Účtovné súvzťažnosti účtovania výdavkov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: náklad	5xx	383
v budúcich rokoch: výdavok	383	211, 221

 

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.

Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia.

Prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení sa časovo rozlišujú vo výške odpisov týchto zariadení.

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a.

Účtovné súvzťažnosti účtovania výnosov budúcich období	MD	D
1.  v bežnom roku: príjem	211, 221	384
2.  v budúcich rokoch: výnos	384	6xx

 

     Príklad 3

Účtovanie dotácie na nákup pozemku [§ 52a ods. 2 písm. b) postupov účtovania]

Účtovná jednotka dostala dotáciu na nákup pozemku, na ktorom musí postaviť nehnuteľnosť – budovu. Po skončení výstavby a po uvedení nehnuteľnosti do užívania pristúpi k účtovaniu rozpustenia poskytnutej dotácie na nákup pozemku do výnosov. Najskôr musí stanoviť účtovný odpisový plán budovy podľa § 28 zákona o účtovníctve. Hmotný majetok odpisuje účtovná jednotka s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Teda účtovná jednotka musí v odpisovom pláne stanoviť dobu použiteľnosti stavby a počas tejto doby bude dotáciu na nákup pozemku rozpúšťať do výnosov. Napr. ak účtovná jednotka si v odpisovom pláne stanoví, že doba použiteľnosti budovy bude 30 rokov, potom sumu dotácie vydelí počtom rokov a sumu prislúchajúcu na rok zaúčtuje do výnosov. Ak dotácia bola vo výške 45 000 €, doba použiteľnosti budovy bude stanovená na 30 rokov, ročné rozpustenie dotácie do výnosov bude vo výške 1 500 €. Účtovná jednotka odpisy ako aj rozpúšťanie dotácie do výnosov musí účtovať mesačne, z dôvodu prehľadnosti príkladu sme uviedli v príklade ročné sumy.

Text	Suma v €	MD	D
1.  Zúčtovanie nároku na dotáciu (deň priznania dotácie)	45 000	346, 347	384
2.  Inkaso dotácie na bankový účet	45 000	221	346, 347
3.  Odpis budovy (za rok)	1 500	551	081
4.  Rozpúšťanie dotácie do výnosov (za rok)	1 500	384	648

 

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach (výnos súvisí s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa naň vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období), napríklad nájomné prijaté pozadu.

Účtovné súvzťažnosti účtovania príjmov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: výnos	385	6xx
v budúcich rokoch: príjem	211, 221	385

 

Časové nerozlišovanie v mikro, malej a veľkej účtovnej jednotke

Podľa § 56 ods. 14 postupov účtovania:

•    v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót;

•    vo veľkých a malých účtovných jednotkách sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých a malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia.

Z uvedeného vyplýva, že účtovné jednotky majú možnosť, nie povinnosť, účtovné prípady časovo nerozlišovať, samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Ako sme uviedli, mikro účtovné jednotky nemusia časovo rozlišovať nevýznamné sumy a stále sa opakujúce účtovné prípady medzi dvoma účtovnými obdobiami. Napríklad účtovná jednotka platí nájomné uzatvorené na základe zmluvy na dobu neurčitú, teda ide o stále sa opakujúci účtovný prípad. Nájomné platí vopred raz za rok. V roku 2025 zaplatila nájomné na obdobie od 1. 5. 2025 do 30. 4. 2026. Výška ročného nájomného je stanovená na 1 200 €. V prípade, že pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu, tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať, nájomné vo výške 1 200 € bude nákladom v roku 2025.

Malé a veľké účtovné jednotky náklady a výnosy časovo rozlišujú aj naďalej. Prípady, kedy môžu od časového rozlišovania nákladov a výnosov upustiť, sú nevýznamné sumy a stále sa opakujúce účtovné prípady týkajúce sa prvého a posledného mesiaca účtovného obdobia.

Napríklad 16. 12. 2025 zaúčtuje firma faktúru za telefónne poplatky v sume 60 eur, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 16. 12. 2025 do 15. 1. 2026. Tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať. Rovnako môže postupovať aj v prípade poplatku za odvoz odpadu, poistenie alebo rôzne on-line služby.

     Príklad 4

Nájomné platené každoročne za dlhodobý prenájom nehnuteľnosti – mikro, malá, veľká účtovná jednotka

Spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 2025 uzatvorila nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurčitú. Nájomné bude platiť každoročne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t. j. teraz v máji v roku 2025 zaplatí nájomné do apríla 2026 v sume 1 200 €. Pre spoločnosť je to nevýznamná suma.

Je možné túto sumu po splnení podmienky významnosti v roku 2025 časovo nerozlišovať?

Ak je spoločnosť zatriedená ako mikro účtovná jednotka, nájomné uzatvorené na dobu neurčitú, ktoré zaplatila v máji v roku 2025 vopred na roky 2025/2026, nemusí časovo rozlišovať, celú sumu nájomného zaúčtuje do nákladov v máji 2025. Ak je spoločnosť zatriedená ako malá alebo ako veľká účtovná jednotka, potom musí daný účtovný prípad časovo rozlišovať (nájomné za 8 mesiacov zaúčtuje do roku 2025 a nájomné za 4 mesiace do roku 2026).

     Príklad 5

Nájomné platené každoročne za dlhodobý prenájom nehnuteľnosti – ukončenie časového rozlišovania

Obchodná spoločnosť zatriedená ako mikro účtovná jednotka má uzatvorenú nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurčitú, ktoré platí vopred v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka. Nájomné časovo rozlišovala. Teraz v máji 2025 znova zaplatila nájomné do apríla 2026 v sume 1 200 €. Pre spoločnosť je to nevýznamná suma. Môže od roku 2025 začať nájomné časovo nerozlišovať? Ak áno, potom v nákladoch v roku 2025 bude mať spoločnosť zaúčtovanú časť nájomného z roku 2024, ktoré časovo rozlišovala a celé nájomné na rok 2025/2026.

Je tento postup správny?

Keďže z roka 2024 mikro účtovnej jednotke zostalo zaúčtovať časť nájomného (za 4 mesiace vo výške 400 €) a ak sa rozhodne nájomné na rok 2025/2026 časovo nerozlišovať, potom v roku 2025 bude mať v nákladoch zaúčtovanú alikvotnú časť nájomného z roku 2024 a celé nájomné na rok 2025/2026 (1 200 €), čo je spolu 1 600 €, ktoré zaúčtuje na účet 518 v roku 2025. To znamená, že v prvom a v poslednom roku uplatnenia možnosti náklady časovo nerozlišovať je akési „prechodné“ obdobie, v ktorom bude zaúčtovaná iná suma nájomného ako pri pravidelnom časovom rozlišovaní.

     Príklad 6

Paušál na telefón zaplatený vopred – mikro, malá, veľká účtovná jednotka

Účtovná jednotka dňa 19. 12. 2025 obdržala faktúru za telefón, kde je zaúčtovaný paušál, ktorý sa platí dopredu na obdobie od 15. 12. 2025 do 14. 1. 2026. Suma paušálu je vo výške 50 €.

Môže účtovná jednotka v tomto prípade použiť ustanovenie § 56 ods. 14 postupov účtovania a sumu vo výške 50 € zaúčtovať do nákladov v roku 2025 bez toho, aby ju časovo rozlišovala?

Nakoľko pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu, opakujúce plnenie a ide o obdobie na prelome účtovných období, potom účtovná jednotka (mikro, malá aj veľká) došlú faktúru za paušál na telefón v sume 50 € nemusí časovo rozlišovať a zaúčtuje ju do nákladov v roku 2024.

     Príklad 7

Nájomné na tri roky zaplatené vopred

Účtovná jednotka podľa nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na tri roky, zaplatila v októbri 2025 nájomné vopred vo výške 3 600 €.

Ako sa daný účtovný prípad zaúčtuje? Musí sa táto suma časovo rozlišovať alebo nie?

Nájomné zaplatené na tri roky dopredu musí účtovná jednotka časovo rozlíšiť, bez ohľadu na to, či ide o mikro účtovnú jednotku alebo o veľkú alebo malú účtovnú jednotku, nemôže postupovať podľa § 56 ods. 14 postupov účtovania, pretože nejde o každoročne opakujúce sa plnenia (pevne dohodnutá doba nájomného).

Úbytok peňažných prostriedkov z bankového účtu zaúčtuje na stranu Dal účtu 221 – Bankové účty a na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov alikvotnú časť nájomného za tri mesiace, v roku 2026 a v roku 2027 za 12 mesiacov a v roku 2028 za 9 mesiacov.

Účtovné súvzťažnosti
Popis účtovného prípadu	Suma	MD	D
Nájomné zaplatené v roku 2025	3 600	381	221
– nájom za rok 2025	300	518	381
– nájom za rok 2026	1 200	518	381
– nájom za rok 2027	1 200	518	381
– nájom za rok 2028	900	518	381

 

Účtovné prípady,
ktoré sa časovo nerozlišujú

V § 56 ods. 6 postupov účtovania sú uvedené prípady, ktoré sa časovo nerozlišujú. Ide o: náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady na rozšírenie výroby, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti a so zmenou ich právnej formy, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, náklady na získanie vlastného imania, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získania noriem a certifikátov.

Ak sú tieto služby vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.

     Príklad 8

Nájomné reklamnej plochy zaplatené vopred

Účtovná jednotka v decembri 2025 zaplatí za prenájom veľkoplošnej reklamnej plochy 5 000 €. Reklama bude zobrazená na billboardoch až v mesiacoch január až február 2026.

Pôjde o výdavok roka 2025? Musí účtovná jednotka tento výdavok časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období?

V tomto prípade musí každá účtovná jednotka nájomné za reklamnú plochu časovo rozlíšiť, pretože za jej prenájom, ktorý sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období, zaplatí vopred. Preto výdavok za nájomné, ktoré zaplatí v účtovnom období roka 2025, musí zaúčtovať prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
Rok: 2025	1.  Dodávateľská faktúra za prenájom plochy zaplatená vopred	5 000	381	221
Rok: 2026	1.  Zúčtovanie nájomného za prenájom reklamnej plochy do nákladov do účtovného obdobia, v ktorom bude reklama zverejnená	5 000	518	381

 

2.  Účtovanie inventarizačných rozdielov

Inventarizácii sa venujeme v časti III. Činnosti pred zostavením účtovnej závierky. Keďže medzi závierkové účtovné prípady patrí aj zaúčtovanie inventarizačných rozdielov, uvádzame stručný prehľad ich účtovania. Inventarizačným rozdielom môže byť manko (schodok zistení pri hotovosti) a prebytok.

Názov účtovného prípadu	MD	D
1.  Manko dlhodobého majetku odpisovaného	549	07x, 08x
2.  Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného	01x, 02x	384
3.  Manko dlhodobého majetku neodpisovaného	549	03x
4.  Prebytok dlhodobého majetku neodpisovaného	03x	648
5.  Manko zásob pri spôsobe A účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	549 549 549	112 12x 132
6.  Manko zásob pri spôsobe B účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	549 549 549	501 61x 504
7.  Prebytok zásob pri spôsobe A účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	11x 12x 13x	648 61x 648
8.  Prebytok zásob pri spôsobe B účtovania zásob: a)  materiálu b)  vlastnej výroby c)  tovaru	501 12x 504	648 61x 648
9.  Schodok peňažnej hotovosti a cenín	335, 378	211, 213
10. Prebytok peňažných hotovostí a cenín	211, 213	668
11. Chýbajúce cenné papiere	zápis sa vykoná na analytickom účte	x

 

3.  Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov
(§ 14 postupov účtovania)

Podľa § 27 zákona o účtovníctve, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa cenné papiere oceňujú reálnou hodnotou.

Zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov a podielov určená metódou vlastného imania (účty 061, 062)

Podľa § 14 ods. 12 postupov účtovania, zmena hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou (účet 061), alebo v ktorej má účtovná jednotka podielovú účasť (účet 062), sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania takto:

a)  zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,

b)  pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a)  zvýšenie ocenenia metódou vlastného imania b)  zníženie ocenenia metódou vlastného imania	061, 062 414	414 061, 062

 

Metóda vlastného imania

Podľa § 14 ods. 18 postupov účtovania, pri ocenení metódou vlastného imania sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu, ak to vyžaduje osobitný predpis [(§ 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o účtovníctve)], upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní. Zmena v ocenení sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (§ 14 ods. 12 postupov účtovania). Podiel na základom imaní sa ocení nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula.

     Príklad 9

Obchodná spoločnosť, ktorá je zatriedená ako veľká účtovná jednotka, vlastní 51 % podiel v inej spoločnosti. Na účte 061 má zaúčtovanú sumu vo výške 2 550 €. Hodnota vlastného imania dcérskej spoločnosti (zatriedená ako malá ÚJ) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka na r. 80 Súvahy malej účtovnej jednotky, má hodnotu 5 700 € a 51 % z hodnoty 5 700 € predstavuje sumu vo výške 2 907 €.

Ku dňu zostavenia účtovnej závierky obchodná spoločnosť upraví hodnotu podielu zaúčtovanú na účte 061 o 357 € (2 907 € – 2 550 €). Účtovný predpis: MD 061 - Aú / Dal 414. Potom v súčte eviduje na účtoch finančného majetku reálnu hodnotu vo výške 2 907 €.

Ak by hodnota vlastného imania klesla pod hodnotu 5 000 €, napr. bola by vo výške 4 800 €, potom sa vypočíta hodnota podielu z tejto sumy: 4 800 € × 51 % = 2 448 € a oproti sume 2 550 € sa vypočíta rozdiel: 2 550 € – 2 448 € = 102 € a o túto hodnotu sa upraví suma zaúčtovaná na účte 061. Účtovný predpis: MD 414 / Dal 061 - Aú. Obchodná spoločnosť potom v súčte eviduje reálnu hodnotu vkladu v inej spoločnosti. V prípade, ak by na riadku 80 Súvahy bola mínusová hodnota, podiel sa znižuje na 0 (účtovný predpis by bol nasledovný: MD 414 / Dal 061 - Aú 2 550 €).

Aby materská účtovná jednotka získala údaje o vlastnom imaní dcérskej účtovnej jednotky, je potrebné, aby dcérska účtovná jednotka urobila účtovnú závierku skôr ako materská účtovná jednotka.

Zmena reálnej hodnoty
majetkových cenných papierov
určených na obchodovanie

Podľa § 14 ods. 8 postupov účtovania zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje ako zníženie hodnoty v prospech účtu krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov. Pri zvýšení hodnoty sa účtuje na ťarchu účtu finančného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov. Majetkové cenné papiere určené na obchodovanie sa účtujú na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Zníženie reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie	564	251
2.  Zvýšenie reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie	251	664

 

Zmena reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov a podielov

     Zvýšenie ocenenia

Podľa § 14 ods. 11 postupov účtovania, zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základom imaní inej účtovnej jednotky a nie sú cenným papierom alebo podielom v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou, sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

Realizovateľné cenné papiere a podiely dlhodobého charakteru sa účtujú na účte 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely, realizovateľné cenné papiere krátkodobého charakteru sa účtujú na účte 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Zmena reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov a podielov
a)  zvýšenie ocenenia	063, 257	414

 

Z uvedeného účtovania vyplýva, že postupy účtovania v § 14 ods. 11 upravujú len zvýšenie ocenenia realizovateľných cenných papierov a podielov.

     Zníženie ocenenia

Zníženie ocenenia realizovateľných cenných papierov a podielov sa účtuje prostredníctvom tvorby opravnej položky nasledovne:

a)  ak obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve je väčšia ako reálna hodnota podľa § 27 zákona o účtovníctve, to znamená, že účtovná hodnota je väčšia ako reálna hodnota, čím došlo k zníženiu ocenenia, rozdiel sa zaúčtuje:

1.  vzťahujúci sa k účtu 063:

na stranu Má dať účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku a na stranu Dal účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku;

2.  ak sa v predchádzajúcom účtovnom období účtovala zmena reálnej hodnoty v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, zúčtuje sa opačnými účtovnými zápismi ako jej tvorba (414 / 063).

     Príklad 10

Obstarávacia cena realizovateľných cenných papierov bola vo výške 5 000 €, reálna hodnota ku dňu zostavenia účtovnej závierky je 4 900 €, teda kladný rozdiel je 100 €, čo znamená, že došlo k zníženiu ocenenia realizovateľného cenného papiera alebo podielu; účtovná jednotka musí zaúčtovať tvorbu opravnej položky vo výške 100 € nasledovne:

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Tvorba opravnej položky k účtu 063	100	565	096

 

Ďalšie účtovné súvzťažnosti, ktoré môžu nastať	€	MD	D
2.  Zánik opodstatnenosti existencie opravnej položky zaúčtovanej k účtu 063	100	096	565

 

Ak sa v minulosti účtovalo o zvýšení ocenenia na účte 063 prostredníctvom účtu 414 napr. vo výške tiež 100 €, účtovný predpis: MD 565 / Dal 096 by sa neúčtoval, ale zaúčtovalo by sa len zníženie ocenenia prostredníctvom účtu 414, účtovný predpis: 063 / 414, tzn., že:

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
3.  Zníženie ocenenia prostredníctvom účtu 414	100	414	063
4.  Ak by došlo k vyradeniu finančného majetku z účtovníctva, napr. z dôvodu jeho predaja a pred jeho predajom bola naúčtovaná opravná položka, tá sa musí najskôr zúčtovať a až potom sa pristúpi k účtovaniu predaja dlhodobého finančného majetku. Dlhodobý finančný majetok bol odpredaný za jeho reálnu hodnotu: a)  zúčtovanie opravnej položky b)  tržba za predaj finančného majetku c)  vyradenie zvyšnej časti z účtovníctva	100 4 900 4 900	096 315 561	063 661 063

 

Podľa § 18 ods. 13 postupov účtovania, zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva, sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.

Ak by bolo naúčtované iba zvýšenie hodnoty finančného majetku (063/414) a došlo by k jeho predaju, najskôr sa zruší zvýšenie opačným účtovným zápisom (414/063) a až potom sa pristúpi k účtovaniu predaja finančného majetku, teda vyradenie z účtovníctva: 561/063 a tržba z predaja: 315/661.

b)  ak reálna hodnota podľa § 27 zákona o účtovníctve je väčšia ako obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve (došlo k zvýšeniu ocenenia) a k tomuto účtu (063) je vytvorená opravná položka,

•    hodnota vo výške vytvorenej opravnej položky v predchádzajúcom období sa zúčtuje (zruší sa):

pri účte 063 na stranu Má dať účtu 096 – OP k dlhodobému finančnému majetku a na stranu Dal účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku;

•    a hodnota tvoriaca rozdiel medzi výškou oceňovacieho rozdielu z vyššej reálnej hodnoty a zúčtovanej opravnej položky sa zaúčtuje (zvýšenie ocenenia je vyššie ako bola vytvorená opravná položka k tomuto majetku): na stranu Má dať účtu 063 – Realizovateľné CP a podiely a na stranu Dal účtu 414 – Oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov.

To znamená, že ak došlo k zvýšeniu ocenenia, je potrebné najskôr skontrolovať, či k účtu 063 už bola zaúčtovaná opravná položka alebo ešte nebola. Ak opravná položka ešte zaúčtovaná nebola, zvýšenie sa zaúčtuje nasledovným účtovným zápisom: 063/414.

Ak opravná položka už bola zaúčtovaná (teda v minulosti už došlo k zníženiu ocenenia prostredníctvom opravnej položky: 565/096), najskôr sa zúčtuje (zruší) vytvorená opravná položka (096/565) a ak rozdiel bude väčší, zaúčtuje sa zvýšenie ocenenia: 063/414.

Podľa § 14 ods. 16 postupov účtovania, ak objektívne nie je možné určiť reálnu hodnotu cenného papiera alebo podielu alebo ak náklady na získanie informácie o ich reálnej hodnote prevýšia prínosy plynúce z týchto informácií, o reálnej hodnote sa neúčtuje. Účtuje sa však o alikvotnom úrokovom výnose podľa § 14 ods. 14 postupov účtovania. Úrokovým výnosom pri dlhových cenných papieroch sa rozumie:

a)  pri dlhových cenných papieroch s úrokovou sadzbou výnos stanovený touto sadzbou,

b)  pri diskontovaných cenných papieroch rozdiel medzi menovitou hodnotu dlhopisu a obstarávacou cenou.

Uvedené účtovanie sa vzťahuje aj na účet 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere. Namiesto účtu 063 sa použije účet 257.

4.  Opravné položky

Povinnosť účtovania opravných položiek vyplýva zo zákona o účtovníctve.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve, ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú upravené v § 18 postupov účtovania.

Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku. Ak opravná položka už nie je opodstatnená v zaúčtovanej výške, alebo nie je opodstatnená vôbec, musí sa zaúčtovať jej zníženie alebo ju úplne zrušiť. Ak sa zistí, že zníženie hodnoty majetku je väčšie, ako je už zaúčtovaná výška opravnej položky k majetku, musí sa opravná položka doúčtovať.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje potreba účtovania upravujúcich závierkových účtovných prípadov, napr. v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na niektorého z odberateľov, ktoré sa uskutočnilo po dni ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktorým sa spravidla potvrdí, že znehodnotenie pohľadávok z obchodného styku existovalo už ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Opravné položky k pohľadávkam
v cudzej mene

Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Z uvedeného vyplýva, že ak je pohľadávka v cudzej mene a účtovnej jednotke vznikne povinnosť vytvoriť opravnú položku k tejto pohľadávke, musí byť aj táto opravná položka zaúčtovaná v cudzej mene.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí sa vykonať prepočet zostatku opravnej položky v cudzej mene, vyčísliť a zaúčtovať kurzový rozdiel, rovnako ako pri pohľadávkach.

Tvorba opravných položiek sa účtuje na ťarchu týchto účtov:

•    553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku,

•    505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám a na účtoch účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob,

•    565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku,

•    547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam.

Súvzťažnými účtami pri účtovaní opravných položiek sú súvahové účty opravných položiek z účtovej skupiny:

•    09 – Opravné položky k dlhodobému majetku,

•    19 – Opravné položky k zásobám a 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob a 

•    syntetické účty:

•    291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku,

•    391 – Opravné položky k pohľadávkam.

4.1 Opravné položky
k dlhodobému majetku

Tvorba opravných položiek
k dlhodobému majetku

Pri tvorbe opravnej položky k dlhodobému majetku musí účtovná jednotka porovnávať dve hodnoty: predpokladanú hodnotu ďalšieho využitia dlhodobého majetku účtovnou jednotkou (akú hodnotu dosiahne, ak majetok bude využívať len pre svoje potreby) a predpokladanú predajnú cenu zníženú o náklady na predaj (za akú hodnotu by majetok mohla predať po odpočítaní prípadných nákladov spojených s predajom majetku). Teda pri tvorbe opravnej položky by si mala účtovná jednotka stanoviť obidve hodnoty, a ak zistí, že predajná cena aj po odpočte prípadných nákladov na predaj bude vyššia ako predpokladaná hodnota získaná z ďalšieho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa bude určovať oproti predajnej cene. V opačnom prípade, ak predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj bude nižšia ako predpokladaná hodnota získaná z budúceho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa určí vo vzťahu k predpokladanému využitiu majetku účtovnou jednotkou.

Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku
Názov účtovného prípadu	MD	D
Tvorba OP k DM	553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM

 

Zúčtovanie opravnej položky k dlhodobému majetku

®  z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM	553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM

 

®  z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku a pri dlhodobom odpisovanom majetku v prospech vecne príslušného účtu oprávok k dlhodobému majetku.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM	07 – Oprávky k DNM 08 – Oprávky k DHM

 

     Príklad 11

Účtovanie opravnej položky k odpisovanému dlhodobému hmotnému majetku

Údaje potrebné pre zaúčtovanie opravnej položky k budove so stavom k 31. 12. bežného roka:

-   obstarávacia cena budovy bola vo výške       96 000 €,

-   doba odpisovania bola stanovená na 30 rokov,

-   doterajšie oprávky za 3 roky sú vo výške       9 600 €.

Výpočet účtovných odpisov podľa účtovného odpisového plánu:

96 000 € : 30 rokov = 3 200 € = ročný odpis × 3 roky = 9 600 €.

Odpisy v účtovníctve sa účtujú mesačne, pre zjednodušenie príkladu sme použili ročný odpis.

Zúčtovanie opravnej položky k 31. 12. bežného účtovného obdobia (účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom)

Ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka na základe výsledkov inventarizácie prehodnotila ocenenie budovy v účtovníctve oproti dosiahnutiu budúceho ekonomického úžitku z tohto majetku (predajná cena a budúce využitie majetku účtovnou jednotkou). Pred porovnaním ocenenia musí účtovná jednotka najskôr zaúčtovať odpisy za príslušné účtovné obdobie, pretože porovnanie ocenenia sa môže vykonať až po zaúčtovaní príslušných odpisov za účtovné obdobie.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Doúčtovanie oprávok k budove (4. rok)	3 200	551	081

 

Účtovná hodnota budovy po odpočítaní oprávok je vo výške 83 200 € (96 000 – 12 800).

Účtovná jednotka po zaúčtovaní oprávok (odpisy) pristúpila k prehodnoteniu ocenenia budovy v účtovníctve a zistila, že budova by sa dala na trhu predať za 90 000 € (pokles ocenenia oproti účtovnej hodnote o 3 200 €) a predpokladané budúce využitie majetku v účtovnej jednotke je odhadované len v sume 85 000 €. Nakoľko predajná cena (90 000 €) je vyššia ako budúce využitie majetku účtovnou jednotkou (85 000 €), výška opravnej položky k dlhodobému majetku sa bude počítať k predajnej cene. Účtovná hodnota – predajná cena = 93 200 – 90 000 = 3 200 €.

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
2. Zaúčtovanie opravnej položky k budove	3 200	553	092

 

Účtovanie v nasledujúcom účtovnom období

V nasledujúcom účtovnom období sa môže účtovná jednotka stretnúť s dvoma prípadmi zúčtovania vytvorenej opravnej položky k dlhodobému majetku.

Ak by účtovná jednotka nepristúpila k predaju, môže účtovať o jej znížení alebo zrušení z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu zníženia ocenenia majetku v účtovníctve, alebo ju musí zúčtovať v prípade, ak by došlo k predaju majetku, ku ktorému bola opravná položka vytvorená.

Zúčtovanie vytvorenej OP z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania

Zúčtovanie opravnej položky v nasledujúcom účtovnom období sa môže uskutočniť v priebehu účtovného obdobia alebo až na konci účtovného obdobia na základe výsledkov inventarizácie. Účtovné súvzťažnosti budú nasledovné:

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
a)  čiastočné zníženie opravnej položky, napr. cena nehnuteľnosti na trhu sa čiastočne zvýšila o 1 200 € – o túto sumu účtovná jednotka zníži vytvorenú OP (konečný zostatok opravnej položky k 31. 12. bežného účtovného obdobia bude vo výške 2 000 €)	1 200	092	553
b)  úplné zrušenie vytvorenej opravnej položky (konečný zostatok opravnej položky k 31. 12. bežného účtovného obdobia bude nula)	3 200	092	553

 

Zúčtovanie vytvorenej OP z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva

Zúčtovanie opravnej položky v priebehu účtovného obdobia (napr. v máji) z dôvodu predaja budovy. Účtovná jednotka budovu predá za trhovú cenu z dôvodu obavy ďalšieho poklesu ceny nehnuteľnosti, t. j. vo výške 90 000 €, čo je aktuálna hodnota majetku po zohľadnení opravnej položky.

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Oprávky k budove za január až máj (výpočet: ročný odpis = 3 200 : 12 × 5)	1 333	551	081
2. Zrušenie opravnej položky k budove	2 000	092	081
3. Zúčtovanie zostatkovej ceny budovy do nákladov vyčíslenej do dátumu predaja: výpočet oprávok vrátane opravnej položky: oprávky za 4 roky + oprávky za 5 mesiacov + zrušená opravná položka k majetku = 12 800 + 1 333 + 2 000 = 16 133 € zostatková cena = OC – oprávky = 96 000 – 16 133 = 79 876 €	79 876	541	081
4. Odberateľská faktúra za predaj budovy vystavená na základe kúpnopredajnej zmluvy	90 000	311	641
5. Vyradenie budovy z účtovníctva	96 000	081	021

 

Zaokrúhľovanie účtovných odpisov

Podľa § 20 ods. 8 postupov účtovania spôsob zaokrúhľovanie odpisov je v kompetencii účtovnej jednotky a uvádza sa v odpisovom pláne (účtovné odpisy sa môžu zaokrúhliť na celé koruny nahor alebo na celé koruny nadol, alebo matematicky na dve desatinné miesta a pod.).

–   obdobným spôsobom sa budú účtovať všetky OP k odpisovanému dlhodobému majetku; pri neodpisovanom DM (napr. u pozemkov, umeleckých diel alebo zbierok) sa OP bude účtovať v porovnaní s obstarávacou cenou tohto majetku;

–   účtovnou hodnotou v prípade nedokončeného dlhodobého majetku bude hodnota zaúčtovaná na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku alebo 042 – Obstaranie DHM;

–   účtovnou hodnotou v prípade preddavkov bude hodnota zaúčtovaná na účte 051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok, 052 – Poskytnuté preddavky na DHM.

4.2 Účtovanie opravných položiek k finančnému majetku

Pri účtovaní opravnej položky k finančnému majetku je potrebné určiť, či ide o:

1.  tvorbu opravných položiek k cenným papierom určeným na obchodovanie (ide najmä o krátkodobý finančný majetok),

2.  tvorbu opravných položiek k cenným papierom a podielom, ktorých zmena reálnej hodnoty sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (ide najmä o účty 061, 062, 063).

Tvorba opravnej položky k cenným papierom a podielom

Finančný majetok oceňovaný reálnou hodnotou Výsledkovo Zmena reálnej hodnoty sa účtuje na účty: 564, 566, 664, 666	Finančný majetok oceňovaný reálnou hodnotou Súvahovo Zmena reálnej hodnoty sa účtuje na účet: 414
Opravné položky sa netvoria	Opravné položky sa tvoria

 

Opravná položka k finančnému majetku účtovanému na účtoch 063 a 257

V § 18 ods. 2 postupov účtovania sa upravuje tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku v súvislosti s oceňovaním realizovateľných dlhodobých cenných papierov (účet 063) aj krátkodobých cenných papierov a podielov (účet 257) na reálnu hodnotu účtovaných na účtoch:

063	Realizovateľné cenné papiere a podiely
257	Ostatné realizovateľné cenné papiere

 

Zvýšenie hodnoty

Pri účtovaní opravnej položky k účtu 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely a k účtu 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere je potrebné rozlišovať, či ide o zvýšenie hodnoty alebo o zníženie hodnoty. Zvýšenie hodnoty sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Zmena reálnej hodnoty realizovateľných CP a podielov: zvýšenie ocenenia	063, 257	414

 

Zníženie hodnoty sa účtuje prostredníctvom tvorby opravnej položky

a)  ak obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve je väčšia ako reálna hodnota podľa § 27 zákona o účtovníctve, čo znamená, že vlastne došlo k poklesu ocenenia finančného majetku v účtovníctve (ocenenie v účtovníctve je väčšie ako je reálna hodnota finančného majetku), rozdiel sa zaúčtuje:

1.  vzťahujúci sa k účtu 063:

•    na stranu Má dať účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku a

•    na stranu Dal účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku;

2.  vzťahujúci sa k účtu 257:

•    na stranu Má dať 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku a

•    na stranu Dal účtu 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku;

3.  ak sa v predchádzajúcom účtovnom období účtovala zmena reálnej hodnoty (zvýšenie ocenenia) v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (063, 257 / 414), zúčtuje sa opačnými účtovnými zápismi ako jej tvorba (414 / 063, 257),

b)  ak reálna hodnota podľa § 27 zákona o účtovníctve je väčšia ako obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve (došlo k zvýšeniu ocenenia) a k tomuto účtu (063, 257) je vytvorená opravná položka,

•    hodnota vo výške vytvorenej opravnej položky v predchádzajúcom období sa zúčtuje (zruší) nasledovne:

a)  pri účte 063 na stranu Má dať účtu 096 – OP k dlhodobému finančnému majetku a na stranu Dal účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku,

b)  pri účte 257 na stranu Má dať účtu 291 – OP ku krátkodobému finančnému majetku a na stranu Dal účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku;

•    a hodnota tvoriaca rozdiel medzi výškou oceňovacieho rozdielu z vyššej reálnej hodnoty a zúčtovanej opravnej položky sa zaúčtuje (zvýšenie ocenenia je vyššie ako bola vytvorená opravná položka k tomuto majetku):

a)  pri účte 063 na stranu Má dať účtu 063 – Realizovateľné CP a podiely a na stranu Dal účtu 414 – Oceňovacie rozdiely (OR) z precenenia majetku a záväzkov,

b)  pri účte 257 na stranu Má dať účtu 257 – Ostatné realizovateľné CP na stranu Dal účtu 414 – OR z precenenia majetku a záväzkov.

Zhrnutie:

-   Ak došlo k zvýšeniu ocenenia, je potrebné najskôr skontrolovať, či k účtu 063 alebo 257 už bola naúčtovaná opravná položka alebo ešte nebola.

-   Ak opravná položka ešte zaúčtovaná nebola, zvýšenie sa zaúčtuje nasledovným účtovným zápisom: 063/414, 257/414.

-   Ak opravná položka už bola zaúčtovaná (teda v minulosti už došlo k zníženiu ocenenia prostredníctvom opravnej položky: 565/096, 565/291), najskôr sa zúčtuje (zruší) vytvorená opravná položka (096/565, 291/565) a ak rozdiel bude väčší, zaúčtuje sa zvýšenie ocenenia vo výške rozdielu: 063/414, 257/414.

Tvorba opravných položiek k cenným papierom oceňovaných metódou vlastného imania

1.  najskôr sa účtuje ocenenie metódou vlastného imania,

2.  ak predpokladané budúce ekonomické úžitky sú nižšie ako ocenenie metódou vlastného imania, účtuje sa opravná položka.

Podľa § 14 ods. 18 postupov účtovania, pri oceňovaní metódou vlastného imania sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu, ak to vyžaduje osobitný predpis [(§ 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o účtovníctve)] upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní. Zmena v ocenení sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (§ 14 ods. 12 postupov účtovania). Podiel na základom imaní sa ocení nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula. Viď príklad v časti 3. Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov.

4.3 Opravné položky k zásobám

Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.

Čistá realizačná hodnota zásob
a opravné položky

V súlade s ustanovením § 23 postupov účtovania pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj.

Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

Tvorba OP k zásobám = obstarávacia cena – čistá realizačná hodnota

 

Čistá realizačná hodnota zásob = predpokladaná predajná cena – náklady na predaj

 

Tvorba opravnej položky k zásobám

Tvorba opravnej položky k zásobám, s výnimkou zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Názov účtovného prípadu	MD	D
OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob	19 – OP k zásobám

 

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám môže dôjsť z dvoch dôvodov:

•    zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob

 

•    zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	1 – Zásoby

 

     Príklad 12

Opravná položka k tovaru ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 22 000 € (účtovná hodnota zásob), predajná cena bola stanovená vo výške 25 000 €. Nakoľko ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba, je predpoklad, že sa bude predávať za cenu nižšiu ako je jeho účtovná hodnota, pričom nedochádza k definitívnemu zníženiu ocenenia.

Napr. je predpoklad, že predajná cena bude vo výške 21 000 €, náklady na predaj vo výške 500 €, to znamená, že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 20 500 €.

OP = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob OP = 22 000 – 20 500 = 1 500 €

 

Účtovná jednotka musí vytvoriť opravnú položku k tovaru vo výške 1 500 €.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Tvorba opravnej položky k tovaru	1 500	505	196

 

Predaj tovaru v nasledujúcom účtovnom období: ak účtovná jednotka predá tovar za predpokladanú predajnú cenu, ku ktorému bola vytvorená opravná položka, musí najskôr zúčtovať opravnú položku a až potom bude účtovať o predaji tovaru.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu predaja tovaru	1 500	196	132
2. Tržba z predaja tovaru	21 000	211	604
3. Náklady spojené s predajom tovaru (provízia za sprostredkovanie predaja tovaru)	500	518	211
4. Úbytok predaného tovaru v obstarávacej cene po zohľadnení opravnej položky (OC – OP = 22 000 – 1 500)	20 500	504	132

 

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov je možné konštatovať, že tovar sa predal so stratou vo výške 1 500 €, pretože bol zakúpený za 22 000 €, ďalší vynaložený náklad na jeho predaj vo výške 500 €, spolu vo výške 22 500 € a tržba z predaja tovaru bola len vo výške 21 000 €.

4.4 Opravné položky k pohľadávkam

Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k 

•    pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,

•    k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke

Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam

 

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu:

•    úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam

 

•    vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	31x – Pohľadávky

 

Príklady účtovania opravných položiek k pohľadávkam

     Príklad 13

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období úplne splatí

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci november. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Vzhľadom na to, že splatnosť pohľadávky uplynula ku koncu decembra bežného účtovného obdobia, účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku len vo výške 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky z dôvodu predpokladu, že dlžník pohľadávku uhradí v januári nasledujúceho účtovného obdobia.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke ku dňu zostavenia účtovnej závierky vo výške 5 000 €	5 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky v januári nasledujúceho účtovného obdobia vo výške 100 % hodnoty pohľadávky	10 000	221	311
3. Zúčtovanie OP k pohľadávke (pominuli dôvody jej existencie)	5 000	391	547

 

Ak by pohľadávka nebola uhradená ani do dňa zostavenia účtovnej závierky (tento deň si účtovná jednotka stanoví v internej smernici, napr. bude to deň 25. 3. nasledujúceho účtovného obdobia), potom v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov doúčtuje tvorbu opravnej položky do výšky 100 % neuhradenej pohľadávky. Účtovný predpis: 547/391 vo výške 5 000 €.

     Príklad 14

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období splatí iba čiastočne

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún bežného účtovného obdobia.

Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník nesplatí (tvorba OP vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)	10 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky vo výške 8 000 € v nasledujúcom účtovnom období	8 000	221	311
3. Čiastočné zníženie OP k pohľadávke vo výške prijatej úhrady	8 000	391	547

 

Keďže k úhrade zvyšnej časti pohľadávky vo výške 2 000 € nedošlo ani v nasledujúcom účtovnom období, účtovná jednotka sa rozhodla, že ustúpi od jej vymáhania a pohľadávku vyradí z účtovníctva. Neuhradenú časť pohľadávky vo výške 2 000 € vyradí jej zúčtovaním s vytvorenou opravnou položkou.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
4. Zúčtovanie OP k pohľadávke z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva	2 000	391	311

 

     Príklad 15

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcich účtovných obdobiach nesplatí vôbec a účtovná jednotka pristúpi k odpisu pohľadávky do nákladov

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún daného účtovného obdobia. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Účtovná jednotka vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.

Dlžník pohľadávku neuhradil ani v nasledujúcom účtovnom období a preto účtovná jednotka pristúpila k vyradeniu pohľadávky z účtovníctva.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník úplne nesplatí (tvorba OP vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)	10 000	547	391
2. Zúčtovanie OP z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva	10 000	391	311

 

Nakoľko k úhrade pohľadávky nedošlo a účtovná jednotka sa rozhodla vyradiť pohľadávku z účtovníctva, podľa § 18 ods. 12 postupov účtovania, musí najskôr zúčtovať vytvorenú opravnú položku a až potom pristúpiť k jej vyradeniu z účtovníctva.

Keďže výška opravnej položky bola vo výške 100 % hodnoty pohľadávky a jej zúčtovaním (391/311) došlo zároveň aj k jej vyradeniu z účtovníctva, potom na účet 546 – Odpis pohľadávky už nie je čo účtovať.

Ak by opravná položka bola vytvorená iba vo výške 50 % z hodnoty pohľadávky, účtovná jednotka najskôr zúčtuje vytvorenú opravnú položku vo výške 50 % z účtu 311 a zvyšok pohľadávky odpíše (zúčtuje) do nákladov na účet 546.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva	5 000	391	311
2. Odpis pohľadávky do nákladov	5 000	546	311

 

Ak by sa opravná položka k pohľadávke netvorila vôbec a účtovná jednotka sa rozhodla pohľadávku odpísať do nákladov, potom ju zaúčtuje na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu pohľadávky (účtovný predpis: 546/311).

5.  Zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov
v zmysle § 18 ods. 15 PÚ

V zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania, ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále, čím sa zvýši hodnota neuhradeného záväzku (napr. MD účet 544 alebo 545 a strana Dal účtu 321).

V praxi vznikajú aj prípady, keď dodávateľ zanikol a záväzok k 31. 12. nie je možné inventarizovať. Takáto situácia deklaruje stav, že suma záväzkov v účtovníctve je vyššia, ako je suma záväzkov v skutočnosti. V zmysle uvedeného ustanovenia sa nevytvárajú opravné položky, ale záväzok sa zaúčtuje v prospech príslušného účtu výnosov (odpis záväzkov do výnosov). Napríklad záväzok za prijatý tovar sa zaúčtuje zápisom MD 321, D 648.

6.   Rezervy

6.1 Tvorba a použitie rezerv

Podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Účtovanie rezerv je upravené v § 19 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.

Podmienky na účtovanie a vykázanie rezerv:

1.  súčasná povinnosť – vznik povinnosti vyplýva zo záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretej strane; povinnosť – ide o konkrétnu povinnosť, nie je možná tvorba rezervy na všeobecné riziká a straty v podnikaní,

2.  pravdepodobnosť zníženia ekonomických úžitkov – samotná existencia povinnosti nestačí na uznanie rezervy, ale musí byť pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti nastane úbytok ekonomických úžitkov,

3.  spoľahlivosť ocenenia povinnosti – suma vykázaná ako rezervy vyjadruje najpresnejší odhad výdavku potrebného na splnenie povinnosti; odhad povinnosti vychádza z analýzy minulého vývoja, z odborných znalostí, poprípade aj z posudkov nezávislých expertov.

Druhy rezerv podľa ich účelu:

•    rezervy na obstaraný majetok,

•    rezervy na vykonané služby,

•    rezervy na budúce náklady.

Rezerva na obstaraný majetok – záväzok súvisiaci s obstaraným majetkom, ktorý bol dodaný, ale nie je presne vymedzená splatnosť záväzku alebo nie je známa výška, alebo obidve skutočnosti. Rezerva na vykonané služby – je záväzok za poskytnutú službu, kde nie je presne vymedzená splatnosť záväzku alebo nie je presná výška záväzku alebo obidve skutočnosti. Rezerva na budúce náklady, ktoré sa očakávajú v budúcnosti.

Ak účtovnej jednotke bol dodaný majetok alebo poskytnutá služba do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a do dňa jej zostavenia nie je známa výška záväzku, účtuje nevyfakturované dodávky ako rezervy.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nemajú aktívny zostatok. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy, alebo sa upraví jej výška.

Účtovanie rezerv je ustanovené v § 19 postupov účtovania a sú tu uvedené aj konkrétne druhy rezerv, ktoré môžu účtovné jednotky tvoriť.

6.2 Krátkodobé a dlhodobé rezervy

Rezervy z časového hľadiska možno členiť na krátkodobé a dlhodobé rezervy.

Krátkodobé rezervy sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Ide o rezervy, ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splnenia príslušného záväzku, v súvislosti s ktorým sa rezerva tvorí, je najviac jeden rok, napríklad rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane zákonného poistenia, na reklamácie, na nevyfakturované dodávky, ak je neurčité časové vymedzenie alebo výška záväzku.

