Účtovanie v sústave JÚ

Ak podnikajúca fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, bude preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Ako má podnikateľ postupovať pri účtovaní vybraných účtovných prípadov v sústave JU?

Podnikateľ, ktorý sa pre túto možnosť rozhodne, má povinnosť pri účtovaní postupovať podľa ustanovení zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v z.n.p. (ďalej „ZU“) a podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JU musí poznať okrem účtovných predpisov aj jednotlivé ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v z.n.p. (ďalej ZDP). Daňová orientácia JU vyžaduje, aby každá hospodárska operácia bola posudzovaná aj z hľadiska ZDP a aby bola zapísaná, v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 písm. a) ZU do peňažného denníka, hlavnej účtovnej knihy JU tak, aby bolo zrejmé, či ide o daňový alebo nedaňový výdavok.

Účtovanie výdavkov vynaložených pred začatím podnikania

Fyzická osoba (ďalej (FO), ktorá sa rozhodne podnikať, vynakladá výdavky spojené s budúcou podnikateľskou činnosťou často ešte pred tým, ako dostane oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Nie sú to len výdavky, ktoré súvisia so začatím podnikania, napríklad rôzne poplatky, cestovné, poštovné a podobne, ale často sú to výdavky, ktoré musí budúci podnikateľ vynaložiť pre samotný výkon podnikateľskej činnosti, napríklad nákup materiálu, tovaru, výpočtovej techniky, úhrada nájomného na určité časové obdobie dopredu. Výdavky, ktoré FO vynaložila pred začatím podnikania, môže zaúčtovať do účtovníctva až vtedy, keď sa stane účtovnou jednotkou, t. j. dňom začatia podnikania. Deň začatia podnikania je deň, ktorý má uvedený na oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti, napríklad na živnostenskom liste, koncesnej listine, na licencii. Výdavky, ktoré podnikateľ vynaložil pred začatím podnikania, by mal pred zaúčtovaním posúdiť z hľadiska daňového a podľa toho ich účtovať.

Podľa § 4 ods. 4 ZDP náklady vynaložené na zásoby alebo iné nevyhnutné výdavky spojené so začatím podnikateľskej činnosti v kalendárnom roku, ktorý prechádzal roku, v ktorom podnikateľ s príjmami podľa § 6 ZDP začal vykonávať podnikateľskú činnosť, sa zahrnú do základu dane (ďalej ZD) začatím zdaňovacieho obdobia, v ktorom začal podnikať.

Výdavky vynaložené pred začatím podnikania môžu byť uznané ako daňové výdavky, ak spĺňajú všetky náležitosti definície daňového výdavku a boli vynaložené v roku, v ktorom podnikateľ začal vykonávať podnikateľskú činnosť a aj v roku, ktorý bezprostredne predchádzal roku začatia podnikania.

Príklad 1

FO, ktorá začala podnikať od 1. 2. 2024 sa rozhodla, že bude účtovať v sústave JU. Pred začatím podnikania mala tieto výdavky:

-   10. 1. 2024 uhradila ekonómke sumu 200 eur za poradenské služby – doložené dokladom z registračnej pokladne (ďalej RP),

-   20. 1. 2024 uhradila poplatky za vydanie živnostenského listu 21 eur – doložené dokladom z RP,

-   cestovné výdavky za obdobie od 1. 10. 2024 do 31. 1. 2024, celkom 33 eur – doložené cestovnými lístkami spolu s uvedením účelu pracovnej cesty (cesta z miesta bydliska do firmy ekonómky, na živnostenský úrad, do banky).

Podnikateľ začal podnikať od 1. 2. 2024, t. z. že 1. 2. 2024 sa stal účtovnou jednotkou. V súlade s ustanovením § 8 ods. 1 a ods. 2 Postupov účtovania v JU otvoril k 1. 2. 2024 účtovné knihy sústavy JU. Do hlavnej účtovnej knihy, do peňažného denník, zaúčtoval všetky zriaďovacie výdavky 254 eur (200 +21 + 33). Výdavky zaúčtoval jedným zápisom. Účtovným dokladom, na základe ktorého účtoval bol výdavkový pokladničný doklad, ku ktorému pripojil všetky potvrdenky.

Účtovanie v peňažnom denníku

Výdavky zaúčtoval podnikateľ 1. 2. 2024 vo výške 254 € podľa § 4 ods. 6 písm e) bod 5 Postupov účtovania v JU. Aby mohol zaúčtovať zriaďovacie výdavky do peňažného denníka, musí mať v pokladni príjem, z ktorého bude vyberať peňažné prostriedky – podnikateľ vložil do pokladne 1. 2. 2024 osobný vklad vo výške 2 000 €. Príjem 2 000 €, ktorý vložil do pokladne nie je zdaniteľným príjmom a výdavky 254 €, ktoré vynaložil, sú daňovými výdavkami, lebo spĺňajú podľa § 2 písm. i).

