8.  ÚČTOVANIE MIEZD

Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo v inej evidencii podľa zákona o dani z príjmov, pričom sa musia dodržať zásady a pravidlá určené zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet

-   mzdy,

-   odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

-   daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

-   vyplateného preddavku na mzdu.

8.1  Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva

Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva sa vykonáva podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (naposledy v znení opatrenia MF SR č. MF/011076/2020-74).

Podkladom pre účtovanie miezd vyplatených zamestnancom sú mzdové listy, rekapitulácie výplatných listín a výkazy poistného do Sociálnej poisťovne a do príslušných zdravotných poisťovní. Účtovanie v peňažnom denníku sa vykonáva zásadne na základe pokladničných dokladov a výpisov z účtov, a to s rešpektovaním členenia výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, v knihe záväzkov sa účtujú záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov.

V kolónke mzdy vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú:

-   čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu (na dieťa, na zaplatené bankové úroky) a zamestnaneckej prémie, a to z prostriedkov zamestnávateľa,

-   poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

-   daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

-   daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,

-   príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

-   iné zrážky z čistej mzdy napr. podľa § 131 Zákonníka práce.

V kolónke poistné a príspevky vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtuje poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia podľa § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2005 Z. z. sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov. Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa účtuje v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso preplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa zákona o dani z príjmov.

V kolónke služby vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú výdavky súvisiace so zamestnancami, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné.

V kolónke ostatné výdavky vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú ostatné výdavky súvisiace so zamestnancami, napr. daň z motorových vozidiel, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, trovy exekúcie a ďalšie výdavky, ktoré sa nepovažujú za službu.

8.1.1  Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. V peňažnom denníku sa tvorba a čerpanie sociálneho fondu účtuje nasledovne:

a)  Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu.

b)  Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v kolónke výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Zamestnávateľ, ktorý už nezamestnáva nijakého zamestnanca, je povinný

a)  nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke previesť na účet v banke a v peňažnom denníku ho zamestnávateľ zaúčtuje ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov a uvedie ho v kolónke ostatné príjmy,

b)  ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v kolónke ostatné príjmy.

V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

8.1.2  Účtovanie dotácií

Účtovanie dotácií v jednoduchom účtovníctve upravuje § 18 Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov. Poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku (ďalej len „dotácia“) sa účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Súčasne sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok. Použitie dotácie alebo jej časti sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (v členení podľa druhu tohto výdavku) okrem obstarania dlhodobého majetku,

Pri porušení ustanovených podmienok vzniká účtovnej jednotke

-   povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z dotácie alebo

-   povinnosť platiť penále za neoprávnené použitie dotácie.

Obidva tieto prípady sa účtujú v knihe záväzkov ako záväzok voči poskytovateľovi dotácie, a to buď vo výške sumy peňažných prostriedkov z dotácie určených na vrátenie, alebo vo výške určeného penále.

Ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňažných prostriedkov z dotácie v tom istom účtovnom období ako je ich prijatie, v deň vrátenia peňažných prostriedkov z dotácie sa účtuje v peňažnom denníku

a)  zníženie príjmov ako príjem neovplyvňujúci základ dane, alebo

b)  zníženie príjmov ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, a súčasne sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov.

Povinnosť účtovnej jednotky vrátiť neoprávnene použité peňažné prostriedky z dotácie v inom účtovnom období ako bolo ich prijatie sa účtuje

1.  v knihe záväzkov ako záväzok voči poskytovateľovi dotácie,

2.  v peňažnom denníku ako

a)  výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v členení ostatné výdavky, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, alebo

b)  výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

V deň úhrady penále sa účtuje v peňažnom denníku úbytok peňažných prostriedkov ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne v knihe záväzkov sa účtuje zánik záväzku voči poskytovateľovi dotácie.

Dotácia formou refundácie výdavkov sa účtuje v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa príjem účtuje v peňažnom denníku:

•    ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, alebo

•    ako príjem neovplyvňujúci základ dane, ak ide o oprávnené výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku.

Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

8.1.3  Účtovanie podpory v čase skrátenej práce

Podporou v čase skrátenej práce je podľa zákona č. 215/2021 Z. z. poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa podmienky určené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. a poskytuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vonkajším faktorom je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci). Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. na čiastočnú úhradu nákladov vynaložených na náhradu mzdy zamestnanca je príjmom oslobodeným od dane (pre zamestnanca a zamestnávateľa FO podľa § 9 ods. 2 písm. af) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a pre zamestnávateľa PO podľa § 13 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov). Pretože výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky, a zamestnávateľ ich musí prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií vyňať z výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

8.1.4  Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených osobitným prepisom (§ 152 Zákonníka práce), účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve] v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Zamestnávateľ môže prispievať na stravu aj zo sociálneho fondu – v takom prípade ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane.

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca vyplatí príspevok na stravovanie zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania si určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať:

-   zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,

-   prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne finančný príspevok v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Zamestnávateľ je na konci účtovného obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na finančný príspevok za celé účtovné obdobie. Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.

Finančný príspevok poskytnutý do 31. 12. 2022 na január 2023 sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, pretože nie je možné tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov roku 2022. Až v roku 2023 po ukončení obdobia, na ktoré bol finančný príspevok na stravovanie zamestnancovi poskytnutý, zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca a posúdi výšku výdavku, ktorý je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov možné uplatniť do daňových výdavkov. V roku 2023 zaúčtuje túto sumu prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií ako zvýšenie daňových výdavkov [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1c postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve], ak budú splnené podmienky Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.

8.1.5  Účtovanie stravovacích poukážok a elektronických stravovacích kariet

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom aj prostredníctvom stravovacích poukážok. Stravovacie poukážky môžu mať dve formy: papierovú (tzv. gastrolístky) alebo elektronickú formu. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2023 zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Preto je možné zamestnancom poskytovať aj v roku 2023 stravovacie poukážky v papierovej forme.

Nadobudnutie stravovacích poukážok zamestnávateľom sa účtuje v knihe cenín ako cenina so súčasným účtovaním v knihe záväzkov. Nákup stravovacích poukážok sa účtuje v ich menovitej hodnote vyznačenej na stravovacej poukážke, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.

V peňažnom denníku sa úhrada záväzku účtuje nasledovne:

•    poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby,

•    hodnota stravovacích poukážok v členení na

1.  príspevok zamestnávateľa v súlade s § 152 Zákonníka práce ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

2.  príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane,

3.  príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.

V knihe cenín sa poskytnuté stravovacie poukážky v príslušnom mesiaci účtujú ako ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo sociálneho fondu, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie sociálneho fondu v knihe sociálneho fondu.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie.

Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnancom sa v peňažnom denníku účtuje

-   pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, alebo

-   pri zrážke zo mzdy: príjem ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi – príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania, a výdaj ako súčasť čistej mzdy – výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na mzdy.

Zamestnávateľ, ktorý prispieva na stravovanie svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce, pričom sú splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania vzniknutých rozdielov si zamestnávateľ určuje vo vnútornom predpise.

Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať:

-   zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,

-   prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Zamestnávateľ je na konci účtovného (zdaňovacieho) obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na stravovacie poukážky za celé účtovné obdobie. Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.

Nadobudnutie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby.

Dobitie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických stravovacích kariet a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických stravovacích kariet, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

b)  vo výške príspevku zamestnanca ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane alebo ako zrážka zo mzdy. V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za stravovanie je potrebné okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Pri elektronických kartách ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe, môžu aj v tomto prípade vzniknúť rozdiely: ak zamestnávateľ za príslušný mesiac zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane (príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce) sumu, ktorá nezodpovedá nároku zamestnanca podľa skutočne odpracovaných dní v príslušnom mesiaci, napr. z dôvodu čerpania dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Podrobný postup pri účtovaní účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva je uvedený v Usmernení č. 16/DZPaÚ/2022/MU k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré je zverejnené na webovej stránke Finančnej správy SR.

