Účastník právneho vzťahu v službách zamestnanosti

Ustanovenie § 2 zákona č. 5/2004 Z. z. vymedzuje účastníkov právneho na účely služieb zamestnanosti. Je ním orgán štátnej správy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec, občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov, zamestnávateľ, partnerstvo podľa § 10, uchádzač o zamestnanie podľa § 6, záujemca o zamestnanie podľa § 7, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce, štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti a osoba v hmotnej núdzi. Kto má ešte rovnaké postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky?

Kto sa môže zapojiť do právnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti

určuje znenie ods. 1 a 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Ustanovenie predstavuje základné výkladové ustanovenie, ktoré tiež určuje, kto má rovnaké práva ako občan SR. Zohľadňuje pluralitu subjektov, ktorými sú štát, samospráva, neziskový sektor, fyzické aj právnické osoby a zároveň reflektuje európsku integráciu a ochranu cudzincov v právnom systéme.

Okruh subjektov, ktoré môžu byť účastníkmi právnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti

Týmto znením sa určuje, kto je oprávnený a povinný konať v rámci vzťahov upravených týmto zákonom, a to napríklad

–   žiadať o príspevky,

–   poskytovať služby,

–   spolupracovať s úradmi práce,

–   podliehať kontrole, atď.

Orgán štátnej správy

Pod orgánmi štátnej správy rozumieme centrálne štátne inštitúcie, ako napríklad ministerstvá, ktoré sa podieľajú na tvorbe a realizácii štátnej politiky zamestnanosti. Keď hovoríme o ministerstvách, tak ide hlavne o Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) je ústredný orgán štátnej správy, ktorý má na starosti predovšetkým oblasť sociálnej politiky, trhu práce a rodinnej politiky. Medzi hlavné kompetencie ministerstva patria tieto oblasti:

–   trh práce a zamestnanosť – tvorí a realizuje politiku zamestnanosti, pripravuje legislatívu týkajúcu sa zamestnávania, riadi úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj aktívne opatrenia na podporu zamestnanosti,

–   sociálne veci – spravuje systém sociálnej pomoci, dávok v hmotnej núdzi, sociálnych služieb a kompenzácií pre osoby so zdravotným postihnutím,

–   rodinná politika – pripravuje opatrenia na podporu rodín, rodičovstva a starostlivosti o deti, ako napr. príspevky pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok,

–   sociálne poistenie – má zodpovednosť za oblasť dôchodkového a nemocenského poistenia, spolupracuje so Sociálnou poisťovňou,

–   ochrana práce a pracovné podmienky – dohliada na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pracovnoprávne vzťahy.

K podriadeným organizáciám a inštitúciám patrí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), Sociálna poisťovňa, Inšpektorát práce, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Právna úprava je vymedzená v zákone č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Jeho úlohou je koordinácia činnosti úradov práce, pričom vykonáva najmä analytickú, metodickú, štatistickú a riadiacu funkciu, taktiež schvaľuje projekty a poskytuje financie. Dá sa povedať, že ide o praktickú inštitúciu, s ktorou občania prichádzajú do kontaktu najčastejšie. Zatiaľ čo ministerstvo tvorí legislatívu a strategické dokumenty, ústredie spolu s regionálnymi úradmi zabezpečuje priame služby pre občanov, čo je teda vyplácanie dávok, evidencia nezamestnaných a ochrana práv detí.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je štátna inštitúcia, ktorá spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Má centrálnu riadiacu úlohu v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a starostlivosti o rodinu. Medzi hlavné úlohy ÚPSVR patrí

–   riadenie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na celom Slovensku – tie sú priamo v regiónoch a poskytujú služby občanom,

–   podpora zamestnanosti – evidencia uchádzačov o zamestnanie, sprostredkovanie práce, aktívne opatrenia na trhu práce, rekvalifikačné kurzy,

–   sociálna pomoc – poskytovanie dávok v hmotnej núdzi, príspevkov na bývanie a iných sociálnych dávok,

–   podpora rodín a detí – vyplácanie rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa, príspevkov pri narodení dieťaťa a ďalších dávok určených rodinám,

–   sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela – opatrenia na ochranu práv detí, starostlivosť o ohrozené rodiny, spolupráca s centrami pre deti a rodiny, čo sú bývalé detské domovy,

–   podpora osôb so zdravotným postihnutím – sprostredkovanie kompenzácií a príspevkov, podpora integrácie na trhu práce.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Ide o právnu úpravu podľa zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ide o lokálne výkonné orgány štátu, ktoré vykonávajú priamy kontakt s občanmi a zamestnávateľmi.

Jeho úlohou je hlavne evidencia uchádzačov, sprostredkovanie zamestnania aj kontrola čerpania príspevkov.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je prvým kontaktným miestom pre občana, ktorý potrebuje pomoc v oblasti zamestnania, sociálnej podpory alebo riešenia rodinných problémov. Zabezpečuje praktickú realizáciu sociálnej politiky štátu priamo v regiónoch.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) regionálny alebo okresný úrad je miestna inštitúcia štátnej správy, ktorá pôsobí pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to teda úrad, s ktorým občania priamo komunikujú vo svojom meste či okrese.

Medzi hlavné úlohy úradu patrí

–   zamestnanosť a trh práce – evidencia uchádzačov o zamestnanie, sprostredkovanie práce a spolupráca so zamestnávateľmi, organizácia rekvalifikačných kurzov a projektov na podporu zamestnanosti, poskytovanie podpory v nezamestnanosti v priamej spolupráci so Sociálnou poisťovňou,

–   sociálne veci – poskytovanie dávok v hmotnej núdzi a príspevkov na bývanie, pomoc osobám v ťažkej sociálnej situácii, sociálne poradenstvo a sprostredkovanie sociálnych služieb,

–   rodinná politika – vyplácanie prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa, agenda súvisiaca s pestúnskou starostlivosťou a osvojením, pomoc rodinám v kríze,

–   sociálno-právna ochrana detí a kuratela – dohľad nad deťmi v náhradnej starostlivosti, práca s rodinami, kde je ohrozený vývoj dieťaťa, opatrenia proti domácemu násiliu a zanedbávaniu starostlivosti,

–   osoby so zdravotným postihnutím – vybavovanie žiadostí o peňažné príspevky na kompenzáciu, podpora zamestnávania ZŤP osôb.

Samosprávny kraj

Môže byť partnerom pri riešení regionálnej zamestnanosti a zároveň môže realizovať vzdelávacie a rozvojové programy.

Obec

Zapája sa najmä pri aktivačných prácach, a to napr. v rámci opatrení pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým poskytuje pracovné návyky. Zároveň spolupracuje s úradmi pri vytváraní verejnoprospešných pracovných miest.

Obec je základná jednotka územnej samosprávy a v oblasti služieb zamestnanosti zohráva doplnkovú a podpornú úlohu popri štátnej správe, a to najmä úradoch práce. Jej význam v rámci zamestnanosti, je predovšetkým ten, že je najbližšie k občanom, pozná miestne potreby a problémy, vie flexibilne reagovať na nezamestnanosť prostredníctvom krátkodobých pracovných miest a programov a má dôležitú úlohu pri aktivizácii dlhodobo nezamestnaných a pri rozvoji miestneho pracovného trhu.

K hlavným kompetenciám obce v oblasti služieb zamestnanosti patrí

–   spolupráca s úradom práce – ide o spoluprácu pri riešení nezamestnanosti a pri zabezpečovaní programov aktívnej politiky trhu práce,

–   organizovanie menších pracovných príležitostí – obec môže vytvárať verejnoprospešné práce, a to napr. údržba verejných priestranstiev, opravy ciest, čistenie obce. Tie sú určené najmä pre dlhodobo nezamestnaných,

–   poskytovanie základných informácií občanom – ide o informácie o možnostiach zamestnania a spolupráca pri miestnych rozvojových projektoch, ktoré môžu priniesť nové pracovné miesta,

–   podpora komunitných služieb – napríklad sociálne služby alebo obecné podniky, ktoré môžu zamestnávať miestnych obyvateľov,

–   prevencia sociálneho vylúčenia – obec aktívne spolupracuje pri integrácii znevýhodnených skupín. Ide napr. o ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných, marginalizovaných komunít.

Občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia

Ide o mimovládne organizácie, ktoré sa môžu zapojiť do vzdelávania, poradenstva, zamestnávania znevýhodnených osôb.

Zamestnávateľ

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva ľudí. Môže žiadať o príspevky na vytváranie pracovných miest, zároveň má povinnosti voči uchádzačom o zamestnanie a úradu práce.

Zamestnávateľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva pracovníkov na základe pracovnoprávneho vzťahu (najčastejšie pracovná zmluva podľa Zákonníka práce). Má viacero povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, ale i práv. Je kľúčovým subjektom trhu práce, vytvára pracovné príležitosti, podieľa sa na hospodárskom rozvoji spoločnosti, nesie zodpovednosť za pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie zamestnancov.

Partnerstvo podľa § 10

Inštitút partnerstva, a to napr. medzi samosprávou, firmami, školami, podporuje spoluprácu pri riešení nezamestnanosti v regiónoch.

V službách zamestnanosti ide o spoluprácu rôznych subjektov, a to verejných, súkromných aj neziskových, ktoré sa podieľajú na riešení problémov nezamestnanosti, podpore pracovných príležitostí a rozvoji trhu práce.