Dlhodobé rezervy sa účtujú v prípade, ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splnenia príslušného záväzku, v súvislosti s ktorou sa tvorí rezerva, je dlhšia ako jeden rok. Účtujú sa v účtovej skupine 45 – Rezervy na účte 451 – Zákonné rezervy a na účte 459 – Ostatné rezervy.

Tvorbu, použitie a zrušenie rezerv možno rozdeliť na 2 základné kategórie, a to tvorba rezerv:

•    bez ich dopadu na výsledok hospodárenia – napr. rezervy na obstaranie majetku a zásob,

•    s dopadom na výsledok hospodárenia –napr. rezervy na nevyfakturované dodávky.

6.3 Účtovanie rezerv bez dopadu
na výsledok hospodárenia

Tvorba rezerv súvisiaca s obstaraním majetku, napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku (napr. nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa zaúčtuje: 04x/323, 45x) a jej použitie so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu záväzkov, napríklad po obdržaní faktúry od dodávateľa (323/321).

Účtovné súvzťažnosti	Krátkodobé rezervy		Dlhodobé rezervy
	MD	D	MD	D
Tvorba rezerv
1.  Pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku: a)  nehmotného b)  hmotného	041 042	323 323	041 042	459 459
2.  Pri dodávke obstarávaných zásob: a)  materiálu b)  tovaru	112 132	323 323	112 132	459 459
Použitie a zrušenie rezerv
1.  Pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku: a)  nehmotného b)  hmotného	323 323	321 321	459 459	321 321
2.  Pri dodávke obstarávaných zásob: a)  materiálu b)  tovaru	323 323	321 321	459 459	321 321

 

6.4 Účtovanie rezerv s dopadom na výsledok hospodárenia

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.

Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy.

Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.

Druh rezervy	Tvorba rezervy MD/D	Použitie rezervy MD/D	Zrušenie rezervy MD/D
Nevyfakturované dodávky energie	502 / 323	323 / 321	323 / 502
Nevyfakturované neskladovateľné dodávky	503 / 323	323 / 321	323 / 503
Nevyfakturované dodávky služieb	51x / 323	323 / 321	323 / 51x
Nevyčerpané dovolenky	521, 522 / 323	323 / 331, 366	323 / 521, 522
Odstupné	527 / 323	323 / 331, 366	323 / 527
Zákonné poistné ku mzdám	524 / 323	323 / 336	323 / 524
Provízie obchodným zástupcom	518 / 323	323 / 321	323 / 518
Zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a zostavenie DP	518 / 323	323 / 321	323 / 518
Úroky z omeškania	562 / 323	323 / 321	323 / 562
Nezmluvné pokuty a sankcie	545 / 323	323 / 321	323 / 545
Súdne poplatky	538 / 323	323 / 321	323 / 538

 

Rezervy, ktoré sa týkajú viacerých nákladových druhov, alebo na príslušný náklad nie je účet ustanovený, budú sa účtovať na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, prípadne na účte 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť:

Druh rezervy	Tvorba rezervy MD/D	Použitie rezervy MD/D	Zrušenie rezervy MD/D
Odstránenie znečistenia životného prostredia	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323, 459 / 548
Reklamácia a záručné opravy	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323, 459 / 548
Odstránenie odpadov a obalov	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323, 459 / 548
Rekultivácia pozemkov	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323,459 / 548
Členské príspevky	548 / 323	323 / 321, 32x	323 / 548
Stratové a nevýhodné zmluvy	548, 568 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323, 459 / 548, 568
Uvedenie prenajatého majetku do pôvodného stavu	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	323, 459 / 548
Iné riziká a straty	548 / 323, 459	323, 459 / 321, 32x	232, 459 / 548

 

6.5 Rezerva na zľavy

Aj keď platí zásada, že tvorba rezerv sa účtuje do nákladov, tvorba rezervy na zľavy sa účtuje na ťarchu výnosov. Ide o určité špecifikum, a to z dôvodu, že zľavy sú súčasťou tržieb. Aby sa táto zásada dodržala, musí sa tvorba rezervy na zľavy účtovať na ťarchu výnosov.

Dôvody tohto účtovania vyplývajú z § 74 ods. 2 postupov účtovania, podľa ktorého zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie.

Podľa § 19 ods. 9 postupov účtovania rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii sa tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.

Rezerva na zľavy	Tvorba rezervy MD/D	Použitie rezervy MD/D	Zrušenie rezervy MD/D
Tvorba rezervy na bonusy, rabaty a skontá	60x / 323	323 / 311, 325	323 / 60x

 

6.6 Zákonné rezervy

Ktoré rezervy budú uznané ako zákonné rezervy, ustanovuje § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve na:

a)  nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný hradiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu; to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b)  lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

c)  likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave ;jednoduchého účtovníctva,

d)  uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e)  nakladanie s odovzdaným elektro odpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektro odpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

f)  účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona (§ 14 zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Neprehliadnite!

Podľa zákona o dani z príjmov nie je daňovo uznaná rezerva na nevyfakturované dodávky a služby, rezerva na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a rezerva na zostavenie daňového priznania. V účtovníctve sa tieto rezervy tvoria aj naďalej, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov, náklad, na ktorý bola vytvorená rezerva v účtovníctve, ale ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane.

Účtovanie zákonných rezerv

Pre účtovanie tvorby zákonných rezerv nie sú v postupoch účtovania vyčlenené samostatné nákladové účty, to znamená, že aj zákonné rezervy sa účtujú na rovnakých nákladových účtoch, na ktorých sa účtujú aj ostatné, tzv. nezákonné rezervy. Preto aj nákladové účty, nielen účet 323, je potrebné analyticky rozčleniť na tvorbu rezerv zákonných a ostatných (nezákonných) rezerv. V praxi najviac používanou zákonnou rezervou je rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane zákonného poistenia.

     Príklad 16

Tvorba a použitie rezervy na nevyčerpané dovolenky

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
Rok 2025
1.  Tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky v bežnom účtovnom období	521 - Aú	323 - Aú
2.  Tvorba rezervy na zákonné poistenie súvisiace s nevyčerpanými dovolenkami v bežnom účtovnom období	524 - Aú	323 - Aú
Rok 2026
3.  Zúčtovanie čerpania rezervy na nevyčerpané dovolenky v nasledujúcom účtovnom období	323 - Aú	331 - Aú
4.  Zúčtovanie čerpania rezervy na zákonné poistenie súvisiace s dovolenkami v nasledujúcom účtovnom období	323 - Aú	336 - Aú
5.  Zúčtovanie nepotrebnej (nevyčerpanej) rezervy v nasledujúcom účtovnom období	323 - Aú	521 - Aú, 524 - Aú

 

Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Neprehliadnite!

Pri účtovaní čerpania rezervy na dovolenky sa v praxi vyskytuje problém v tom, že softvér počas účtovného obdobia automaticky účtuje predpis mzdových nákladov 521/331, potom by sa čerpanie rezerv muselo zúčtovať nasledovným účtovným zápisom 323/521. Obdobne platí aj pre zákonné poistenie súvisiace so mzdami 336/524.

     Príklad 17

Tvorba a použitie účtovnej (nezákonnej) rezervy na zostavenie účtovnej závierky

Účtovná jednotka si dala spracovať účtovnú závierku externe dodávateľským spôsobom. Nakoľko ide o náklad, ktorý sa má zaúčtovať do účtovného obdobia roka 2025, teda roka, za ktoré sa vedie účtovníctvo, bude na túto službu tvoriť účtovnú rezervu podľa § 19 postupov účtovania. Po predbežnom dohovore s účtovníckou firmou účtovná jednotka tvorbu rezervy odhaduje vo výške 1 200 €.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Tvorba rezervy na krytie nákladov vynaložených na zostavenie účtovnej závierky dodávateľsky v bežnom účtovnom období roka 2025	1 200 €	518	323 - Aú

 

Keďže táto rezerva podľa zákona o dani z príjmov nie je daňovo uznaná, suma vo výške 1 200 € bude pripočítateľnou položkou k základu dane z príjmov za rok 2025.

Zúčtovanie rezervy v nasledujúcom účtovnom období roka 2026

Ak by bola rezerva vytvorená v nižšej sume, než sú skutočné náklady, rozdiel zostane zaúčtovaný v nákladoch v roku 2026 na účte 518 – Ostatné služby. Rezerva sa môže čerpať len do výšky, do akej bola vytvorená. Napr. skutočné náklady, ktoré budú v roku 2026 účtovníckou firmou vyfakturované, budú vo výške 1 250 €. Účtovanie bude potom nasledovné:

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
2.  Čerpanie rezervy, ktorá bola vytvorená na zostavenie účtovnej závierky podľa dodávateľskej faktúry	1 200	323 - Aú	321
3.  Zúčtovanie rozdielu medzi tvorbou rezervy a skutočnými nákladmi do nákladov bežného roka	50	518	321

 

Opačne, ak by bola rezerva vytvorená vo vyššej sume než sú skutočné náklady na zostavenie účtovnej závierky, rozdiel nevyčerpanej rezervy sa zruší opačným účtovným zápisom, než akým sa účtovala tvorba rezervy. Skutočné náklady na zostavenie ÚZ vyfakturované účtovníckou firmou budú napr. vo výške 1 180 €.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
2.  Čerpanie rezervy na zostavenie účtovnej závierky podľa dodávateľskej faktúry	1 180	323 - Aú	321
3.  Zúčtovanie rozdielu medzi tvorbou rezervy a skutočnými nákladmi v bežnom účtovnom období (zrušenie časti rezervy)	20	323	518

 

Podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov, náklad, na ktorý bola tvorená účtovná rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok (rezerva na zostavenie účtovnej závierky), sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane.

7.  Zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania

Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 7 ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Ak sú majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.

V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a)  ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

b)  ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c)  k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. zákon o bankách).

Prepočet majetku a záväzkov
v cudzej mene na menu euro

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (ďalej len „referenčný kurz“)

•    v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

•    v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

•    v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Všeobecné pravidlo:

-   základným kurzom na prepočet majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS (ďalej len referenčný kurz).

•    v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Ocenenie prírastku cudzej meny

Z prechádzajúceho ustanovenia vyplýva, že ak by zákon o účtovníctve neustanovoval iné ocenenia cudzej meny na menu euro, používal by sa referenčný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Avšak zákon ustanovuje aj iné ocenenia cudzej meny.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. To znamená, že zákon ustanovuje dva kurzy, ktoré môže účtovná jednotka použiť pri kúpe cudzej meny za menu euro:

a)  komerčný kurz banky alebo zmenárne, v ktorej cudziu menu kúpila, alebo

b)  referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

     Príklad 18

Ocenenie prírastku valút (cudzia mena v hotovosti) zakúpených v komerčnej banke z bankového účtu vedeného v eurách – použitie komerčného kurzu banky

Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného bankového účtu vedeného v € v Tatra banke 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Banka cudziu menu účtovnej jednotke predala vo svojom kurze (kurz valuty predaj), ktorý bol vo výške 1,1078 USD/EUR. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka zaúčtuje v súlade s § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve v komerčnom kurze banky, teda zaúčtuje ich v kurze, za ktorý boli valuty nakúpené.

Účtovné súvzťažnosti	$ / €	MD	D
1.  Príjem valút do valutovej pokladnice	2 000 / 1 805,38	211 - Aú	261
2.  Výpis z bežného účtu vedeného v €	1 805,38 €	261	221

 

Prevod peňazí z účtu euro
na účet v cudzej mene

Ak účtovná jednotka presunie peniaze z účtu vedeného v eurách na účet vedený v cudzej mene (česká koruna), na ocenenie prírastku na účte vedenom v cudzej mene použije kurz, za ktorý bola táto hodnota od banky kúpená.

     Príklad 19

Presun z účtu vedeného v € na účet vedený v CZK

Účtovná jednotka presunula 10 000 € z účtu vedeného v eurách na devízový účet vedený v CZK. V tomto prípade účtovná jednotka ocení prírastok cudzej meny na devízovom účte v komerčnom kurze, teda v kurze, v akom ich komerčná banka predala účtovnej jednotke (komerčný kurz banky: kurz devízy predaj); komerčný kurz banky bol napr. vo výške 24,765 CZK/EUR. Výpočet: 10 000 € × 24,765 = 247 650 CZK.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1.  Úbytok meny euro z účtu vedeného v €	10 000 €	261	221
2.  Prírastok CZK na devízovom účte	247 650 CZK / 10 000 €	221 - Aú	261

 

Referenčný kurz v deň uzavretia obchodu

Referenčný kurz ku dňu ocenenia (v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu) sa v zmysle § 24 ods. 5 zákona o účtovníctve použije na prepočet:

•    cenných papierov znejúcich na cudziu menu,

•    nástrojov peňažného trhu ocenených cudzou menou,

•    finančných rozdielových zmlúv ocenených cudzou menou,

•    podkladových nástrojov derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových menových derivátov,

•    pohľadávok a záväzkov spojených s uvedeným majetkom, ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.

Úbytok cudzej meny (§ 24 ods. 6)

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu okrem všeobecného ocenenia referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách.

Kurzy v príkladoch sú uvedené príkladmo.

     Príklad 20

Prvá cena na ocenenie prírastku, prvá cena na ocenenie úbytku

V súlade s § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku.

Účtovná jednotka má vo valutovej pokladnici nasledovné položky CZK
6. 1.	1 000 CZK	kurz ECB z 5. 1. 26,231 = 38,12 €
18. 2.	2 000 CZK:	komerčný kurz banky 25,128 = 79,59 €
3. 3.	500 CZK:	kurz ECB z 2. 3. 25,770 = 19,40 €
29. 3.	2 500 CZK:	komerčný kurz zmenárne 24,776 = 100,90 €
Spolu	6 000 CZK	238,01 €

 

Účtovné súvzťažnosti:

1.  Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 7. 4. z valutovej pokladnice v sume 5 000 CZK metódou FIFO – keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku;

Dátum	Výpočet		MD / D
7. 4.	výdaj 1 000 CZK:	kurz ECB z 5. 1. 26,231 = 38,12 €	335 / 211 - Aú
7. 4.	výdaj 2 000 CZK:	komerčný kurz 25,128 = 79,59 €	335 / 211 - Aú
7. 4.	výdaj 500 CZK:	kurz ECB z 2. 3. 25,770 = 19,40 €	335 / 211 - Aú
7. 4.	výdaj 1 500 CZK:	komerčný kurz 24,776 = 60,54 €	335 / 211 - Aú
Spolu	5 000 CZK	197,65 €

 

2.  Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty dňa 15. 4.  5 000 CZK/197,65 €

-   výpočet: rovnakým kurzom ako pri výdaji preddavku účtovný predpis:       MD 512 / D 335

-   výpočet kurzového rozdielu:        197,65 € – 197,65 € = 0, kurzový rozdiel nevznikol.

Preddavky v cudzej mene

Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

     Príklad 21

Účtovná jednotka poskytla dňa 15. 4. svojmu dodávateľovi preddavok v cudzej mene na dodávku tovaru vo výške 50 000 USD. Preddavok poskytla z bežného účtu vedeného v eurách, kurz banky devízy predaj bol vo výške 1,0944 USD/EUR. Výpočet: 50 000 : 1,0944 USD/EUR = 45 687,13 € (účtovná jednotka použila kurz, za ktorý cudziu menu kúpila). Dňa 30. 4. bol účtovnej jednotke dodaný tovar (splnenie dodávky) spolu s dodávateľskou faktúrou. Záväzok ocenila referenčným kurzom ECB zo dňa 29. 4., ktorý bol vo výške 1,0842 USD/EUR. Cena za celú dodávku bola vo výške 70 000 USD: kurz ECB 1,0842 USD/EUR = 64 563,73 € (záväzok v cudzej mene). Účtovná jednotka rozdiel vo výške 20 000 USD doplatila dňa 5. 5. z bežného účtu vedeného v eurách. Kurz banky devízy predaj v tento deň bol vo výške 1,0832 USD/EUR, 20 000 USD: 1,0832 = 18 463,81 €.

Účtovné súvzťažnosti:	USD	EUR	MD	D
1.  Poskytnutý preddavok	50 000	45 687,13	314	221
2.  Došlá dodávateľská faktúra	70 000	64 563,73	131	321/1
3.  Zúčtovanie preddavku so záväzkom	50 000	45 687,13	321/1	314
4.  Úhrada zvyšku záväzku	20 000	18 463,81	321/1	221
5.  Zúčtovanie kurzového rozdielu na účte 321/1	x	412,79	321/1	663

 

Výpočet:

-   zostatok na účte 321 = 412,79 € (64 563,73 – 45 687,13 – 18 463,81), účtovná jednotka uhradila o 412,79 € menej, čím jej vznikol kurzový zisk vo výške 412,79 €;

-   účtovný predpis: MD 321/1, D 663.

Pri zúčtovaní preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú.

Preddavky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve, prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú, zostanú zaúčtované vo svojom pôvodnom ocenení, teda ak by preddavok z predchádzajúceho príkladu nebol do dňa zostavenia účtovnej závierky zúčtovaný, zostane v ocenení 50 000 USD = 45 687,13 €.

Zvolenie účtovnej metódy
používania kurzov

Podľa § 24 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. Zvolenú metódu si musí stanoviť v internej smernici.

Cudzia mena a postupy účtovania

Podľa § 24 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje aj pri postúpení pohľadávky, jej vklade do základného imania a pri vzájomnom započítaní pohľadávky.

Kurzové rozdiely pri zmene veriteľa
alebo dlžníka

V § 24 ods. 2 postupov účtovania sú ustanovené prípady, pri ktorých kurzové rozdiely nevznikajú. Kurzové rozdiely nevznikajú dlžníkovi pri zmene veriteľa a veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba.

Kurzové rozdiely ďalej nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

     Príklad 22

Zmena veriteľa

Účtovná jednotka dňa 15. 3. zakúpila tovar, ktorý jej bol v tento deň aj dovezený. Dodávateľská faktúra bola ocenená v amerických dolároch. Suma za dodaný tovar bola vo výške 10 000 USD, prepočet na eurá sa uskutočnil referenčným kurzom ECB zo dňa 14. 3. a kurz bol vo výške 1,1104 USD/EUR. Výpočet: 10 000 USD: kurz 1,1104 = 9 005,76 €.

Účtovné súvzťažnosti	$ / €	MD	D
Dodávateľská faktúra	10 000 / 9 005,76	131	321

 

Skôr ako odberateľ pristúpil k úhrade predmetného záväzku, dodávateľ mu oznámil, že došlo k zmene veriteľa (dodávateľ svoju pohľadávku postúpil – predal inej účtovnej jednotke), čo znamená, že odberateľ záväzok voči pôvodnému dodávateľovi zaúčtovaný na účte 321 zaplatí inej účtovnej jednotke. V tomto prípade nedochádza k zmene ocenenia záväzku, ten až do úhrady ostáva v pôvodnom ocenení.

Uvedená zásada platí aj v prípade zmeny dlžníka.

Preddavky v cudzej mene a pohľadávky voči zamestnancovi v cudzej mene

V nadväznosti na zákon o účtovníctve, tak aj v postupoch účtovania v § 24 ods. 3 sa ustanovilo, že kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. V tomto prípade kurzový rozdiel nevzniká (postup rovnaký ako v predchádzajúcom príklade preddavkov v cudzej mene). Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom (napr. preddavky na pracovnú cestu).

Náklad alebo výnos budúceho obdobia

Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach.

     Príklad 23

Nájomné v cudzej mene zaplatené vopred – nejde o mikro účtovnú jednotku

Účtovná jednotka dňa 26. 2. 2025 vopred zaplatila nájomné na rok dopredu za obdobie od 1. 3. 2025 do 28. 2. 2026 vo výške 120 000 CZK. Nájomné zaplatila z účtu vedeného v eurách, komerčný kurz banky dňa 26. 2. 2025 bol napr. vo výške vo výške 27,021 CZK/EUR. Výpočet: 120 000 CZK: 27,021 = 4 440 € (po zaokrúhlení). Toto nájomné musí časovo rozlíšiť: 4 440 €: 12 mesiacov = 370 € (mesačné nájomné). Do roka 2025 zaúčtuje nájomné za 10 mesiacov, do roka 2026 zaúčtuje nájomné za dva mesiace.

Účtovné súvzťažnosti:	CZK / €	MD	D
1.  Nájomné zaplatené dopredu v r. 2025	120 000 / 4 440	381	221
2.  Nájomné pripadajúce na rok 2025	100 000 / 3 700	518	381
3.  Nájomné pripadajúce na rok 2026	20 000 / 740	518	381

 

Z uvedeného vyplýva, že zaplatené nájomné má charakter preddavku a z tohto dôvodu sa bude zúčtovávať do nákladov bežného účtovného obdobia v rovnakom ocenení, v akom bol ocenený pri svojom vzniku a prepočet sa nebude vykonávať ani z dôvodu zostavenia účtovnej závierky, zostane v pôvodnom ocenení ako pri vzniku účtovného prípadu.

Nevyfakturované dodávky (zmena záväzku, zmena pohľadávky)

Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz aký bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.

     Príklad 24

Nevyfakturovaná dodávka v cudzej mene

Účtovnej jednotke boli ku koncu účtovného obdobia dodané služby z ČR, avšak dodávateľom neboli ku dňu zostavenia účtovnej závierky vyfakturované. Účtovná jednotka musí účtovať o nevyfakturovanej dodávke za služby prostredníctvom účtu 326 – Nevyfakturované dodávky. Dodané služby boli vo výške 10 000 CZK a referenčný kurz ECB 31. 12. bude napr. vo výške 26,022 CZK/€. Výpočet: 10 000 CZK: 26,022 = 384,29 €.

Účtovné súvzťažnosti		CZK / €	MD	D
Rok 2025	1.  Nevyfakturovaná dodávka za služby	10 000 / 384,29	518	326
Rok 2026	1.  Dodávateľská faktúra za služby	10 000 / 384,29	326	321

 

Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zúčtovať na iný záväzkový účet, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky. Kurzový rozdiel vzniká až pri úhrade záväzku.