8.1.6  Účtovanie rekreačných poukazov, príspevku na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce sa po predložení dokladov preukazujúcich vynaloženie výdavkov účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na mzdy.

Nadobudnutie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby.

Dobitie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických rekreačných poukazov a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických rekreačných poukazov, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

b)  vo výške príspevku zamestnanca ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na rekreáciu, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane alebo ako zrážka zo mzdy. V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za rekreáciu je potrebné okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy, účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ. Pri elektronických kartách ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

8.1.7  Účtovanie príspevku na štátom podporované nájomné bývanie

Zamestnávateľ môže podľa § 152c Zákonníka práce od 1. 1. 2023 poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Maximálna suma mesačného príspevku je 360 eur za kalendárny mesiac. Podmienkou je, aby bol zamestnanec v pracovno-právnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie za kalendárny mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa.

V prípade, že byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú jeho nájomcami, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Účtovanie finančného príspevku na štátom podporované nájomné bývanie postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) deviateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených § 152c Zákonníka práce, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve] v rozsahu a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na nájomné bývanie v rozpore so zásadami určenými v § 152c Zákonníka práce, ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane.

     Príklad

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vykonal výpočet miezd svojim zamestnancom:

Účtovanie uvedené v peňažnom denníku je nasledovné:

Evidencia ostatných záväzkov
Pomocná evidencia pracovnoprávnych vzťahov

V zmysle § 22 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov sa v rámci účtovnej závierky Úč FO, ktorá sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov vykazujú údaje:

•    v tabuľke Úč FO 1-01 v časti Výdavky v riadku 07 – Mzdy, 08 – Platby poistného a príspevkov a 09 – Tvorba sociálneho fondu,

•    v tabuľke Úč FO 2-01 v časti Majetok v riadku 08 – Pohľadávky, a v časti Záväzky v riadku 17 – Záväzky.

8.2  Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva

Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva sa vykonáva podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (v znení opatrenia MF SR č. MF/011805/2020-74), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie (okrem záväzkov voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti) sa účtujú na účte 331 – Zamestnanci. Analytická evidencia sa vedie podľa jednotlivých zamestnancov na mzdových listoch.

Rôzne záväzky voči zamestnanom (napríklad nárok zamestnancov na náhradu cestovných výdavkov) sa účtujú na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom. Pohľadávky voči zamestnanom (napríklad poskytnuté preddavky na cestovné výdavky, preddavky na vyúčtovanie, uplatnenie náhrady voči zamestnancovi) sa účtujú na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtujú:

a)  v prospech tohto účtu záväzky zo sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni plnené zamestnávateľom so súvzťažnými zápismi buď na ťarchu účtov 524 – Zákonné sociálne poistenie, alebo 525 – Ostatné sociálne poistenie. Sumy plnené zamestnancom sa účtujú na ťarchu účtu 331 – Zamestnanci alebo 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti,

b)  na ťarchu tohto účtu nároky na výplaty sociálnych dávok so súvzťažnými zápismi v prospech účtu 331 – Zamestnanci alebo 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti.

Daň z príjmov, ktorá sa odvádza daňovému úradu účtovnou jednotkou ako zamestnávateľom (platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti) vybraná od zamestnanca alebo zrazená zamestnancovi sa účtuje na účte 342 – Ostatné priame dane. Na tomto účte sa účtuje aj nárok na daňový bonus vyplatený zamestnávateľom a nárokovaný žiadosťou od daňového úradu.

