Účtovanie miezd v JÚ

Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo v inej evidencii podľa zákona o dani z príjmov, pričom sa musia dodržať zásady a pravidlá určené zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet mzdy, odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov, vyplateného preddavku na mzdu. Aké pravidlá sa uplatňujú pri účtovaní miezd?

Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva sa vykonáva

podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (naposledy v znení opatrenia MF SR č. MF/011076/2020-74).

 

Podkladom pre účtovanie miezd vyplatených zamestnancom sú

mzdové listy, rekapitulácie výplatných listín a výkazy poistného do Sociálnej poisťovne a do príslušných zdravotných poisťovní.

Účtovanie v peňažnom denníku sa vykonáva zásadne na základe pokladničných dokladov a výpisov z účtov, a to s rešpektovaním členenia výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, v knihe záväzkov sa účtujú záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov.

V kolónke mzdy vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú

•    čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu (na dieťa, na zaplatené bankové úroky) a zamestnaneckej prémie, a to z prostriedkov zamestnávateľa,

•    poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

•    daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

•    daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,

•    príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

•    iné zrážky z čistej mzdy napr. podľa § 131 Zákonníka práce.

V kolónke poistné a príspevky vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtuje

poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia podľa § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2005 Z. z. sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov. Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa účtuje v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso preplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa zákona o dani z príjmov.

V kolónke služby vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú

výdavky súvisiace so zamestnancami, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné.

V kolónke ostatné výdavky vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa účtujú

ostatné výdavky súvisiace so zamestnancami, napr. daň z motorových vozidiel, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, trovy exekúcie a ďalšie výdavky, ktoré sa nepovažujú za službu.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. V peňažnom denníku sa tvorba a čerpanie sociálneho fondu účtuje nasledovne:

a)  Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu.

b)  Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, a v členení na tvorbu sociálneho fondu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v kolónke výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Zamestnávateľ, ktorý už nezamestnáva nijakého zamestnanca, je povinný

a)  nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke previesť na účet v banke a v peňažnom denníku ho zamestnávateľ zaúčtuje ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov a uvedie ho v kolónke ostatné príjmy,

b)  ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v kolónke ostatné príjmy.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Účtovanie dotácií

v jednoduchom účtovníctve upravuje § 18 Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov. Poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku (ďalej len „dotácia“) sa účtuje v knihe pohľadávok.

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Súčasne sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok.

Použitie dotácie alebo jej časti sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (v členení podľa druhu tohto výdavku) okrem obstarania dlhodobého majetku,

Pri porušení ustanovených podmienok vzniká účtovnej jednotke

•    povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z dotácie alebo

•    povinnosť platiť penále za neoprávnené použitie dotácie.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Obidva tieto prípady sa účtujú v knihe záväzkov ako záväzok voči poskytovateľovi dotácie, a to buď vo výške sumy peňažných prostriedkov z dotácie určených na vrátenie, alebo vo výške určeného penále.

Ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňažných prostriedkov z dotácie

v tom istom účtovnom období ako je ich prijatie, v deň vrátenia peňažných prostriedkov z dotácie sa účtuje v peňažnom denníku

a)  zníženie príjmov ako príjem neovplyvňujúci základ dane, alebo

b)  zníženie príjmov ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, a súčasne sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov.

Povinnosť účtovnej jednotky vrátiť neoprávnene použité peňažné prostriedky z dotácie

v inom účtovnom období ako bolo ich prijatie sa účtuje

1. v knihe záväzkov ako záväzok voči poskytovateľovi dotácie,

2. v peňažnom denníku ako

a)  výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v členení ostatné výdavky, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, alebo

b)  výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

V deň úhrady penále sa účtuje v peňažnom denníku úbytok peňažných prostriedkov ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne v knihe záväzkov sa účtuje zánik záväzku voči poskytovateľovi dotácie.

Dotácia formou refundácie výdavkov sa účtuje

v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa príjem účtuje v peňažnom denníku:

•    ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom, v členení na ostatné príjmy, alebo

•    ako príjem neovplyvňujúci základ dane, ak ide o oprávnené výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

Účtovanie podpory v čase skrátenej práce

Podporou v čase skrátenej práce je podľa zákona č. 215/2021 Z. z. poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa podmienky určené v § 3 zákona č. 215/2021 Z. z. a poskytuje ju Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vonkajším faktorom je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci). Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi

podľa zákona č. 215/2021 Z. z. na čiastočnú úhradu nákladov vynaložených na náhradu mzdy zamestnanca je príjmom oslobodeným od dane [pre zamestnanca a zamestnávateľa FO podľa § 9 ods. 2 písm. af) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a pre zamestnávateľa PO podľa § 13 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov]. Pretože výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky, a zamestnávateľ ich musí prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií vyňať z výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených osobitným prepisom (§ 152 Zákonníka práce), účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve] v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Zamestnávateľ môže prispievať na stravu aj zo sociálneho fondu – v takom prípade ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca vyplatí príspevok na stravovanie zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania si určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať

•    zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,

•    prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne finančný príspevok v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Zamestnávateľ je na konci účtovného obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na finančný príspevok za celé účtovné obdobie.

Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.

Finančný príspevok poskytnutý do 31. 12. 2022 na január 2023 sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, pretože nie je možné tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov roku 2022. Až v roku 2023 po ukončení obdobia, na ktoré bol finančný príspevok na stravovanie zamestnancovi poskytnutý, zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca a posúdi výšku výdavku, ktorý je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov možné uplatniť do daňových výdavkov. V roku 2023 zaúčtuje túto sumu prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií ako zvýšenie daňových výdavkov [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1c postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve], ak budú splnené podmienky Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.

Účtovanie stravovacích poukážok a elektronických stravovacích kariet

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom aj prostredníctvom stravovacích poukážok. Stravovacie poukážky môžu mať dve formy, a to papierovú (tzv. gastrolístky) alebo elektronickú formu. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2023 zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Preto je možné zamestnancom poskytovať aj v roku 2023 stravovacie poukážky v papierovej forme.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Nadobudnutie stravovacích poukážok zamestnávateľom sa účtuje v knihe cenín ako cenina so súčasným účtovaním v knihe záväzkov. Nákup stravovacích poukážok sa účtuje v ich menovitej hodnote vyznačenej na stravovacej poukážke, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.

 

V peňažnom denníku sa úhrada záväzku účtuje nasledovne

•    poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby,

•    hodnota stravovacích poukážok v členení na

1. príspevok zamestnávateľa v súlade s § 152 Zákonníka práce ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

2. príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane,

3. príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.

V knihe cenín sa poskytnuté stravovacie poukážky v príslušnom mesiaci účtujú ako ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo sociálneho fondu, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie sociálneho fondu v knihe sociálneho fondu.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie.

Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnancom sa v peňažnom denníku účtuje

•    pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, alebo

•    pri zrážke zo mzdy – príjem ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi – príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania, a výdaj ako súčasť čistej mzdy – výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na mzdy.

Zamestnávateľ, ktorý prispieva na stravovanie svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce, pričom sú splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania vzniknutých rozdielov si zamestnávateľ určuje vo vnútornom predpise.

 

Vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca môže zamestnávateľ vykonať

•    zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok,

•    prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov – zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Zamestnávateľ je na konci účtovného (zdaňovacieho) obdobia povinný vypočítať skutočný nárok zamestnanca na stravovacie poukážky za celé účtovné obdobie. Ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzatváraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.

Nadobudnutie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby.

Dobitie elektronických stravovacích kariet sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických stravovacích kariet a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických stravovacích kariet sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických stravovacích kariet, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

b)  vo výške príspevku zamestnanca ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

 

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie

ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane alebo ako zrážka zo mzdy. V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za stravovanie je potrebné okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Pri elektronických kartách, ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe, môžu aj v tomto prípade vzniknúť rozdiely: ak zamestnávateľ za príslušný mesiac zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane (príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce) sumu, ktorá nezodpovedá nároku zamestnanca podľa skutočne odpracovaných dní v príslušnom mesiaci, napr. z dôvodu čerpania dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Podrobný postup pri účtovaní účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva je uvedený v Usmernení č. 16/DZPaÚ/2022/MU k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré je zverejnené na webovej stránke Finančnej správy SR.

Účtovanie rekreačných poukazov, príspevku na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce sa po predložení dokladov preukazujúcich vynaloženie výdavkov účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na mzdy.

Nadobudnutie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na služby.

Dobitie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických rekreačných poukazov a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických rekreačných poukazov, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky,

b)  vo výške príspevku zamestnanca ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

 

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi

vo výške príspevku zamestnanca na rekreáciu, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane alebo ako zrážka zo mzdy. V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za rekreáciu je potrebné okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy, účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ. Pri elektronických kartách, ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Účtovanie príspevku na štátom podporované nájomné bývanie

Zamestnávateľ môže podľa § 152c Zákonníka práce od 1. 1. 2023 poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Maximálna suma mesačného príspevku je 360 eur za kalendárny mesiac. Podmienkou je, aby bol zamestnanec v pracovno-právnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie za kalendárny mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci.

Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa. style='font-family:"Times New Roman",serif'>V prípade, že byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú jeho nájomcami, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Účtovanie finančného príspevku na štátom podporované nájomné bývanie postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitne neupravujú. Vzhľadom k tomu, že finančný príspevok je podľa § 19 ods. 2 písm. c) deviateho bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak je poskytnutý za podmienok ustanovených § 152c Zákonníka práce, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve] v rozsahu a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na nájomné bývanie v rozpore so zásadami určenými v § 152c Zákonníka práce, ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane.

Ing. Zuzana Cingelová

§ 152 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu ...