Účtovanie miezd v sústave JÚ
Podkladom pre účtovanie miezd vyplatených zamestnancom sú mzdové listy, rekapitulácie výplatných listín a výkazy poistného do Sociálnej poisťovne a do príslušných zdravotných poisťovní. Účtovanie v peňažnom denníku sa vykonáva zásadne na základe pokladničných dokladov a výpisov z účtov, a to s rešpektovaním členenia výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, v knihe záväzkov sa účtujú záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov. V kolónke mzdy vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú:
– čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu (na dieťa, na zaplatené bankové úroky) a zamestnaneckej prémie, a to z prostriedkov zamestnávateľa,
– poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
– daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
– daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,
– príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,
– iné zrážky z čistej mzdy napr. podľa § 131 Zákonníka práce.
Účtovanie sociálneho fondu
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. V peňažnom denníku sa tvorba a čerpanie sociálneho fondu účtuje nasledovne:
a) Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu.
b) Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v kolónke výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.
Zamestnávateľ, ktorý už nezamestnáva nijakého zamestnanca, je povinný
a) nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke previesť na účet v banke a v peňažnom denníku ho zamestnávateľ zaúčtuje ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov a uvedie ho v kolónke ostatné príjmy,
b) ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v kolónke ostatné príjmy.
V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
Dotácia formou refundácie výdavkov sa účtuje v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa príjem účtuje v peňažnom denníku:
• ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, alebo
• ako príjem neovplyvňujúci základ dane, ak ide o oprávnené výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku.
Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.
Účtovanie podpory v čase skrátenej práce. Podporou v čase skrátenej práce je podľa zákona č. 215/2021 Z. z. poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa podmienky určené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. a poskytuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vonkajším faktorom je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci). Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
Účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených osobitným prepisom (§ 152 Zákonníka práce), účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve] v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Zamestnávateľ môže prispievať na stravu aj zo sociálneho fondu – v takom prípade ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane.
Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca vyplatí príspevok na stravovanie zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania si určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať:
– zrážkou zo mzdy zamestnanca,
– prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov.
Zamestnávateľ je na konci účtovného obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na finančný príspevok za celé účtovné obdobie. Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.
Finančný príspevok poskytnutý do 31. 12. 2022 na január 2023 sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, pretože nie je možné tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov roku 2022. Až v roku 2023 po ukončení obdobia, na ktoré bol finančný príspevok na stravovanie zamestnancovi poskytnutý, zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca a posúdi výšku výdavku, ktorý je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov možné uplatniť do daňových výdavkov.
V roku 2023 zaúčtuje túto sumu prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií ako zvýšenie daňových výdavkov [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1c postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve], ak budú splnené podmienky Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.
Účtovanie stravovacích poukážok a elektronických stravovacích kariet. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom aj prostredníctvom stravovacích poukážok. Stravovacie poukážky môžu mať dve formy: papierovú (tzv. gastrolístky) alebo elektronickú formu. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2023 zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Preto je možné zamestnancom poskytovať aj v roku 2023 stravovacie poukážky v papierovej forme.
Nadobudnutie stravovacích poukážok zamestnávateľom sa účtuje v knihe cenín ako cenina so súčasným účtovaním v knihe záväzkov. Nákup stravovacích poukážok sa účtuje v ich menovitej hodnote vyznačenej na stravovacej poukážke, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.
V peňažnom denníku sa úhrada záväzku účtuje nasledovne:
• poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby,
• hodnota stravovacích poukážok v členení na
1. príspevok zamestnávateľa v súlade s § 152 Zákonníka práce ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,
2. príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane,
3. príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.
V knihe cenín sa poskytnuté stravovacie poukážky v príslušnom mesiaci účtujú ako ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo sociálneho fondu, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie sociálneho fondu v knihe sociálneho fondu.
V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie.
Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnancom sa v peňažnom denníku účtuje
– pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, alebo
– pri zrážke zo mzdy: príjem ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi – príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania, a výdaj ako súčasť čistej mzdy – výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na mzdy.
Zamestnávateľ, ktorý prispieva na stravovanie svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce, pričom sú splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.
Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania vzniknutých rozdielov si zamestnávateľ určuje vo vnútornom predpise.
Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať:
– zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,
– prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.
Zamestnávateľ je na konci účtovného (zdaňovacieho) obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na stravovacie poukážky za celé účtovné obdobie. Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.
Nadobudnutie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby.
Dobitie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických stravovacích kariet a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických stravovacích kariet, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:
a) vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,
b) vo výške príspevku zamestnanca ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.
V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane alebo ako zrážka zo mzdy. V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za stravovanie je potrebné okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.
Pri elektronických kartách ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.
Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.
RADA!
Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe, môžu aj v tomto prípade vzniknúť rozdiely.
Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.
Ing. Zuzana Cingelová