Na účtoch 521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva sa účtujú všetky požitky zamestnancov vrátane príjmov spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy vždy v hrubých sumách. Do hrubej mzdy sa zahrnie aj naturálna mzda, ak je súčasťou mzdy. Na ťarchu účtu 524 – Zákonné sociálne poistenie sa účtuje poistné na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov, vrátane poistného na úrazové poistenie, garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Záväzky vyplývajúce zamestnávateľovi z doplnkového dôchodkového sporenia sa účtujú na účte 525 – Ostatné sociálne poistenie. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa účtuje na účte 527 – Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom na účte 331 – Zamestnanci. Na účte 527 sa účtuje aj odstupné a odchodné vyplácané podľa ustanovení Zákonníka práce alebo podľa kolektívnej zmluvy.

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtuje na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Povinný prídel do sociálneho fondu sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady. Ďalšie zdroje fondu sa účtujú v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Príspevok zamestnávateľa zo zisku sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy, ktorý slúži na účtovanie rezerv s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok.

Najčastejšie sa vyskytujúce účtovné prípady so spôsobom ich zaúčtovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

     Príklad

V sústave podvojného účtovníctva bude účtovanie príkladu uvedeného v predchádzajúcej kapitole nasledovné:

8.2.1  Účtovanie dotácií

V podvojnom účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

Podľa § 52a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov sa dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účtuje na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. Na účte 347 – Ostatné dotácie sa účtuje dotácia poskytovaná z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie. Nárok na dotáciu (ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok) sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne.

Pri účtovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia.

Zmena sumy pôvodne odhadovaného nároku na dotáciu z dôvodu jej spresnenia na základe získaných nových skutočností sa účtuje s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, sa účtuje pri

a)  znížení pôvodnej sumy na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné finančné náklady,

b)  zvýšení pôvodnej sumy v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

Dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 – Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady.

Poskytnutá dotácia na úhradu nákladov, ktoré vznikli v minulosti alebo dotácia poskytnutá s cieľom okamžitej finančnej pomoci, bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu. Odpustenie pôžičky sa účtuje v čase splnenia podmienok na jej odpustenie v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu záväzkového účtu, na ktorom sa účtuje pôžička.

Ak v čase tvorby rezervy na náklady vzniká nárok na účtovanie dotácie, suma nároku na dotáciu sa zohľadňuje pri účtovaní výšky rezervy. Pri účtovaní použitia rezervy a účtovania presnej výšky záväzkov, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo účtu 347 – Ostatné dotácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

8.2.2  Účtovanie podpory v čase skrátenej práce

Podporou v čase skrátenej práce je podľa zákona č. 215/2021 Z. z. poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa podmienky určené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. a poskytuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vonkajším faktorom je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci). Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Podpora sa poskytuje vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ sa podieľa na čase skrátenej práce dodatočným vyplatením náhrady mzdy zamestnanca minimálne vo výške 20 % jeho priemerného zárobku. Zamestnanec tak dostane náhradu mzdy vo výške minimálne 80 % priemernej mzdy, čím sa podieľa na čase skrátenej práce akceptovaním maximálne o 20 % nižšieho zárobku. Podpora sa poskytuje za každú hodinu prekážky na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy v zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Maximálna suma podpory v roku 2023 je 60 % z 1/174 zo sumy 2 422 eur, t. j. maximálne 8,3517 € za hodinu trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Pri účtovaní podpory v čase skrátenej práce prijatej od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ide o úhradu mzdových nákladov zamestnávateľa a preto sa s prihliadnutím na zabezpečenie časovej súvislosti použije účtovanie na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi je príjmom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov a preto je odpočítateľnou položkou v daňovom priznaní k dani z príjmov. Pretože náklady vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky, zamestnávateľ ich musí prostredníctvom pripočítateľných položiek v daňovom priznaní k dani z príjmov vyňať z výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

8.2.3  Účtovanie príspevku na rekreáciu a rekreačných poukazov

Účtovanie príspevku na rekreáciu zamestnanca a rekreačného poukazu upravuje Metodické usmernenie č. MF/007792/2020-352 v znení dodatku č. 2, ktoré je primárne určené pre zamestnávateľov vo verejnej správe. Podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov vo výške a po splnení podmienok určených v § 152a Zákonníka práce sa účtuje na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady. Suma tohto príspevku je aj v roku 2021 oslobodená od platenia daní a odvodov poistného zamestnancom a zamestnávateľom a zamestnávateľ si ju zahrnie do svojich daňových výdavkov.

Plnenia nad rámec Zákonníka práce sa účtujú na ťarchu účtu 528 – Ostatné sociálne náklady, napr. ak je poskytnutá suma príspevku vyššia ako 275 eur, ak je poskytnutý príspevok takému zamestnancovi, ktorého pracovný pomer netrvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Takéto plnenie nie je oslobodené od platenia daní a odvodov poistného zamestnancom a zamestnávateľom a zamestnávateľ si ho musí vyňať zo svojich daňových výdavkov formou pripočítateľnej položky k základu dane.

Rekreačný poukaz je upravený zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Podľa neho je rekreačný poukaz osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, a je vydávaný limitovaným poskytovateľom. V praxi sa poskytujú rekreačné poukazy vo forme elektronickej karty, pričom výška „nabitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom rekreačných poukazov. V praxi sa vyskytujú rôzne podmienky poskytnutia elektronických rekreačných poukazov zo strany poskytovateľov ako aj rôzne spôsoby úhrad, ktoré sú uvedené v zmluvných podmienkach poskytovateľa, napr.:

•    úhrada poskytovateľovi za vydanie karty v plnej výške vo forme platby na základe zálohovej faktúry, ktorá sa postupne v priebehu roka zúčtuje poskytovateľom na základe reálneho čerpania zamestnancami,

•    úhrada na základe riadnej faktúry vystavenej poskytovateľom zamestnávateľovi, pričom úhrada prebieha pri vydaní elektronických kariet,

•    poskytovateľ pripíše na kartu virtuálnu sumu dohodnutú v zmluve a v pravidelných intervaloch dohodnutých v zmluve (napr. raz za mesiac) vystaví faktúru dodávateľovi na základe skutočného čerpania zo strany zamestnancov (prílohou faktúry je menný zoznam užívateľov, ktorí použili rekreačný poukaz a suma, ktorá bola z poukazu čerpaná),

•    poskytovateľ pripíše na kartu virtuálnu sumu, zamestnanec si hradí rekreáciu z on-line účtu, na ktorom ma virtuálny kredit. Úhrada prebieha zo strany zamestnanca prostredníctvom QR kódu a mobilnej aplikácie. Úhrada zo strany zamestnávateľa poskytovateľovi prebieha až po rekreácii, na základe faktúry zo strany poskytovateľa, súčasťou ktorej je aj mesačný výkaz o aktuálnom čerpaní príspevkov oprávnenými zamestnancami,

•    zamestnávateľ uhradí poskytovateľovi sumu 275 eur, čo je maximálna výška príspevku zamestnávateľa pred nástupom zamestnanca na rekreáciu.

Zamestnávateľ často nemá spätnú informáciu o skutočnej výške čerpania rekreačných služieb zamestnancom. Preto je vhodné, aby si zamestnávateľ zmluvne zabezpečil povinnosť poskytovateľa v prílohe faktúry uviesť menný zoznam užívateľov, ktorí použili rekreačný poukaz a sumu, ktorá bola konkrétnym zamestnancom čerpaná.

Z hľadiska účtovníctva sa rekreačný poukaz vydaný vo forme elektronickej karty považuje za platobný prostriedok, ktorým je možné platiť len za rekreačné služby v zmysle platných právnych predpisov. Karta je akceptovaná iba v zmluvne dohodnutých rekreačných zariadeniach, má obmedzenú platnosť maximálne do konca kalendárneho roka a nespotrebovanú finančnú čiastku nie je možné na konci roka prenášať na novú kartu vystavenú v nasledujúcom roku.