Partnerstvo má umožniť, aby opatrenia neboli len v rukách štátu, ale aby sa na nich podieľala aj samospráva, zamestnávatelia, odbory či tretí sektor.

Inštitút partnerstva v službách zamestnanosti znamená, že boj proti nezamestnanosti a rozvoj pracovného trhu nie je len úlohou štátu, ale vyžaduje spoluprácu viacerých partnerov – samospráv, zamestnávateľov, odborov, škôl a neziskových organizácií.

Uchádzač o zamestnanie (§ 6)

Ide o osobu evidovanú na úrade práce, ktorá aktívne hľadá prácu, Má práva napr. na príspevky, i sprostredkovanie, ale aj povinnosti, a to napr. poskytovanie súčinnosti. Uchádzač o zamestnanie je fyzická osoba, ktorá nemá pracovné miesto a aktívne hľadá zamestnanie. Na Slovensku sa jeho postavenie často rieši prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Uchádzač o zamestnanie je hlavným cieľom služieb zamestnanosti, ich aktívna spolupráca s úradom práce umožňuje efektívnejšie riešiť nezamestnanosť a poskytovanie podpory uchádzačom zlepšuje fungovanie trhu práce a sociálnu stabilitu.

Záujemca o zamestnanie (§ 7)

Ide o osobu, ktorá nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, ale má záujem o zamestnanie a chce využiť služby úradu, a to napr. v rámci poradenstva.

Záujemca o zamestnanie je fyzická osoba, ktorá má záujem nájsť si pracovné miesto, ale nemusí byť teda ešte registrovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Ide o širšiu kategóriu než uchádzač a táto kategória zahŕňa všetkých, ktorí chcú pracovať, vrátane tých, ktorí sa ešte oficiálne nezaregistrovali.

Zamestnanec

Ide o osobu, ktorá je v pracovnom pomere a môže využívať niektoré služby, ako napr. kariérne poradenstvo alebo rekvalifikáciu. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá má uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom a vykonáva prácu na jeho účet za odmenu, ktorou je mzdu alebo plat. V kontexte služieb zamestnanosti je dôležitý, pretože jeho pracovnoprávny status ovplyvňuje prístup k službám, ochranu zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa.

Zamestnanec môže využívať poradenské a rekvalifikačné služby len vo výnimočných prípadoch, napr. pri zmene zamestnania alebo hrozbe prepustenia. Úrady práce sledujú štatistiku zamestnanosti, kde zamestnanci predstavujú súčasť pracovnej sily.

Zamestnanec môže byť cieľovou skupinou programov na zvýšenie kvalifikácie alebo mobility na trhu práce.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

Touto osobou je napr. živnostník, ktorý môže byť:

–   prijímateľom príspevkov, a to ide napr. o príspevok na začatie podnikania,

–   zamestnávateľom pre iných.

Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť na vlastný účet a vlastnú zodpovednosť, bez pracovnej zmluvy so zamestnávateľom. Ide napríklad o živnostníkov, remeselníkov, konzultantov či umelcov.

SZČO nie je považovaná za zamestnanca a nie je klasickým uchádzačom o zamestnanie. Môže však využiť poradenstvo pri podnikaní, kurzy a rekvalifikácie poskytované úradmi práce. Tiež pri strate príjmu, a to napr. z dôvodu ukončenia podnikania, sa môže registrovať ako uchádzač o zamestnanie a získať podporu v nezamestnanosti. K právam a možnostiam SZČO patrí využívať služby úradov práce pre podporu podnikania a rekvalifikácie, zúčastňovať sa na programoch podnikateľských zručností a finančnej gramotnosti, zároveň pri registrácii ako uchádzač môže získať poradenstvo, kurzy a finančnú podporu.

Právnická alebo fyzická osoba na území SR, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona

Takouto osobou sú najmä o agentúry dočasného zamestnávania, vzdelávacie spoločnosti, poskytovatelia poradenských služieb.

Agentúra dočasného zamestnávania je právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý dočasne zamestnáva pracovníkov a vysiela ich k iným zamestnávateľom na vykonávanie práce. Ide o sprostredkovanie práce na určitý čas, pričom agentúra zostáva formálnym zamestnávateľom pracovníka.

Význam agentúr pre služby zamestnanosti je predovšetkým ten, že umožňujú rýchle reagovanie na potreby pracovného trhu, zvyšujú flexibilitu zamestnanosti, poskytujú skúšobnú dobu pre zamestnávateľov aj pracovníkov, sú vhodné pre sezónne, projektové alebo krátkodobé práce.

Právnou úpravou odseku 1 písm. m) sa od 1. 9. 2025 z dôvodu jednoznačnosti sprecizovala legálna definícia účastníka právneho vzťahu doplnením podmienky sídla právnickej osoby na území Slovenskej republiky a podmienky trvalého pobytu fyzickej osoby na území Slovenskej republiky.

Štátny príslušník tretej krajiny

Pod treťou krajinou rozumieme krajinu mimo EÚ a sú to napr. občania Ukrajiny, Srbska, Indie atď. V rámci zákona majú špecifickú pozíciu, ktorá je predmetom úpravy v ustanoveniach § 21 až § 22.

Štátny príslušník tretej krajiny je osoba, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani členského štátu Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo Švajčiarska. Ide teda o cudzinca z krajiny mimo EÚ alebo EHP. Pre vstup na slovenský trh práce potrebujú povolenie na prácu alebo modrú kartu, prípadne iné pracovnoprávne oprávnenie. Úrady práce môžu poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie práce a rekvalifikačné kurzy, ale často za podmienok stanovených zákonom o pobyte a zamestnávaní cudzincov. Nie vždy majú rovnaký prístup k dávkam v nezamestnanosti ako občania SR či EÚ, pričom to závisí od typu pobytu a právneho postavenia.

Medzi ich povinnosti patrí mať platné povolenie na pobyt a prácu, dodržiavať zákony SR vrátane pracovnoprávnych predpisov a k právam patrí využívať služby úradov práce podľa platnej legislatívy, podieľať sa na rekvalifikačných kurzoch a programoch zamestnanosti, ak sú pre nich dostupné.

Štátni príslušníci tretích krajín môžu dopĺňať pracovnú silu v oblastiach s nedostatkom zamestnancov, prispievajú k diverzite a flexibilite trhu práce a úrady práce ich evidujú pri monitorovaní zamestnanosti a plánovaní pracovnej politiky.

Osoba v hmotnej núdzi

Táto osoba môže byť účastníkom vzťahu, ak sa napr. zapája do aktivačných prác, žiada príspevok.

Zavedením nového písmena o) v § 2 odsek 1 v súvislosti s právnou úpravou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je posilnenie podpory aktívneho prístupu a motivácie príjemcov pomoci v hmotnej núdzi prijať pracovnú ponuku a uplatniť sa na trhu práce pri zachovaní ochranných prvkov zákona, sa rozšíril okruh účastníkov právneho vzťahu na účely zákona o službách zamestnanosti o osobu v hmotnej núdzi.

Osoba v hmotnej núdzi je fyzická osoba alebo rodina, ktorá nemá dostatočný príjem na uspokojenie základných životných potrieb, ako sú strava, bývanie, ošatenie a zdravotná starostlivosť. Tento status sa často stanovuje podľa platnej legislatívy o sociálnych dávkach. Osoby v hmotnej núdzi sú špeciálnou cieľovou skupinou úradov práce, pretože často čelia prekážkam pri hľadaní zamestnania, a to že napr. nemajú dostatok kvalifikácie, či zdravotné alebo sociálne problémy. Úrady práce im poskytujú poradenstvo, sprostredkovanie práce a aktívne programy zamestnanosti, aby im pomohli opätovne sa uplatniť na trhu práce. Môžu byť zapojení do verejnoprospešných prác alebo programov zamestnanosti, pričom dostávajú podporu na pokrytie základných životných potrieb. K ich právam patrí využívať služby úradu práce, získavať poradenstvo, absolvovať rekvalifikačné kurzy, zúčastňovať sa programov aktívnej politiky trhu práce a k povinnostiam spolupracovať s úradom práce, aktívne vyhľadávať pracovné príležitosti, zúčastňovať sa na dohodnutých aktivitách, ako napr. kurzy, workshopy, verejnoprospešné práce. Tieto osoby pomáhajú predchádzať dlhodobej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, umožňujú integráciu osôb v hmotnej núdzi na trh práce a tiež znižujú sociálne napätie a záťaž na sociálny systém.

RADA!

Znenie § 2 odsek 2 zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s vybranými skupinami osôb, ktoré nie sú občanmi SR, ale majú oprávnený pobyt či štatút na území SR. Ide o implementáciu európskeho práva na voľný pohyb osôb a ochrany zraniteľných skupín, ktorými sú azylanti, osoby s doplnkovou ochranou, dlhodobý pobyt.

Všetky tieto osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako občan SR, čo znamená, že sa môžu evidovať ako uchádzači, získať príspevky, zúčastniť sa rekvalifikácie atď. Umožňuje to nediskriminačný prístup k trhu práce, v súlade s EÚ právom a medzinárodnými záväzkami. Orgány verejnej správy, a to najmä úrady práce, musia pri aplikácii zákona brať do úvahy tieto kategórie ako rovnocenné.

Ing. Daniela Ivanáková