Dňa 1. 2. 2024 zaúčtoval podnikateľ do peňažného denníka:

Príklad 2

FO sa koncom roku 2023 rozhodla, že v roku 2024 začne podnikať. Od novembra 2023 začala nakupovať materiál, zaplatila nájom za priestory, v ktorých bude podnikateľskú činnosť vykonávať, rôzne poplatky a iné nevyhnutné výdavky, ktoré súviseli z jej budúcou podnikateľskou činnosťou. Všetky doklady si odkladala, lebo vedela, že ich bude potrebovať pri vedení JU, pre ktoré sa rozhodla. Povolene na podnikanie ma platné od 1. 1. 2024.

Výdavky, ktoré podnikateľ vynaložil v roku 2023 a súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou a má doklady o ich úhrade, môže považovať za daňové výdavky roku 2024, v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 ZDP. Do peňažného denníka ich zaúčtuje do podľa § 4 ods. 6 Postupov účtovania v JU. Ide o tieto výdavky:

Účtovanie výdavku spotreba PHL stanovená paušálom

Podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP môže podnikateľ stanoviť výdavky na spotrebované pohonné látky (ďalej PHL) u osobného automobilu, ktorý má zaradený v obchodnom majetku a využíva ho pri pracovných cestách, vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdeným km podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre stanovenie daňového výdavku spotreba PHL paušálom vo výške 80 %, musí:

•    preukázať nákup PHL, t, j. doložiť doklady o nákupe,

•    doložiť stav tachometra na začiatku obdobia a na konci obdobia,

•    množstvo nakúpených PHL v litroch by malo primerane zodpovedať počtu najazdených km.

Príklad 3

Podnikateľ, ktorý má v obchodnom majetku osobný automobil, ktorý využíva v podnikaní, sa rozhodol že v roku 2024 stanoví daňový výdavok spotreba PHL paušálom, t. z. podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP. Podnikateľ účtuje v JU. Ako má postupovať pri účtovaní?

Podnikateľ pri stanovení daňového výdavku spotreba PHL paušálom vo výške 80 % potrebuje tieto doklady:

-    doklady o nákupe PHL za celý rok 2024,

-    stav tachometra na začiatku obdobia, t. j. k 1. 1. 2024 (stav tachometra bol 11 520 km),

-    stav tachometra na konci zdaňovacieho obdobia (predpokladajme, že k 31. 12. 2024 bude stav tachometra: 36 520 km).

Podnikateľ musí zistiť výdavok spotreba PHL za celé zdaňovacie obdobie roku 2024. K 31. 12. 2024 zistí z účtovníctva údaj o nákupe PHL, lebo počas roka účtoval nákup PHL do peňažného denníka do výdavkov celkom a do stĺpca Zásoby.

Daňovým výdavkom spotreba PHL bude za rok 2024 suma vo výške 1 776 eur. Podnikateľ má v účtovníctva zaúčtovanú čiastku 2 220 eur, preto musí znížiť daňový výdavok o 444 eur.

Účtovanie v peňažnom denník

Nákup PHL bude podnikateľ účtovať v priebehu toku 2024 vždy v deň nákupu v plnej výške (neznižuje sumu o 20 %). Vypočítaný rozdiel 444 eur zaúčtuje 31. 12. 2024 ako uzávierkovú účtovnú operáciu poľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1d Postupov účtovania v JU:

•    výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkom –     444 eur

•    výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci Zásoby 444 eur

Účtovanie zostatkovej ceny likvidovaného majetku

Likvidáciou podnikateľ najčastejšie vyraďuje hmotný majetok, ktorý nepotrebuje alebo ktorý je už opotrebovaný, t. z. zničený, poškodený, nefunkčný a podobne. Pri likvidácií by mal podnikateľ postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Zostatková cena pri vyradení hmotného a nehmotného majetku likvidáciou je daňovým výdavkom v plnej výške. Výnimkou je zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho častí v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby, ktorá sa zahrnie do obstarávacej ceny novej investície.

Príklad 4

Podnikateľ kúpil v roku 2017 starú garáž, ktorú zaradil do obchodného majetku. Obstarávacia cena garáže bola 2 200 eur. Garáž začal v roku 2017 odpisovať rovnomerne. V rokoch 2018, 2019 a 2022 odpisovanie prerušil. Pôvodný plán podnikateľa bol vykonať na garáži rekonštrukciu a modernizáciu a využívať priestor ako sklad. Pre nedostatok finančných prostriedkov rekonštrukciu neuskutočnil a pre zlý stav (poškodená strecha, vlhnutie stavby) sa začiatkom roku 2024 rozhodol garáž zlikvidovať. V máji 2024 garáž zbúral.

