20. 7. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Účtovanie inventarizačných rozdielov

Účtovanie inventarizačných rozdielov je upravené v § 11 a v § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa § 11 postupov účtovania, na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona okrem: a) chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie, b) schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Chýbajúce cenné papiere sa z účtu, na ktorom sú zaúčtované, preúčtujú na analytický účet vytvorený k príslušnému syntetickému účtu, napr. ak má účtovná jednotka na účte 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke a došlo ich strate (akcie v listinnej podobe), preúčtujú sa nasledovne: na stranu Má dať účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní a v prospech účtu 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke. Po ukončení umorovacieho konania, ak sa chýbajúce cenné papiere nenájdu, zaúčtuje sa škoda na dlhodobom finančnom majetku nasledovne: na stranu Má dať účtu 569 – Manká a škody na finančnom majetku a v prospech účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní.

 

Čo sa týka schodku v pokladničnej hotovosti, predpis schodku k náhrade sa zaúčtuje voči hmotne zodpovednému zamestnancovi, a to na stranu Má dať účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a v prospech účtu 211 – Pokladnica, prípadne 213 – Ceniny.

 

Prebytok nakupovaných zásob

•    ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy. Prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob;

•    ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosti

MD

D

1. Prebytok nedokončenej výroby zistený pri inventarizácii

121

61x

2. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa chybne účtovalo pri jeho vyskladnení do spotreby

112

501, 504

3. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení

112, 132

648

 

Prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku

– sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosti

MD

D

1. Prebytok dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného,
napr. prebytok pozemku, ako novo zistený v účtovníctve nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reálnej hodnote

031

648

 

Prebytok dlhodobého odpisovaného majetku

– sa účtuje podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený (prebytok) ocenený reálnou hodnotou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania ako dotácie (dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby zaradenia tohto majetku do užívania).

Účtovné súvzťažnosti

MD

D

1. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného, napr. prebytok stroja ako novo zistený v účtovníctve doteraz nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reálnej hodnote

022

384

2. Zúčtovanie hodnoty zaúčtovanej na účte 384 v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov

a) zúčtovanie odpisov zo stroja

b) zúčtovanie sumy vo výške odpisov do výnosov

 

 

551

384

 

 

082

648

 

Do 31. 12. 2015 sa majetok oceňoval reprodukčnou obstarávacou cena. Podľa § 25 zákona o účtovníctve, reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Od 1. 1. 2016 sa oceňuje reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve.

 

Účtovanie manka

Podľa postupov účtovania manká sa účtujú na nasledujúcich nákladových účtoch:

•    účet 549 – Manká a škody

     Na tomto účte sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko na nakúpených zásobách ako aj na zásobách vlastnej výroby. Ich náhrada sa účtuje na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

•    účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku

     Na tomto účte sa účtujú manká a škody na finančnom majetku. Ich náhrada sa účtuje na účte 668 – Ostatné finančné výnosy.

•    účet 582 – Škody od 31. 12. 2014 zrušený

     Na tomto účte sa do 30. 12. 2014 účtovali škody vzniknuté na majetku z mimoriadnych príčin, napr. v dôsledku živelnej pohromy. Ich náhrada sa účtovala na účte 682 – Náhrady škôd. Od 31. 12. 2014 sa zrušilo účtovanie na účtoch účtovej skupiny 58 – Mimoriadne náklady a účtoch účtovej skupiny 68 – Mimoriadne výnosy, čím sa zrušilo aj účtovanie na účtoch 582 a 682. Na základe zrušenia účtových skupín 58 a 68 sa zrušilo aj vykazovanie mimoriadneho výsledku hospodárenia. Po zrušení účtu 582 sa škody na majetku z mimoriadnych príčin účtujú buď na účte 549 – Manká a škody alebo na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť (závisí od charakteru účtovného prípadu).

Účtovania manka

MD

D

1. Manko dlhodobého majetku (DM)

a) zostatková cena chýbajúceho majetku

b) vyradenie DM z evidencie v obst. cene

 

549

08x

 

07x, 08x

01x, 02x

2. Manko nedokončeného DM

549

04x

3. Účtovanie manka na zásobách

549

účty zásob

4. Schodok pokladničnej hotovosti a cenín

335

211, 213

 

V postupoch účtovania je inventarizácia nariadená alebo upravená ešte v § 5 ods. 7 (na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia), § 18 ods. 9 (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku), § 19 ods. 6 (rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť), § 21 ods. 6 (opravné položky k dlhodobému majetku), § 23 (zisťovanie úžitkovej hodnoty zásob pri inventarizácii), § 43 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. b) (úprava stavu zásob na základe výsledkov inventarizácie a účtovanie inventarizačných rozdielov pri spôsobe A a spôsobe B účtovania zásob).