8.2.4  Účtovanie príspevku na štátom podporované nájomné bývanie

Zamestnancovi môže zamestnávateľ podľa § 152c Zákonníka práce od 1. 1. 2023 poskytnúť príspevok na štátom podporované nájomné bývanie v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Maximálna suma mesačného príspevku je 360 eur za kalendárny mesiac. Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa. V prípade, že byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú jeho nájomcami, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Účtovanie finančného príspevku na štátom podporované nájomné bývanie postupy účtovania v podvojnom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) deviateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených § 152c Zákonníka práce, účtuje sa na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na nájomné bývanie v rozpore so zásadami určenými v § 152c Zákonníka práce, ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane, ktorý sa účtuje na ťarchu účtu 528 – Ostatné sociálne náklady. Súčasne táto hodnota bude pripočítateľnou položkou v daňovom priznaní k dani z príjmov.

8.2.5  Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania v podvojnom účtovníctve osobitne neupravujú. Finančný príspevok na stravovanie je podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi na celý kalendárny mesiac vopred sa účtuje na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom. Po ukončení mesiaca zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a zúčtuje pohľadávku účtovanú na účte 335: v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom súvzťažne na ťarchu účtu 527A – Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce, 527B – Zákonné sociálne náklady v sume stravného nad rámec Zákonníka práce (ktoré je zároveň daňovým výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov), 472 – Záväzky zo sociálneho fondu (suma príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu, ak naň zamestnávateľ prispieva), 528 – Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravné nad rámec Zákonníka práce a zároveň ide o daňovo neuznaný výdavok podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca vyplatí príspevok na stravovanie zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania si určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať:

-   zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,

-   prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne finančný príspevok v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Finančný príspevok poskytnutý do 31. 12. 2022 na január 2023 sa účtuje na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom. Až v roku 2023 po ukončení obdobia, na ktoré bol finančný príspevok na stravovanie zamestnancovi poskytnutý, zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca a posúdi výšku výdavku, ktorý je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov možné uplatniť do daňových výdavkov.

8.2.6  Účtovanie stravovacích poukážok

Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov, sú ceninami, ktoré sa oceňujú ich menovitou hodnotou, uvedenou na poukážkach. Stravné lístky odovzdané zamestnancovi na vopred určené časové obdobie sa účtujú na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 213 – Ceniny v okamihu odovzdania stravných lístkov zamestnancovi. Nárok na stravovacie poukážky podľa vykázanej dochádzky za kalendárny mesiac sa účtuje na ťarchu účtu 527A – Zákonné sociálne náklady v sume podľa Zákonníka práce, 527B – Zákonné sociálne náklady v sume stravného nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 528 – Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravné nad rámec Zákonníka práce a zároveň je daňovo neuznaným výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, 472 – Záväzky zo sociálneho fondu, v sume akou zamestnávateľ prispieva zo sociál­neho fondu; so súvzťažným zápisom v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom v sume skutočného nároku zamestnanca na stravovacie poukážky za kalendárny mesiac. Prípadná odmena (provízia) dodávateľovi za dodanie stravovacích poukážok sa účtuje v prospech účtu 321 – Dodávatelia a na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby.

V prípade, že zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni (napr. z dôvodu čerpania dovolenky), je potrebné tento rozdiel účtovne vysporiadať. Vysporiadanie rozdielu medzi počtom dní v mesiaci kedy vznikol nárok zamestnancovi na stravné a počtom dní kedy nevznikol nárok zamestnancovi na stravné môže byť upravené v internom predpise zamestnávateľa. Rozdiel môže byť vysporiadaný formou dohody o zrážke zo mzdy (napr. v prípade skončenia pracovného pomeru) alebo inou formou vysporiadania rozdielu medzi predpokladaným nárokom a skutočným nárok na stravné (napr. prenosom rozdielov do ďalšieho mesiaca).

Podľa Metodického usmernenia č. MF/ 010323/2020-352 o účtovaní úhrady za stravu zamestnancov prostredníctvom elektronických stravovacích kariet tieto stravovacie karty nemajú charakter ceniny. Stravovanie v elektronickej forme je poskytované prostredníctvom elektronickej karty, ku ktorej je zo strany zamestnávateľa dopĺňaná určitá hodnota na účel stravovania (tzv. „dobíjanie“ elektronickej karty), pričom výška „dobitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronickej karty. Zamestnanec realizuje úhradu za poskytnutú stravu v zmluvných stravovacích zariadeniach sprostredkovateľa stravovania elektronickými stravovacími kartami. Preto sa podľa povahy účtovného prípadu a v závislosti od podmienok dohodnutých v zmluve účtujú elektronické stravovacie karty len na pohľadávkových a záväzkových účtoch. Postup účtovania úhrady za stravovanie zamestnancov prostredníctvom elektronických stravovacích kariet je nasledovný:

Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe môže dôjsť k rozdielom, keď zamestnávateľ na začiatku mesiaca „dobije“ elektronickú kartu sumou, ktorá nezodpovedá počtu odpracovaných dní zamestnanca v príslušnom mesiaci, napr. z dôvodu čerpania dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok. Ak takéto riešenie nie je možné napr. z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ vysporiada rozdiel formou zrážky z poslednej zúčtovanej mzdy zamestnancovi.

Podrobný postup pri účtovaní účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva je uvedený v Usmernení č. 16/DZPaÚ/2022/MU k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva, ktoré je zverejnené na webovej stránke Finančnej správy SR.

8.3  Tvorba a účtovanie rezerv v oblasti miezd

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí. Pri tomto záväzku je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku. Rezerva sa vždy tvorí na základe zásady opatrnosti.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nemajú aktívny zostatok.

Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy, alebo sa upraví jej výška.

Zamestnávatelia bez ohľadu na to, či účtujú v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, pri tvorbe rezerv musia rozlišovať:

1.  daňové hľadisko, podľa ktorého rozdeľujeme rezervy na:

a)  rezervy zákonné – sú to rezervy, ktorých tvorba je daňovým výdavkom v zmysle § 20 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V oblasti miezd je takýmto daňovým výdavkom len tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky a na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, a to len u zamestnávateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

b)  rezervy ostatné – ide o rezervy, ktorých tvorba bez ohľadu na výšku a účel tvorby je vždy výdavkom neovplyvňujúcim základ dane. Ide o všetky rezervy vytvorené u zamestnávateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, ako aj všetky rezervy vytvorené u zamestnávateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva – okrem rezervy vytvorenej podľa písmena a), napr.

-   na odmeny a prémie vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

-   na odstupné,

-   na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

-   na odchodné,

-   na plnenia pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách,

-   na iné plnenia pre zamestnancov (napr. na náklady súvisiace s uplatnením príspevku na rekreáciu).

Tvorba a čerpanie rezerv v sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Tvorba rezervy sa účtuje vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky. Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky a súčasne ako výdavok v členení podľa položiek peňažného denníka.

Pri zostavovaní daňového priznania je potrebné upraviť základ dane z príjmov o rezervy účtované vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Tvorba rezerv sa v sústave podvojného účtovníctva účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha (odporúčam používané nákladové účty v rámci analytickej evidencie rozčleniť na daňové a nedaňové v záujme bezproblémového vyčíslenia základu dane pri zostavovaní daňového priznania). Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.

2.  účtovné hľadisko, podľa ktorého rozdeľujeme rezervy na:

a)  rezervy krátkodobé

b)  rezervy dlhodobé

Rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napríklad za nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Na samostatnom analytickom účte k účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa účtujú krátkodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Dlhodobé rezervy sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 45 – Rezervy, kde sa účtuje tvorba, použitie a zrušenie týchto rezerv. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých rezerv. Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú dlhodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

     Príklad

Zamestnávateľ so 40-hodinovým pracovným týždňom účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vykázal k 31. 12. 2023 zostatok nevyčerpanej dovolenky u troch zamestnancov. Výpočet náhrady mzdy za dovolenku a príslušného poistného je nasledovný:

Zamestnávateľ zaúčtuje vytvorenú rezervu na nevyčerpané dovolenky v sume 1 937,13 eur nasledovne: