Účtovanie sociálneho fondu
Zamestnávateľ je definovaný na účely zákona o sociálnom fonde ako PO so sídlom na území Slovenskej republiky alebo FO s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom pri pojme „obdobný pracovný vzťah“ zákon príkladmo odkazuje na zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z.n.p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z.n.p. ako aj ďalšie v súčasnosti však už neplatné zákony. Konkrétne ide o:
Ø zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený od 1. júla 2019 zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ø zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj keď v súčasnosti platí už zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ø zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súčasnosti nahradený zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Každá FO alebo PO, ktorá zamestnáva občanov v pracovnom pomere
alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je teda považovaná pre účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a riadi sa týmto zákonom. Sociálny fond tak tvorí povinne každý zamestnávateľ s bydliskom alebo miestom podnikania, resp. sídlom v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu. V zmysle v praxi najčastejšie aplikovaných parcovnoprávnych predpisov (Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p. – ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“ resp. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v z.n.p. – ďalej len „zákon o štátnej službe“) sa so zamestnancami na účely zákona o sociálnom fonde najčastejšie možno stretnúť v prípade:
Ø zamestnancov v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou v zmysle § 41 a nasl. Zákonníka práce (a to bez ohľadu na to, či ide o pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca resp. teleprácu),
Ø zamestnancov v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods.4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce [týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme],
Ø zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere v zmysle tretej časti zákona o štátnej službe.
Ak u zamestnávateľa plnia jeho úlohy aj občania vykonávajúci vedľajšiu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sa nezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do sociálneho fondu. Rovnako je to aj v prípade zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, odmien poskytovaných externým členom predstavenstva a dozorných rád spoločnosti, samostatne zárobkovo činných osôb a podobne. Ak by zamestnávateľ zamestnával len osoby na základe uvedených dohôd alebo zmlúv, povinný sociálny fond, ktorého tvorba je daňovo uznaným nákladom, nevytvára.
Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde.
Prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde nie je síce priamo v tomto ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva napr. z § 5 a § 7 ods. 5 spomínaného právneho predpisu.
Spôsob tvorby sociálneho fondu
Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie je potrebné viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v zmysle prvej vety § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Povinná tvorba sociálneho fondu predstavuje tzv. odvodový spôsob tvorby sociálneho fondu, pričom mesačnou základňou sú súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac.
Ak by došlo k prípadu, že zamestnávateľ by vyplácal mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tvorby sociálneho fondu považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu je potrebné uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. V krajnom prípade teda, ak by bol výplatný termín dohodnutý až na posledný deň mesiaca, musia byť prostriedky sociálneho fondu za kalendárny mesiac nielen vytvorené v deň výplaty ale hneď v posledný deň mesiaca aj prevedené na účet sociálneho fondu – je teda zrejmé, že v takomto prípade zamestnávateľ nemôže využiť spomínanú päťdňovú lehotu.
Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľovi za mesiac december tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Zásady použitia prostriedkov sociálneho fondu
Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné poznamenať, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Príspevok zo sociálneho fondu zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.
Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:
a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
b) dopravu do zamestnania a späť,
c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
f) zdravotnú starostlivosť,
g) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
h) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
i) servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Účtovný režim tvorby a čerpania sociálneho fondu
je potrebné osobitne analyzovať pre podnikateľov účtujúcich v sústave JÚ a podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ.
Sociálny fond v JÚ podnikateľov
V sústave JÚ ustanovuje § 7 ods.3 Opatrenia MF SR č. 27076/2007–74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej iba „Postupy účtovania v JÚ“) povinnosť viesť Knihu sociálneho fondu. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v tejto pomocnej knihe ako prírastky (pri tvorbe fondu prídelmi v zmysle zákona o sociálnom fonde) a úbytky sociálneho fondu (pri použití fondu). Zatiaľ čo v Knihe sociálneho fondu sa účtuje o prírastkoch (prídeloch do fondu) a úbytkoch (použití fondu) počas roka, v peňažnom denníku sa účtuje jednorazovo iba v rámci uzávierkových operácií (neplatí však pre prípady, ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke – pozri nasledujúcu kapitolu). Pritom pri uzávierkovom zaúčtovaní tvorby sociálneho fondu je potrebné rozlíšiť, či ide tvorbu, ktorá je uznaná ako daňový výdavok [t.j. prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde], alebo tvorbu, ktorá je realizovaná z iných zdrojov (dary, dotácie, podiely zo zisku,...).
Uzávierkové operácie v peňažnom denníku
Keďže prostriedky sociálneho fondu nemusia byť uložené na osobitnom účte v banke, je potrebné pre správny spôsob účtovania jeho tvorby rozlišovať, či pre prostriedky sociálneho fondu má účtovná jednotka zriadený osobitný účet v banke alebo nie.
• Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte
Ak účtovná jednotka nemá uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku až v rámci uzávierkových účtovných operácií. Účtovanie by v takýchto prípadoch malo mať teda nasledovný algoritmus:
1. Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje sa v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu“.
2. Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu, resp. v hotovosti v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave (resp. v hotovosti) – výdaj“ a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu“.
• Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom bankovom účte
Ak účtovná jednotka má uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka.
1. Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu”.
2. Prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu sa zaúčtuje v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – príjem“ a zároveň v stĺpci „Príjmy neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Sociálny fond – tvorba“.
3. Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj“ a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu“.
• Evidencia sociálneho fondu v uzávierkových výkazoch
Zostatok sociálneho fondu pri uzavretí účtovných kníh sa vypočíta z údajov v Knihe sociálneho fondu ako rozdiel súhrnnej čiastky v stĺpci „tvorba celkove“ a súhrnnej čiastky v stĺpci „čerpanie celkove“. Zistený rozdiel sa uvedie v účtovnej závierke vo Výkaze o majetku a záväzkoch do riadku 17 (Záväzky) ako konečný stav (zostatok) sociálneho fondu. Vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch sa na riadku 09 (Tvorba sociálneho fondu) uvedie údaj o tvorbe sociálneho fondu, prevzatý z peňažného denníka zo stĺpca „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ – „Tvorba sociálneho fondu“, do ktorého boli zaúčtované prídely podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde.
Novelou postupov účtovania v JÚ účinnou od 1. januára 2019 došlo okrem iných úprav aj k doplneniu ustanovenia § 7 ods. 3. V zmysle tohto doplnenia platí, že ak do konca bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia účtovná jednotka už nie je zamestnávateľom podľa § 2 ods. 2 zákona o sociálnom fonde a nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke sa prevedie na účet v banke, v peňažnom denníku sa účtuje ako príjem medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom, v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“.
Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom, v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“.
Uvedený postup rešpektuje teda skutočnosť, že tvorba sociálneho fondu sa účtovala v súlade s § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu postupov účtovania, ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
• Doúčtovanie povinného ročného prídelu v JÚ
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (viď § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde). Doúčtovania povinného prídelu do sociálneho fondu v zmysle § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde je teda potrebné realizovať na základe skutočného objemu zúčtovaných miezd oproti realizovaným prídelom (odvodom) v Knihe sociálneho fondu nasledovne:
Ø ak boli prídely nižšie: prírastkovým (+) zápisom
Ø ak boli prídely vyššie: úbytkovým (–) zápisom.
Sociálny fond v PÚ podnikateľov
V zmysle § 61 ods. 4 Opatrenia MF SR č.23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v z.n.p. (ďalej iba „Postupy účtovania v PÚ“) sa tvorba a použitie sociálneho fondu účtuje v rámci účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky, konkrétne prostredníctvom účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Je to tak z toho dôvodu, pretože charakteristika sociálneho fondu napĺňa definíciu pojmu záväzku podľa § 2 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p.
Podľa § 61 ods.4 až ods. 6 Postupov účtovania v PÚ platí, že:
Ø povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde (t.j. prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady,
Ø ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (t.j. dary, dotácie, iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu) sa účtujú v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty,
Ø príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (t.j. príspevok z použiteľného zisku) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
Keďže Postupy účtovania v PÚ v rámci ustanovenia § 61 ods. 4 odkazujú pri povinnom prídele do sociálneho fondu len na § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, otázkou zostáva, ako účtovať prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde – t.j. prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa, resp. prídel potrebný na poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť oprávneným zamestnancom, oba v maximálnej výške 0,5 % zo základu, ktoré sú v zmysle § 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde tiež považované za daňový výdavok. V kontexte s uvedenými súvislosťami možno vysloviť záver, že Postupy účtovania v PÚ účtovanie tohto prídelu neopomínajú zámerne, a teda aj tento prídel by sa mal účtovať v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527 tak ako ustanovuje § 61 ods.4 Postupov účtovania v PÚ.
Príklady účtovania na účte sociálneho fondu v PÚ
|
Č. |
Účtovný prípad |
MD |
D |
|
Tvorba sociálneho fondu podľa § 3 zákona o sociálnom fonde |
|||
|
1. |
Povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods.1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde |
527 |
472 |
|
2. |
Ďalšie zdroje tvorby podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde |
221 |
472 |
|
3. |
Príspevok zamestnávateľa do sociálneho fondu zo zisku podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde |
431 |
472 |
|
Použitie sociálneho fondu |
|||
|
1. |
Poskytnutý príspevok na rekreáciu, dopravu, sociálnu výpomoc a pod. |
472 |
333 (211) |
|
2. |
Príspevok na stravovanie vo vlastnom zariadení |
472 |
602 |
|
3. |
Príspevok na stravovanie v cudzom zariadení formou stravných lístkov |
472 |
213 |
|
4. |
Dôchodkové pripoistenie |
472 |
336 |
|
Uzavretie účtu k 31. 12. bežného roka – prevod zostatku |
472 |
702 |
|
|
Otvorenie účtu k 1. 1. nasledujúceho roka |
701 |
472 |
|
Príklad
Ako zaúčtovať prijatú faktúru od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?
Zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, preto súčasťou ceny prepravy bude aj DPH. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ prijatú faktúru zaúčtuje zápisom 518/321. Pokiaľ faktúra bude hradená z prostriedkov sociálneho fondu, následne sa vykoná zápis 472/518. Úhrada faktúry sa zaúčtuje zápisom 321/221.
Zúčtovanie prostriedkov pridelených do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde do sociálneho fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov resp. nákladov.
Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona do sociálneho fondu u zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje vyššie citovaný odsek, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.
V zmysle ustanovenia § 6 ods.3 zákona o sociálnom fonde zúčtovanie prostriedkov predstavujúce povinný prídel do sociálneho fondu vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Uvedené platí napriek skutočnosti, že tvorba fondu sa v priebehu roka už vykonáva tzv. odvodovým spôsobom. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu po skončení kalendárneho roka je potrebné vykonať aj v prípade, ak sa za mesiac december zamestnávateľ rozhodne tvoriť fond do 31. decembra príslušného roka. Je to tak z toho dôvodu, že pri takomto spôsobe tvorby sociálneho fondu sa vychádza v zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde z predpokladanej výšky miezd alebo platov, nie teda skutočne zúčtovaných. Zákon o sociálnom fonde ustanovuje lehotu, do ktorej sa musí sociálny fond upraviť do výšky, vyplývajúcej z § 3 a § 4 tohto zákona – t.j. termín pre zúčtovanie prostriedkov je do 31. januára nasledujúceho roka. Napokon treba uviesť, že nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až 31 Zákonníka práce sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
Doúčtovanie povinného ročného prídelu v PÚ
Lehota, dokedy je povinný zamestnávateľ sociálny fond doplniť alebo aj znížiť do výšky vyplývajúcej z ustanovení § 3 a § 4 zákona o sociálnom fonde uplynie teda najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Spôsob doúčtovania povinného prídelu do sociálneho fondu:
|
|
MD |
D |
|
– ak boli prídely nižšie |
527 |
472 |
|
prevod peňažných prostriedkov |
221.SF |
221 |
|
– ak boli prídely vyššie |
– 527 |
– 472 |
|
prevod peňažných prostriedkov |
221 |
221.SF |
Ing. Ján Mintál








