Účtovanie v sústave JÚ

vybrané účtovné prípady

Podnikajúca fyzická osoba, ktorá pri stanovení základu dane a výpočte dane z príjmov fyzických osôb uplatní skutočne preukázané daňové výdavky, môže viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, poprípade podvojného účtovníctva. Ako má podnikateľ postupovať pri účtovaní vybraných účtovných prípadov v sústave JÚ?

Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude účtovať v JÚ, má povinnosť pri účtovaní postupovať podľa ustanovení zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej „ZÚ“) a podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia ZD z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej „Postupy účtovania v JÚ“).

Jedným zo špecifických znakov sústavy JÚ je úzke prepojenie so ZDP. Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ musí poznať okrem účtovných predpisov aj jednotlivé ustanovenia ZDP. Daňová orientácia JÚ vyžaduje, aby každá hospodárska operácia bola posudzovaná aj z hľadiska ZDP a aby bola zapísaná, v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 písm. a) ZÚ, do peňažného denníka, hlavnej účtovnej knihy JÚ tak, aby bolo zrejmé, či ide o daňový alebo nedaňový výdavok. Pre účtovanie v sústave JÚ platí, že daňový výdavok = výdavok ovplyvňujúci ZD a nedaňový výdavok = výdavok neovplyvňujúci ZD.

Krádež majetku a účtovanie vzniknutej škody

V rámci podnikateľskej činnosti sa vyskytujú prípady, keď podnikateľovi spôsobí škodu neznámy, poprípade známy páchateľ, odcudzením (krádežou). Krádež majetku je podľa ustanovenia § 26 ods. 6 ZÚ považovaná za škodu. Podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP sú daňovými výdavkami škody nezavinené podnikateľom spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Ak škodu (krádež) spôsoby známy páchateľ, daňovým výdavkom nie je. Podľa § 21ods. 2 písm. e) ZDP daňovým výdavkom nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP (nezavinená škoda). Ak ide o dlhodobý majetok a škoda má charakter páchateľom zavinenej škody, daňovým výdavkom je, podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, zostatková cena (ďalej „ZC“) hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základe dane.

Príklad 2

Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba, účtuje v sústave JÚ, mal zaradený v obchodnom majetku osobný automobil. Obstarávacia cena automobilu bola 22 000 eur. V januári 2023 mu automobil ukradli. Koncom mája 2023 dostal od polície potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. Automobil mal poistený a poisťovňa mu vyplatila náhradu škody vo výške 7 000 eur. Sumu 7 000 eur mu banka pripísala na bankový účet 1. 7. 2023.

Podnikateľ bude pri účtovaní vzniknutej škody postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP, lebo podmienky stanovené zákonom splnil:

-    vzniknutú škodu bola nahlásil polícii,

-    škodu nezavinil a

-    páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom mu polícia vydala potvrdenie.

Škoda, ktorá podnikateľovi vznikla podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, je u podnikateľa daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdila, t. j. v máji 2023. Podnikateľ môže do daňových výdavkov zaúčtovať daňovú ZC automobilu. Výšku ZC zistí z knihy dlhodobého majetku.

Škodu vzniknutú krádežou zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka a do pomocnej účtovnej knihy, ktorou je kniha dlhodobého majetku. Do knihy dlhodobého majetku zaeviduje vyradenie majetku, dôvod vyradenia a dátum vyradenia. Do peňažného denníka bude účtovať vzniknutú škodu a prijatú náhradu. Prijatú náhradu vo výške 7 000 eur zaúčtuje ako zdaniteľný príjem.

Vzniknutú škodu vo výške ZC automobilu 11 000 eur zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka 31. 12. 2023 v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácii. Postupovať bude podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ.

Príklad 2

Podnikateľ mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorého vstupná cena bola 24 000 eur. V marci 2023 podnikateľovi automobil ukradli. V máji 2023 sa ku krádeži priznal syn zamestnanca, ktorý ukradnutý automobil predal. Podnikateľ sa s páchateľom dohodli na úhrade náhrady za spôsobenú škodu vo výške 5 000 eur. Predpokladajme, že náhradu škody uhradí páchateľ 20. 12. 2023 vo výške 5 000 eur vkladom na bankový účet podnikateľa.

Podľa § 21ods. 2 písm. e) ZDP škody, ktoré presahujú prijaté náhrady, okrem škôd podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, sa nemôžu uplatniť ako daňové výdavky. Keďže osobný automobil je hmotným majetkom a páchateľ krádeže je známy, platí aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého ZC automobilu vyradeného z dôvodu škody (krádeže) je daňovým výdavkom do výšky prijatých náhrad.

O vzniknutej škode bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku a v knihe dlhodobého majetku, z ktorej zistí aj výšku ZC automobilu.

ZC automobilu 6 000 eur je z hľadiska ustanovení ZDP nedaňový výdavok podnikateľa, lebo ide o škodu spôsobenú známym páchateľom. Do peňažného denníka podnikateľ v čase krádeže neúčtuje. V roku 2023 automobil už nebude odpisovať, lebo ho k 31. 12. 2023 ho nemá zaradený v obchodnom majetku (ukradli mu ho). Ak páchateľ uhradí podnikateľovi náhradu škody 5 000 eur, podnikateľ upraví ZD v roku 2023 takto:

-    do zdaniteľných príjmov zaúčtuje príjem náhrady škody 5 000 eur,

-    do daňových výdavkov zaúčtuje, podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, ZC automobilu, ale len do výšky prijatých náhrad, t. z. sumu 5 000 eur.

Ak by páchateľ podnikateľovi náhradu škody neuhradil, ZC by podnikateľ do daňových výdavkov nemohol zaúčtovať.

Účtovanie nájomného,
ktoré sa časovo rozlišuje

Nájomné sa účtuje, podľa § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ, ako služba. Do peňažného denníka sa nájomné účtuje v okamihu zaplatenia. Jedinou výnimkou je nájomné zaplatené FO, ktoré sa musí v daňových výdavkoch, v súlade s ustanovením § 17 ods. 19 písm. b) ZDP časovo rozlíšiť.

Ak podnikateľ zaplatí nájomné FO dopredu na rok (viac rokov), má povinnosť nájomné časovo rozlíšiť. Do peňažného denníka zaúčtuje vždy len tu časť nájomného, ktorá pripadá na dané časové obdobie. Nájomné, ktoré časovo rozlíšil, zaúčtuje v ďalších účtovných obdobiach ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c. Postupov účtovania v JÚ.

Príklad 3

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO a účtuje v JÚ, začal využívať na podnikanie priestory (sklad a kanceláriu), ktoré má prenajaté od FO – občana. S prenajímateľom má uzavretú zmluvu o nájme na 5 rokov s platnosťou od 1. 7. 2023. Podnikateľ má podľa zmluvy zaplatiť nájomné vždy na jeden celý štvrťrok dopredu, v roku 2023 vo výške 900 eur za štvrťrok (300 eur mesačne). Nájomné je splatné, podľa nájomnej zmluvy, najneskôr 1. deň štvrťroku, za ktorý ho podnikateľ platí. Predpokladajme, že v roku 2023 zaplatí nájomné takto:

-   nájomné 900 eur za 3. štvrťrok 2023 zaplatil 30. 6. 2023 prevodom z účtu,

-   nájomné 900 eur za 4. štvrťrok 2023 zaplatí 30. 9. 2023 prevodom z účtu.

Prenajímateľ zvýšil platbu nájomného na rok 2024 na 330 eur mesačne. Podnikateľ si chce v roku 2023 zvýšiť daňové výdavky a znížiť daň z príjmov FO, preto nájomné uhradí v hotovosti (990 eur) pri podpise dodatku zmluvy 15. 12. 2023.

Podnikateľ nemôže všetky úhrady nájomného zaúčtovať ako daňový výdavok roku 2023, aj keď nájomné skutočne v roku 2023 zaplatil. Pri účtovaní musí vychádzať z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP a nájomné časovo rozlíšiť. Do výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD (daňové výdavky) bude v jednotlivých rokoch účtovať:

-    v roku 2023 len tú časť nájomného, ktorú zaplatil za rok 2023, t. j. 1 800 eur (900 x 2),

-    nájomné 990 eur, ktoré zaplatil v decembri 2023 za 1. štvrťrok roku 2024 bude daňovým výdavkom roku 2024. Nájomne 990 eur zaúčtuje do peňažného denníka v roku 2023 (vtedy ho zaplatil) a aj v roku 2024, lebo nájomné je daňovým výdavkom roku 2024.

Nájomné zaúčtuje aj do knihy záväzkov.

Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2023

Nájomné, ktoré podnikateľ zaplatil za rok 2023 zaúčtuje ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD v deň úhrady. Nájomné, ktoré zaplatil 15. 12. 2023 za 1. štvrťrok 2024 zaúčtuje 15. 12. 2023 ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2024

V roku 2024 zaúčtuje podnikateľ uzávierkovú účtovnú operáciu Nájomné za 1. Q. 2024 ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD. Účtovným dokladom bude kópia dokladu o úhrade s uvedením poznámky, že nájomné bolo zaplatené v roku 2023 a kópia zmluvy o nájme, poprípade faktúry.

Účtovanie o osobnej spotrebe
podnikateľa

Osobná spotreba podnikateľa je výdavok, ktorý je z hľadiska ustanovení ZDP nedaňovým výdavkom. Daňovým výdavkom nie je, lebo to nie je výdavok vynaložený na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú:

•    výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval,

•    výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané a

•    výdavky, ktoré sú priamo vymenované v § 21 ZDP, medzi ktoré patrí aj osobná spotreba podnikateľa.

Príklad 4

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO a účtuje v JÚ, zamestnáva 3 zamestnancov, ktorí majú výplatný termín 15. deň v mesiaci. V ten istý deň si podnikateľ vyberá aj finančné prostriedky pre seba. Dňa 15. 7. 2023 vyplatil zamestnancom mzdu 2 654 eur a vybral si peňažné prostriedky z bankového účtu pre svoju potrebu vo výške 660 eur.

Výber peňažných prostriedkov pre osobnú spotrebu nie je, podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, daňovým výdavkom podnikateľa. Daňovým výdavkom sú, podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP, vyplatené mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov. Výber finančných prostriedkov pre osobnú spotrebu zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka ako nedaňový výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD.

Využívanie nehnuteľnosti aj na súkromné účely a účtovanie v JÚ

Podnikateľ, ktorý využíva nehnuteľnosť, ktorú má vloženú v obchodnom majetku aj na súkromné účely, by mal pri stanovení výšky daňových výdavkov vychádzať nielen z definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) ZDP a v § 19 ods. 1 ZDP ale aj z ustanovení § 19 ods. 2 písm. t) a § 24 ods. 4 ZDP.

Podnikateľ započíta do daňových výdavkov len tú pomernú časť odpisov a ostatných výdavkov spojených s prevádzkou nehnuteľnosti, ktorá súvisí s jej využívaním v podnikaní. Časť, ktorú využíva na súkromné účely, t. z. výdavky charakteru osobnej spotreby, sú výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.

ZDP a ani iný právny predpis nestanovuje, na základe akého kritéria má podnikateľ stanoviť pomernú časť výdavkov, ktorá má charakter osobnej spotreby. V prípade, že podnikateľ využíva nehnuteľnosť na podnikanie a aj na súkromné účely, za najvhodnejšie kritérium na určenie pomernej časti výdavkov, je možné považovať pomer podlahovej plochy využívanej na podnikanie a na súkromné účely k celkovej podlahovej ploche.

Príklad 5

Podnikateľ v roku 2021 obstaral nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť vložil do obchodného majetku a začal rovnomerne odpisovať v odpisovej skupine č. 5 (doba odpisovania je 20 rokov). V roku 2023 začal časť nehnuteľnosti využívať aj na súkromné účely. Predpokladajme, že výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti budú v roku 2023 takéto:

-   výdavky na bežnú údržbu a opravy 3 000 eur,

-   výdavky na kúrenie, elektriku, plyn a vodu 2 000 eur.

Všetky výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v priebehu roku 2023 zaúčtoval podnikateľ do peňažného denníka ako výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD (daňové výdavky).

Podnikateľ v roku 2023 využíval na podnikanie len časť nehnuteľnosti, ktorú má vloženú v obchodnom majetku. Časť nehnuteľnosti využíval na súkromné účely, preto môže do daňových výdavkov započítať len pomernú časť odpisov tohto majetku a pomernú časť výdavkov spojených s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti.

Ing. Jarmila Strählová

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej 1)

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,

g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

1.   darčekové reklamné poukážky,

2.   tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, ...