Výdavok a príjem budúceho obdobia

Podľa § 24 ods. 4 postupov účtovania, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

Z uvedeného vyplýva, že hodnota zaúčtovaná na účte 383 – Výdavok budúceho obdobia (náklad je v bežnom účtovnom období, napr. v roku 2025, ale výdavok a teda aj skutočný úbytok peňažných prostriedkov bude až v nasledujúcom účtovnom období, napr. v roku 2026), alebo na účte 385 – Príjmy budúcich období (výnos v roku 2025, príjem peňažných prostriedkov v roku 2026) v cudzej mene, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta na menu euro a zaúčtuje sa kurzový rozdiel.

Napríklad nájomné v CZK podľa zmluvy od 1. 6. do 31. 12. 2025 zaplatené až v mesiaci marec 2026. Kurz zo dňa predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. z 30. 5. 2025 bol napr. 26,921 CZK/EUR = 6 000 CZK: 26,921 = 222,87 €

a)  nájomné bežného roka 6 000 CZK / 222,87 €, MD 518 / D 383,

b)  prepočet zostatku účtu 383 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a vyčíslenie kurzového rozdielu napr. kurz CZK/EUR dňa 31. 12. 2024 bude vo výške 26,022 CZK/EUR =
= 6 000 CZK: 26,022 = 230,57 €,

výpočet kurzového rozdielu: 230,57 € – 222,87 € = 7,70 € = kurzová strata, ktorá sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 a v prospech účtu 383.

Z uvedeného vyplýva, že ak by účtovná jednotka nájomné zaplatila dňa 31. 12. 2025, zaplatila by o 7,70 € viac ako pri vzniku účtovného prípadu, teda na účet 383 v cudzej mene sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky pozerá ako na záväzok v cudzej mene. Úhrada nájomného v roku 2026 a vyčíslenie kurzového rozdielu sa vykoná k hodnote zaúčtovanej na účte 383 ku dňu zostavenia účtovnej závierky.

Valutová pokladnica

V podvojnom účtovníctve sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti na účte 211 – Pokladnica, ktorá sa musí viesť oddelene v analytickej evidencii za každú cudziu menu, pričom účtovná jednotka účtuje súbežne v cudzej mene aj v mene euro.

Ak majetok na účte 211 – Pokladnica (valutová pokladnica) je vyjadrený v cudzej mene, účtuje sa o ňom v súlade s § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve v mene euro aj v cudzej mene. Stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu sa sleduje na analytických účtoch pokladnice oddelene podľa jednotlivých mien.

Oceňovanie valút vo valutovej pokladnici

Príjem valút do valutovej pokladnice sa ocení

a)  kurzom komerčnej banky alebo zmenárne,

b)  referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

Výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti (úhrada záväzkov, nákup PHM v zahraničí, výdaj valút na zahraničnú pracovnú cestu, prevod valút na devízový účet a pod.) účtovná jednotka ocení

a)  cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene v pokladnici, alebo

b)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo

c)  referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Pri výbere metód je potrebné dodržať zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Svoje rozhodnutie o použití niektorej metódy ocenenia musí mať účtovná jednotka uvedené v internej smernici. K poslednému dňu účtovného obdobia zostatok valút vo valutovej pokladnici musí byť ocenený referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, zostatok účtu 211 – Pokladnica valutová sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

     Príklad 25

Prepočet zostatku účtu 211 – Pokladnica v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka dňa 21. 12. 2025 zaúčtovala posledný účtovný prípad v roku 2025 a vykázala zostatok cudzej meny v CZK vo výške 20 000 CZK, čo činilo sumu v eurách 756,61 €. Prepočet zostatku účtu 211 – Pokladnica v cudzej mene musí účtovná jednotka vykonať aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vyčísliť a zaúčtovať kurzový rozdiel. Ak predpokladáme, že referenčný kurz ECB dňa 31. 12. 2025 bude vo výške 26,022 CZK/€, potom 20 000 CZK: 26,022 CZK/€ = 768,58 €.

Výpočet kurzového rozdielu: stav k 31. 12. – stav z 21. 12. = 768,58 € – 756,61 € = 11,97 € = kurzový zisk

Účtovný predpis. 221 - Aú/663.

Aj keď zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania pojmy ako valuty alebo devízy, valutová pokladnica alebo devízový účet nepoužívajú (namiesto nich sa používajú pojmy cudzia mena v hotovosti, cudzia mena na bankovom účte), v praxi sa s týmito pojmami bežne stretávame.

Devízový účet

Pri vedení peňažných prostriedkov cudzej meny na bankovom účte (devízový účet) sa postupuje podobným spôsobom ako pri peňažných prostriedkoch vedených v cudzej mene v hotovosti (valutová pokladnica).

Príjem devíz na devízovom účte sa ocení

a)  kurzom komerčnej banky alebo zmenárne,

b)  referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

Výdaj devíz z devízového účtu sa ocení

a)  cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene, alebo

b)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo

c)  referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov na devízovom účte sa počas účtovného obdobia neúčtujú.

Kurzové rozdiely na devízovom účte
ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a § 24 ods. 4 postupov účtovania, zostatok účtu 221– Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom ECB alebo NBS vyhláseným v tento deň (nie zo dňa predchádzajúceho), vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

Poplatky za vedenie účtu a ostatné služby, ktoré banka uskutoční, inkasuje zväčša priamo z bankových účtov a pre účtovnú jednotku predstavujú náklad, o ktorom sa účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady. Prijaté – kreditné úroky predstavujú výnos, o ktorom sa účtuje na účte 662 – Úroky, platené – debetné úroky predstavujú pre účtovnú jednotku náklad, o ktorom sa účtuje na účte 562 – Úroky. Nákladové úroky sa počítajú zväčša pri poskytovaní bankových úverov, ale aj pri kontokorentnom účte, ak účtovná jednotka môže ísť do debetu.

     Príklad 26

Účtovanie na devízovom účte a prepočet zostatku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Účtovná jednotka má v komerčnej banke devízový účet vedený v USD, na ktorom k 1. 1. bežného účtovného obdobia vykazuje zostatok 5 000 USD, čo činí 4 450,77 € (kurz ECB dňa 31. 12. predchádzajúceho účtovného obdobia bol vo výške 1,1234 USD/EUR, t. j. 5 000 USD: 1,1234 = 4 450,77 €). V priebehu účtovného obdobia mala na tomto účte nasledovné pohyby:

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Dňa 15. 1. prijatá úhrada od zahraničného odberateľa vo výške 1 500 USD, kurz ECB dňa 15. 1. bol 1,1151 USD/EUR, prepočet USD na EUR: 1 500 USD: 1,1151 = 1 345,17 €	221/1	311
2.  Dňa 17. 3. uhradila zahraničnému dodávateľovi sumu vo výške 800 USD za dodaný materiál, kurz ECB zo dňa 16. 3. bol vo výške 1,1157 USD/EUR, prepočet na €: 800 USD: 1,1157 = 717,04 €	321	221/1
3.  Dňa 30. 3. prevod cudzej meny na účet vedený v € vo výške 2 000 USD, kurz ECB zo dňa 29. 3. bol vo výške 1,0977 USD/ EUR, ale keďže presun prostriedkov na účet vedený v € vykonala banka, prepočet sa nevykoná v kurze ECB, ale v komerčnom kurze banky; komerčný kurz banky dňa 30. 3. bol vo výške 1,0985 USD/ EUR, prepočet: 2 000 USD: 1,0985 = 1 820,66 €	261	221/1
4.  Ku koncu účtovného obdobia účtovná jednotka zaúčtovala úrokový výnos, ktorý bol vo výške 250 USD, a zaúčtovala aj poplatok za vedenie devízového účtu vo výške 40 USD, kurz ECB dňa 31. 12. bude napr. vo výške 1,2530 USD/ EUR, a)  úrokový výnos: 250 USD: 1,2530 = 199,52 € b)  poplatky banke: 40 USD: 1,2530 = 31,92 €	221/1 568	662 221/1

 

Prehľad účtovania na účte 221Aú: bankový účet vedený v USD
15. 1.	príjem	1 500 USD: kurz ECB z 15. 1.	1,1151	1 345,17 €
17. 3.	výdaj	800 USD: kurz ECB zo 16. 3.	1,1157	717,04 €
30. 3.	výdaj	2 000 USD: kurz banky z 29. 3.	1,0985	1 820,66 €
31. 12.	príjem	250 USD: kurz ECB z 31. 12.	1,2530	199,52 €
31. 12.	výdaj	40 USD: kurz ECB z 31. 12.	1,2530	31,92 €

 

Devízový účet vedený v USD
Dátum	Číslo dokladu	Popis peňažnej operácie	USD		Prepočet	Kurz		Zostatok		Súvzťažné účty
			Príjem	Výdaj	EUR	ECB	Kom. banka	USD	EUR
1. 1.	PS 1	Počiatočný stav				1,1234		5 000	4 450,77
15. 1.	Výpis	Prijatá úhrada od zahr. odber. fa. – predaj tovaru do zahraničia	1 500		1 345,17	1,1151		6 500	5 795,94	D  311
17. 3.	Výpis	Úhrada dod. fa. za dodaný materiál		800	717,04	1,1157		5 700	5 078,90	MD 321
30. 3.	Výpis	Prevod devíz na účet vedený v €		2 000	1 820,66		1,0985	3 700	3 258,24	MD 261
31. 12.	Výpis	Úrokový výnos pripísaný na účet	250		199,52	1,2530		3 950	3 457,76	D  662
31. 12.	Výpis	Bankové poplatky		40	31,92	1,2530		3 910	3 425,84	MD 568
31. 12.	Výpis	Prepočet k 31. 12.				1,2530		3 910	3 120,51
31. 12.	ID	Kurzový rozdiel – zisk							305,33	MD 563

 

Kurzový rozdiel – strata 305,33 €.

Výpočet: posledný stav pred prepočtom zostatku devízového účtu 3 910 USD bol vo výške 3 425,84 €; po prepočte bol vo výške 3 120,51 €, čo činí kurzový stratu vo výške 305,33 € (3 425,84 € – 3 120,51 €). Ak je prepočet ku koncu účtovného obdobia vyšší ako účtovný, vznikne kurzový rozdiel ziskový, ktorý sa účtuje v prospechu účtu 663.

Pohľadávky v cudzej mene
a účtovná závierka

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik pohľadávky) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pohľadávka zaniká účtovnej jednotke najčastejšie jej inkasom (prijatie úhrady), a to v hotovosti do valutovej pokladnice alebo príjmom peňažných prostriedkov na bankový účet vedený v cudzej mene (devízový účet) alebo na bežný bankový účet vedený v eurách. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový bankový účet prepočíta sa cudzia mena na eurá referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu alebo komerčným kurzom príslušnej banky alebo zmenárne.

Rozdiel, ktorý vznikne pri inkase pohľadávky počas účtovného obdobia sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty a 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS vyhláseným tento deň a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

     Príklad 27

Prepočet zostatku účtu pohľadávok ku dňu zostavenia účtovnej závierky (účtovným obdobím je kalendárny rok)

Účtovná jednotka dňa 25. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V tento deň (deň splnenia dodávky) zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK, ktorú ocenila referenčným kurzom ECB zo dňa 24. 3. (deň prechádzajúci dňu uskutočnenia účtovnému prípadu), t. j. 27,808 CZK/EUR. Do konca účtovného obdobia, t. j. do 31. 12. bežného roka odberateľ pohľadávku neuhradil, účtovná jednotka musí vykonať prepočet zostatku účtu pohľadávky kurzom ECB platným v tento deň, napr. kurz v tento deň bude vo výške 26,022 CZK/EUR. Účtovná jednotka musí vykonať prepočet zostatku účtu pohľadávky, vypočítať a zaúčtovať kurzový rozdiel.

Účtovné súvzťažnosti:

1.  Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 25. 3. výpočet: 100 000 CZK: kurz ECB 27,808 CZK/EUR z 24. 3. = 3 596,09 € účtovný predpis: MD 311/1, D 604

2.  Prepočet zostatku účtu pohľadávky k 31. 12. bežného účtovného obdobia výpočet: 100 000 CZK: 26,022 = 3 842,90 €

 Výpočet kurzového rozdielu:

-   výška pohľadávky z prepočtu ku dňu zostavenia účtovnej závierky: hodnota pohľadávky ku dňu zostavenia účtovnej závierky – hodnota pohľadávky pri jej vzniku = 3 842,90 – 3 596,09 = 246,81 (kurzový zisk),

-   účtovný predpis: MD 311/1, D 663.

Z prepočtu zostatku účtu 311/1 – Odberatelia účtovná jednotka zaúčtovala kurzový zisk, pretože, ak by inkaso pohľadávky bolo 31. 12., účtovná jednotka by obdržala vyššiu sumu ako pri vzniku pohľadávky.

Záväzky v cudzej mene
a účtovná závierka

Záväzky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik záväzku) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Záväzok účtovnej jednotke zaniká najčastejšie jeho úhradou, a to v hotovosti z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu alebo z bankového účtu vedeného v eurách. Pri úhrade záväzku v hotovosti alebo z devízového účtu sa cudzia mena prepočíta na eurá jednou z troch možností, ktoré uvádza zákon pri ocenení úbytku cudzej meny. Rozdiel, ktorý vznikne pri úhrade záväzku, sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte záväzkov, napr. účet 321 – Dodávatelia.

Zostatok záväzkov v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka prepočíta referenčným kurzom ECB alebo NBS určeným a vyhláseným v tento deň a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.

Zostatok na účte záväzkov sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtuje rovnakým spôsobom ako pri pohľadávkach.

Na záver uvádzame výmenné kurzy, ktoré pozná zákon o účtovníctve:

a)  Referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB

Európska centrálna banka vydáva denne kurzový lístok platný na daný deň, ktorý zverejňuje v popoludňajších hodinách. Zverejňujú sa na webovej stránke www.ecb.eu; alebo na www.nbs.sk;

b)  Kurz NBS

NBS vydáva svoj vlastný kurzový lístok, v ktorom uvádza výmenný kurz k vybraným cudzím menám, ku ktorým neuvádza denný výmenný kurz ECB. Kurzový lístok sa zverejňuje s mesačnou periodicitou k prvému pracovnému dňu daného kalendárneho mesiaca. Zverejňuje sa na webovej stránke www.nbs.sk;

c)  Kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne

Banky denne uvádzajú svoj výmenný (zmenárenský) kurzový lístok k vybraným cudzím menám. Kurzom „devízy predaj“ vykonávajú bezhotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „devízy nákup“ vykonávajú bezhotovostný nákup cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty predaj“ sa realizuje hotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty nákup“ sa realizuje nákup cudzej meny za eurá.

d)  Aritmetický priemer alebo metóda FIFO

Aritmetický priemer alebo metóda FIFO sa môže použiť na úbytok peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu.

e)  Referenčný kurz v deň uzavretia obchodu

Ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

8.  Účtovanie pohľadávky v prípade,
ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania (nevyfakturované pohľadávky)

Na ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu sa zúčtujú sumy, ktorých výšku účtovná jednotka určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu, v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy.

V praxi nevznikajú často prípady, keď nie je vystavený doklad pre dlžníka, nakoľko vo väčšine prípadov účtovný doklad vystavuje ten, komu pohľadávka vzniká.

Účtovné prípady, u ktorých sa uvedené ustanovenie uplatňuje sú najmä:

•    pohľadávky z titulu poistného plnenia, kde výšku poistného plnenia určí poskytovateľ, čiže poisťovňa, pohľadávka vzniká poistencovi,

•    pohľadávky, ktoré vznikajú dodávateľom za dodávky pre hypermarketové spoločnosti, ak doklad vystavuje na základe zmluvy hypermarketová spoločnosť,

•    pohľadávky poľnohospodárov voči mäsopriemyslu, ktorý vystavuje faktúry na základe zistenej váhy pre dodávateľa,

•    pohľadávky z titulu nároku na vrátenie DPH z iného členského štátu, ak slovenský podnikateľ splnil podmienky v zmysle predpisov tohto štátu a má nárok na vrátenie zaplatenej DPH.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1.  Predpis nároku voči poisťovni	378 – Aú	648, 668
2.  Predpis nároku voči pracovníkovi	335 – Aú	648, 668
3.  Predpis nároku na výnosy	311 – Aú	601, 602, 604
4.  Predpis nároku na vrátenie DPH	378 – Aú	648

 

9.  Nevyfakturované dodávky (nevyfakturované záväzky)

Podľa § 50 ods. 6 postupov účtovania na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad ak na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu o výške záväzku a obstarávacej cene majetku, ktorý bol obstaraný do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Ako z uvedeného vyplýva, na účte 326 bude účtovná jednotka účtovať také účtovné prípady, a to najmä na konci účtovného obdobia, keď bude poznať výšku záväzku (účtovná jednotka nebude mať k dispozícii riadny účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale presnú sumu zistí z iného dokladu, napr. zo zmluvy, z dodacieho listu a pod). Ak výšku záväzku nebude poznať, zaúčtuje ich na účet 323 – Krátkodobé rezervy.

Ak by išlo o nevyfakturované dodávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, potom podľa § 61 ods. 10 postupov účtovania by sa účtovali na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky. Aj pri účtovaní na účte 476 platia rovnaké pravidlá ako pri účtovaní na účte 326. To isté platí aj v prípade, ak by suma nebola známa, len namiesto účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa použije účet 451 – Zákonné rezervy alebo účet 459 – Ostatné dlhodobé rezervy.

V nasledujúcom účtovnom období po obdržaní faktúry sa účet 326 alebo 476 zúčtuje s príslušným účtom záväzkov, napr. účet 321 – Dodávatelia. V tomto prípade rozdiel medzi účtami 326, 476 a účtom záväzkov nevzniká. Ak namiesto účtu 326 sa použije účet 323 – Krátkodobé rezervy, prípadný rozdiel medzi účtom 323 a účtom záväzku sa zaúčtuje ako účtovný prípad nasledujúceho účtovného obdobia.

Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh,
ak účtovná jednotka pozná výšku záväzku

Nevyfakturovaná dodávka	Doba splatnosti do jedného roka	Doba splatnosti dlhšia ako jeden rok
pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	041, 042 / 326	041, 042 / 476
pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	112, 132 / 326	112, 132 / 476
pri dodávke energie	502 / 326	–
pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	503 / 326	–
pri nevyfakturovaných opravách	511 / 326	–
pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie	513 / 326	–
pri ostatných nevyfakturovaných službách	518 / 326	–

 

Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok na riadne záväzky
po obdržaní faktúry od dodávateľa v nasledujúcom účtovnom období

Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky	Doba splatnosti do jedného roka	Doba splatnosti dlhšia ako jeden rok
pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	326 / 321	476 / 321
pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	326 / 321	476 / 321
pri dodávke energie	326 / 321	–
pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	326 / 321	–
pri nevyfakturovaných opravách	326 / 321	–
pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie	326 / 321	–
pri ostatných nevyfakturovaných službách	326 / 321, 325	–

 

     Príklad 28

Účtovná jednotka prijala službu ku koncu účtovného obdobia, ktorú však dodávateľ do konca účtovného obdobia nevyfakturoval. Účtovná jednotka pozná presnú sumu z dodacieho listu, ktorý jej bol odovzdaný po prijatí služby (upratovacie služby).

Suma za službu bola vo výške 4 500 €. Rovnako ku koncu účtovného obdobia jej bol dodaný dlhodobý hmotný majetok, ktorý dodávateľ nevyfakturoval. Presnú sumu však účtovná jednotka vie podľa objednávky, ktorá sa má rovnať fakturovanej sume.

Cena za dodávku dlhodobého hmotného majetku bola vo výške 25 000 €.

•    Pretože účtovná jednotka pozná presnú sumu, nevyfakturované dodávky bude účtovať prostredníctvom účtu 326 – Nevyfakturované dodávky a jej zúčtovanie s príslušným účtom záväzkov.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (rok 2025)	4 500	518	326
2.  Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období (rok 2026)	4 500	326	321
3.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku v bežnom účtovnom období (rok 2025)	25 000	042	326
4.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky po jej vyúčtovaní dodávateľom v nasledujúcom účtovnom období (rok 2026)	25 000	326	321

 

Účtovná jednotka nepozná presnú sumu záväzku

Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka nepozná výšku záväzku
Nevyfakturovaná dodávka	Doba splatnosti do jedného roka	Doba splatnosti dlhšia ako jeden rok
a)  pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	041, 042 / 323	041, 042 / 459
b)  pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	112, 132 / 323	112, 132 / 459
c)  pri dodávke energie	502 / 323	–
d)  pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	503 / 323	–
e)  pri nevyfakturovaných opravách	511 / 323	–
f)  pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie	513 / 323	–
g)  pri ostatných nevyfakturovaných službách	518 / 323	–

 

     Odhad súm nevyfakturovaných dodávok ku dňu,
ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Ak účtovná jednotka nebude poznať presnú sumu dodávky, alebo prijatej služby a pod., namiesto účtu 326 bude účtovať na účte 323 – Krátkodobé rezervy (sumu odhadne). Napr. sumu za prijatú službu (upratovacie práce) odhadla vo výške 4 000 € podľa predchádzajúceho obdobia a sumu za dodaný dlhodobý hmotný majetok odhadla vo výške 28 000 € podľa katalógu, v ktorom bol dlhodobý hmotný majetok reklamovaný.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (rok 2025)	4 000	518	323
2.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku v bežnom účtovnom období (rok 2026)	28 000	04x	323

 

Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok
v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov

Nakoľko termín, ku ktorému má byť účtovná závierka zostavená, je pomerne dlhé obdobie (za rok 2025 do 31. 3. 2026), je predpoklad, že účtovná jednotka do dňa zostavenia účtovnej závierky obdrží doklad o presnej sume za nevyfakturované dodávky, napr. obdrží dodávateľskú faktúru, potom o prípadných rozdieloch oproti odhadnutým sumám zaúčtovaným na účte 323 – Krátkodobé rezervy, bude účtovať ešte do bežného účtovného obdobia v rámci tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov (viď. § 50 ods. 6 druhá časť postupov účtovania).

Ak účtovná jednotka zostaví účtovnú závierku skôr ako 31. 3. 2026, potom sa skráti aj termín pre zaúčtovanie upresnenia dohadných súm.

Uvedené platí za predpokladu, že účtovná jednotka nepodá oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, napr. do 30. 6. 2026. Tým sa potom predĺži aj termín pre účtovanie týchto účtovných prípadov.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (rok 2025), suma nie je známa a preto sa odhadla vo výške napr. 4 000 €	4 000	518	323
2.  Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdrží doklad o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma vo výške 4 500 €, doúčtuje rozdiel tvorbou rezervy ešte do roka 2025	500	518	323
3.  Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období (r. 2026)	4 500	323	321

 

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky dlhodobého majetku v bežnom účtovnom období (rok 2025), suma nie je známa, a preto sa odhadla vo výške napr. 28 000 €	28 000	042	323
2.  Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdrží doklad o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma, napr. vo výške 25 000 €, upraví vytvorenú rezervu o rozdiel jej zrušením	3 000	323	042
3.  Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období (r. 2026)	25 000	323	321

 

Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok
v nasledujúcom účtovnom období

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka odhadla iné sumy, aké boli v nasledujúcom účtovnom období vyfakturované. Ak by účtovná jednotka nemala možnosť účtovať účtovné prípady v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov do termínu zostavenia účtovnej závierky, t. j. neobdrží doklad alebo nezíska údaj o skutočnej výške nevyfakturovanej dodávky, aby sumu zaúčtovanú na účte 323 upresnila, potom o rozdiele bude účtovať až v nasledujúcom účtovnom období.

Účtovné súvzťažnosti	€	MD	D
1.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (r. 2025); odhad sumy	4 000	518	323
2.  Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku v bežnom účtovnom období (r. 2025); odhad sumy	28 000	042	323
3.  Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období (rok 2026), keď účtovná jednotka už nemohla upraviť sumu stanovenú odhadom (dodávateľská faktúra na 4 500 €)
a)  odhadnutá suma bola nižšia ako dodávateľská faktúra
zúčtovanie rezervy	4 000	323	321
zúčtovanie rozdielu do nákladov bežného účtovného obdobia (r. 2026)	500	518	321
b)  ak odhadnutá suma bola vyššia ako dod. faktúra (dod. faktúra na 25 000 €, odhadnutá suma 28 000 €)	28 000	323	321
zúčtovanie rozdielu (zrušenie vytvorenej rezervy)	3 000	323	042

 

Neprehliadnite!

Ako sme už uviedli pri účtovaní rezerv, daňovým výdavkom (nákladom) nebudú v čase tvorby rezervy na nevyfakturované dodávky a služby. Do základu dane sa zahrnú v čase ich použitia v súlade s § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov.

IV.B ZAÚČTOVANIE UPRAVUJÚCICH ZÁVIERKOVÝCH ÚČTOVNÝCH PRÍPADOV

Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania:

1.  v ustanovení § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,

2.  v ustanovení § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,

3.  v ustanovení § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,

4.  v ustanovení § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Ako sme už uviedli a ako aj z názvu vyplýva, ako upravujúce závierkové účtovné prípady sa účtujú také prípady, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktoré si ale vyžadujú, aby ich účtovná jednotka opravila, alebo vykázala ako položky, ktoré neboli predtým vykázané. Napríklad účtovná jednotka sa do dňa zostavenia účtovnej závierky dozvedela, že jej odberateľ je v konkurze. Uvedená skutočnosť je informáciou, že znehodnotenie majetku (pohľadávky) existovalo už ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a preto účtovná jednotka zaúčtuje tvorbu opravnej položky k pohľadávke v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

     Príklad 29

Tvorba opravnej položky

Účtovná jednotka ku dňu zostavenia účtovnej závierky (k 31. 12. 2025) o tvorbe opravnej položky k pohľadávke neúčtovala, pretože nemala k dispozícii informáciu o tom, že jej odberateľ sa dostal do finančných ťažkostí, na ktorého bol nakoniec v priebehu mesiaca január 2026 vyhlásený konkurz (teda finančné ťažkosti musel mal dlžník už pred termínom zostavenia účtovnej závierky), a preto v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov zaúčtuje tvorbu opravnej položky k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní, účtovný predpis: 547 - Aú / 391 - Aú.

     Príklad 30

Doúčtovanie tvorby opravnej položky

Účtovná jednotka v rámci závierkových účtovných prípadov na základe výsledkov inventarizácie zaúčtovala opravnú položku k pohľadávke, ktorú dlžník dlhší čas nesplácal. Opravnú položku účtovná jednotka vytvorila vo výške 50 % hodnoty pohľadávky, účtovný predpis: 547 - Aú / 391 - Aú.

Počas zostavovania účtovnej závierky sa účtovná jednotka dozvedela, že na dlžníka tejto pohľadávky bol začiatkom januára 2026 vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že dlžník musel mať finančné ťažkosti už pred 31. 12. 2025. Účtovná jednotka v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov doúčtuje tvorbu opravnej položky do výšky 100 % jej hodnoty, čo znamená, že doúčtuje zvyšných 50 % hodnoty pohľadávky do nákladov, účtovný predpis bude nasledovný: 547 - Aú / 391 - Aú.

Podobným spôsobom sa budú v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtovať aj rezervy, úprava alebo zúčtovanie pohľadávok bez dokladu (§ 48 ods. 3 postupov účtovania), úprava alebo zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok a služieb (§ 50 ods. 6 postupov účtovania).

     Čo sa nepovažuje za upravujúci závierkový účtovný prípad

Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom podľa postupov účtovania (§ 2a) nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napr. pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia.

     Príklad 31

Pokles trhovej ceny cenných papierov

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku k 31. 12. 2025 (deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje). Podľa zákona o dani z príjmov, účtovná závierka musí byť zostavená najneskôr do 31. 3. 2026 za predpokladu, že účtovná jednotka si nepredĺži lehotu na podanie DP, čím by sa predĺžila aj lehota na zostavenie účtovnej závierky. Ak v tejto lehote zostavovania účtovnej závierky sa účtovná jednotka dozvie, napr. 18. 1. 2026, že došlo k poklesu trhovej ceny cenných papierov, ktoré má účtovná jednotka zaúčtované napr. na účte 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti alebo družstve s podielovou účasťou, pôjde už o účtovný prípad, ktorý účtovná jednotka zaúčtuje do účtovného obdobia roka 2026, nakoľko k poklesu ocenenia cenných papierov došlo až po termíne, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (po 31. 12. 2025). Zníženie ocenenia cenných papierov sa zaúčtuje na stranu Má dať účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov a na stranu Dal účtu 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom.

V. ZISTENIE VÝSLEDKU
HOSPODÁRENIA
V ÚČTOVNÍCTVE PRED
ZDANENÍM, ZISTENIE ZÁKLADU DANE Z PRÍJMOV, VÝPOČET DANE Z PRÍJMOV
A JEJ ZAÚČTOVANIE,
ZÚČTOVANIE VÝSLEDKU
HOSPODÁRENIA PO ZDANENÍ A UZAVRETIE ÚČTOVNÝCH KNÍH

1.  Vyčíslenie výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia

Podľa § 9 postupov účtovania, výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata.

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592 a 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.

Výsledok hospodárenia po zdanení daňou príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk alebo účtovná strata, sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z

a)  hospodárskej činnosti,

b)  finančnej činnosti.

Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55.

Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej skupiny 66 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej skupiny 56.

Výsledok hospodárenia sa člení na výsledok hospodárenia:

1.  z hospodárskej činnosti – rozdiel medzi účtami účtových skupín 60 až 65 a nákladmi účtovanými na účtoch účtových skupín 50 až 55,

2.  z finančnej činnosti – rozdiel medzi účtami účtových skupín 66 a nákladmi zaúčtovanými na účtoch účtovej skupiny 56.

Zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve a účtovanie dane z príjmov
Výpočet výsledku hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov:
6 – Výnosy mínus 5 – Náklady, okrem účtov 591, 592, 595 zisk alebo strata pred zdanením daňou z príjmu
jeho úprava na základ dane (ktorá sa robí mimo sústavy účtovníctva)
výpočet dane z príjmov
zaúčtovanie vypočítanej splatnej dane z príjmov do účtovníctva 591 / 341
?
Výpočet výsledku hospodárenia po zdanení daňou z príjmov
6 – Výnosy 5 – Náklady (vrátane daňových účtov) Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov
l	m
účtovný zisk	účtovná strata
i	i
rozdelenie	vyrovnanie

 

2.  Odložená daň z príjmov
v zmysle § 10 postupov účtovania

Účtovanie o odloženej dane z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona o účtovníctve overiť účtovnú závierku audítorom.

V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky. V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorej zanikla povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov a neúčtuje o odloženej dani z príjmov, odložená daň z príjmov účtovaná na účte 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka sa odúčtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala jej tvorba, a to so súvzťažným zápisom na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov alebo na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov, ak sa tvorba účtovala na účte 592 – Odložená daň z príjmov.

Zostatok účtu	Pôvodný zápis	Odúčtovanie
MD 481 - Aú	MD 481 - Aú D 414	MD 414 D 481 - Aú
D 481 - Aú	MD 414 D 481 - Aú	MD 481 - Aú D 414
MD 481 - Aú	MD 481 D 592	MD 428, 429 D 481 - Aú
D 481 - Aú	MD 592 D 481 - Aú	MD 481 - Aú D 428, 429

 

Postup pri účtovaní o odloženej dani z príjmov:

•    vykonať rozbor majetku a záväzkov,

•    určenie účtovnej hodnoty a daňovej základne,

•    pri dočasných rozdieloch špecifikovať:

1.  dočasné zdaniteľné rozdiely, ak účtovná hodnota > daňová základňa, potom účtovať: MD 592/481 D,

2.  dočasné odpočítateľné rozdiely, ak účtovná hodnota < daňová základňa, potom účtovať: MD 481/592 D,

•    z dočasného zdaniteľného rozdielu vypočítať odložený daňový záväzok,

•    z dočasného odpočítateľného rozdielu vypočítať odloženú daňovú pohľadávku a zároveň zistiť plánovaný HV pre ďalšie roky a dosiahnuteľný základ dane,

•    do výšky možného uplatnenia zaúčtovať medziročný pokles, resp. nárast.

Výpočet odloženej dane = suma dočasných rozdielov × sadzba dane

 

Účtovanie o odloženej dani v zmysle § 10 postupov účtovania

Odložená daň z príjmov Vznikajúca	Odložená daňová pohľadávka		Odložený daňový záväzok
	MD	D	MD	D
Z hospodárskej a finančnej činnosti	481	592	592	481
Pri účtovných prípadoch účtovaných na účte 414	481	414	414	481
Pri účtovných prípadoch účtovaných na účte 416	481	416	416	481
Pri účtovných prípadoch účtovaných na účte 428, 429	481	428, 429	428, 429	481
Pri účtovných prípadoch účtovaných na účte 015	481	015	015	481

 

Neprehliadnite!

V účtovníctve mikro účtovnej jednotky sa o odloženej dani z príjmov neúčtuje.

3.  Splatná daň z príjmov

Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty.

Pri dani z príjmov sa osobitne účtuje

a)  daň z príjmov splatná za bežné účtovné obdobie a zdaňovacie obdobie (ďalej len „splatná daň z príjmov“),

b)  daň z príjmov odložená do budúcich účtovných a zdaňovacích období (ďalej len odložená daň z príjmov“).

Zo základu dane z príjmov a sadzby ustanovenej zákonom o dani z príjmov sa na účely účtovania dane z príjmov vypočíta splatná daň z príjmov.

•    Splatná daň z príjmov sa účtuje na ťarchu na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov a v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.

4.  Uzatvorenie účtovných kníh

Pri uzatvorení účtovných kníh:

a)  zisťujú sa obraty strán Má dať a Dal jednotlivých účtov hlavnej knihy,

b)  zisťujú sa konečné stavy výsledkových účtov a konečné stavy súvahových účtov,

c)  zisťuje sa výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov, vyčísli a zaúčtuje sa daň z príjmov,

d)  účtujú sa konečné stavy nákladov na stranu Dal účtov a na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát,

e)  účtujú sa konečné zostatky účtov majetku na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový,

f)  zisťuje sa výsledok hospodárenia, ak bol dosiahnutý zisk, účtuje sa na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový a ak vznikla strata, účtuje sa na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Po zaúčtovaní dane z príjmov a uzatvorení účtovných kníh za bežné účtovné obdobie sa môže zostaviť účtovná závierka.

VI.       ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ
ZÁVIERKY

1.  Definícia účtovnej závierky
a jej súčasti

Zákon o účtovníctve definuje účtovnú závierku v § 17 ods. 1 ako štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovanú osobám, ktoré tieto informácie využívajú.

Súčasti účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve podľa § 17 ods. 3 zákona o účtovníctve:

a)  súvaha,

b)  výkaz ziskov a strát,

c)  poznámky.

2.  Lehota na zostavenie účtovnej závierky

Podľa § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve zostavenie účtovnej závierky sa vykoná najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Týmto osobitným predpisom je zákon o dani z príjmov, ktorý v § 49 ods. 11 ustanovuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona o dani z príjmov a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení n.p. – emitent je povinný najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia zverejniť ročnú finančnú správu, súčasťou ktorej je aj účtovná závierka.

Na základe uvedeného, daňové priznanie za rok 2025 sa podáva do 31. 3. 2026. Do tohto termínu je účtovná jednotka povinná zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju do registra účtovných závierok, samozrejme za predpokladu, že nedošlo k predĺženiu termínu na podanie daňového priznania, čím by sa predĺžil aj termín na zostavenie a uloženie účtovnej závierky. Ak sa predĺži termín na podanie daňového priznania napr. do 30. 6. 2026, predĺži sa tým aj lehota na uloženie účtovnej závierky do registra ÚZ.

Ukladanie účtovnej závierky
do registra účtovných závierok

Účtovná závierka sa ukladá do registra účtovných závierok elektronicky prostredníctvom Účtovných dokumentov a ukladá sa ako jeden celok, t. j. vrchný tzv. „krycí list“ so všeobecnými náležitosťami, za ktorým nasleduje Súvaha a Výkaz ziskov a strát. Neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky sú Poznámky, ktoré sa posielajú ako príloha k účtovnej závierke uložené najlepšie vo formáte pdf. Nie je prípustné osobitne poslať „výkazy: súvahu a výkaz ziskov a strát“ a osobitne, napr. cez všeobecné podanie „Poznámky“.

Ak účtovná závierka neobsahuje aj poznámky, nepovažuje sa za úplnú, pretože podľa § 17 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovná závierka sa považuje za jeden celok, a navyše bez Poznámok nebude odoslaná do registra účtovných závierok.

Postup

Účtovná jednotka sa prihlási do svojej internetovej zóny pre elektronickú komunikáciu, potom klikne na:

•    Elektronické formuláre

•    Katalóg elektronických formulárov

a presunie sa na

Účtovné dokumenty – Register
účtovných závierok (RÚZ)

•    Oznámenie schválenia účtovnej závierky

•    Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

•    Účtovné výkazy pre ostatné typy účtovných jednotiek

•    Účtovné výkazy pre podnikateľské subjekty účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva

u	Účtovné výkazy pre podnikateľské subjekty účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

 

Po rozkliknutí Účtovné výkazy pre podnikateľské subjekty účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sa objaví nasledovná tabuľka:

q	Účtovná závierka podnikateľskej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
UZMUJv14	Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky (účinná od 31. 12. 2014)
UZPODv14	Účtovná závierka podnikateľov v PÚ - malá a veľká účtovná jednotka (účinná od 31. 12. 2014)
VP-MUJv15	Všeobecné podanie k ÚZ - Mikro účtovné jednotky
VP-PODv15	Všeobecné podanie k ÚZ - Podnikateľské subjekty účtujúce v sústave podvojného účtovníctva (je to podanie pre malú a veľkú ÚJ)

 

Rozkliknutím zápisníka na pravej strane sa zobrazí účtovná závierka v elektronickej podobe a účtovná jednotka môže pristúpiť k vyplňovaniu číselných údajov do Súvahy a Výkazu ziskov a strát. V elektronickej verzii sa účtovné výkazy dajú vyplniť (resp. preklopiť z účtovného programu), skontrolovať a následne po dohodnutom podpise s finančnou správou (Finančné riaditeľstvo SR) odoslať prostredníctvom portálu finančnej správy do registra účtovných závierok.

Poznámky k účtovnej závierky musia byť pripojené ako PRÍLOHA k účtovnej závierke.

Pre poznámky nie je ustanovené štruktúrované tlačivo ako tomu je v prípade Súvahy a Výkazu ziskov a strát. Poznámky sa musia vyhotoviť osobitne podľa požiadaviek uvedených v prílohe k opatreniam pre zostavenie účtovnej závierky mikro, malej a veľkej účtovnej jednotky. Poznámky sa vyhotovujú popisnou formou (mikro účtovné jednotky) a popisnou formou + uvádzajú sa aj tabuľky pre zobrazenie číselných údajov (malé a veľké účtovné jednotky). V Poznámkach sa uvádzajú len tie údaje, pre ktoré má účtovná jednotka náplň.

Neprehliadnite!

Účtovné výkazy pre rok 2025 sa nemenili.

3.  Druhy účtovných závierok

Účtovné jednotky sa od 1. 1. 2015 musia triediť ako mikro, malá alebo ako veľká účtovná jednotka a preto aj účtovné závierky zostavujú ako mikro, malá alebo ako veľká účtovná jednotka.

VII. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA MIKRO ÚČTOVNEJ JEDNOTKY

•    Opatrenie MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky v znení n.p.

Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky

§ 1

Základné ustanovenie

Usporiadanie, označovanie a obsahové vymedzenie položiek jednotlivých súčastí účtovnej závierky je uvedené v § 2 až 4 a v prílohe č. 1, ktorá obsahuje: Účtovnú závierku mikro účtovnej jednotky, t. j. jeden úvodný list, za ktorým nasleduje súvaha a výkaz ziskov a strát. Prílohou účtovnej závierky sú poznámky.

Údaje z individuálnej účtovnej závierky sa ukladajú do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) v rozsahu údajov uvedených v § 2 až 4 a v prílohe č. 1; vysvetlivky sa do RÚZ neukladajú. Na iné účely ako na zverejnenie účtovnej závierky v RÚZ sa môže použiť aj iné grafické usporiadanie súvahy a výkazu ziskov a strát ako je uvedené v prílohe č. 1 pri dodržaní obsahového vymedzenia položiek individuálnej účtovnej závierky ustanoveného týmto opatrením.

§ 2

Súvaha

•    Obsahové vymedzenie položiek súvahy tvoria zostatky jednotlivých súvahových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu.

•    V súvahe v bežnom účtovnom období v stĺpci 1 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bežné účtovné obdobie, v ktorých sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív súvahy. V stĺpci 2 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V aktívach súvahy sú medzi dvoma lomkami uvedené čísla účtov, ktoré tvoria oprávky a opravné položky k majetku.

•    V súvahe v stĺpci 3 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

•    Konečné zostatky analytických účtov, na ktorých sa účtuje vymedzený ekonomický obsah skutočností alebo ak tento vymedzený ekonomický obsah skutočností tvoria konečné zostatky syntetických účtov 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346 a 347, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, sa v súvahe podľa charakteru zostatku vykazujú na strane aktív alebo na strane pasív.

•    Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje individuálna účtovná závierka.

•    Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje individuálna účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

•    Číselné údaje v súvahe sa uvádzajú v celých eurách. Po vyplnení číselných údajov v súvahe sa suma v riadku 01 stĺpci 1 rovná sume v riadku 24 stĺpci 3 a suma v riadku 01 stĺpci 2 sa rovná sume v riadku 24 stĺpci 4.

•    Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa v súvahe v stĺpcoch 2 a 4 vykazujú údaje z otváracej súvahy. V súvahe účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpcoch 2 a 4 nevykazujú.

§ 3

Výkaz ziskov a strát

•    Obsahové vymedzenie položiek výkazu ziskov a strát tvoria konečné stavy jednotlivých výsledkových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu. Mikro účtovná jednotka vykazuje výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a výsledok hospodárenia z finančnej činnosti.

•    Vo výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

•    Číselné údaje vo výkaze ziskov a strát sa uvádzajú v celých eurách. Po vyplnení číselných údajov suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 38 stĺpci 1 sa rovná sume v súvahe riadku 33 stĺpci 3 a suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 38 stĺpci 2 sa rovná sume v súvahe riadku 33 stĺpci 4.

•    Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky vo výkaze ziskov a strát sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú. Vo výkaze ziskov a strát účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú.

Vysvetlivky na vyplňovanie individuálnej účtovnej závierky

•    Písmeno „X“ v označení účtu uvedené v položke súvahy vyjadruje účet doplnený do účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na ekonomický obsah účtovej skupiny.

•    Písmeno „A“ za číslom účtu sa uvádza pri označovaní analytického účtu.

•    Daňové identifikačné číslo (DIČ) sa vyplňuje, ak ho má účtovná jednotka pridelené.

•    Identifikačné číslo organizácie (IČO) sa vyplňuje podľa Registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

•    Kód SK NACE sa vyplňuje podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.

•    Údaje, ktorými sú telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa, sú dobrovoľne vypĺňanými údajmi.

Použité skratky

•    č. r. – číslo riadku

•    r. – riadok

•    PSČ – poštové smerovacie číslo

§ 4

Poznámky

•    Poznámky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.