Prehľad účtovania inventarizačných rozdielov

Inventarizačný rozdiel

MD

D

1. Manko dlhodobého majetku odpisovaného

549

07x, 08x

2. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného

01x,02x

384

3. Manko dlhodobého majetku neodpisovaného

549

03x

4. Prebytok dlhodobého majetku neodpisovaného

03x

648

5. Manko zásob pri spôsobe A účtovania zásob:

a) materiálu

b) zásob vlastnej výroby

c) tovaru

 

549

549

549

 

112

12x

132

6. Manko zásob pri spôsobe B účtovania zásob:

a) materiálu

b) zásob vlastnej výroby

c) tovaru

 

549

549

549

 

501

61x

504

7. Prebytok zásob pri spôsobe A účtovania zásob:

a) materiálu

b) zásob vlastnej výroby

c) tovaru

 

11x

12x

13x

 

648

61x

648

8. Prebytok zásob pri spôsobe B účtovania zásob:

a) materiálu

b) vlastnej výroby

c) tovaru

 

501

12x

504

 

648

61x

648

9. Schodok peňažnej hotovosti a cenín

335, 378

211, 213

10. Prebytok peňažných hotovostí a cenín

211, 213

668

11. Chýbajúce cenné papiere

zaznamená sa na analytickom účte

 

 

Účtovanie inventarizačných rozdielov v jednoduchom účtovníctve

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizačné rozdiely sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Inventarizačný prebytok odpisovaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku sa zaúčtuje (zaeviduje) v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok a ocení sa reálnou hodnotou. O túto sumu sa súčasne zvýšia aj oprávky, teda takýto majetok sa už neodpisuje. V peňažnom denníku sa o prebytku dlhodobého majetku neúčtuje. Prejaví sa ako zvýšenie majetku vo výkaze o majetku a záväzkoch. Prebytok majetku vylúčeného z odpisovania, napr. pozemkov, oceneného reálnou hodnotu, sa zaúčtuje ako zvýšenie stavu v knihe dlhodobého majetku a vo výkaze o majetku a záväzkoch. Základ dane sa ovplyvní až v prípade, ak sa pozemok predá, ktorý sa účtuje ako zdaniteľný príjem a jeho vstupná cena ako daňový výdavok.

 

O chýbajúci dlhodobý majetok sa musí znížiť účtovný stav v knihe dlhodobého majetku a ak nedošlo ku škode spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom [§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], v peňažnom denníku pôjde o nedaňový výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov (zníženie hodnoty v stĺpci majetok). Zníženie majetku sa prejaví aj vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Inventarizačné prebytky zásob sa uvedú v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, vplyv na základ dane nastane až v momente predaja, kedy sa bude účtovať o príjme ovplyvňujúcom základ dane (výdavok sa účtovať nebude, pretože zásoby sa účtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v čase úhrady za ich nákup).

Chýbajúce zásoby nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtujú ako storno (zníženie) výdavkov ovplyvňujúcich základ dane na obstaranie zásob v rámci uzávierkových operácií. Škoda na zásobách sa posudzuje podľa zákona o dani z príjmov.

 

Za daňový výdavok sa považujú škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, alebo odcudzené neznámym páchateľom, ktoré už boli zaplatené a zaúčtované v peňažnom denníku, sa len poznačia ako zníženie v knihe zásob, v peňažnom denníku sa úprava nebude účtovať, pretože takáto škoda sa považuje za daňový výdavok.

V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, ktoré ešte neboli zaplatené, v prípade ich zaplatenia sa zaúčtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, pretože povinnosť ich úhrady škodou nezanikla. Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

 

Ak škoda na zásobách bola zavinená daňovníkom, postupuje sa nasledovne:

a)  už zaplatené zásoby a zaúčtované v peňažnom denníku sa musia zaúčtovať stornom z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pretože z pohľadu zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok,

b)  ak ešte neboli zaplatené a v peňažnom denníku zaúčtované, po ich platbe dodávateľovi sa výdavok zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (nedaňový výdavok).

 

Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

 

Prebytok peňažných prostriedkov by sa mal zaúčtovať do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem, teda príjem ovplyvňujúci základ dane a zvýšenie stavu v pokladničnej knihe.

 

Schodok v pokladničnej hotovosti sa zaúčtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe so znížením účtovného stavu peňazí na stav podľa skutočnosti. Keďže schodok nemožno považovať za daňový výdavok, ani inkaso pohľadávky v tej istej výške od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje za daňový príjem, a preto sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane (iným slovami, daňovým výdavkom je schodok do výšky prijatej náhrady).

Z uvedeného vyplýva, že inventarizačné rozdiely, najmä manká a škody sa posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ak sa manká a škody podľa tohto zákona považujú za daňový výdavok (napr. manká a škody z dôvodu živelných pohrôm), majetok sa odpíše z inventárnych kníh majetku alebo z pomocnej evidencie a zaúčtuje sa v rámci uzávierkových účtovných prípadov v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (u odpisovaného majetku len zostatková cena).

 

Evidencia majetku a záväzkov sa uvedie do súladu zo zisteným skutkovým stavom, zaznamenaným v inventúrnom súpise.

Stav majetku v účtovných a v pomocných knihách majetku a záväzkov (knihy dlhodobého majetku, kniha zásob, kniha pohľadávok, kniha záväzkov alebo počítačové zostavy o majetku) musí zodpovedať skutočnosti.

 

V tejto súvislosti treba podotknúť, že za manko sa nepovažujú technologické a technické straty vznikajúce napríklad rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov. Normy prirodzených úbytkov si môže určiť účtovná jednotka sama vlastným predpisom (interná smernica) vždy za príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa oprávnene predpokladajú technologické alebo technické straty. Prirodzené úbytky zásob v rámci noriem je potrebné zohľadniť ešte pred vyčíslením manka. O mankách na zásobách v dôsledku prirodzených úbytkov sa účtuje len v knihe zásob.

 

RADA!

Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenou vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu (storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane – zásoby).

 

Ing. Ľudmila Novotná