2. Účtovná závierka v JÚ pre podnikateľov
Ing. Ivana Hudecová
Účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „JÚ“), zostavujú účtovnú závierku vždy k 31. 12. kalendárneho roka z dôvodu, že fyzické osoby podnikatelia nemôžu uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok. Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky sú ustanovené v opatrení pre vedenie JÚ. Súčasťou opatrenia sú aj účtovné výkazy, ktoré účtovné jednotky musia zostaviť.
Účtovná jednotka
Definuje ju § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. (ďalej len „ZoÚ“), medzi ktoré patria v zmysle odseku 1 písm. a) tretieho bodu aj fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „ZDP“), okrem fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa ZDP (§ 6 ods. 11 ZDP).
Od 1. 1. 2022 ZoÚ rozlišuje slovenskú fyzickú osobu a zahraničnú fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza odkaz na § 21 ods. 4 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Zároveň sa priamo v ZoÚ na jeho účely uvádza definícia slovenskej fyzickej osoby, ktorou sa rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Trvalý pobyt je definovaný v § 3 zákona č. 253/1998 Z. z., ako aj v § 42 zákona č. 404/2011 Z. z.
Podľa § 9 ods. 2 ZoÚ v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať fyzická osoba vymedzená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode ZoÚ (ďalej len „fyzická osoba – podnikateľ“), ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Osobitné predpisy sú napríklad:
• § 14 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov – podľa tohto ustanovenia registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pričom registrovaným sociálnym podnikom môže byť aj fyzická osoba – podnikateľ;
• § 12 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. – podľa tohto ustanovenia cestovná kancelária je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pričom cestovnou kanceláriou môže byť aj fyzická osoba – podnikateľ.
Právne normy upravujúce účtovnú závierku v JÚ
1. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len zákon o účtovníctve).
2. Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek ÚZ, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení n.p. (ďalej len „postupy účtovania “).
3. Ďalšou právnou normou potrebnou pre zostavenie účtovnej závierky v JÚ je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov v n. p., pretože podľa tohto zákona účtovné jednotky počas účtovného obdobia a v rámci závierkových účtovných prípadov účtujú do peňažného denníka príjmy a výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane (ďalej len zákon o dani z príjmov).
Zmeny v účtovných predpisoch v roku 2024
Zmeny v zákone o účtovníctve
• Zmeny v zákone o účtovníctve pre rok 2024 sú uvedené v prvej časti publikácie „Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov“.
Zo zákona o účtovníctve upozorňujeme najmä na zmeny, ktoré sa týkajú aj fyzickej osoby podnikateľa, ktorá vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo:
1. Zmena v zatriedení účtovných jednotiek do veľkostných skupín – uvedené sa vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa, ak účtuje v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 v znení n.p.). Fyzická osoba podnikateľ, ak viedla jednoduché účtovníctvo a od nasledujúceho účtovného obdobia začne účtovať v podvojnom účtovníctve, alebo uplatňovala daňovú evidenciu a začne viesť podvojné účtovníctvo, alebo od začatia podnikania začne účtovať v podvojnom účtovníctve, takáto účtovná jednotka sa musí zatriediť ako malá účtovná jednotka. Až po dvoch rokoch zatriedenia sa ako malá účtovná jednotka môže vykonať prehodnotenie zatriedenia sa napr. do veľkostnej skupiny mikro účtovná jednotka. Ak bude testovať roky 2022 a 2023, za rok 2023 bude postupovať podľa zvýšených kritérií sumy majetku netto a čistého obratu, počet zamestnancov sa nemenil.
2. Ďalej dávame do pozornosti zmeny v § 23 až § 23d – Register účtovných závierok
3. Ostatné zmeny a doplnenia v zákone o účtovníctve
• § 25 ods. 1 písm. h) – dopĺňa sa oceňovanie bezodplatne nadobudnutej virtuálnej meny reálnou hodnotou;
• § 35 ods. 6 – spresňuje sa, že ak účtovná jednotka nezabezpečí povinnosť uchovávania účtovnej dokumentácie pred zánikom účtovnej jednotky alebo skončením jej podnikania inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je účtovnou jednotkou [§ 1 ods. 3 písm. a) zákona o účtovníctve], prechádza táto povinnosť na posledný štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu oprávneného konať za účtovnú jednotku;
• § 38 ods. 1 písm. m) – medzi správne delikty sa dopĺňa porušenie ustanovenia § 18 ods. 7 zákona o účtovníctve, podľa ktorého je účtovná jednotka povinná predkladať priebežnú účtovnú závierku daňovému úradu v nadväznosti na § 14 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p., tzn. ide o účtovnú jednotku, ktorá sa zrušuje likvidáciou alebo bol na účtovnú jednotku vyhlásený konkurz a má povinnosť vyhotoviť priebežnú účtovnú závierku;
• § 38 ods. 10 – ustanovuje sa zákaz ukladať účtovné dokumenty do registra za účtovné obdobie, za ktoré daňový úrad vykonáva kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, a to v období od doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve alebo oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve do dňa ukončenia tejto kontroly;
• § 38 ods. 11 – lehota na vykonanie kontroly účtovníctva sa predlžuje z 5 ročnej lehoty na 6 ročnú lehotu, od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo alebo ktorého sa splnenie povinností týka, čím sa táto lehota zosúlaďuje s lehotou na vykonanie daňovej kontroly, pri ktorej sa posudzuje päťročná lehota od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie;
• § 39zc ods. 15 – ustanovenia § 38 ods. 10 a 11 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. júna 2024 sa prvýkrát použijú v konaní začatom po 31. máji 2024.
Zmeny v postupoch účtovania
Postupy účtovania v JÚ boli novelizované Opatrením Ministerstva financií SR č. MF/011076/2020-74. Opatrenie nadobudlo účinnosť od 1. 1. 2024 a od 1. 4. 2024. Novela opatrenia je zverejnená vo Finančnom spravodajcovi v roku 2023 pod por. č. 39 (www.finance.gov.sk;) v časti Financie.
Zmeny platené od 1. 1. 2024
Zmeny v § 4 – Peňažný denník
V § 4 ods. 9 účtovanie ostatných výdavkov sa mení slovo „znečistenie“ ovzdušia za slovo „znečisťovanie“ ovzdušia, t. j. ako ostatné výdavky sa účtuje aj poplatok za znečisťovanie ovzdušia.
V § 4 sa dopĺňa nový odsek 14 a ods. 15
V ods. 14 sa v peňažnom denníku upravuje účtovanie kúpy tovaru v zálohovanom obale, predaj tovaru spolu so zálohom a vrátenia zálohu u distribútora obalov.
V peňažnom denníku u distribútora obalov sa účtuje:
• kúpa tovaru spolu so zálohom ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení zásoby,
• predaj tovaru spolu so zálohom ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení predaj tovaru,
• vrátenie zálohu ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky,
• príjem od správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy.
U konečného používateľa sa účtuje kúpa tovaru v zálohovanom obale a príjem finančných prostriedkov z vrátenia zálohu rovnako ako u distribútora obalov.
V ods. 15 sa dopĺňa účtovanie rozdielov vzniknutých z dôvodu zaokrúhľovania ceny pri platbe v hotovosti, a to podľa charakteru:
• buď ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky alebo
• ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy.
Účtuje sa na základe účtovných záznamov, ktorými sú doklad z pokladnice e-kasa alebo príjmový pokladničný doklad, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie ceny platenej v hotovosti. Nadobudnutie tovaru alebo služby sa účtuje v pôvodnej nezaokrúhlenej cene.
Zmeny
v § 9 Zásady pre členenie
majetku a záväzkov
V § 9 ods. 1 došlo k spresneniu textu v nadväznosti na skutočnosť, že o nehmotnom majetku s dobou použiteľnosti kratšou ako jeden rok sa neúčtuje ako o krátkodobom nehmotnom majetku.
V § 9 ods. 8 písm. d) sa doplnil text v tom, že aj virtuálna mena sa považuje za ostatný krátkodobý finančný majetok.
Zmeny v § 10 Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok
V § 10 ods. 19 bolo do novely uvedené, že „súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú najmä náklady na ... “; tento text sa spresňuje v tom, že náklady uvedené v tomto ustanovení sú súčasťou obstarávacej ceny len dlhodobého hmotného majetku. Obstaranie a oceňovanie dlhodobého nehmotného majetku je ustanovené v § 10 ods. 4 až 11 postupov účtovania.
Zmeny v § 11 Zásoby
V § 11 ods. 4 je uvedené, čo sa považuje za tovar (definícia tovaru). Toto ustanovenie sa dopĺňa o text, že záloh viazaný na obal sa účtuje v knihe zásob spolu s tovarom ako súčasť jeho ocenenia, aj keď sa v knihe zásob cena za tovar a výška zálohu eviduje osobitne. Toto ustanovenie sa týka distribútora aj konečného používateľa.
Zmeny v § 12 Krátkodobý finančný majetok
V § 12 ods. 1 sa spresňuje terminológia súvisiaca s poskytnutím stravovania. Pojem „stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania“ sa nahrádza pojmom „stravovacie poukážky v listinnej podobe“.
V § 12 ods. 4 sa dopĺňa spôsob účtovania pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, ktorý je rovnaký ako v prípade inkasa platobnou kartou prostredníctvom priebežných položiek. Zároveň sa dopĺňa účtovanie v prípade, ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu.
Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku dodávateľa účtuje priebežná položka na strane príjmu v sume prijatej tržby a ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení na predaj tovaru, predaj výrobkov a služieb a ostatné príjmy. Na základe výpisu z účtu v banke sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke, a priebežná položka na strane výdavku. Rovnako sa postupuje aj pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, pričom podkladom na zúčtovanie priebežnej položky je okrem výpisu z účtu v banke aj vyúčtovanie od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov. Ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu, rozdiel, ktorý vznikne v priebežných položkách v dôsledku účtovania vyššej sumy v priebežných položkách na strane príjmu ako je účtovaná suma v priebežných položkách na strane výdavku, sa účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení služby.
V § 12 ods. 5 došlo k spresneniu terminológie nasledovne: slová „výpisu z banky“ sa nahrádzajú slovami „výpisu z účtu v banke“.
Zmena v § 21a Stravovacie poukážky, elektronické stravovacie karty, rekreačné poukazy a elektronické rekreačné poukazy
• K § 21a ods. 1 písm. b) a § 21a ods. 5 písm. d)
V § 21a ods. 1 písm. b) bod 4 a v § 21a ods. 5 písm. d) sa dopĺňa účtovanie príspevku zamestnávateľa na stravovanie poskytnutého vo výške presahujúcej hodnotu príspevku zamestnávateľa ustanovenej v § 152 Zákonníka práce pri stravovacích poukážkach v listinnej podobe a prostredníctvom elektronických stravovacích kariet, buď ako ostatný výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov alebo výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov, podľa podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (ďalej len „ZDP“).
• K § 21a ods. 3
V § 21a ods. 3 sa spresňuje účtovanie príspevku zamestnávateľa na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa, ktorý sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky.
• K § 21a ods. 5 písm. c)
V § 21a ods. 5 písm. c) sa dopĺňa účtovanie úhrady záväzku voči dodávateľovi elektronických stravovacích kariet v peňažnom denníku aj vo výške príspevku zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.
• K § 21a ods. 8
V § 21a ods. 8 sa dopĺňa účtovanie finančného príspevku na stravovanie zamestnanca, ktorý sa v priebehu roka účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Najneskôr na konci účtovného obdobia sa tento výdavok v rámci uzávierkových účtovných operácií upraví podľa skutočnosti a podmienok ZDP na výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Zmena v § 23 Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
V § 23 ods. 2 sa dopĺňa, že v prípade výdavkov súvisiacich so škodou sa v rámci uzávierkových účtovných operácií postupuje podľa podmienok ustanovených ZDP.
Zmeny platné od 1. 4. 2024
Od 1. apríla 2024 dochádza k aktualizácii poznámok pod čiarou k odkazom 13, 13a, 13b a 15 v nadväznosti na účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.
- 13) Napr. zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení n.p., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.p., zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.p., zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení n.p.
- 13a) § 43 zákona č. 201/2022 Z. z.
- 13b) § 42 zákona č. 201/2022 Z. z.
- 15) § 2 zákona č. 201/2022 Z. z.
POŽIADAVKY NA ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY V JÚ
1. Povinnosť uzatvorenia účtovných kníh
Podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy k poslednému dňu účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, a k tomuto dátumu v súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostavuje riadnu účtovnú závierku.
1.1 Účtovné knihy v JÚ
Medzi účtovné knihy v JÚ patrí peňažný denník, kniha pohľadávok a kniha záväzkov. Najdôležitejšou z nich je peňažný denník (§ 15 zákona o účtovníctve), ktorý obsahuje údaje najmä o
a) stave peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách,
b) príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
c) výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
d) priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.
Medzi ďalšie účtovné knihy patrí kniha pohľadávok a kniha záväzkov.
Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o
a) dlžníkoch,
b) pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,
c) poskytnutých preddavkoch,
d) poskytnutých úveroch,
e) pohľadávkach dane z príjmov,
f) pohľadávkach nepriamych daní,
g) pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.
Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o
a) veriteľoch,
b) výške záväzku v peňažnom vyjadrení,
c) prijatých preddavkoch,
d) prijatých úveroch,
e) záväzkoch dane z príjmov,
f) záväzkoch nepriamych daní,
g) záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.
1.2 Pomocné knihy v JÚ
Okrem hlavných účtovných kníh účtovné jednotky účtujúce v JÚ účtujú aj v pomocných knihách. Postupy účtovania v § 6 ustanovujú tieto pomocné knihy:
a) knihy dlhodobého majetku,
b) knihy finančného majetku,
c) kniha zásob,
d) kniha cenín,
e) pokladničná kniha,
f) kniha účtu v banke,
g) kniha rezerv.
V knihách dlhodobého majetku (nehmotného a hmotného) sa uvádza
a) názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,
b) názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov), pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,
c) dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,
d) ocenenie podľa § 25 zákona, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,
e) vstupná cena podľa osobitného predpisu, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu podľa osobitného predpisu,
f) dátum a spôsob vyradenia.
V knihe dlhodobého finančného majetku sa účtuje (eviduje) finančný majetok podľa časového hľadiska, podľa druhu, meny a emitentov.
V knihe zásob sa účtujú (zaznamenávajú) zásoby podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách s výnimkou zásob podľa § 11 ods. 8 postupov účtovania – ide o zásoby určené vnútorným predpisom na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, bez ich účtovania v knihe zásob. Zásoby, ktoré boli poskytnuté alebo prijaté ako dar sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade.
V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napríklad dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby.
V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.
V knihe cenín sa účtujú najmä poštové známky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Od 1. 1. 2021 novelou postupov účtovania v JÚ sa z cenín vypustili kolky, a to v nadväznosti na elektronický spôsob uhrádzania správnych poplatkov. Ak účtovná jednotka ceninu nakúpi za účelom okamžitého použitia, napr. poštové známky, ktoré okamžite použije, zatriedi výdavok v peňažnom denníku ako ostatné výdavky bez účtovania v knihe cenín.
V pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha pre každý druh meny. V pokladničnej knihe, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára.
V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke pre každý druh meny. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára.
Pomocné knihy o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov sú definované v § 7 postupov účtovania. Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo inej evidencii. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú povinnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:
a) mzdy,
b) odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,
c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,
d) vyplateného preddavku na mzdu.
V knihe sociálneho fondu sa podľa § 7 postupov účtovania účtuje tvorba a čerpanie sociálneho fondu, a to ako prírastky a úbytky sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n.p. Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte, účtujú sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.
Ak účtovná jednotka už nie je zamestnávateľom, prostriedky fondu na osobitnom účte preúčtuje na bežný bankový účet a príjem zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení „ostatný príjem“. Ak prostriedky nie sú uložené na osobitnom účte, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku ako príjem ovplyvňujúci ZD z prímov v ďalšom členení „ostatné príjmy“. V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
Niektoré účtovné jednotky namiesto kníh dlhodobého majetku a zásob používajú inventárne karty dlhodobého majetku alebo zásob, prípadne majú zostavy z počítača.
1.3 Peňažný denník
Podľa § 4 postupov účtovania v peňažnom denníku sa účtujú
a) príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých šekov a cenín,
b) príjmy a výdavky na účtoch v bankách vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,
c) priebežné položky,
d) uzávierkové účtovné operácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
V peňažnom denníku sa uvádza
a) prehľad o peňažných prostriedkoch v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,
b) prehľad o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
c) prehľad o priebežných položkách v členení na príjmy a výdavky,
d) prehľad o príjmoch zahrňovaných do základu dane z príjmov celkom podľa zákona o dani z príjmov (ZDP), v členení najmä na
1. predaj tovaru,
2. predaj výrobkov a služieb,
3. ostatné príjmy,
e) prehľad o výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom podľa ZDP, v členení na
1. zásoby,
2. služby,
3. mzdy,
4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
5. tvorbu sociálneho fondu,
6. ostatné výdavky,
f) prehľad o príjmoch, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane,
g) prehľad o výdavkoch, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ.
Výdavky na mzdy (§ 4 ods. 8)
Výdavky na mzdy obsahujú
a) čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,
b) poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
c) daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
d) daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,
e) príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,
f) iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.
Od 1. 1. 2021 sa v § 4 ods. 8 postupov účtovania doplnili výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení „mzdy“, a to o:
• daňový bonus a zamestnaneckú prémiu podľa § 32a ZDP vyplatenú zamestnancom v rámci čistej mzdy z prostriedkov zamestnávateľa a jej vrátenie správcom dane účtované ako storno,
• príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ako aj príspevky zamestnanca rovnakého alebo porovnateľného druhu v zahraničí,
• iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. § 131 Zákonníka práce.
Teda doplnilo sa ustanovenie, ktorým zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov.
Výdavky ako služby alebo ostatné výdavky (§ 4 ods. 9)
Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné.
Ako ostatné výdavky sa účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku a tvorba rezerv podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov), miestne dane a poplatky, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia, poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy sa zahrnujú do základu dane z príjmov, napríklad poplatok za znečisťovanie ovzdušia, poplatok za zneškodnenie odpadov a iné poplatky, ktorých povinnosť úhrady vyplýva z osobitných predpisov a nepovažujú sa za službu, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, trovy exekúcie a ďalšie výdavky neuvedené v odseku 6 písm. e) prvom až piatom bode, ktoré sa nepovažujú za službu.
Od 1. 1. 2021 sa v § 4 ods. 9 postupov účtovania doplnilo účtovanie ostatných výdavkov. Ako ostatné výdavky sa účtujú aj:
• príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca a príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 13 písm. l) ZDP,
• trovy exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní.
Doplnilo sa teda ustanovenie o účtovanie príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca, ktoré je daňovým výdavkom.
Z obsahu peňažného denníka vyplýva, že počas účtovného obdobia v peňažnom denníku sa účtuje iba vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov. Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, t. j. na princípe pohybu peňažných prostriedkov. Účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov sa v peňažnom denníku účtujú na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových účtovných operácií.
2. Definícia účtovnej závierky
Podľa § 17 zákona o účtovníctve, účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností (výkazy), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (okrem samotného podnikateľa aj banky, daňové úrady a pod.). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.
3. Náležitosti účtovnej závierky
Podľa § 17 ods. 2 zákona o účtovníctve, účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ktoré však môže byť zhodné s bydliskom fyzickej osoby,
b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,
c) deň, ku ktorému sa zostavuje,
d) deň jej zostavenia,
e) obdobie, za ktoré sa zostavuje,
f) podpisový záznam fyzickej osoby podnikateľa účtujúceho v JÚ.
Neprehliadnite!
ÚZ už neobsahuje podpisový záznam osoby zodpovednej za zostavenie ÚZ a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva (podpisový záznam = podpisy zodpovedných osôb).
4. Súčasti účtovnej závierky
Účtovná závierka v JÚ obsahuje tieto súčasti:
a) výkaz o príjmoch a výdavkoch,
b) výkaz o majetku a záväzkoch.
5. Inventarizácia majetku a záväzkov
Účtovná jednotka, fyzická osoba – podnikateľ, k zostaveniu ÚZ musí vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizácia je činnosť, v rámci ktorej sa v účtovnej jednotke zisťuje skutočný stav majetku a záväzkov, porovnáva sa so stavom v účtovných knihách a v pomocných knihách a vyčíslia sa prípadné rozdiely. Správne vykonaná inventarizácia je predpokladom správneho zostavenia účtovnej závierky.
Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek vymedzených v § 1 zákona o účtovníctve a to nezávisle na tom, v akej sústave účtovníctva účtujú o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov, t. j., či v sústave podvojného alebo JÚ. Inventarizácia sa vykonáva podľa § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.
Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie (ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva a ÚZ) je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.
5.1 Inventúra
Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou, pri záväzkoch a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (DHM napr. budova, vykoná sa fyzická obhliadka a vykoná sa kontrola listu vlastníctva k nehnuteľnosti).
Fyzická inventúra sa používa pri hmotnom majetku a pri niektorých druhoch nehmotného majetku (napr. cenné papiere v listinnej podobe), pri zásobách, finančných hotovostiach, ceninách a pod. Uskutočňuje sa počítaním, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), meraním, vážením a pod., pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii). Dokladovou inventúrou sa overuje správnosť zostatku majetku a záväzkov v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách majetku a záväzkov (inventárne knihy, inventárne karty a ostatné pomocné knihy).
5.2 Termíny na vykonanie inventarizácie
V súlade s ustanovením § 29 a § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku.
• Inventarizáciu hmotného majetku (okrem zásob) účtovná jednotka musí vykonať raz za 4 roky. To znamená, že ak účtovná jednotka naposledy vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2020, potom ďalšiu musí vykonať k 31. 12. 2024. Účtovné jednotky však môžu vykonávať inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku aj každoročne, resp. podľa svojich potrieb.
Fyzickú inventúru hmotného majetku (okrem zásob), ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Tzn., že inventúru dlhodobého hmotného majetku môže účtovná jednotka vykonávať od 1. 10. 2024 do 31. 1. 2025 a zistený skutočný stav musí upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby výsledok inventarizácie bol vykázaný k 31. 12. 2024.
• Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia; zistený stav zásob musí upraviť o prírastky a úbytky tak, aby vykázala stav zásob aj ku dňu zostavenia ÚZ.
Zákonom č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2022 inventarizáciu zásob možno vykonávať aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. počas januára nasledujúceho účtovného obdobia. Ak účtovná jednotka fyzickú inventúru zásob vykoná k 31. 1. 2025, potom musí zistený skutočný stav upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby výsledok inventarizácie bol vykázaný k 31. 12. 2024.
• Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti sa musí vykonať raz za účtovné obdobie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ.
5.3 Inventúrny súpis a inventarizačný zápis
Skutočné stavy majetku a záväzkov sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis musí obsahovať údaje, ktoré sú ustanovené v § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve, predovšetkým stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve.
Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa porovnajú so stavom majetku v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať najmä výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom (§ 30 ods. 3 zákona o účtovníctve).
5.4 Inventarizačný rozdiel
Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:
• manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovný doklad); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,
• prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.
5.5 Účtovanie inventarizačných rozdielov v JÚ
Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizačné rozdiely sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Inventarizačný prebytok odpisovaného dlhodobého nehmotného a DHM sa zaúčtuje (zaeviduje) v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok a ocení sa reálnou hodnotou.
Inventarizačný prebytok sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku súčasne s odpisom DHM alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to:
• do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v ďalšom členení „ostatné výdavky“ počas doby odpisovania majetku podľa zákona o dani z príjmov [§ 17 ods. 3 písm. j)];
• v rovnakej výške ako uvedený odpis sa účtuje zvýšenie príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“.
Prebytok majetku vylúčeného z odpisovania, napr. pozemok, ocenený reálnou hodnotou, sa zaúčtuje ako zvýšenie stavu v knihe dlhodobého majetku a vo výkaze o majetku a záväzkoch. Základ dane sa ovplyvní až v prípade, ak sa pozemok predá, ktorý sa účtuje ako zdaniteľný príjem a jeho vstupná cena ako daňový výdavok.
O chýbajúci dlhodobý majetok sa musí znížiť účtovný stav v knihe dlhodobého majetku a ak nedošlo ku škode spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom [§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], v peňažnom denníku pôjde o nedaňový výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov (zníženie hodnoty v stĺpci majetok). Zníženie majetku sa prejaví aj vo výkaze o majetku a záväzkoch.
Inventarizačné prebytky zásob sa uvedú v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, vplyv na základ dane nastane až v momente predaja, kedy sa bude účtovať o príjme ovplyvňujúcom základ dane (výdavok sa účtovať nebude, pretože zásoby sa účtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v čase úhrady za ich nákup).
Chýbajúce zásoby nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtujú ako storno (zníženie) výdavkov na obstaranie zásob v rámci uzávierkových operácií. Škoda na zásobách sa posudzuje podľa zákona o dani z príjmov.
Za daňový výdavok sa považujú škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, alebo odcudzené neznámym páchateľom, ktoré už boli zaplatené a zaúčtované v peňažnom denníku, sa len poznačia ako zníženie stavu zásob v knihe zásob, v peňažnom denníku sa úprava nebude účtovať, pretože takáto škoda sa považuje za daňový výdavok.
V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, ktoré ešte neboli zaplatené, v prípade ich zaplatenia sa zaúčtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, pretože povinnosť ich úhrady škodou nezanikla. Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.
Ak škoda na zásobách bola zavinená daňovníkom, postupuje sa nasledovne:
a) už zaplatené zásoby a zaúčtované v peňažnom denníku sa musia zaúčtovať stornom z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pretože z pohľadu zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok,
b) ak ešte neboli zaplatené a v peňažnom denníku zaúčtované, po ich platbe dodávateľovi sa výdavok zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (nedaňový výdavok).
Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.
Prebytok peňažných prostriedkov by sa mal zaúčtovať do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem, teda príjem ovplyvňujúci základ dane a zvýšenie stavu v pokladničnej knihe.
Schodok v pokladničnej hotovosti sa zaúčtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe so znížením účtovného stavu peňazí na stav podľa skutočnosti. Keďže schodok nemožno považovať za daňový výdavok, ani inkaso pohľadávky v tej istej výške od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje za daňový príjem, a preto sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane (inými slovami, daňovým výdavkom je schodok do výšky prijatej náhrady).
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že inventarizačné rozdiely, najmä manká a škody sa posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ak sa manká a škody podľa tohto zákona považujú za daňový výdavok (napr. manká a škody z dôvodu živelných pohrôm), majetok sa odpíše z inventárnych kníh majetku alebo z pomocnej evidencie a zaúčtuje sa v rámci uzávierkových účtovných prípadov v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (u odpisovaného majetku len zostatková cena).
Evidencia majetku a záväzkov sa uvedie do súladu so zisteným skutkovým stavom zaznamenaným v inventúrnom súpise.
Stav majetku v účtovných a v pomocných knihách majetku a záväzkov (knihy dlhodobého majetku, kniha zásob, kniha pohľadávok, kniha záväzkov alebo počítačové zostavy o majetku) musí zodpovedať skutočnosti.
V tejto súvislosti treba podotknúť, že za manko sa nepovažujú technologické a technické straty vznikajúce napríklad rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov. Normy prirodzených úbytkov si môže určiť účtovná jednotka sama vlastným predpisom (interná smernica) vždy za príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa oprávnene predpokladajú technologické alebo technické straty. Prirodzené úbytky zásob v rámci noriem je potrebné zohľadniť ešte pred vyčíslením manka. O mankách na zásobách v dôsledku prirodzených úbytkov sa účtuje len v knihe zásob.
Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenou vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu (storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane na nákup zásob).
6. Uzatvorenie JÚ a účtovná závierka
Pri uzatvorení JÚ sa postupuje podľa postupov účtovania. Podľa § 8 ods. 4 postupov účtovania, pri uzavretí účtovných kníh sa
a) v peňažnom denníku účtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa
1. zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrňujú do základu dane podľa zákona o dani z príjmov (ZDP) do položky príjmy celkom a do položiek podľa ich druhového členenia,
2. znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrňujú do základu dane podľa ZDP do položky príjmov celkom a príjmov podľa ich druhového členenia,
3. zvýšia o výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrňujú do základu dane podľa ZDP o položky výdavky celkom a podľa ich druhového členenia,
4. znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrňujú do základe dane podľa ZDP do položky výdavkov celkom a výdavkov podľa ich druhového členenia,
b) uvedú sa súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov podľa členenia v peňažnom denníku,
c) uvedie sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov a výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií,
d) v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách sa uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav,
e) označí sa ukončenie účtovného obdobia, ak sa v týchto účtovných knihách bude účtovať aj v ďalšom účtovnom období.
Pri uzavieraní knihy zásob sa v zásobách vykážu aj
a) zásoby podľa § 6 ods. 10 (v knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej ÚJ s uvedením druhu zásob a ich ocenenia) a
b) nespotrebované zásoby podľa § 11 ods. 8 postupov účtovania – ide o zásoby, ktoré sa počas účtovného obdobia účtujú priamo do spotreby a neevidujú sa v knihe zásob; ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa takéto zásoby nespotrebovali, musia sa na konci roka vykázať v knihe zásob.
Uzávierkové účtovné operácie v peňažnom denníku sa neúčtujú v stĺpcoch peňažných prostriedkov.
7. Uzávierkové účtovné operácie
7.1 Účtovanie rezerv
Podľa § 15 postupov účtovania, tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv sa v JÚ podľa zákona o dani z príjmov, účtujú v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií a v knihe rezerv. Spôsob tvorby a používania rezervy sa uvádza vo vnútornom predpise, pričom rezervy sa môžu použiť len do vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorené. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry.
Tvorba rezerv
V JÚ sa účtujú len tzv. zákonné rezervy, teda rezervy, ktoré sú považované za daňový výdavok podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Tvorba rezerv sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení „ostatné výdavky“ teda, bez účtovania v peňažnej oblasti. Tvorba rezerv sa zaznamená aj v knihe rezerv.
Čerpanie rezerv
Čerpanie rezerv v JÚ sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a súčasne ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Čerpanie sa zaznamená aj v knihe rezerv.
Zníženie rezerv
Ak dôjde k zníženiu vytvorenej rezervy, zníženie sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a zníženie sa poznačí aj v knihe rezerv.
Zrušenie nepoužitej rezervy alebo jej časti
Ak bola vytvorená vyššia rezerva, rozdiel sa zahrnie do základu dane v rámci uzávierkových účtovných operácií v tom účtovnom a teda aj v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Zrušenie sa zaúčtuje aj v knihe rezerv.
7.2 Kurzové rozdiely
Peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (ďalej len „referenčný kurz“) v deň, ku ktorému sa zostavuje ÚZ. Kurzové rozdiely (kurzový zisk alebo kurzová strata) z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4 postupov účtovania v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem alebo ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov.
Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 postupov účtovania ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje ÚZ.
Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 postupov účtovania (kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení ostatné výdavky, ak ide o kurzovú stratu a ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem, ak ide o kurzový zisk) a § 17 ods. 6 (účtovanie kurzových rozdielov pri majetku obstaraného formou finančného prenájmu pri postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene).
Prijaté preddavky a poskytnuté preddavky v cudzej mene sa v účtovnej závierke vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli prvotne ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pri prijatých preddavkoch a poskytnutých preddavkoch v cudzej mene nevznikajú kurzové rozdiely.
Z uvedeného vyplýva, že kurzové rozdiely sa počas účtovného obdobia v peňažnom denníku neúčtujú, pretože do peňažného denníka sa účtujú iba sumy v € po ich prepočte z cudzej meny na menu euro v pokladničnej knihe alebo v knihe účet v banke. Kurzové rozdiely z pokladníc v cudzej mene a z účtov v bankách v cudzej mene sa zúčtujú do peňažného denníka v rámci upravujúcich účtovných prípadov ako príjem ovplyvňujúci základ dane alebo ako výdavok ovplyvňujúci základ dane.
7.3 Odpisovanie dlhodobého majetku (§ 20)
Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (DHM) sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu.
Dlhodobý nehmotný majetok a DHM sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov.
Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého nehmotného majetku a DHM sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.
DHM a dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie.
Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo.
Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a DHM, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.
Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a DHM sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok a DHM, ku ktorému sa vzťahuje.
Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku a DHM sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a DHM podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu (výdavky ovplyvňujúce základ dane).
Dlhodobý majetok podľa § 10 ods. 14 (umelecké diela a zbierky) sa neodpisuje.
Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, ak účtovná jednotka nepostupuje podľa § 28 ods. 3 zákona (možnosť určiť v odpisovom pláne daňové odpisy podľa zákona o dani z príjmov).
7.4 Postúpenie vlastnej pohľadávky a DPH (§ 14 ods. 9)
Ak je postupca platiteľom dane z pridanej hodnoty a postupuje vlastnú pohľadávku, v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje zníženie príjmu podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ktorý sa týka menovitej hodnoty pohľadávky, o sumu dane z pridanej hodnoty uplatnenú v cene tovaru alebo služby.
Od 1. 1. 2021 sa v § 14 ods. 9 sa ustanovilo účtovanie u postupcu, ktorý je platiteľom DPH, v prípade postúpenia vlastnej pohľadávky – v účtovnom období, v ktorom bola vlastná pohľadávka postúpená, sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje zníženie príjmu zahrnovaného do ZD z príjmov v členení „ostatné príjmy“, ktorý sa týka menovitej hodnoty pohľadávky, o sumu DPH uplatnenú v cene tovaru alebo služby, a to v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. c) ZDP.
8. Uzatvorenie účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve
Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov v danom účtovnom období a po zaúčtovaní všetkých uzávierkových účtovných operácií, účtovná jednotka pristúpi k uzatvoreniu účtovných kníh a k zostaveniu účtovnej závierky. Uzatvorenie peňažného denníka sa vykoná vyčíslením súčtov všetkých stĺpcov, ktorý peňažný denník obsahuje.
Zisťuje sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov a výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií.
V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách sa zisťujú súhrnné sumy a označí sa ukončenie účtovného obdobia, ak sa v týchto účtovných knihách bude účtovať aj v ďalšom účtovnom období (napr. farebnou ceruzkou sa podčiarkne posledný napísaný riadok).
9. Účtovná závierka
k 31. 12. 2024
(§ 22 postupov účtovania)
Účtovná závierka v JÚ ako jeden dokument „Účtovná závierka“
Tlačivo účtovnej závierky za účtovné obdobie 2024 sa nemenilo.
Účtovná závierka v JÚ sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov.
Účtovnú závierku v JÚ tvorí úvodná strana (všeobecné náležitosti), za ktorou nasleduje výkaz Úč FO 1-01 (výkaz o príjmoch a výdavkoch) a výkaz Úč FO 2-01 (výkaz o majetku a záväzkoch).
Zostavená účtovná závierka sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termíne pre podávanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 do 31. 3. 2025, ak účtovná jednotka neoznámi predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, čím sa predĺži aj lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok.
Aj keď postupy účtovania ustanovujú, že ÚZ sa predkladá DÚ v jednom vyhotovení, v skutočnosti sa ÚZ sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR (postupy účtovania v tomto bode neboli doteraz novelizované).
Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa údaje vo Výkaze o majetku a záväzkoch Úč FO 2-01 v stĺpcoch 1 a 3 nevykazujú.
Pohľadávky a záväzky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch Úč FO 2-01 vykazujú podľa zostatkovej sumy inkasa alebo úhrady.
10. Čerpanie údajov pre vyplnenie účtovnej závierky
Na podklade údajov z peňažného denníka, z knihy pohľadávok, z knihy záväzkov, z pomocných kníh a z vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov sa zostavuje účtovná závierka.
Obsah riadkov vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch Úč FO 1 – 01
|
Obsah riadkov vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch Úč FO 1 – 01 |
||
|
Príjmy |
Riadok |
Za bežné účtovné obdobie |
|
a |
b |
1 |
|
Predaj tovaru |
01 |
|
|
Predaj výrobkov a služieb |
02 |
|
|
Ostatné príjmy |
03 |
|
|
Príjmy celkom |
04 |
|
|
Výdavky |
Riadok |
Za bežné účtovné obdobie |
|
a |
b |
2 |
|
Zásoby |
05 |
|
|
Služby |
06 |
|
|
Mzdy |
07 |
|
|
Platby poistného |
08 |
|
|
Tvorba sociálneho fondu |
09 |
|
|
Ostatné výdavky |
10 |
|
|
Výdavky celkom |
11 |
|
|
Rozdiel príjmov a výdavkov (r. 04 – r. 11) |
12 |
|
Čerpanie údajov pre výkaz príjmov a výdavkov
PRÍJMY
• Predaj tovaru
z peňažného denníka o predaji tovaru zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet doložené údajmi o úbytku tovaru zo skladu z dôvodu jeho predaja (kniha zásob).
• Predaj výrobkov a služieb
z peňažného denníka o predaji výrobkov alebo o poskytnutých službách zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet doložené údajmi o úbytku výrobkov alebo materiálu zo skladu z dôvodu predaja výrobkov alebo služieb (kniha zásob).
• Ostatné príjmy
z peňažného denníka za ostatné príjmy zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet (napr. príjem za predaj dlhodobého hmotného majetku doložený údajmi z knihy dlhodobého majetku o vyradení z evidencie z dôvodu jeho predaja).
VÝDAVKY
• Zásoby (materiál, tovar, atď.)
z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi o nákupe zásob (kniha zásob).
• Služby
z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné.
• Mzdy
z peňažného denníka o výplate miezd v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi o mzdovej evidencii (mzdové listy).
• Platby poistného a príspevkov
z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi z písomností o odvodoch poistného.
• Tvorba sociálneho fondu
z peňažného denníka a z pomocnej knihy o sociálnom fonde.
• Ostatné výdavky
uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu (kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku a tvorba rezerv, ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do stanoveného prehľadu výdavkov).
Obsah riadkov vo Výkaze o majetku a záväzkoch Úč FO 2 – 01
|
Majetok |
Riadok |
Za
bezprostredne |
Za bežné ÚO |
|
a |
b |
1 |
2 |
|
Dlhodobý nehmotný majetok |
01 |
|
|
|
Dlhodobý hmotný majetok |
02 |
|
|
|
Dlhodobý finančný majetok |
03 |
|
|
|
Zásoby celkom Súčtový riadok 05 až 07 |
04 |
|
|
|
Materiál |
05 |
|
|
|
Tovar |
06 |
|
|
|
Nedokončená výroba, výrobky, zvieratá, ostatné |
07 |
|
|
|
Pohľadávky |
08 |
|
|
|
Krátkodobý finančný majetok |
09 |
|
|
|
Súčtový riadok 10 až 12 |
|
|
|
|
Peniaze a ceniny |
10 |
|
|
|
Účty v bankách |
11 |
|
|
|
Ostatný krátkodobý finančný majetok |
12 |
|
|
|
Priebežné položky (+ / –) |
13 |
|
|
|
Údaje z peňažného denníka |
|
|
|
|
Opravná položka k nadobudnutému |
|
|
|
|
Majetku (aktíva) |
14 |
|
|
|
Majetok celkom |
15 |
|
|
|
Súčtový riadok: 01+02+03+04+08+09+/-13+14 |
|
|
|
|
Záväzky |
Riadok |
Za
bezprostredne |
Za bežné ÚO |
|
a |
b |
3 |
4 |
|
Rezervy |
16 |
|
|
|
Záväzky |
17 |
|
|
|
Úvery |
18 |
|
|
|
Opravná položka k nadobudnutému majetku (pasívna) |
19 |
|
|
|
Záväzky celkom |
20 |
|
|
|
Súčtový riadok r. 16 až 19 |
|
|
|
|
Rozdiel majetku a záväzkov: (r. 15 – r. 20) |
21 |
|
|
Čerpanie údajov pre vyplnenie výkazu o majetku a záväzkoch:
• Dlhodobý nehmotný majetok
z knihy dlhodobého nehmotného majetku alebo z inventárnych kariet majetku v zostatkových účtovných cenách; v tomto riadku sa vykazuje aj dlhodobý nehmotný majetok v obstarávaní.
• Dlhodobý hmotný majetok
z knihy DHM alebo z inventárnych kariet majetku v zostatkových účtovných cenách; v tomto riadku sa vykazuje aj DHM v obstarávaní.
• Dlhodobý finančný majetok
z knihy finančného majetku alebo z inventárnych kariet v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve (obstarávacia cena); pri dlhodobých termínovaných vkladoch sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách; pri dlhodobých pôžičkách sa vykazujú údaje z knihy pohľadávok.
• Zásoby:
a) materiál – z knihy zásob v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve,
b) tovar – z knihy zásob v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve,
c) nedokončená výroba, výrobky, zvieratá – z knihy zásob.
• Pohľadávky
z knihy pohľadávok v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve.
• Peniaze a ceniny a účty v bankách
z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách a prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve, vrátane peňažných prostriedkov v cudzej mene, ktoré sa vykazujú v ocenení referenčným kurzom v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
• Ostatný krátkodobý finančný majetok
z knihy finančného majetku v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve.
• Priebežné položky
z peňažného denníka z prehľadu o priebežných položkách; ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „príjem“ vykáže sa v tomto riadku znamienko „+“; ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „výdaj“, vykáže sa v tomto riadku znamienko „-“.
• Opravná položka k nadobudnutému majetku (aktíva)
z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku.
• Rezervy
zostatok zákonných rezerv tvorených podľa zákona o dani z príjmov z knihy rezerv.
• Záväzky
zostatok záväzkov z knihy záväzkov (obchodné, prijaté preddavky, pôžičky, záväzky na daniach, voči pracovníkom, poisťovniam); v tomto riadku sa vykazuje aj zostatok sociálneho fondu.
• Úvery
zostatok nesplateného úveru a nesplatených pôžičiek z knihy záväzkov a mínusový zostatok na kontokorentnom účte (bankový účet v mínuse).
• Opravná položka k nadobudnutému majetku (pasívna)
z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku.
V stĺpcoch 1 a 3 Výkazu o majetku a záväzkoch Úč FO 2 – 01 účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave podvojného účtovníctva, sa nevykazujú žiadne údaje.
Účtovná závierka v JÚ je uvedená na stránkach Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk; Dane, clá a účtovníctvo / Účtovníctvo podnikateľov / Jednoduché účtovníctvo podnikateľov.
Neprehliadnite!
FO podnikatelia, či účtujú v JÚ alebo v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, neoverujú účtovnú závierku audítorom. Účtovnú závierku neschvaľujú, a teda ani Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky do registra účtovných závierok neukladajú.
Záver
Z príspevku jednoznačne vyplýva, že jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové, preto pri jeho vedení počas účtovného obdobia a najmä pri zostavovaní účtovnej závierky je nutné postupovať najmä podľa zákona o dani z príjmov, pretože ak podľa tohto zákona pôjde o daňový výdavok a o zdaniteľný príjem, pôjde aj o výdavok alebo o príjem ovplyvňujúci základ dane alebo neovplyvňujúci základ dane v peňažnom denníku. Preto je zákon o dani z príjmov dôležitou a nevyhnutnou podmienkou správneho spracovania účtovnej závierky a vyčíslenia výsledku hospodárenia v jednoduchom účtovníctve.