•    V poznámkach sa uvádzajú informácie, o ktorých sa účtovná jednotka dozvedela do dňa zostavenia individuálnej účtovnej závierky a má pre tieto informácie obsahovú náplň ustanovenú týmto opatrením. Od 1. 1. 2018 sa v poznámkach k účtovnej závierke mikro účtovnej jednotky uvádza aj informácia, či účtovná jednotka vytvorila kapitálový fond z príspevkov (Čl. III. ods. 4 v Obsahu Poznámok) z dôvodu, že účet 413 sa neuvádza na samostatnom riadku súvahy.

Obsahová náplň poznámok pozostáva z popisných informácií a číselných údajov podľa prílohy č. 1.

•    V poznámkach sa môžu uvádzať informácie, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla poskytnúť nad rámec ustanovenej obsahovej náplne.

•    Údaje v poznámkach sa uvádzajú za bežné účtovné obdobie. Sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách.

Najväčšou výhodou účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sú poznámky, pretože sa zostavujú v minimálnom rozsahu.

Neprehliadnite!

Prílohou k Opatreniu sú Poznámky = požiadavky, čo by mali poznámky obsahovať. Opatrenie pre zostavenie účtovnej závierky ako aj príloha pre samotný obsah poznámok sa nachádzajú na stránkach Ministerstva financií SR www.financegov.sk v časti Dane, clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR.

VIII. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA MALEJ ÚČTOVNEJ JEDNOTKY

Opatrenie MF SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky v z. n.p.

Ministerstvo financií SR podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Základné ustanovenia

(1) Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky. Toto opatrenie sa vzťahuje aj na účtovnú jednotku podľa § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona – zahraničné osoby, ktoré na území SR podnikajú.

(2) Usporiadanie, označovanie a obsahové vymedzenie položiek jednotlivých súčastí individuálnej účtovnej závierky je uvedené v § 2 až 6 a vzor súvahy, výkazu ziskov a strát a obsahová náplň poznámok sú uvedené v prílohe č. 1. V poznámkach na každej strane poznámok sa pri ich zostavovaní v ľavom hornom rohu uvedie označenie „poznámky Úč PODV 3-01“ a v pravom hornom rohu sa uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ), ak ho má účtovná jednotka pridelené.

(3) Údaje z riadnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú uložením do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) podľa § 23b ods. 5 zákona v rozsahu údajov uvedených v § 2 až 6 a v prílohe č. 1; vysvetlivky sa do RÚZ neukladajú. Na iné účely ako podľa prvej vety sa môže použiť aj iné grafické usporiadanie súvahy a výkazu ziskov a strát ako je uvedené v prílohe č. 1, pri dodržaní obsahového vymedzenia položiek individuálnej účtovnej závierky ustanoveného týmto opatrením.

§ 2

Súvaha

(1) Obsahové vymedzenie položiek súvahy individuálnej účtovnej závierky nadväzuje na príslušné účty z rámcovej účtovej osnovy a účty vytvorené účtovnou jednotkou uvedené v účtovom rozvrhu.

(2) Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa v súvahe v stĺpcoch 3 a 5 vykazujú údaje z otváracej súvahy. V súvahe účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpcoch 3 a 5 nevykazujú.

(3) V súvahe v bežnom účtovnom období v stĺpci 1 časti 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív, v ktorých nie sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív za bežné účtovné obdobie, ktoré sa vykazujú v stĺpci 1 časti 2 (korekcia). V stĺpci 2 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi časťou 1 a časťou 2 stĺpca 1. V stĺpci 3 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(4) V súvahe v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 5 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(5) V súvahe sa vykazuje konečný zostatok syntetických účtov na strane aktív alebo na strane pasív pri tých syntetických účtoch, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, napríklad syntetické účty 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346, 347.

(6) Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a ča0sť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

(7) Číselné údaje v súvahe sa uvádzajú v celých eurách.

(8) Po vyplnení číselných údajov v súvahe sa suma v riadku 1 v stĺpcoch 2 a 3 rovná sume v riadku 79 v stĺpcoch 4 a 5 (súčet aktív = súčtu pasív).

§ 3

Výkaz ziskov a strát

(1) Obsahové vymedzenie položiek výkazu ziskov a strát tvoria konečné stavy jednotlivých výsledkových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu.

(2) Vo výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady a výnosy za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady a výnosy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(3) Číselné údaje vo výkaze ziskov a strát sa uvádzajú v celých eurách.

(4) Po vyplnení číselných údajov suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 61 v stĺpci 1 sa rovná sume v súvahe v riadku 100 v stĺpci 4 a suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 61 v stĺpci 2 sa rovná sume v súvahe v riadku 100 v stĺpci 5 (výsledok hospodárenia po zdanení vykázaný vo výkaze ziskov a strát = výsledku hospodárenia po zdanení vykázaný v súvahe).

(5) Pri zostavovaní prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa vo výkaze ziskov a strát údaje v stĺpci 2 nevykazujú. Vo výkaze ziskov a strát účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú.

§ 4

Poznámky

(1) Poznámky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácie v poznámkach sa uvádzajú z pohľadu významnosti, pričom nie významné informácie sa môžu zoskupovať. Informácie v poznámkach sa uvádzajú tak, aby sa vyjadrila ekonomická realita a podstata príslušnej transakcie alebo dohody.

(2) V poznámkach sa uvádzajú informácie, o ktorých sa účtovná jednotka dozvedela do dňa zostavenia individuálnej účtovnej závierky a má pre tieto informácie obsahovú náplň ustanovenú týmto opatrením. Obsahová náplň poznámok pozostáva z popisných informácií a číselných údajov podľa obsahovej náplne uvedenej v prílohe č. 1.

Ak pre niektoré časti poznámok účtovná jednotka nemá obsahovú náplň, príslušné informácie sa neuvádzajú. V poznámkach sa môžu uvádzať informácie, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla poskytnúť nad rámec ustanovenej obsahovej náplne.

(3) Informácie, ak je to možné sa uvádzajú v tabuľkovej forme, pričom sa uvádzajú údaje za bežné účtovné obdobie. Ak existuje údaj na porovnanie uvádzajú sa údaje aj z predchádzajúceho účtovného obdobia.

(4) K súvahe a k výkazu ziskov a strát sa uvádzajú informácie v poznámkach podľa poradia vykazovaných položiek a s označením popisovaných položiek. Ak ide o rozpis podľa meny, uvedie sa aj označenie meny. Sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách. Ak sa tak rozhodne účtovná jednotka, môžu sa sumy v poznámkach uvádzať aj v eurách so zaokrúhlením na dve desatinné miesta.

Neprehliadnite!

Od 1. 1. 2018 na základe podľa Opatrenia MF SR č. MF/14774/2017-74 sa v poznámkach malej účtovnej jednotky uvádzajú aj informácie o tvorbe kapitálového fondu z príspevkov (obsah Poznámok č. IV ods. 5).

§ 5

Spoločné ustanovenie

(1) Na účely zostavenia účtovnej závierky sa rozumie

a)  materskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo vo viacerých dcérskych účtovných jednotkách, pričom rozhodujúci vplyv sa posudzuje podľa § 22 ods. 3 zákona,

b)  skupinou materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky,

c)  prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny,

d)  spoločným rozhodujúcim vplyvom zmluvne dohodnuté zdieľanie rozhodujúceho vplyvu.

(2) Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa na účely zistenia základu dane účtovnej jednotky v konkurze alebo v likvidácii sa v súvahe, vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach nevykazujú údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 6

Vykazovanie položiek v súvahe
a vo výkaze ziskov a strát

(1) Pri zostavovaní súvahy riadnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky v stĺpcoch 1 a 4 sa postupuje takto:

a)  na riadku 22 sa môže vykázať zostatok účtu 061,

b)  na riadku 23 sa môže vykázať zostatok účtu 062,

c)  na riadku 24 sa môže vykázať zostatok účtu 063,

d)  na riadku 25 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a zostatok účtu 066 sa vykazuje na riadku 26,

e)  na riadkoch 43 a 44 nie je potrebné vykazovať žiaden údaj a príslušné zostatky analytických účtov 311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA sa vykazujú na riadku 45,

f) na riadku 47 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a zostatok účtu 351A sa vykazuje na riadku 48,

g)  na riadkoch 55 a 56 nie je potrebné vykazovať žiaden údaj a príslušné zostatky analytických účtov 311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA sa vykazujú na riadku 57,

h)  na riadku 59 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a zostatok účtu 351A sa vykazuje na riadku 60,

i) na riadku 67 nie je potrebné vykazovať žiaden údaj a príslušné zostatky účtov 251A, 253A, 256A, 257A a 25XA sa vykazujú na riadku 68,

j) na riadkoch 104 a 105 nie je potrebné vykazovať žiaden údaj a príslušné zostatky analytických účtov 321A, 476A sa vykazujú na riadku 106,

k)  na riadku 108 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a zostatok príslušného účtu 471A, 47XA sa vykazuje na riadku 109,

l) na riadkoch 124 a 125 nie je potrebné vykazovať žiaden údaj a príslušné zostatky analytických účtov 321A, 322A, 324A, 325A, 326A, 32X, 475A, 476A, 478A, 47X sa vykazujú na riadku 126, písmeno m) na riadku 128 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a príslušné zostatky účtov 361A, 36X, 471A, 47X sa vykazujú na riadku 129.

(2) Pri zostavovaní výkazu ziskov a strát riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky v stĺpci 1 sa postupuje takto:

a)  na riadkoch 32 a 33 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a konečný stav účtu 665 sa vykazuje na riadku 34,

b)  na riadkoch 36 a 37 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a konečný stav účtu 666 sa vykazuje na riadku 38,

c)  na riadku 40 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a konečný stav účtu 662 sa vykazuje na riadku 41,

d)  na riadku 50 nie je potrebné vykázať žiaden údaj a konečný stav účtu 562 sa vykazuje na riadku 51.

(3) Ak účtovná jednotka v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období nezostavila účtovnú závierku ako malá účtovná jednotka,

a)  preradia sa v stĺpcoch 3 a 5 súvahy konečné zostatky súvahových účtov podľa položiek súvahy uvedených v prílohe č. 1,

b)  preradia sa v stĺpci 2 výkazu ziskov a strát konečné stavy nákladových účtov a výnosových účtov podľa položiek výkazu ziskov a strát uvedených v prílohe č. 1.

Vysvetlivky na vyplňovanie individuálnej účtovnej závierky pre malé účtovné jednotky a organizačné zložky zahraničnej osoby zapísanej v obchodnom registri

(1) Písmeno „X“ v označení účtu v položke súvahy vyjadruje účet doplnený do účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na ekonomický obsah účtovej skupiny.

(2) Písmeno „A“ za číslom účtu sa uvádza pri označení analytického účtu.

(3) Daňové identifikačné číslo (DIČ) sa vyplňuje, ak ho má účtovná jednotka pridelené.

(4) Identifikačné číslo organizácie (IČO) sa vyplňuje podľa Registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

(5) Kód SK NACE sa vyplňuje podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.

(6) Písmenom „X“ v označení účtovnej jednotky v časti „malá „sa označí nielen malá účtovná jednotka, ale aj organizačná zložka zahraničnej osoby zapísanej v obchodnom registri.

(7) Údaje, ktorými sú telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa, sú dobrovoľne vyplňovanými údajmi.

(8) Účtovná jednotka, ktorou je fyzická osoba – podnikateľ uvádza v časti „sídlo účtovnej jednotky“ miesto podnikania.

Použité skratky

•    č.r. – číslo riadku

•    r. – riadok

•    PSČ – poštové smerovacie číslo

Neprehliadnite!

Prílohou k Opatreniu sú Poznámky = požiadavky, čo by mali poznámky obsahovať. Opatrenie pre zostavenie účtovnej závierky ako aj príloha pre samotný obsah poznámok sa nachádzajú na stránkach Ministerstva financií SR www.financegov.sk v časti Dane, clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR.

IX. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA VEĽKEJ ÚČTOVNEJ JEDNOTKY

Opatrenie MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu a pre štátny podnik v z.n.p.

Ministerstvo financií SR podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Základné ustanovenia

(1) Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky, pre subjekty verejného záujmu a pre štátny podnik. Toto opatrenie sa vzťahuje na subjekt verejného záujmu, ak nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky, Exportno – importnou bankou SR, poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peňazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, pobočkou zahraničnej finančnej inštitúcie, účtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpočtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou.

(2) Usporiadanie, označovanie a obsahové vymedzenie položiek jednotlivých súčastí individuálnej účtovnej závierky je uvedené v § 2 až 6 a vzor súvahy, výkazu ziskov a strát a obsahová náplň poznámok sú uvedené v prílohe č. 1. V poznámkach na každej strane poznámok sa pri ich zostavovaní v ľavom hornom rohu uvedie označenie „poznámky Úč PODV 3– 01“ a v pravom hornom rohu sa uvedie identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené.

(3) Údaje z riadnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú uložením do RÚZ podľa § 23b ods. 5 zákona v rozsahu údajov uvedených v § 2 až 6 a v prílohe č. 1; vysvetlivky sa do RÚZ neukladajú. Na iné účely ako podľa prvej vety sa môže použiť aj iné grafické usporiadanie súvahy a výkazu ziskov a strát ako je uvedené v prílohe č. 1, pri dodržaní obsahového vymedzenia položiek individuálnej účtovnej závierky ustanoveného týmto opatrením.

§ 2

Súvaha

(1) Obsahové vymedzenie položiek súvahy individuálnej účtovnej závierky nadväzuje na príslušné účty z rámcovej účtovej osnovy a účty vytvorené účtovnou jednotkou uvedené v účtovom rozvrhu.

(2) Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa v súvahe v stĺpcoch 3 a 5 vykazujú údaje z otváracej súvahy.

(3) V súvahe v bežnom účtovnom období v stĺpci 1 časti 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív, v ktorých nie sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív za bežné účtovné obdobie, ktoré sa vykazujú v stĺpci 1 časti 2 (korekcia). V stĺpci 2 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi časťou 1 a časťou 2 stĺpca 1. V stĺpci 3 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(4) V súvahe v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 5 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(5) V súvahe sa vykazuje konečný zostatok syntetických účtov na strane aktív alebo na strane pasív pri tých syntetických účtoch, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, napríklad syntetické účty 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346, 347.

(6) Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

(7) Číselné údaje v súvahe sa uvádzajú v celých eurách.

(8) Po vyplnení číselných údajov v súvahe sa suma v riadku 01 v stĺpcoch 2 a 3 rovná sume v riadku 79 v stĺpcoch 4 a 5.

§ 3

Výkaz ziskov a strát

(1) Obsahové vymedzenie položiek výkazu ziskov a strát tvoria konečné stavy jednotlivých výsledkových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu.

(2) Vo výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady a výnosy za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady a výnosy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(3) Číselné údaje vo výkaze ziskov a strát sa uvádzajú v celých eurách.

(4) Po vyplnení číselných údajov suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 61 v stĺpci 1 sa rovná sume v súvahe v riadku 100 v stĺpci 4 a suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 61 v stĺpci 2 sa rovná sume v súvahe v riadku 100 v stĺpci 5.

§ 4

Poznámky

(1) Poznámky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácie v poznámkach sa uvádzajú z pohľadu významnosti, pričom informácie, ktoré nie sú významné, sa môžu zoskupovať.

(2) V poznámkach sa uvádzajú informácie, o ktorých sa účtovná jednotka dozvedela do dňa zostavenia individuálnej účtovnej závierky a má pre tieto informácie obsahovú náplň ustanovenú týmto opatrením. Obsahová náplň poznámok pozostáva z popisných informácií a číselných údajov podľa obsahovej náplne uvedenej v prílohe č. 1.

Ak pre niektoré časti poznámok účtovná jednotka nemá obsahovú náplň, príslušné informácie sa neuvádzajú. V poznámkach sa môžu uvádzať ďalšie informácie, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla poskytnúť nad rámec ustanovenej obsahovej náplne. Ďalšie informácie sa uvádzajú v poznámkach vždy, ak sú potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkou, aby účtovná závierka poskytovala verný obraz majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

(3) Informácie, ak je to možné, sa uvádzajú v tabuľkovej forme, pričom sa uvádzajú údaje za bežné účtovné obdobie. Ak existuje údaj na porovnanie, uvádzajú sa aj údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(4) K súvahe a k výkazu ziskov a strát sa uvádzajú informácie v poznámkach podľa poradia vykazovaných položiek a s označením popisovaných položiek. Ak ide o rozpis podľa meny uvedie sa aj označenie meny. Sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách, ak sa tak rozhodne účtovná jednotka, môžu sa sumy uvádzať v eurách so zaokrúhlením na dve desatinné miesta.

Neprehliadnite!

V poznámkach sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú. V súvislosti s kapitálovými fondmi z príspevkov sa v poznámkach k ÚZ veľkej ÚJ dopĺňajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú položky súvahy:

•    o informáciu týkajúcu sa príspevkov akcionárov alebo spoločníkov do kapitálového fondu z príspevkov podľa § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka [Čl. III ods. 1 písm. f)];

•    o opis a tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, najmä počet príspevkov a jednotlivé sumy príspevkov, ako aj opis vplyvu jeho tvorby na rozdelenie čistého zisku alebo iných vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti pre akcionárov alebo spoločníkov, ako aj na zvýšenie základného imania [Čl. III ods. 2 písm. a)].

§ 5

Spoločné ustanovenia

(1) Na účely zostavenia účtovnej závierky sa rozumie

a)  materskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo vo viacerých dcérskych účtovných jednotkách, pričom rozhodujúci vplyv sa posudzuje podľa § 22 ods. 3 až 7 zákona,

b)  skupinou materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky,

c)  prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny,

d)  pridruženou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť podľa § 2 ods. 4 písm. m) zákona a táto iná účtovná jednotka vykonáva podstatný vplyv na prevádzkovú činnosť a finančnú činnosť účtovnej jednotky; predpokladá sa, že účtovná jednotka vykonáva podstatný vplyv v inej účtovnej jednotke, ak má v tejto inej účtovnej jednotke minimálne dvadsaťpercentný podiel hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov,

e)  spoločným rozhodujúcim vplyvom zmluvne dohodnuté zdieľanie rozhodujúceho vplyvu,

f) blízkym rodinným príslušníkom deti, rodičia, manžel, manželka, druh, družka a ich rodinní príslušníci, ktorí môžu ovplyvniť osobu alebo môžu byť ovplyvnení osobou pri činnosti súvisiacej s účtovnou jednotkou,

g)  kľúčovým manažmentom osoby, ktoré majú právomoc a zodpovednosť za plánovanie, riadenie a kontrolu činností účtovnej jednotky, priamo alebo nepriamo, vrátane každého výkonného riaditeľa alebo iného riaditeľa tejto účtovnej jednotky.

(2) Na účely zostavenia poznámok sa osoba s účtovnou jednotkou zostavujúcou účtovnú závierku (ďalej len „vykazujúca účtovná jednotka“) považuje za spriaznenú osobu, ak ide o

a)  fyzickú osobu alebo blízkeho rodinného príslušníka tejto osoby, ak táto osoba

1.  má vo vykazujúcej účtovnej jednotke rozhodujúci vplyv alebo spoločný rozhodujúci vplyv,

2.  má vo vykazujúcej účtovnej jednotke podstatný vplyv alebo

3.  je členom kľúčového manažmentu vykazujúcej účtovnej jednotky alebo jeho materskej účtovnej jednotky,

b)  inú účtovnú jednotku, pričom

1.  táto účtovná jednotka a vykazujúca účtovná jednotka sú súčasťou tej istej skupiny,

2.  jedna účtovná jednotka je pridruženou účtovnou jednotkou alebo účtovnou jednotkou so spoločným rozhodujúcim vplyvom druhej účtovnej jednotky, alebo pridruženou účtovnou jednotkou alebo účtovnou jednotkou so spoločným rozhodujúcim vplyvom niektorého člena tej skupiny, ktorej členom je táto druhá účtovná jednotka,

3.  obidve účtovné jednotky sú účtovnou jednotkou so spoločným rozhodujúcim vplyvom v tej istej inej účtovnej jednotky,

4.  jedna účtovná jednotka je účtovnou jednotkou so spoločným rozhodujúcim vplyvom inej účtovnej jednotky a druhá účtovná jednotka je pridruženou účtovnou jednotkou tejto inej účtovnej jednotky,

5.  účtovná jednotka je programom požitkov po skončení zamestnania pre zamestnancov vykazujúcej účtovnej jednotky alebo účtovnej jednotky spriaznenej s touto vykazujúcou účtovnou jednotkou; ak je samotná vykazujúca účtovná jednotka takýmto programom, prispievajúci zamestnávatelia sú s ňou spriaznení,

6.  v účtovnej jednotke má rozhodujúci vplyv alebo spoločný rozhodujúci vplyv osoba alebo blízky rodinný príslušník podľa písmena a),

7.  účtovná jednotka alebo niektorý člen skupiny, do ktorej účtovná jednotka patrí, poskytuje služby kľúčového manažmentu vykazujúcej účtovnej jednotke alebo materskej účtovnej jednotke vykazujúcej účtovnej jednotky,

8.  v účtovnej jednotke má fyzická osoba podľa písmena a) prvého bodu podstatný vplyv alebo je členom kľúčového manažmentu tejto účtovnej jednotky alebo jej materskej účtovnej jednotky.

(3) Na účely uvádzania údajov v prehľade peňažných tokov sa rozumie

a)  peňažnými prostriedkami peňažná hotovosť, ekvivalenty peňažnej hotovosti, peňažné prostriedky na bežných účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, kontokorentný účet a časť zostatku účtu peniaze na ceste, ktorý sa viaže k prevodu medzi bežným účtom a pokladnicou alebo medzi dvoma bankovými účtami,

b)  peňažnými ekvivalentmi krátkodobý finančný majetok, ktorý je zameniteľný za vopred známu sumu peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny jeho hodnoty v najbližších troch mesiacoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad termínové vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesačnú výpovednú lehotu, likvidné cenné papiere určené na obchodovanie, prioritné akcie obstarané účtovnou jednotku, ktoré sú splatné do troch mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(4) Ak účtovná jednotka v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období nezostavila účtovnú závierku ako veľká účtovná jednotka,

a)  preradia sa v stĺpcoch 3 a 5 súvahy konečné zostatky súvahových účtov podľa položiek súvahy uvedených v prílohe č. 1,

b)  preradia sa v stĺpci 2 výkazu ziskov a strát konečné stavy nákladových účtov a výnosových účtov podľa položiek výkazu ziskov a strát uvedených v prílohe č. 1.