Pri likvidácií podnikateľ postupoval podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Zostatková cena garáže je daňovým výdavkom v plnej výške.

Podnikateľ v čase obstarania zaradil garáž do 5. odpisovej skupiny (garáže spadajú pod klasifikáciu 1242 – garážové budovy) s dobou odpisovania 20 rokov. Garáž zlikvidoval v roku 2024, t. z. v roku 2024 si nemôže uplatniť daňový odpis, pretože o garáži nebude účtovať k 31. 12. 2024. Daňovou zostatkovou cenou garáže pri jej vyradení z obchodného majetku bude zostatková cena k 31. 12. 2023, t. j. 1 760 eur.

Účtovanie

Podnikateľ zaúčtuje zostatkovú cenu vyradeného majetku do peňažného denníka ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD. Sumu 1 760 eur zaúčtuje 31. 12. 2024 ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JU. Vyradenie majetku zaúčtuje aj do knihy dlhodobého majetku, v súlade s § 6 Postupov účtovania v JU.

Účtovanie zostatkovej ceny pri predaji hmotného majetku

Zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení z obchodného majetku z dôvodu predaja je, podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP, daňovým výdavkom v plnej výške. Výnimkou je zostatková cena pri predaji osobných automobilov, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom, rekreačných a športových člnov a plavidiel, lietadiel, kozmických lodí a podobných zariadení, motocyklov a ich modifikácii, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora a budov a stavieb z odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonávaného nájomcom na budove a stavbe, ktoré sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky príjmov z predaja zahrnutých do ZD.

Ing. Jarmila Strählová

Opatrenie č. MF/27076/2007-74 o postupoch účtovania
v sústave JÚ

§ 4

Peňažný denník

(6) V peňažnom denníku sa uvádza prehľad

a) peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,

b) peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,

c) priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,

d) príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení najmä na

1. predaj tovaru,

2. predaj výrobkov a služieb,

3. ostatné príjmy,

e) výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmovcelkom, v členení najmä na ⁴⁾

1. zásoby,

2. služby,

3. mzdy,

4. poistné a príspevkyplatené za fyzickú osobu alebo podnikateľa podľa § 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, ⁵⁾

5. tvorbu sociálneho fondu,

6. ostatné výdavky,

f) príjmov, ktoré podľa osobitného predpisu neovplyvňujú základ dane z príjmov,

g) výdavkov, ktoré podľa osobitného predpisu neovplyvňujú základ dane z príjmov.

(7) Príjmy, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. d) prvého bodu alebo druhého bodu sa uvedú v prehľade podľa odseku 6 písm. d) tretieho bodu.

(8) Výdavky podľa odseku 6 písm. e) tretieho bodu obsahujú

a) čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, a to z prostriedkov zamestnávateľa,

b) poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

c) daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d) daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,

e) príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

f) iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.

(9) Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné. Ako ostatné výdavky sa účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku a tvorba rezerv podľa osobitného predpisu, miestne dane a poplatky, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia, poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy sa zahrnujú do základu dane z príjmov, napríklad poplatok poplatok za zneškodnenie odpadov a iné poplatky, ktorých povinnosť úhrady vyplýva z osobitných predpisov a nepovažujú sa za službu, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, trovy exekúciea ďalšie výdavky neuvedené v odseku 6 písm. e) prvom až piatom bode, ktoré sa nepovažujú za službu.

(10) Účtovné zápisy sa v peňažnom denníku vykonávajú tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na zostatky jednotlivých účtov v banke alebo zostatky jednotlivých pokladníc.

(11) V peňažnom denníku záložného veriteľa sa poskytnutie peňažných prostriedkov záložcovi podľa § 151a až 151g Občianskeho zákonníka účtuje ako výdavok podľa odseku 6 písm. g). Vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne alebo príjem z predaja zálohu pri nesplatení poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne, sa v peňažnom denníku záložného veriteľa účtuje ako príjem celkom, ktorý sa ďalej člení na

a) sumu do výšky peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem podľa odseku 6 písm. f) a 2

b) sumu prevyšujúcu výšku peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem podľa odseku 6 písm. d) druhého bodu.

(12) V účtovnej jednotke, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, sa príjmy a výdavky spojené s poskytovaním odborných činností, obslužných činností a ďalších činností podľa osobitného predpisu účtujú oddelene od príjmov a výdavkov spojených s inými službami alebo inou činnosťou poskytovateľa tejto sociálnej služby.

(13) Pri nadobudnutí virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa tento ...