Tvorba rezerv

na účely daňovej optimalizácie

Rezervy môžeme charakterizovať ako budúce záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo neurčitou výškou, známy je však účel ich použitia. Ich zmyslom je vyjadriť riziko budúcich strát z podnikania a premietnuť tak do účtovníctva zásadu opatrnosti. Rezervy sa vytvárajú v okamihu, keď sú budúce riziká alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde možno riziká očakávať. Tvoria sa na predpokladané budúce záväzky, ktoré vznikli z minulej činnosti účtovnej jednotky. Z dôvodu, že nie je presne známa ich výška a časové obdobie, neúčtujú sa v rámci záväzkov.

Pri zvažovaní o tvorbe rezervy musí byť pri neistých záväzkoch charakteristický vznik dlhu

Účtovná jednotka bude účtovať o rezerve vtedy ak očakáva vznik záväzku voči cudzej osobe. Táto osoba môže, ale nemusí byť v čase tvorby rezervy známa. Povinnosť voči cudzej osobe môže vyplývať:

•    zo všeobecne právnych predpisov,

•    zo zmlúv, dohôd, uznesení a pod,

•    všeobecne platných zvyklostí.

Ak očakávané budúce straty a znehodnotenia nezakladajú budúcu povinnosť voči tretej osobe, nevzniká budúci neistý očakávaný záväzok. V tomto prípade sa jedná o tzv. nákladové rezervy.

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv sú upravené v § 19 postupov účtovania v PÚ.

Tvorba rezervy sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Použitie rezervy sa účtuje sa ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzku.

Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje na ťarchu účtu rezervy so súvzťažným zápisom v prospech príslušného nákladového účtu, na ktorom sa tvorba rezervy účtovala.
Rezervy sa tvoria a čerpajú podľa všeobecne platných právnych predpisov v prípade zákonných rezerv alebo podľa interných predpisov v prípade ostatných rezerv. Spôsob tvorby rezerv a ich použitia musí byť uvedený vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Rezerva sa tvorí vždy na konkrétny účel a môže sa použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Spôsob tvorby rezerv a ich výška musia byť preukázateľné

Zostatky rezerv sa prenášajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nesmú mať aktívny zostatok. Pri inventarizácii sa posudzuje výška a odôvodnenosť rezerv. Rezervy sa spravidla evidujú na inventárnych kartách rezerv, na ktorých je uvedený spôsob ich tvorby a použitie.

Podľa postupov účtovania v PÚ sa rezervy vytvárajú na:

•    náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,

•    reklamácie a záručné opravy,

•    odstránenie odpadov a obalov,

•    rekultiváciu pozemkov,

•    demoláciu budov,

•    odstupné,

•    nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia,

•    odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

•    nevyfakturované dodávky a služby,

•    členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného obdobia,

•    bonusy, skontá, rabaty a iné zľavy, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,

•    náklady na zostavenie a overenie účtovnej závierky a výročnej správy, týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,

•    náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,

•    pokuty a penále,

•    finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,

•    povinnosť spätného odkúpenia obalov,

•    prebiehajúce a hroziace súdne spory,

•    vyplácanie prémii a odmien,

•    vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov (zamestnanecké požitky),

•    provízie obchodným zástupcom,

•    na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy,

•    náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu,

•    vypustené emisie do ovzdušia,

Uvedený výpočet tvorby rezerv v postupoch účtovania v PÚ nie je úplný, čo vyplýva priamo z § 19 ods. 8 písm. x), v ktorom sa uvádza, že rezervy sa tvoria na iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka môže tvoriť aj iné rezervy ako sú uvedené v postupoch účtovania v PÚ, ak sú riziká strát a znehodnotenia majetku z dôvodu vzniku očakávaných záväzkov z minulej činnosti účtovnej jednotke dostatočne známe. Ak tvorbu niektorej rezervy upravuje zákon o dani z príjmov (v § 20), je tvorba rezervy považovaná za zákonnú rezervu.

Rezervy môžeme členiť z viacerých hľadísk

•    z hľadiska času,

•    z hľadiska účelu tvorby,

•    z hľadiska spôsobu účtovania – daňového hľadiska.

Rezervy môžeme z časového hľadiska deliť na

-   krátkodobé rezervy a 

-   dlhodobé rezervy.

Krátkodobé rezervy sú rezervy s predpokladanou (alebo dohodnutou) dobou použitia najviac do jedného roka. Na účtovanie krátkodobých rezerv je v účtovej osnove určený účet. 323 – Krátkodobé rezervy. Na tomto účte sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok.

Tvorbu krátkodobých rezerv účtujeme v prospech účtu 323 - Krátkodobé rezervy a na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy a v prospech vecne príslušného účtu záväzkov.

Dlhodobé rezervy sú rezervy s predpokladanou (alebo dohodnutou) dobou použitia dlhšou ako jeden rok. Dlhodobé rezervy sú účtujú v účtovej skupine 45 – Rezervy. Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú daňovo uznané rezervy podľa § 20 zákona o dani z príjmov. Nedaňové rezervy s dobou vyrovnania dlhšou ako jeden rok sa účtujú na účet 459 – Ostatné rezervy.

Príklad

Spoločnosť má uzatvorenú nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti s fyzickou osobou. Nájomca neuhradil za štvrtý štvrťrok 2023 zmluvne dohodnutú sumu nájmu 500 € prenajímateľovi pretože ten nevystavil na nájom za 4. štvrťrok faktúru v rozpore so zmluvou. Nakoľko sa jedná o náklad roku 2023, bola povinná účtovná jednotka zaúčtovať nezaplatený nájom ako rezervu do roku 2023?

Podľa § 26 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná ku dňu zostavenia účtovnej závierky vytvoriť rezervy, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku. Rezervy predstavujú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

V uvedenom prípade je výška záväzku známa zo zmluvy a súčasne je známe aj časové vymedzenie záväzku. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o rezervu, ale o nevyfakturovanú dodávku (za predpokladu, že prenajímateľ je povinný zo zmluvy vystaviť faktúru).

V prípade, ak by prenajímateľ nemal povinnosť vystaviť faktúru, účtovná jednotka by účtovala o výdavkoch budúcich období.

Z daňového hľadiska možno rezervy deliť na

•    daňové

•    nedaňové.

Daňové rezervy sú tvorené v súlade so zákonom o dani z príjmov (§ 20). V účtovnej terminológii sa pre ne používa aj termín zákonné rezervy.

Nedaňové rezervy sú ostatné rezervy, ktoré sa tvoria na základe Postupov účtovania (§ 19), rozhodnutia organizácie alebo iných právnych predpisov.

Rezervy v zákone
o daniach z príjmov

Podľa zákona o dani sú daňovými výdavkami len rezervy tvorené podľa tohto zákona. Podľa § 20 zákona o dani z príjmov za daňové výdavky sa bude považovať u podnikateľov tvorba rezerv:

a)  na mzdu za nevyčerpané dovolenky, mzda pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojich zamestnanca,

b)  na vyprodukované emisie,

c)  na lesnú pestovnú činnosť podľa osobitného zákona, tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti potvrdenom odborným lesným hospodárom,

d)  na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou, alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom,

e)  na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí,

f)  na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácnosti, ak výška rezervy zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom,

g)  účelová finančná rezerva tvorená podľa§ 14 zákona 514/2008 Z. z. o nakladaní z odpadom z ťažobného priemyslu.

Daňovými výdavkami sú aj rezervy vytvárané v poisťovníctve podľa osobitných zákonov (§ 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov).

Zo znenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že niektoré výdavky vecne patriace k uzatváranému obdobiu, účtované ako rezervy, nebudú uznané za daňové výdavky. Ostatné rezervy, ktoré nie sú vymenované v § 20 zákona o dani z príjmov, sa považujú za rezervy daňovo neuznané.

Takýto postoj vyplýva z § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov. Zákon súčasne uvádza, že tvorba, použitie a rozpustenie rezerv sa pre daňové účely riadi účtovnou legislatívou.

Náklad, na ktorý bola tvorená nedaňová rezerva podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania v PÚ

ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok.

Naopak podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Spôsob účtovania rezerv a ich vplyv na vyčíslenie základu dane si ilustrujeme na nasledovných Príkladoch:

Tvorba a použitie daňových rezerv

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12 2023 daňovú rezervu na mzdy za nevyplatenú dovolenku a odvody do poisťovní vo výške 10 000 eur a 3 500 eur. V nasledujúcom roku 2024 vyplatila za vyčerpané dovolenky mzdy vo výške 10 000 eur a odvody do poisťovní vo výške 3 500 € eur.

Účtovná jednotka neupravuje základ dane v roku 2023 ani v roku 2024.

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12 2023 daňovú rezervu na mzdy za nevyplatenú dovolenku a odvody do poisťovní vo výške 10 000 eur a 3 500 eur. V nasledujúcom roku 2024 vyplatila za vyčerpané dovolenky mzdy vo výške 11 000 eur a odvody do poisťovní vo výške 3 850 eur.

Účtovná jednotka neupravuje základ dane v roku 2023 ani v roku 2024.

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12 2023 daňovú rezervu na mzdy za nevyplatenú dovolenku a odvody do poisťovní vo výške 10 000 eur a 3 500 eur. V nasledujúcom roku 2024 vyplatila za vyčerpané dovolenky mzdy vo výške 9 000 eur a odvody do poisťovní vo výške 3 150 eur.

Účtovná jednotka neupravuje základ dane v roku 2023 ani v roku 2024.

Tvorba a použitie nedaňových rezerv

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12. 2023 nedaňovú rezervu vo výške 15 tis. eur na záručné opravy. V nasledujúcom roku čerpala vytvorenú rezervu v sume 15 tis. eur.

Účtovná jednotka upravuje základ dane v roku 2023 a následne aj v roku 2024.

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12. 2023 nedaňovú rezervu vo výške 250 tis. eur na odstupné zamestnancom. V nasledujúcom roku vyplatila odstupné v sume 230 tis. eur.

Účtovná jednotka upravuje základ dane v roku 2023 a následne aj v roku 2024.

Príklad

Účtovná jednotka vytvorila k 31. 12 2023 nedaňovú rezervu vo výške 30 tis. eur na provízie obchodným zástupcom. V nasledujúcom roku vyplatila provízie v sume 32 tis. eur.

Účtovná jednotka upravuje základ dane v roku 2023 a súčasne aj v roku 2024.

Z uvedených Príkladov vyplýva, že účtovná jednotka musí dôsledne sledovať tvorbu, čerpanie a zrušenie nedaňových rezerv v mimoúčtovnej evidencii, pretože čerpanie nedaňových rezerv sa neprejaví v účtovníctve v rámci nákladových, resp. výnosových účtov.

Rezervy tvorené podľa zákona o dani z príjmov

Rezerva na náklady súvisiace s ochranou životného prostredia

Ak podnik znečistil životné prostredie a z právnych predpisov preň vyplýva povinnosť odstrániť toto znečistenie, resp. jeho následky, musí na túto činnosť vytvoriť rezervu.

Zaväzuje ho napr. zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ktorý ukladá každému, kto poškodením životného prostredia alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekologickú ujmu, povinnosť obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti.

Rezerva zahŕňa napr. výdavky na znalecký posudok, právne poradenstvo, vlastné a cudzie výkony spojené s odstraňovaním znečistenia.

Medzi rezervy na ochranu životného prostredia radíme aj rezervu na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom. Táto rezerva sa tvorí v súlade so zákonom č. 44/1988 Zb. banský zákon. Rezervu na rekultiváciu pozemkov tvoria hlavne banské a ťažobné podniky, ktoré majú povinnosť ťažobné miesto rekultivovať, a to zasypaním vyťažených šácht, lomov, vysadením zelene, prípadne zalesnením.