(5) Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa na účely zistenia základu dane účtovnej jednotky v konkurze alebo v likvidácii v súvahe, vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach nevykazujú údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Vysvetlivky na vyplňovanie individuálnej účtovnej závierky pre veľké účtovné jednotky a pre subjekty verejného záujmu

(1) Písmeno „X“ v označení účtu uvedené v položke súvahy vyjadruje účet doplnený do účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na ekonomický obsah účtovej skupiny.

(2) Písmeno „A“ za číslom účtu sa uvádza pri označení analytického účtu.

(3) Daňové identifikačné číslo (DIČ) sa vyplňuje, ak ho má účtovná jednotka pridelené.

(4) Identifikačné číslo organizácie (IČO) sa vyplňuje podľa Registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

(5) Kód SK NACE sa vyplňuje podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.

(6) Písmenom „X“ v označení účtovnej jednotky v časti „veľká „sa označí nielen veľká účtovná jednotka, ale aj subjekt verejného záujmu a štátny podnik.

(7) Údaje, ktorými sú telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa, sú dobrovoľne vyplňovanými údajmi.

(8) Účtovná jednotka, ktorou je fyzická osoba – podnikateľ uvádza v časti „sídlo účtovnej jednotky“ miesto podnikania.

Použité skratky

•    č.r. – číslo riadku

•    r. – riadok

•    PSČ – poštové smerovacie číslo

Požiadavky na zostavenie poznámok malej a veľkej účtovnej jednotky

Pri malej a veľkej účtovnej jednotke sa použije rovnaké tlačivo účtovnej závierky (výkazy), ale požiadavky na zverejňovanie informácií v poznámkach sú odlišné.

Rozsah požiadaviek na informácie zverejňované v poznámkach v prípade malej účtovnej jednotky tvorí päť strán A4.

Požadujú sa:

•    všeobecné informácie (napr. názov, sídlo, opis vykonávanej činnosti, priemerný prepočítaný počet zamestnancov),

•    informácie o orgánoch spoločnosti (napr. informácie o pôžičkách poskytnutých členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu),

•    informácie o prijatých postupoch (napr. splnenie predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, použité účtovné zásady a metódy, spôsob a určenie rozhodujúcich účtovných odhadov a predpokladov, informácie o oprave významných chýb minulých účtovných období),

•    informácie vysvetľujúce a dopĺňajúce súvahu a výkaz ziskov a strát (napr. dôvod vzniku goodwillu a jeho zníženie, informácie o celkovej sume záväzkov so zostatkovou dobou splatnosti dlhšou ako päť rokov, informácie o vlastných akciách, informácie o nákladoch a výnosoch výnimočného rozsahu alebo výskytu),

•    informácie o iných aktívach a iných pasívach (napr. opis a hodnota podmieneného majetku, opis a hodnota podmienených záväzkov),

•    informácie o udalostiach, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. zmena výšky rezerv a opravných položiek, zmena spoločníkov účtovnej jednotky, prijatie rozhodnutia o predaji účtovnej jednotky alebo jej časti),

•    ostatné informácie (napr. informácie o vzťahoch medzi orgánom verejnej moci a účtovnou jednotkou).

Rozsah požiadaviek na informácie zverejňované v poznámkach v prípade veľkej (vrátane možnej stredne veľkej) účtovnej jednotky tvorí jedenásť strán A4.

Pri veľkej účtovnej jednotke sa požaduje zverejňovanie napríklad:

•    prehľad o pohybe vlastného imania,

•    prehľad o pohybe peňažných tokov,

•    podrobnejšie informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú položky súvahy,

•    podrobnejšie informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú položky výkazu ziskov a strát.

Obsah poznámok mikro, malej a veľkej účtovnej jednotky (teda čo majú poznámky týchto účtových jednotiek obsahovať) je zverejnený na internetových stránkach MF SR www.finance.gov.sk.

Poznámky musia všetky účtovné jednotky (mikro, malá aj veľká) vypracovať ako samostatný materiál, potom uložiť najlepšie vo formáte „pdf“ a priložiť k účtovnej závierke (k výkazom) a doručiť na daňový úrad v listinnej podobe alebo prostredníctvom elektronickej podateľne FR SR ako jeden celok (účtovná závierka tvorí jeden celok).

Neprehliadnite!

V poznámkach sú aj veľké účtovné jednotky povinné uviesť informáciu o tvorbe kapitálového fondu z príspevkov, najmä počet príspevkov a jednotlivé sumy príspevkov, ako aj opis vplyvu jeho tvorby na rozdelenie čistého zisku alebo iných vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti pre akcionárov alebo spoločníkov, ako aj na zvýšenie základného imania [Čl. III ods. 2 písm. a)].

Prílohou k Opatreniu sú Poznámky = požiadavky, čo by mali poznámky obsahovať. Opatrenie pre zostavenie účtovnej závierky ako aj príloha pre samotný obsah poznámok sa nachádzajú na stránkach Ministerstva financií SR www.financegov.sk v časti Dane, clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR.

X. ČINNOSTI PO ZOSTAVENÍ
ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

1.  Overovanie účtovnej
závierky audítorom
(§ 19 zákona o účtovníctve)

Riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku (ďalej len „ÚZ“) overenú audítorom podľa § 19 zákona o účtovníctve musia mať tieto účtovné jednotky:

a)  obchodná spoločnosť a družstvo,

b)  obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu,

c)  účtovná jednotka, ktorej túto povinnosť ukladá osobitný právny predpis (banky, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a pod.),

d)  účtovná jednotka, ktorá zostavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS).

     Obchodná spoločnosť a družstvo

Obchodná spoločnosť, t. j. spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo musia mať ÚZ overenú audítorom

•    ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ a za

•    bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

a to osobitne za každé účtovné obdobie, splnili aspoň dve z nižšie uvedených veľkostných kritérií.

1.  celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,

2.  čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

3.  priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 50.

Z uvedeného vyplýva, že sa osobitne testujú dve účtovné obdobia, a to účtovné obdobie, za ktoré sa ÚZ zostavuje, t. j. za rok 2025, a osobitne za predchádzajúce účtovné obdobie, t.j. za rok 2024. Testujú sa všetky tri veľkostné kritériá, pričom na splnenie povinnosti overenia ÚZ audítorom stačí splniť dve z troch podmienok v každom roku.

Teda ak obchodná spoločnosť, t. j. akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo splní podmienky pre overenie ÚZ osobitne za rok 2025 a osobitne za rok 2024 (vždy sa samostatne sledujú dve po sebe idúce účtovné obdobia), potom ÚZ za rok 2025 musí byť overená audítorom.

Neprehliadnite!

Od 1. 1. 2020 zákonom č. 363/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve sa ustanovilo, že ÚZ musí mať overenú audítorom každá obchodná spoločnosť bez ohľadu na to, či povinne vytvára základné imanie alebo nie, teda aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktoré základné imanie povinne nevytvárajú.

Varianty testovania

•    Ak obchodná spoločnosť, napr. s.r.o., za rok 2025 splní dve z troch veľkostných kritérií a splní dve z troch veľkostných kritérií aj za rok 2024, potom ÚZ za rok 2025 musí mať overenú audítorom, pretože splnila veľkostné kritéria pre overenie za dve účtovné obdobia idúce po sebe.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2025 nesplní dve z troch veľkostných kritérií, a nesplní veľkostné kritériá ani za rok 2024, potom ÚZ za rok 2025 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritéria za obidve testované účtovné obdobia.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2025 nesplní dve z troch veľkostných kritérií, ale za rok 2024 veľkostné kritériá splní, potom ÚZ za rok 2025 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritéria za obidve testované účtovné obdobia.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2025 splní dve z troch veľkostných kritérií, za rok 2024 veľkostné kritériá nesplní, ÚZ za rok 2025 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritériá za obidve testované účtovné obdobia.

Definície pojmov

Celková suma majetku je suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky. Ide o hodnotu majetku „brutto“, t. j. v ocenení, za ktoré sa majetok obstaral. Údaj sa berie z riadku 01 Súvahy brutto – časť 1 malej alebo veľkej účtovnej jednotky vrátane zásob, peňažných prostriedkov, pohľadávok a pod.

Podľa § 2 ods. 15 písm. c) zákona o účtovníctve, čistý obrat tvoria výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav (výnosy účtované na účtoch 601, 602 alebo 604, ak ide o účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú predajom výrobkov, poskytovaním služieb alebo predajom tovaru).

Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb, napríklad lízingové spoločnosti, ktoré účtujú výnosy v súlade s § 30a ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve vydané Opatrením Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 v znení n.p. na účte 662, tak potom do čistého obratu bude vstupovať účet 662.

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov je objektívny ukazovateľ vychádzajúci so štatistických metód a je používaný v personálnej agende.

ÚZ mikro účtovnej jednotky sa neoveruje audítorom, pretože nedosahuje veľkostné kritériá pre overenie.

     Overovanie ÚZ u obchodníka
s cennými papiermi

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve riadnu alebo mimoriadnu individuálnu ÚZ musí mať overenú audítorom aj obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, a to bez ohľadu na splnenie, či nesplnenie veľkostných kritérií.

     Overovanie ÚZ
podľa osobitného predpisu

Povinnosť overenia ÚZ neukladá len zákon o účtovníctve, ale aj osobitný predpis, podľa ktorého sú účtovné jednotky založené alebo zriadené, napr. v nadáciách túto povinnosť ukladá § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení n.p., v neziskových organizáciách § 33 ods. 3 zákona č. 197/2013 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v z.n.p.

     Audit v účtovných jednotkách,
ktoré vedú účtovníctvo
a zostavujú ÚZ podľa IAS/IFRS (§ 17a)

Finančné inštitúcie
(§ 17a ods. 1 zákona o účtovníctve)

•    ÚZ overenú audítorom musia mať účtovné jednotky, ktoré zostavujú ÚZ podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS). Ide o účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve, napr. banky, pobočky zahraničných bánk, správcovské spoločnosti, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne, Burza cenných papierov, Železnice SR.

Účtovné jednotky, ktoré dobrovoľne zostavujú ÚZ podľa IAS/IFRS

•    ÚZ overenú audítorom musí mať aj účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve, tzv. veľká účtovná jednotka, ak dobrovoľne zostavuje ÚZ podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS), je obchodnou spoločnosťou a ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnila aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky (suma majetku „brutto“),

b)  čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.

•    ÚZ overenú audítorom musí mať aj účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve, ak dobrovoľne zostavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov (obchodník s cennými papiermi obchodovanými na regulovanom trhu, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, nástupnícka účtovná jednotka a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov, novovzniknutá dcérska účtovná jednotka – obchodná spoločnosť spĺňajúca veľkostné kritéria podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, ktorá zotavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov, európska spoločnosť so sídlom na území SR, ktorá pred premiestnením viedla účtovníctvo podľa medzinárodných účtovných štandardov).

Neprehliadnite!

Podľa § 17a ods. 5 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka uvedená v ods. 1 až 3, ktorá zostavovala alebo začne zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS, zostavuje takúto ÚZ aj keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie.

Výkaz vybraných údajov

Podľa § 17a ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky, ktoré zostavujú ÚZ podľa IAS/IFRS majú povinnosť zostaviť výkaz vybraných údajov z ÚZ. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z ÚZ ustanoví ministerstvo opatrením (Ministerstvo financií SR). Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov SR. Audítor musí overiť, či údaje vo výkaze vybraných údajov z ÚZ sú v súlade s ÚZ zostavenou podľa IAS/IFRS. Výkaz vybraných údajov je zverejnený na stránke Ministerstva financií SR.

     Schvaľovanie a odvolanie audítora

Podľa § 19 ods. 2 zákona o účtovníctve audítora na overenie ÚZ a výročnej správy obchodnej spoločnosti, družstva, obchodnej spoločnosti a družstva, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a účtovnej jednotky, ktorá zostavuje ÚZ podľa IAS/IFRS, schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza (družstvo).

V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit (§ 34 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite) alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis (zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR).

Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní ÚZ podľa tohto zákona (zákon o účtovníctve) alebo na použitie audítorských postupov (§ 19 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

     Lehota na overenie ÚZ audítorom podľa zákona o účtovníctve

Zákon o účtovníctve ustanovuje lehotu na overenie ÚZ audítorom pre účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overovania podľa tohto zákona. Podľa § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve ÚZ musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, t. j. ak je ÚZ zostavená k 31. 12. 2025, potom overená musí byť najneskôr do 31. 12. 2026.

Nadácia, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby a neinvestičný fond, ak majú povinnosť overenia ÚZ audítorom, musia mať overenú ÚZ audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka za uplynulý kalendárny rok. Lehota pre overenie ÚZ audítorom je daná nepriamo, pretože v tejto lehote musia tieto účtovné jednotky vypracovať výročnú správu, súčasťou ktorej je aj výrok audítora a v lehote do 15. júla musí byť výročná správa vrátane výroku audítora uložená vo verejnej časti registra ÚZ.

Audit v účtovnej jednotke
podľa § 19 ods. 5 zákona o účtovníctve

Podľa § 19 ods. 5 zákona o účtovníctve povinnosť overenia ÚZ audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise, t. j. § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy), ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 €, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto ÚZ musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, podľa ktorého musí byť ÚZ neinvestičného fondu overená audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka a následne do 15. júla uložená vo verejnej časti registra ÚZ ako súčasť výročnej správy vrátane výroku audítora k ÚZ, § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p., podľa ktorého musí byť ÚZ overená audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka a následne do 15. júla uložená vo verejnej časti registra ÚZ ako súčasť výročnej správy vrátane výroku audítora k ÚZ.

K zmenám účinným od 22. 6. 2023 na základe zákona č. 407/2022 Z. z.:

•    K § 19 ods. 4

Za § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve je vložený nový odsek 4, ktorý ustanovuje novú povinnosť pre audítora, a to uvádzať v správe audítora informácie týkajúce sa správy s informáciami o dani z príjmov, pričom podľa prechodného ustanovenia § 39za zákona o účtovníctve sa uvedené prvýkrát použije pri správe audítora k ÚZ, ktorá sa zostavuje za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2025 (prechodné ustanovenie § 39za zákona o účtovníctve: Ustanovenie § 19 ods. 4 v znení účinnom od 22. júna 2023 sa prvýkrát použije pri správe audítora k účtovnej závierke, ktorá sa zostavuje za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2025.

§ 19 ods. 4) znie

V správe audítora k ÚZ obchodnej spoločnosti, ktorá má povinnosť nechať si overiť ÚZ audítorom podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. d) alebo podľa § 22 ods. 2, audítor uvedie aj informáciu o tom, či

a)  za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, za ktoré je overovaná ÚZ zostavená, vznikla ÚJ povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a alebo § 21b,

b)  ÚJ uvedená v písmene a) správu s informáciami o dani z príjmov uložila v súlade s § 23a ods. 11.

2.  Výročná správa
(§ 20 zákona o účtovníctve)

Účtovná jednotka (ďalej len „ÚJ“), ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve, má povinnosť vyhotoviť výročnú správu.

Obsah výročnej správy
pre obchodné spoločnosti a družstvo

Obchodné spoločnosti a družstvo (§ 20 ods. 1 zákona o účtovníctve), vo výročnej správe uvádzajú účtovnú závierku (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa a správu audítora vrátane prípadného dodatku správy audítora k tejto účtovnej závierke.

Výročná správa musí obsahovať aj informácie o vývoji ÚJ, o stave, v ktorom sa nachádza a o významných rizikách a neistotách, ktorým je ÚJ vystavená, o predpokladanom budúcom vývoji, o udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia (napr. v období zostavovania účtovnej závierky vyhorela prevádzka, je to udalosť, ktorá významným spôsobom ovplyvní ďalšiu činnosť ÚJ).

Výročná správa by mala obsahovať aj informácie o nákladoch vynaložených na činnosť v oblasti výskumu a vývoja, informácie o nadobúdaní vlastných akcií, dočasných listov, vlastných obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej ÚJ (ak uvedené účtovné prípady počas účtovného obdobia v ÚJ nastali). Výročná správa by mala obsahovať aj návrh na rozdelenie zisku alebo návrh na vysporiadanie straty. Ak má ÚJ organizačnú zložku v zahraničí, aj táto informácia musí byť uvedená vo výročnej správe.

Obsah správy audítora
a lehota na overenie

Podľa § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve, výročná správa musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (za rok 2025 do konca roka 2026). Audítor musí vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou a musí vyjadriť názor aj na ďalšie informácie požadované v § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve (napr. uviesť, či na základe poznatkov o ÚJ a situácii v nej získaných počas auditu účtovnej závierky audítor zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o účtovníctve, k priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná výročná správa, ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon 581/2004 Z. z. zákon o zdravotných poisťovniach).

Podľa § 20 ods. 5 zákona o účtovníctve, ak je to pre posúdenie aktív, pasív a finančnej situácie ÚJ, ktorá používa nástroje podľa osobitného predpisu (zákon o cenných papieroch) významné, ÚJ je povinná uviesť vo výročnej správe tiež informácie o 

a)  cieľoch a metódach riadenia rizík v ÚJ vrátane jej politiky pre zabezpečenie hlavných typov plánovaných obchodov, pri ktorých sa použijú zabezpečovacie deriváty,

b)  cenových rizikách, úverových rizikách, rizikách likvidity a rizikách súvisiacich s tokom hotovosti, ktorým je ÚJ vystavená.

Výročná správa a obchodníci
s cennými papiermi

V § 20 ods. 6 zákona o účtovníctve sú uvedené požiadavky, ktoré musí výročná správa obsahovať, ak ide o ÚJ, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu. Táto ÚJ musí vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktorá musí obsahovať

a)  odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý sa na ňu vzťahuje alebo ktorý sa rozhodla dodržiavať pri riadení, a údaj o tom, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný,

b)  všetky významné informácie o metódach riadenia a údaj o tom, kde sú informácie o metódach riadenia zverejnené,

c)  informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti a dôvody týchto odchýlok alebo informáciu o neuplatňovaní žiadneho kódexu riadenia spoločnosti a dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla,

d)  opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,

e)  informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,

f)  informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov,

g)  informácie podľa § 20 ods. 7 (uvedené nižšie).

Podľa § 20 ods. 7 zákona o účtovníctve, ak ide o ÚJ, ktorá emitovala cenné papiere, a aspoň niektoré z nich sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a týka sa ich ponuka na prevzatie, je povinná vo výročnej správe uviesť údaje aj o:

a)  štruktúre základného imania vrátane údajov o cenných papieroch, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v žiadnom členskom štáte s uvedením druhov akcií, opisu práv a povinnosti s nimi spojených pre každý druh akcií a ich percentuálny podiel na celkovom základnom imaní,

b)  obmedzeniach prevoditeľnosti cenných papierov,

c)  kvalifikovanej účasti na základnom imaní podľa osobitného predpisu [§ 8 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch],

d)  majiteľoch cenných papierov s osobitnými právami kontroly s uvedením opisu týchto práv,

e)  obmedzeniach hlasovacích práv,

f)  dohodách medzi majiteľmi cenných papierov, ktoré sú jej známe a ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti cenných papierov a obmedzeniam hlasovacích práv,

g)  pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov,

h)  právomociach jej štatutárneho orgánu, najmä ich právomoci rozhodnúť o vydaní akcií alebo spätnom odkúpení akcií,

i) všetkých významných dohodách, ktorých je zmluvnou stranou a ktoré nadobúdajú účinnosť, menia sa alebo ktorých platnosť sa skončí v dôsledku zmeny jej kontrolných pomerov, ku ktorej došlo v súvislosti s ponukou na prevzatie, a o jej účinkoch s výnimkou prípadu, ak by ju ich zverejnenie vážne poškodilo; táto výnimka sa neuplatní, ak je povinná zverejniť tieto údaje v rámci plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

j) všetkých dohodách uzatvorených medzi ňou a členmi jej orgánov alebo zamestnancami, na ktorých základe sa im má poskytnúť náhrada, ak sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí vzdaním sa funkcie, výpoveďou zo strany zamestnanca, ich odvolaním, výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu alebo sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí v dôsledku ponuky na prevzatie.

Podľa § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve členovia predstavenstva ÚJ, ktorá emitovala cenné papiere a tie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa § 20 ods. 7 zákona o účtovníctve.

Výročná správa, ktorú vyhotovuje ÚJ, ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 5 zákona o účtovníctve (právnické osoby vymedzené v § 50 zákona o dani z príjmov – občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy), ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 €), obsahuje najmä

a)  účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,

b)  správu audítora k účtovnej závierke podľa písmena a),

c)  prehľad vykonávaných činností alebo projektov za účtovné obdobie s uvedením ich vzťahu k účelu založenia ÚJ,

d)  prehľad výnosov (príjmov) v členení podľa zdrojov,

e)  prehľad nákladov (výdavkov) v členení podľa jednotlivých druhov činností, účelu alebo projektov, s osobitným vyčíslením nákladov (výdavkov) na správu,

f)  návrh vysporiadania výsledku hospodárenia,

g)  informáciu o predpokladanom budúcom vývoji činnosti ÚJ.

Vykazovanie informácií o udržateľnosti

Od 1. 6. 2024 sa do zákona o účtovníctve ustanovili nové ustanovenia § 20c až § 20i a prechodné ustanovenie § 39zc týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti.

Povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti sa vzťahuje na ÚJ definované:

•    v § 20c ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve – pre individuálne vykazovanie informácií o udržateľnosti,

•    v § 20g ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve – pre konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti.

Povinnými ÚJ sú:

•    banky okrem NBS,

•    poisťovne a zaisťovne,

•    obchodné spoločnosti,

a to po splnení veľkostných kritérií, pričom sa rozlišuje, či ide o emitenta (tzn. ÚJ, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu).

Povinnosť vykazovania sa vzťahuje na ÚJ, ktoré spĺňajú nasledovné veľkostné kritériá:

1.  všetky veľké ÚJ (emitenti aj neemitenti) – ide o veľké ÚJ podľa účtovnej Smernice európskeho parlamentu a rady („veľké podniky“) tzn. ÚJ, ktoré v každom z dvoch bezprostredne predchádzajúcich účtovných období splnili aspoň 2 z týchto podmienok:

•    netto hodnota majetku viac ako 25 mil. eur,

•    čistý obrat viac ako 50 mil. eur,

•    priemerný prepočítaný počet zamestnancov viac ako 250;

2.  malé a stredne veľké ÚJ, ktoré sú emitentmi (okrem mikro ÚJ),

3.  veľké dcérske ÚJ, ktorých konečný materský subjekt má sídlo mimo EÚ.

Nadobúdanie účinnosti na vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa prechodného ustanovenia § 39zc zákona o účtovníctve – odklad účinnosti

•    Od 1. 1. 2024: banky, poisťovne, zaisťovne a obchodné spoločnosti – emitenti, pričom testovanie bude podľa pôvodných kritérií.

•    Od 1. 1. 2025: všetky veľké ÚJ (splnenie aspoň dve z veľkostných kritérií: majetok > 25 mil. eur, čistý obrat > 50 mil. eur, počet zamestnancov > 250) – odklad účinnosti od 1. 1. 2027 na základe zákona č. 187/2025 Z. z., ktorým sa novelizoval zákona o účtovníctve s účinnosťou od 10. 7. 2025).

•    Od 1. 1. 2026: kótované malé a stredne veľké ÚJ okrem mikro ÚJ (zjednodušené štandardy) – odklad účinnosti od 1. 1. 2028 na základe zákona č. 187/2025 Z.z., ktorým sa novelizoval zákona o účtovníctve s účinnosťou od 10. 7. 2025).

•    Od 1. 1. 2028: veľké dcérske ÚJ s konečným materským subjektom mimo EÚ.

3.  Opravy chýb minulých
účtovných období

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemôže dodržať, účtuje ich a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Účtovať o nich bude ako o oprave chýb minulých účtovných období. Postupy účtovania (§ 5) rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období, a podľa toho sa potom odvíja aj ich účtovanie. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 postupov účtovania). Podmienku významnosti si stanovuje účtovná jednotka. Za opravu chýb minulých rokov sa nepovažujú rozdiely zo zmeny hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve (§ 59 ods. 14 postupov účtovania).

Opravy chýb minulých účtovných období

Druh chyby	Do zostavenia účtovnej závierky	Do schválenia účtovnej závierky	Po schválení účtovnej závierky
Významná	Na účty nákladov a výnosov	V rámci znovu otvorených účtovných kníh na účty nákladov a výnosov	Na účty vlastného imania: 428, 429
Nevýznamná	Na účty nákladov a výnosov	Na účty nákladov a výnosov	Na účty nákladov a výnosov

 

4.  Znovuotvorenie už
uzavretých účtovných kníh

Podľa § 2a ods. 1 písm. c) postupov účtovania účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka je účtovanie skutočností z dôvodu znovuotvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.

V zmysle § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva. S prihliadnutím na zásadu významnosti sa otvoria uzavreté účtovné knihy len v prípade, že zostavená účtovná závierka (ešte neschválená) neposkytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a je potrebné za účelom jeho dosiahnutia vykonať opravy účtovania.

To znamená, že účtovná jednotka znovu otvorí uzavreté účtovné knihy, vykoná opravy v účtovníctve, opätovne účtovné knihy uzavrie a zostaví účtovnú závierku, ale znova len ako „riadnu“, pretože „opravná“ alebo „dodatočná“ účtovná závierka neexistuje. Takto zostavená účtovná závierka sa potom posiela do registra účtovných závierok do 15 pracovných dní od jej schválenia. Oznámenie o dátume schválenia sa v takomto prípade už do registra neposiela.

Po schválení účtovnej závierky už nie je možné opätovne otvoriť účtovníctvo (§ 16 ods. 9 zákona o účtovníctve), opravy sa vykonajú v účtovnom období, v ktorom boli zistené.

XI. REGISTER ÚČTOVNÝCH
ZÁVIEROK

Register účtovných závierok (ďalej len „register“) je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“). Správca registra a prevádzkovateľ registra sa považujú za spoločných prevádzkovateľov podľa osobitného predpisu, ktorým je Čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).

Do registra sa ukladajú

a)  riadne individuálne účtovné závierky,

b)  mimoriadne individuálne účtovné závierky,

c)  riadne konsolidované účtovné závierky,

d)  mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

e)  súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

f)  výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,

g)  správy audítorov,

h)  individuálne výročné správy,

i) konsolidované výročné správy,

j) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu (§ 34 zák. č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov),

k)  oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky,

l) správy s informáciami o dani z príjmov,

m) konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej ÚJ so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v § 20c ods. 17 písm. b) a § 20g ods. 10 písm. b),

n)  správy o udržateľnosti a dokumenty s názorom týkajúcim sa uistenia uvedené v § 20d ods. 6,

o)  správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti,

p)  výkazy o transparentnosti podľa osobitných predpisov.

Výkaz o transparentnosti budú zostavovať neziskové organizácie podľa osobitných predpisov, podľa ktorých sú zriadené, napr. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p. (§ 34a),

Podľa § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, do registra môže ÚJ uložiť aj účtovnú závierku, teda riadnu, mimoriadnu alebo konsolidovanú, nie akúkoľvek v akejkoľvek štruktúre, ktorú zostavila z vlastného podnetu. ÚJ (emitent), ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu (§ 34 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov), ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.

Prevádzkovateľ registra

a)  vytvára, udržiava a prevádzkuje register,

b)  zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok,

c)  zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ,

d)  poskytuje a sprístupňuje dokumenty uložené v registri a identifikačné údaje uvedené v § 23 ods. 7 zákona o účtovníctve (viď. text nižšie) orgánom verejnej správy a iným osobám.

Dokumenty uložené v registri sa uchovávajú (archivujú) v súlade s § 35 zákona o účtovníctve (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie). Dokumenty ukladané do registra, ktoré vyhotovuje ÚJ, musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Dokumenty musia byť uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia ÚJ môžu byť uložené aj v cudzom jazyku. Dokumenty podľa odseku 2 písm. m) - konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorých preklad do štátneho jazyka nie je úradne overený, obsahujú vyhlásenie o tejto skutočnosti.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť

Verejnú časť registra tvoria dokumenty podľa § 23 ods. 2 (účtovné závierky, výročné správy, správy audítorov atď.) a voľne dostupný zoznam identifikačných údajov podľa § 23 ods. 7.

Neverejnú časť tvoria dokumenty:

a)  ÚJ uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), t. j. pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie,

b)  fyzickej osoby, ktorá je ÚJ (vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo).

Identifikačné údaje

Podľa § 23 ods. 7 zákona o účtovníctve prevádzkovateľ registra vedie, aktualizuje a zverejňuje zoznam právnických osôb, zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe.

Do registra sa zapisujú o nich najmä tieto identifikačné údaje:

a)  obchodné meno alebo názov alebo meno a priezvisko,

b)  identifikačné číslo organizácie,

c)  daňové identifikačné číslo,

d)  štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti pridelený podľa spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskej únii [odkaz 29dc: § 3 ods. 1 písm. q), ods. 2 písm. l), ods. 3 písm. m) a ods. 5 písm. d) zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 302/2023 Z. z.],

e)  adresa sídla alebo miesta podnikania,

f)  právna forma,

g)  počet zamestnancov,

h)  druh vlastníctva,

i) dátum vzniku, ktorým je dátum vzniku právnickej osoby, dátum vzniku oprávnenia na podnikanie alebo dátum vzniku oprávnenia na výkon činnosti fyzickej osoby,

j) dátum zániku, ktorým je dátum zániku právnickej osoby, dátum zániku oprávnenia na podnikanie alebo dátum zániku oprávnenia na výkon činnosti fyzickej osoby.

Identifikačné údaje slovenskej
alebo zahraničnej fyzickej osoby,
ktorá uložila alebo neuložila dokumenty do registra a zanikla, alebo uložila dokumenty po dátume zániku

Podľa § 23 ods. 8 zákona o účtovníctve, identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom neuložila žiadne dokumenty podľa § 23 ods. 2 a zanikla, sú prístupné v neverejnej časti registra (prvá veta).

Identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom uložila dokumenty podľa § 23 ods. 2 a zanikla, sú po desiatich rokoch od dátumu jej zániku prístupné v neverejnej časti registra (druhá veta).

Identifikačné údaje zahraničnej fyzickej osoby a slovenskej fyzickej osoby, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť a uložila dokumenty podľa § 23 ods. 2 po dátume zániku, a to za účtovné obdobie, ktoré začalo po dátume zániku uvedenom v registri, sú prístupné vo verejnej časti registra po dobu desiatich rokov od konca účtovného obdobia, za ktoré uložila dokumenty podľa § 23 ods. 2 (tretia veta).

Prevádzkovateľ registra uskutoční presun identifikačných údajov do neverejnej časti registra do 12 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o dátume zániku fyzickej osoby, okrem zverejnenia identifikačných údajov podľa tretej vety.

Poskytovanie údajov z neverejnej
časti registra (§ 23 ods. 9)

Prevádzkovateľ registra je oprávnený poskytovať údaje z neverejnej časti registra na analytické účely a na štatistické účely analytickým útvarom orgánov verejnej správy.

     Ukladanie dokumentov do registra (§ 23a zákona o účtovníctve)

ÚJ je povinná ukladať dokumenty do registra v elektronickej podobe.

Povinnosť uložiť dokumenty do registra podľa § 23 ods. 2 sa nevzťahuje na

1)  Slovenskú informačnú službu, a na

2)  ÚJ, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy,

•    ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov a podľa § 15 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.), alebo

•    ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitných predpisov, napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, alebo

•    ak jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovujú osobitné predpisy, napr. § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadácii v znení n.p.

Termín na uloženie účtovnej závierky
do registra (§ 23a ods. 3)

ÚJ ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky podľa § 17a ods. 7 zákona o účtovníctve v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 3 (súhrnná účtovná závierka verejnej správy) alebo osobitný predpis neustanovuje inak (odkaz 29i: neziskové organizácie napr. § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p.).

Termín uloženia účtovnej závierky
do registra podľa zákona o dani z príjmov (obchodné spoločnosti a družstvo)

Podľa § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov na účely podania daňového priznania je daňovník (obchodné spoločnosti a družstvo) povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok.

Termín uloženia konsolidovanej účtovnej závierky, výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky a správy audítora

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a zákona o účtovníctve, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku a výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky podľa § 22 ods. 18 zákona o účtovníctve spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje riadna konsolidovaná účtovná závierka alebo mimoriadna konsolidovaná účtovná závierka.

Ukladanie dokumentov za zanikajúcu ÚJ

Dokumenty ukladá do registra za zanikajúcu ÚJ nástupnícka ÚJ; do dňa účinkov premeny alebo účinkov cezhraničnej premeny ich môže uložiť zanikajúca ÚJ.

Ukladanie neschválenej účtovnej závierky a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (§ 23a ods. 4)

Ak ÚJ nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa § 23a ods. 3 (obchodné spoločnosti v lehote na podanie DP), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo (Ministerstvo financií SR) oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov SR.

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora (§ 23a ods. 5).

Ak ÚJ nemá účtovnú závierku overenú v lehote podľa odseku 3 (obchodné spoločnosti v lehote na podanie DP), ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Podľa § 23a ods. 6 zákona o účtovníctve, ak po uložení účtovnej závierky v registri ÚJ opätovne otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, t. j. opätovne otvorí neschválenú účtovnú závierku, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky už do registra neukladá.

Ak po uložení výročnej správy v registri ÚJ mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.

Podľa § 23a ods. 7 zákona o účtovníctve, schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí ÚJ uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Z uvedeného vyplýva, že ak ÚJ uloží do registra neschválenú účtovnú závierku, oznámenie o dátume schválenia musí uložiť do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr tak musí urobiť do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Teda ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. 2025, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí byť v registri uložené najneskôr 31. 12. 2026 (účtovnú závierku treba schváliť v lehote tak, aby oznámenie bolo v registri uložené najneskôr 31. 12. 2026). ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, ukladá v registri aj správu audítora. Ak ÚJ nemá účtovnú závierku overenú v lehote na podanie daňového priznania, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Výročná správa
a lehota na jej uloženie do registra

Podľa § 23a ods. 8 zákona o účtovníctve, ÚJ na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia riadnej individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť výročnú správu do registra najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 34 zák. č. 213/1997 Z. z., podľa ktorého nezisková organizácia uloží výročnú správu do verejnej časti registra do 15. júla, t. j. za rok 2025 do 15. júna 2026).

Konsolidovaná výročná správa
a lehota na jej uloženie do registra

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú.

Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku, správu audítora a ak sa vyhotovuje, ani správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

Podľa § 23a ods. 9 zákona o účtovníctve, ÚJ je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov, ak § 20f alebo § 21f neustanovuje inak (za správu o udržateľnosti sú zodpovední členovia príslušných orgánov účtovnej jednotky).

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.

Podľa § 23a ods. 10 zákona o účtovníctve, dokumenty ukladané do registra po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra je povinný uložiť posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra, ktorý bol oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

§ 23a ods. 11 až 15 týkajúce sa uloženia správy s informáciami o dani z príjmov

(11) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a až 21c do registra, je povinná ju uložiť v registri v elektronickom formáte, ktorý ustanoví ministerstvo opatrením, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovuje. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(12) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom podľa § 20h, ukladá v registri aj správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje.

(13) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy o udržateľnosti podľa § 20d do registra, je povinná uložiť túto správu spolu s názorom týkajúcim sa uistenia uvedeným v § 20d ods. 6 v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa o udržateľnosti vyhotovuje.

(14) Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 20c ods. 16 alebo § 20g ods. 9, ukladá dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. m) v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré uplatňuje oslobodenie od individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti alebo konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti.

(15) V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 3. Ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, správca registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 5.

     Dokumenty doručené
v elektronickej podobe (§ 23b)

Dokumenty, ktoré sa ukladajú do registra, vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného Finančným riaditeľstvom SR (ďalej len finančné riaditeľstvo).

Od 10. júla 2025 novelou zákona o účtovníctve sa nahradil pojem „elektronická podateľňa“ používaný v zákone o účtovníctve pojmom „špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom“.

Ak ukladané dokumenty majú predpísanú štruktúrovanú formu, povinnosť uloženia do registra sa považuje za splnenú iba vtedy, ak sú doručené spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti, či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra.

Ak ÚJ neuložila dokumenty podľa § 23 ods. 2, neuložila ich v správnej podobe alebo formáte, doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, neobsahuje náležitosti alebo súčasti, uložila dokumenty len s vyplnenými všeobecnými náležitosťami bez vyplnenia obsahu dokumentu a ÚJ chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 až 8, 11 a 14, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument, tak ako ho ÚJ uložila, najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo neverejnej časti registra.

Zverejnené dokumenty, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín obchodného registra, zasiela prevádzkovateľ registra priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe.

Ročnú finančnú správu, ktorú zhotovuje emitent cenných papierov podľa zákona o burze cenných papierov (§ 34 zákona č. 429/2002 Z.z.), uloženú podľa § 23 ods. 2 písm. j) súčasne zasiela prevádzkovateľ registra spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulovaných informácií. Rovnako postupuje prevádzkovateľ pri dodatočnom doručení oznámenia a dodatočnom doručení správy audítora.

Doručením dokumentov do špecializovaného portálu finančného riaditeľstva sa povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov ÚJ považuje za splnenú. 

Ak ÚJ nedostatky v uložených dokumentoch odstráni v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej daňovým úradom vo výzve na odstránenie nedostatkov, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania. 

Ak ÚJ nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov za nedoručené.

Správca registra môže

a) presunúť dokument k tej ÚJ, ktorej sa týka, ak bol uložený k ÚJ, ktorej sa netýka,

b)  vymazať dokument, ktorý nie je dokumentom, ktorý sa do registra ukladá.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten ÚJ vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ registra na svojom webovom sídle.

Neprehliadnite!

V tejto súvislosti dávame do pozornosti internetovú stránku registra účtovných závierok www.registeruz.sk; kde ÚJ môžu zistiť, či poslané dokumenty sú v registri uložené alebo nie. Nachádzajú sa tu aj často kladené otázky, ktoré obsahujú užitočné informácie pri ukladaní dokumentov do registra.

Sprístupňovanie požadovaných dokumentov prevádzkovateľom
registra (§ 23c)

Prevádzkovateľ registra sprístupní dokumenty vo verejnej časti všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich ÚJ uložila, bez poplatku.

Dokumenty, ktoré sú uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú NBS a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a ÚJ, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom NBS a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a ÚJ, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľovi registra.

NBS a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom registra.

Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení n.p., zákon č. 566/2001 Z. z. zákon o cenných papieroch v znení n.p.).

Retransmisiou sa rozumie šírenie vysielaného diela uskutočnené inou osobou, ako je vysielateľ (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, atď.) alebo osoba technicky zabezpečujúca vysielanie, ktoré môže byť prijímané verejnosťou prostredníctvom káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému.

Poskytovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám [zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení n.p.] sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch uložených v neverejnej časti registra.

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov alebo časti dokumentov obsahuje:

a)  identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov ÚJ, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,

b)  zoznam dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,

c)  preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov.

Dokumenty sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak ju možno zamietnuť. Na konanie ohľadom sprístupnenia informácií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami.

Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ elektronickými prostriedkami podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

Kópiu dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ do 5 pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. ÚJ môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu (zákon o živnostenskom podnikaní). Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.

     § 23d Zverejňovanie účtovných
dokumentov uložením do registra

Individuálna a konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná sa zverejňuje uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento zákon, sa zverejňuje uložením do registra. Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c zákona o účtovníctve.

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení n.p., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení n.p., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení n.p.).

ÚJ, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom podľa § 20h, zverejňuje správu o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti uložením do registra. Správa audítora a správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c (do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa o uistení vyhotovuje).

Individuálna a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do registra. Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa ukladajú do registra spôsobom a v termínoch podľa § 23 až 23c.

Konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej ÚJ so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v § 20c ods. 17 písm. b) a § 20g ods. 10 písm. b) sa zverejňujú uložením do registra. Dokumenty podľa prvej vety sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

ÚJ, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy.

ÚJ uvedená v § 17a, okrem ÚJ uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení individuálnej účtovnej závierky v registri; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú individuálnu účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v registri.

ÚJ, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby podľa osobitného predpisu (Sekcia C prílohy vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností) a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do 5 dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca 8 mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; taká ÚJ je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu ÚJ a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na ÚJ, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na ÚJ, alebo akcie ÚJ, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach.

Ak ÚJ má povinnosť podľa osobitných predpisov,^29p) aby prvky jej vykazovania informácií o udržateľnosti boli overené akreditovanou nezávislou treťou stranou,^29q) zverejní na svojom webovom sídle správu tejto akreditovanej nezávislej tretej strany.

Odkazy

29p) Napr. čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19. 5. 2017) v platnom znení.

29q) Napr. čl. 2 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22. 12. 2009) v platnom znení, čl. 6 nariadenia (EÚ) 2017/821 v platnom znení, § 19 zákona č. 53/2023 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody.

Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky platný od 1. 1. 2022

Ministerstvo financií SR podľa § 23a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ustanovilo Opatrením z 3. novembra 2021 č. MF/011080/2021-74, nový vzor oznámenia o dátume schválení účtovnej závierky, platný od 1. 1. 2022. Na tomto novom tlačive sa bude účtovná jednotka oznamovať schválenie tých účtovných závierok, ktoré budú schválené po 1. 1. 2022, a to bez ohľadu na účtovné obdobie, za ktoré sa účtovná závierka bude schvaľovať.

Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky je určený pre tieto typy účtovných jednotiek:

•    Podnikateľský subjekt účtujúci v sústave podvojného účtovníctva

•    Mikro účtovná jednotka

•    Nezisková organizácia účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva

•    Nezisková organizácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva

•    Účtovná jednotka účtujúca podľa IFRS

•    Fond

•    Fond nehnuteľností

•    Záručný fond, fond ochrany vkladov

•    Subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou

•    Obchodník s cennými papiermi účtujúci podľa slovenských právnych predpisov

•    Platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí účtujúca podľa slovenských právnych predpisov

•    Pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie.

Zmena nastáva v súvislosti so zemnou identifikačného čísla organizácie pre organizačné jednotky občianskych združení, ktorým bolo pridelené 12-miestne IČO a toto nahrádza predtým uvádzané SID.

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 3. decembra 2014 č. MF/22497/2014-74, ktorým sa ustanovuje vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky (oznámenie č. 387/2014 Z. z.).

Neprehliadnite!

Ak účtovná jednotka uložila do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) neschválenú účtovnú závierku, ukladá do RÚZ oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky na vzore tlačiva, ktoré vydalo MF SR. Lehota na uloženie oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky do RÚZ je 15 pracovných (nie kalendárnych) dní odo dňa jej schválenia Ak po uložení účtovnej závierky v RUZ účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, uloží do registra novú až schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jej schválenia. V takomto prípade oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky účtovná jednotka nepodáva samostatne. Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť do RÚZ najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 7 zákona o účtovníctve). K oznámeniu o dátume schválenia účtovnej závierky neprikladá účtovná jednotka žiadne prílohy.