Rezerva sa tvorí každoročne určitou sumou tak, aby bola v potrebnom čase k dispozícii v potrebnej výške. Spôsob tvorby rezervy musí byť vopred stanovený. Tvorba rezervy môže byť určená v závislosti od vyťaženej suroviny v danom účtovnom období v pomere k celkovej plánovanej ťažbe z ložiska alebo lineárne počas doby ťažby, prípadne iným zdôvodneným spôsobom. Vzhľadom na to, že pri ťažbe ide o dlhodobý viacročný proces, náklady na rekultiváciu sa môžu zvýšiť. V takom prípade subjekt môže túto skutočnosť premietnuť do tvorby rezervy.

K týmto rezervám môžeme zaradiť aj rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí. Povinnosť tvoriť takúto rezervu vyplýva účtovnej jednotke, ktorá prevádzkuje skládku, z § 24 zákona č. 79/2015 Z. z. odpadoch. Ak má prevádzkovateľ viac skládok, povinnosť tvorby rezervy sa vzťahuje na každú skládku osobitne. Účelová finančná rezerva sa vytvára ročne na ťarchu nákladov vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky po jej uzavretí. Výška tvorby rezervy sa vypočíta z predpokladaných nákladov na uzavretie a rekultiváciu skládky, celkovú kapacitu skládky a množstvo skladovaného odpadu za rok.

Finančné zdroje vytvorené tvorbou rezervy sa musia viesť na osobitnom bankovom účte. Prevod finančných prostriedkov musí vykonať prevádzkovateľ na osobitný účet do 31. januára nasledujúceho roku. Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť až pri vydaní súhlasu na uzatvorenie skládky alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a monitorovanie. Tvorba týchto rezerv je daňovým výdavkom.

Príklad

Prevádzkovateľ skládky tvorí ku dňu účtovnej závierky v zmysle zákona o odpadoch finančnú rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky.

Príklad

V priestoroch sídla obchodnej spoločnosti sa nachádza skládka odpadov. Vedenie spoločnosti sa rozhodlo skládku odstrániť. Predpokladané náklady na odstránenie skládky budú 12 000 eur. Môže vytvoriť účtovná jednotka na odstránenie skládky rezervu? Ak áno, bude táto rezerva daňovým výdavkom v zmysle § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov?

Účtovná jednotka môže tvoriť rezervy v zmysle § 19 ods. 7 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve aj na odstránenie odpadov. V prípade, že odstránenie skládky sa predpokladá v roku 2024, účtovná jednotka bude účtovať o krátkodobej rezerve. Ak sa odstránenie skládky predpokladá v dlhšom časovom období ako jeden rok, účtovná jednotka bude účtovať o dlhodobej rezerve.

Rezerva na odstránenie odpadov v priestoroch firmy nie je daňovo uznanou rezervou, pretože nespĺňa podmienky daňovej rezervy uvedenej v § 20 ods. 9 písm. d) zákona o dani z príjmov a ani inej daňovej rezervy vymenovanej v uvedenom ustanovení zákona.

Rezerva na nakladanie s elektroodpadom z domácností

Tvorba tejto rezervy vyplýva z povinnosti uloženej výrobcom elektrozariadení zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s elektroodpadom v zmysle § 35 a nasl. zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Z dôvodu časového posunu medzi príjmom z recyklačného poplatku a vynaloženými nákladmi na likvidáciu elektroodpadu z domácností je zakotvená v zákone o dani z príjmov a v postupoch účtovania možnosť tvorby tejto rezervy.

Vypočítaná výška rezervy musí zodpovedať očakávaným nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom.

Rezerva na nakladanie s elektroodpadom z domácnosti je daňovým výdavkom.

Príklad

Spoločnosť začala vyrábať elektrozariadenia, súčasne sa zaviazala zabezpečovať likvidáciu týchto zariadení v zmysle zákona o odpadoch. Z tohto dôvodu vyberá od konečných spotrebiteľov prostredníctvom obchodnej siete formou recyklačného poplatku prostriedky na úhradu nákladov spojených s likvidáciou výrobkov. Súčasne sa rozhodla tvoriť od roku 2023 rezervu na nakladanie s elektroodpadom vo výške predpokladaných nákladov na likvidáciu elektroodpadu. Čerpanie rezervy predpokladá od rok 2025.

Tvorba rezervy je daňovým výdavkom roku 2023.

Rezerva na vyprodukované emisie

K rezervám na ochranu životného prostredia možno zaradiť aj rezervu na vyprodukované emisie tvorenú podľa zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami. Výška tejto rezervy zahrnovaná do daňových výdavkov vyplýva z podmienok jej tvorby podľa uvedeného zákona, Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve i vnútorného predpisu účtovnej jednotky.

Rezervu vytvára účtovná jednotka, ktorá vypúšťa emisie do ovzdušia, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vo výške násobku známeho množstva vypustených emisií do ovzdušia od prvého dňa príslušného kalendárneho roka do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a hodnoty emisných kvót, ktoré si účtovná jednotka určí na odovzdanie podľa zákon o obchodovaní s emisnými kvótami.

Ak účtovná jednotka nemá dostatočné množstvo kvót, použije sa na ocenenie chýbajúceho množstva emisných kvót pri tvorbe rezervy odhadná suma potrebná na obstaranie emisných kvót.

Ku dňu odovzdania emisných kvót sa účtuje o vzniku záväzku so súvzťažným zápisom použitia rezervy. Výška záväzku sa účtuje vo výške násobku overeného množstva emisií vypustených do ovzdušia a hodnoty emisných kvót, ktoré účtovná jednotka určila na odovzdanie podľa zákona. Rezerva na vyprodukované emisie je daňovým výdavkom.

Rezerva na nevyčerpané dovolenky a rezerva na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov

Rezerva na mzdy za dovolenku sa vytvára ku dňu účtovnej uzávierky na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnancami za uplynulé účtovné obdobie. Rezerva sa vytvára vo výške hrubých miezd a platov podľa predpokladanej výšky nároku zamestnancov. Rezerva sa vytvára vrátane nákladov na povinné poistné odvody do poisťovní. Presnú výšku rezervy nie je možné stanoviť, pretože nie je známe, v ktorom období budú zamestnanci dovolenku čerpať, z čoho pramení rozdielny základ pre skutočnú výplatu náhrady za dovolenku zamestnancom.

Daňovým výdavkom je aj rezerva na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Príklad

Z dôvodu zvýšenej absencie zamestnancov títo nevyčerpali v roku 2023 zákonitú dovolenku na rok 2023. Účtovná jednotka je povinná v takomto prípade vytvoriť rezervu na nevyčerpanú dovolenku.

Spoločnosť vypočíta výšku tvorbu rezervy na dovolenku na základe priemerného zárobku zamestnanca a celkového počtu dní nevyčerpanej dovolenky. Zamestnanci majú stanovený 8-hodinový pracovný čas

V roku 2024 bude účtovná jednotka čerpať rezervu na dovolenku priebežne podľa čerpania dovolenky jednotlivými zamestnancami.

Rezerva na lesnú pestovnú činnosť

Jej tvorba vyplýva z potreby naakumulovať v účtovnej jednotke finančné zdroje na budúce výdavky. Možnosť tvorby rezervy na lesnú pestovnú činnosť vyplýva z § 20 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Pozemkové spoločenstvo účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Na základe ročného projektu pestovnej činnosti, ktorý vychádzal z lesného hospodárskeho plánu, má v roku vynaložiť na pestovné práce nasledovné finančné prostriedky:

Pozemkové spoločenstvo sa rozhodlo vytvoriť rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 22 000 eur.

V nasledujúcom roku uskutočnilo pozemkové spoločenstvo všetky plánované pestovné práce. Celkové náklady na pestovné práce dosiahli sumu 23 750 eur. Účtovná jednotka čerpať rezervu na dovolenku priebežne podľa čerpania – nákladov na realizáciu pestovných prác.

Tvorba rezerv u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva môže tvoriť nasledovné daňové rezervy:

•    na lesnú pestovnú činnosť,

•    na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok,

•    na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností.

Ing. Anton Kolembus